Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-277-2012.pdf
PDF · 74.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/277/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Z.. H. U., X., T.G. XXXX/XX, obchodné meno: Z.. H. U. - Y. U. G. U., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému Ú. U. D. F. X., X., Q. W. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2 592,90 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 19C/237/2008-334 z 28.5.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že predmetom konania bol peňažný nárok 2 592,90 €, uplatnený žalobou z 15.10.2008 a náhrada trov konania, že uznesením 19C/237/2008 z 9.12.2009 bolo konanie v časti 466,01 € zastavené a predmetom konania ostalo 2 126,89 €, že rozsudkom 19C/237/2008-316 z 13.3.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 19C/237/2008-331 zo 17.4.2012 (právoplatným 3.5.2012), priznal žalobcovi 1 199,45 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, že zást. žalobcu uviedla, že písomným podaním, doručeným mu 15.3.2012, vyčíslila trovy jeho konania, pozostávajúce z trov právneho zast. 1 871,10 €, pričom pri určení výšky odmeny za 1 právny úkon vychádzala z tarifnej hodnoty veci 2 126,89 €, t.j. 91,29 € za 1 úkon a zároveň uviedla, že vyúčtovaná suma jej patrí v plnej výške bez ohľadu na výsledok a úspešnosť v spore, lebo k zníženiu žalovanej sumy došlo chovaním sa žalovaného, ktorý dobrovoľne odpustil časť dlžôb. Citoval znenie § 142 ods.2,§ 146 ods.2 a § 151 ods.1 O. s. p. a uviedol, že pokiaľ ide o trovy konania, rozhodol o nich podľa § 142 ods.2 v spojení s § 146 ods.2 O. s. p. a pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca, ktorý mal úspech len čiastočný (1 199,45 € z pôvodne požadovaných 2 592,90 €), si sám zapríčinil svoj neúspech v konaní, nakoľko potom, ako sa v priebehu konania dozvedel, že bol zo strany žalovaného odpustený poplatok z omeškania, nedošlo z jeho strany ani k zmene petitu žaloby, ani k jej čiastočnému späťvzatiu podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. a zároveň zastavenie konania o zaplatenie 466,01 €, tiež sám procesne zavinil a, že tvrdenie zást. žalobcu o tom, že má nárok na náhradu trov konania v plnej výške, bez ohľadu na výsledok konania, keďže k zníženiu žalovanej sumy došlo pre správanie žalovaného, nemožno oprieť o žiadne zákonné ust.
Proti uzneseniu podal žalobca v zákonom v stanovenej lehote odvolanie v zmysle § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mu nepriznal trovy konania. Uviedol, že súdom vyhodnotené jeho konanie nie je správne a nemá oporu v jeho chovaní sa v priebehu súdneho konania, veď to, že žalovaný odpustil poplatok z omeškania, neznamená, že je to správne konanie, že to má oporu v zák., že späťvzatím žaloby v tejto časti za konania, by stratil možnosť - právo na odvolanie, že v priebehu konania totiž žalovaný stále žiadal zamietnutie žaloby v celom rozsahu a neuznal ani jeden žalobný nárok, že preukázalo sa, že čo do
nároku, žaloba bola v poriadku, že výška v prvom titule žaloby, t.j. v poplatkoch z omeškania bola znížená z dôvodu svojvoľného chovania sa žalovaného v exekučnom konaní, keď na odpustenie nemal jeho súhlas, teda tých, ktorým prináležala istina, rovnako nepreukázal vážny dôvod, lebo doklad, ktorý predložil dlžník, nemal požadované náležitosti a, že na tieto skutočnosti poukázal a súd to nesprávne vyhodnotil (zo žiadosti na odpustenie, nie je jasné, aký dlh mal a v akej výška žiada odpustenie, rovnako žalovaný nevydal o tom doklad, ako to účtovne odpísal). Vôbec sa nestotožnil so závermi súdu, napr. zisteniami na 10.str. rozsudku druhý odsek od dola „Súd musí prisvedčiť ...“, nie je zrozumiteľné, v ktorom konaní, a kto mal čo žiadať, nie je jasné, ktorý správca, lebo jedine žalovaný žaloval Z.. U., a pre takto nejasné zistenie dôvodu na odpustenie, súd rozhodoval v prospech žalovaného v tomto konaní. Uviedol ďalej, že ako správca nedostal mandát na odvolanie sa proti rozsudku, lebo spor trval neprimerane dlho, predovšetkým z dôvodu chovania sa žalovaného, ktorý nechodil na pojednávania a hlavne nepredkladal súdom vyžadované dôkazy, že takéto chovanie mu pardonoval, pritom tým sa zvyšovali len úkony v konaní (zo spisu je skontrolovateľné, koľko ráz bolo odročené pojednávanie preto, že žalovaný nedoložil súdom žiadané doklady), že nesprávnosť rozhodovania súdu sa preukázala aj pri prvom odvolaní sa proti rozsudku, ale vlastníci bytov teraz vyslovili nedôveru v súdnictvo a k ďalším trovám odvolacieho konania, to ale nemôže znamenať, že po dôkladnom prehodnotení chovania sa žalovaného, budú 2 x potrestaní, t.j. čiastočným úspechom a odmietnutím trov konania, pričom žalovanému bolo všetko pardonované. Naďalej tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, že súd nebol viazaný jeho právnym názorom, mohol rozhodnúť, napr. v zamietnutej výške žaloby ako o škode, keď dospel k záveru, že sa žalovaný neobohatil na jeho úkor, vo zvyšnej časti, t.j. v druhom nároku, bol plne úspešný, i keď ani tento žalovaný neuznával. Poukázal na to, že súdom stanovená lehota 30 dní na rozhodnutie o súdnych poplatkoch nebola dodržaná, čo nepridalo na dôvere vlastníkov bytov, ktorých zastupoval (V prílohe priložil uznesenie výboru ČS F. Č..XX). Navrhol prehodnotiť rozhodnutie sudu a vec vrátiť späť s tým, že primerane úspešnosti rozhodne o tom, že žalovaný svojim chovaním zapríčinil súdne konanie, preto by mal niesť náklady prvostupňového, ako i odvolacieho konania, predovšetkým náklady spojené so súdnymi poplatkami, ako i trovy právneho zast.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemenia skutočnosti uvedené v odvolaní.
Aj keď žalobca odôvodnil odvolanie odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., skutočnosti uvedené v odvolaní sa dajú podradiť pod odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právne posúdenie je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci konania podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o omyl pri aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prip. ho na daný skutkový stav, inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis a správne ho aj vyložil, preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.
K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení je potrebné dodať, že zavinenie zastavenia konania (a to aj v prípade čiastočného zastavenia konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p.) možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo by potom išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej.
Ak žalobca vzal žalobu sčasti späť (aj keď bola dôvodne podaná), zavinil tým čiastočné zastavenie konania. Tvrdenie žalobcu, že späťvzatím žaloby sčasti za konania, by stratil možnosť - právo na odvolanie, nemá oporu v žiadnom ust. O. s. p. Rovnako tak jeho tvrdenie, že čo do nároku bola žaloba v poriadku, nemá nijaký právny význam, so zreteľom na to, že súd žalobcovi vyhovel iba sčasti a priznal mu 1 199,45 € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom žalobca nevyužil svoje zákonné právo, ak nebol s rozsudkom spokojný, podať proti tomuto výroku v 15 dňovej zákonnej lehote odvolanie. Na
žalobcovo nestotožnenie sa so závermi súdu, napr. zisteniami na str.10. rozsudku, už nemožno brat nijaký zreteľ, lebo rozsudku je právoplatný.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.