Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-185-2012.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/185/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti o maloletú V. N., D.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - R. N., D.. XX.XX.XXXX, S. XXX a otec - U. N., D.. XX.XX.XXXX, S. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú V. N., D.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. V. sumu 130 eur, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom 05.12.2012.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 05.12.2012 do 28.02.2013 v sume 263,23 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 05.12.2012 sa matka domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu tak, aby zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného vo výške 150 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že sú manželia, žijú v jednej domácnosti, ale otec na výdavky domácnosti a na výživu maloletej neprispieva.
Otec sa k návrhu vyjadril s tým, že navrhuje výživné upraviť na 130 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Matka vypovedala, že od 20.12.2012 s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Matka je v súčasnosti na predĺženej rodičovskej dovolenke a absolútne bez príjmu, čaká na rozhodnutie o sociálnych dávkach. Je evidovaná na úrade práce. Je nemajetná. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. P., nar. 1998, vybavuje si vyplácanie náhradného výživného. S deťmi býva v súčasnosti u svojich
rodičov. K zvýšeným výdavkom na mal. P. uviedla poplatky a výdavky na karate 40 eur mesačne. Je zdravý.
Podľa potvrdení o zárobku mala matka maloletej v rokoch 2010 a 2011 príjem z príležitostných z domácich prác v priemere mesačne 24,19 eur. Od 06.12.2012 je evidovaná na úrade práce.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je riadne zamestnaný, iný príjem nemá, na výživu maloletej poslal v januári matke sumu 110 eur. Poukázal na to, že v čase spolužitia znášal všetky výdavky na domácnosť a bývanie on a robil nákupy pre celú rodinu, okrem toho poskytoval peniaze aj matke. Je nemajetný, býva u svojej matky v rodinnom dome, s nimi býva a jeho 38-ročný brat. Na bývanie prispieva sumou 150 eur mesačne, k výdavkom na bývanie sa vyjadriť nevedel.
Podľa zárobkového výkazu vystaveného zamestnávateľom mal otec maloletej netto príjem za rok 2012 v priemere 731,75 eur mesačne
Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matke a výživné otcovi určiť podľa zárobkových a majetkových možnosti a schopnosti otca odôvodnených potrieb dieťaťa.
Maloletá má v súčasnosti 5 rokov, navštevuje predškolské zariadenie, od septembra má maloletá nastúpiť do školy. Zvýšené výdavky na jej starostlivosť matka uviedla na stravnom v škôlke 22 eur mesačne a na cestovnom, keďže navštevuje škôlku v Dunajskej Strede (nechcela meniť dieťaťu v poslednom polroku zariadenie). S maloletou navštevuje stomatológa, gastroenterológa, logopéda, na odporúčanie lekárky zvažuje návštevu psychológa, nakoľko dieťa ťažko znáša odlúčenie rodičov. S otcom sa stretávajú každý týždeň. Dieťa má zistenú laktózovú intoleranciu, z ktorého dôvodu matka kupuje pre dieťa do škôlky aj domov špeciálne mlieko a mliečne výrobky, čo vychádza na 5 eur týždenne.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné odôvodnené potreby 5-ročného dieťaťa, tiež však aj nutné výdavky súvisiace so stravou dieťa vzhľadom na jeho zdravotný stav. Je potrebné uviesť, že matka je v súčasnosti bez príjmu, nie vlastnou vinou, preto sa na výžive dieťaťa musí podieľať po finančnej stránke otec dieťaťa vo zvýšenej miere, čo mu jeho príjem dovoľuje, pričom matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Za primeranú súd (pre obdobie pred nástupom do školy) určil čiastku 130 eur mesačne, k čomu je nutné pripomenúť, že nástup povinnej školskej dochádzky sa pre účely posúdenia zmeny pomerov považuje za podstatnú zmenu, s čím sú spojené zvýšené všeobecne predpokladané odôvodnené potreby dieťaťa. Otec má príjem, ktorý mu umožňuje platiť výživné v stanovenej miere, povinnosť mu súd určil od podania návrhu (na začatie konania).
Výživné otcovi súd určil teda spätne - od podania návrhu. Otcovi do konca februára (výživné za mesiac február už bolo splatné) takto na určenej čiastke výživného vznikla povinnosť (s prihliadnutím na to, že si povinnosť splnil vo výške 110 eur) v sume 2x 110 eur + 27 dní za mesiac december 2012 (110 eur/31
dní x 27 dní), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh v záujme dieťaťa aj zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).