Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2Er-1115-2010.pdf
PDF · 80.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1115/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného SBF, spoločnosť s r.o., so sídlom Skuteckého 2225/28, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 612 997, proti povinnému X) J. P., X.. XX. XX. XXXX, V. L. F. XXXX/XX, XXX XX L. L., Š. S. R. C. J. X) B. P., X.. XX. XX. XXXX, V. L. F. XXXX/XX, XXX XX L. L., Š. S. R., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.433,98 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Evou Uhaľovou, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 877/10, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 119,71 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie pohľadávky vo výške 1.433,98 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutí - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1Ro 907/2009-9 zo dňa 04. 11. 2009.
Poverením č. 5601 056676 * zo dňa 18. 06. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Evu Uhaľovú, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 877/10.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28. 06. 2012, súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený vo svojom návrhu uviedol, že nakoľko ku dňu podania návrhu nebola vymožená žiadna časť pohľadávky a podľa vyznačenia na LV už dňa 12. 06. 2012 začal výkon zákonného záložného práva SVB k bytu povinných formou dobrovoľnej dražby, podáva návrh na zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 126,25 Eur /z toho odmena 47,- Eur, náhrada hotových výdavkov 55,57 Eur, náhrada za stratu času 2,64 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 21,04 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Z obsahu predloženého exekútorského spisu mal súd za preukázané, že súdny exekútor pre tým, ako súd exekúciu zastavil, vymohol od povinných sumu vo výške 233,12 Eur, ktorá bola v plnej výške poukázaná oprávnenému.
Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia vyhlášky je v danom prípade základom na určenie odmeny pre súdneho exekútora suma 234 Eur. V súvislosti s uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 47,- Eur.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady vo výške 5,45 Eur - poštovné za: oznámenie o skončení exekúcie Dopravnému inšpektorátu (0,25 Eur), zamestnávateľovi povinnej 2) ISS Facility Services spol. s.r.o. (1,30 Eur), SLSP, a.s. (0,30 Eur), Správe katastra Banská Bystrica (1,30 Eur) a Sociálnej poisťovni (1,30 Eur), vrátenie poverenia (1- Euro). Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Ostatné hotové výdavky (poštovné vo výške 30,73 Eur, cestovné náhrady vo výške 19,39 Eur) ako aj náhradu za stratu času vo výške 2,64 Eur (4 polhodiny á 0,66 Eur) mal súd za preukázané a účelne vynaložené, a preto súdnemu exekútorovi náhradu týchto hotových výdavkov priznal.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 119,71 Eur /z toho odmena 47,- Eur, náhrada hotových výdavkov 50,12 Eur, náhrada za stratu času 2,64 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 19,95 Eur/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.