Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10P-143-2012.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/143/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou vo veci starostlivosti o malol. deti: K. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: matka - Ž. Y., bytom K., D. Č.. XXX a otec - S. Y., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trnava o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí návrhom zo dňa 25.09.2012 sa domáhal na tunajšom súde o zníženie výživného pre maloleté deti.
Matka a kolízna opatrovníčka žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím matky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä obsahom spisu tunajšieho súdu 4P 55/2011, písomným podaním otca mal. detí zo dňa 23.01.2013, správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 31.01.2013, potvrdením ÚPSVaR Dunajská Streda o poberaní prídavku na dieťa za rok 2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne čo do zvýšenia invalidného dôchodku pre matku mal. detí ako na čl. 20, potvrdením ÚPSVaR Dunajská Streda zo dňa 09.10.2012 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Otec mal. detí v návrhu ako aj v doplnení návrhu uviedol, že žiada zníženie výživného na dve maloleté deti a to na mal. K. a na mal. S., nakoľko sa nachádza vo VTOS v Trnave. Poukázal na tú skutočnosť, že manželstvo s matkou mal. detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda dňa XX.XX.XXXX, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. V podaní zo dňa 25.09.2012 uviedol, že žiada znížiť výživné na sumu 60 € z pôvodnej sumy. Vo výkone trestu je zaradený do práce na vonkajšom pracovisku, kde zarába a polovičku zárobku musí strhávajú na výživné ktoré platí. Po skončení výkonu trestu sa suma na výživné zvýši na pôvodných 150 € len do kým je vo výkone trestu nevie toľko prispieva na výživné svojich detí. Podaním zo dňa 23.01.2013 uviedol, že sa nebráni ani nevyhýba plneniu si svoje vyživovacej povinnosti k svojim mal. deťom ale od 07.07.2012 je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho reálny príjem je veľmi nízky. Čo sa týka výživného žiadal to znížiť poukazujúc na § 62 ods. 3 Zák. o rodine v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Zároveň súhlasil s tým, že súhlasí aby vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Matka mal. detí žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že otec mal. detí bol odsúdený za podvod. Výživné od tej doby, čo nastúpil na výkon trestu odňatia slobody neplatí. Posiela vždy inú sumu, naposledy 38 € , predtým 27-28 eur. Poukázala na tú skutočnosť, že je v čiastočnom invalidnom
dôchodku a dostáva mesačne sumu vo výške 145 €. Okrem toho má len rodinné prídavky vo výške 45 eur, dostáva ešte 30 € na diétne mesačne. Býva u svojich rodičov spolu s mal. deťmi a dáva rodičom 50 € mesačne nakoľko viac nemá. Pre deti na stravu potrebuje mesačne cca. 200 eur, možno aj viac. Uviedla, že jej pomáhajú rodičia. Poukázala na tú skutočnosť, že má výdavky na deti, nakoľko keď deti idú zo školy na kultúrne podujatia tak to hradí sama, mladší syn bol v divadle, za čo musela zaplatiť 6 €, mal. dcéra ide do tábora, za to musí zaplatiť 25 €. Poukázala ďalej na tú skutočnosť, že od narodenia syna bola už druhýkrát operovaná a je na polovičnom invalidnom dôchodku a nemá žiadnu prácu. Čo sa týka ďalších výdavkov s mal. K. chodí každý polrok na kontrolu, ktorá ešte potrebuje každý rok nové okuliare. V prípade ak sú deti choré musí doplácať na lieky a to 5-6 eur.
Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrh otca mal. detí v celom rozsahu zamietnuť, poukazujúc tu na zdravotný stav matky a poukazujúc na to, že deti by potrebovali vyššie výživné. Uviedla ďalej, že skutočnosť, že otec maloletých detí sa nachádza vo VTOS za čo môže otec maloletých detí nie je dôvodom na zníženie výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné na obe maloleté deti rozsudkom tunajšieho súdu č. 4P/55/2011 zo dňa 08.02.2012. Z predmetného rozsudku súd zistil, že medzi rodičmi maloletých detí bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorých otec mal. detí sa zaviazal platiť výživné na mal. K. vo výške 80 € a na mal. S. vo výške 70 € mesačne. Otec mal. detí podal návrh dňa 25.09.2012 na zníženie výživného. Ako dôvod uviedol, že sa nachádza vo VTOS. Matka maloletých detí žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc na výdavky mal. detí ako aj poukazujúc na tú skutočnosť, že je bez pracovného pomeru, je na polovičnom invalidnom dôchodku a jej príjem je z titulu polovičného invalidného dôchodku vo výške 145 € mesačne. K tomu dostáva ešte rodinné prídavky 45 € a diétne vo výške 30 € mesačne.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť ( či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím ) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
V danom prípade súd zistil, že hoci u otca maloletých detí sa zmenili pomery , avšak súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd je povinný skúmať príčiny zmeny tých pomerov. Otec maloletých detí odôvodnil svoj návrh s tým, že žiada zníženie výživného z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Zo
správy Ústavu na výkon trestu OS Hrnčiarovce nad Parnou súd zistil, že otec maloletých detí nastúpil na výkon trestu dňa 07.07.2012 a predpokladaný koniec trestu má dňa 07.07.2015. V súčasnej dobe je pracovne zaradený a má evidované cudzie pohľadávky. Je pravdou, že otec maloletých detí od tej doby , čo mu bolo určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu o rozvode manželstva účastníkov konania ako hore uvedených má iný zárobok avšak to len kvôli tomu, že sám zapríčinil tú skutočnosť, že bol právoplatne odsúdený a sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže v danom prípade súd zistil , že ako už hore uvedené otec mal. detí sám zapríčinil tú skutočnosť, že má nižší príjem, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera § 146 ods. 1 písm. a. / O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).