Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-303-2012.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/303/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin, JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloletú:
G. H., nar. XX.XX.XXXX
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. XX, a otca: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, Y. XX/ XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh matky N. H. na zvýšenie výživného, zo dňa 08.10.2012, sa
zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 08.10.2012 navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol o tom, že výživné, ktoré je otec M. G. povinný platiť na maloletú G. H., podľa rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/336/2010-38 zo dňa 14.02.2011, určené v minimálnej výške 25,38 € mesačne sa zvyšuje na sumu 100,- € mesačne, a to s účinnosťou od 01.10.2012. Navrhovateľka uviedla, že maloletá G. H. začala v septembri minulého roku chodiť do prvej triedy základnej školy, s čím súvisí zvýšenie nákladov na starostlivosť o ňu. Na zabezpečovaní potrieb maloletej dcéry sa otec nijakým spôsobom nepodieľa. Výživné neplatí, a s maloletou sa nestretáva.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinami založenými v spise, správou kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu, a spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 12P/336/2010.
Podľa rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/336/2010-38 zo dňa 14.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2011, je otec M. G. povinný platiť na maloletú dcéru G. H. výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa osobitného predpisu, a to s účinnosťou od 05.11.2010. V tom čase minimálne výživné predstavovalo sumu 25,38 € mesačne.
V roku 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, matka pracovala v spoločnosti ECCO Slovakia, s.r.o. a jej priemerný mesačný príjem bol približne 500,- € mesačne. V súčasnosti matka pracuje v tej istej spoločnosti, a jej priemerný mesačný príjem je 548,- € mesačne. V roku 2010 matka bývala na ulici
M. Č.. XX, so svojou matkou I. H.. V súčasnosti matka s dcérou býva v trojizbovom panelovom byte na ulici M. Č.. XX, S. O., ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky pani I. H., ktorá je v súčasnosti nezamestnaná, a býva spoločne so svojou dcérou N. H. a vnučkou G. H. v jednej domácnosti. Matka N. H. sa na nákladoch v spoločnej domácnosti finančne podieľa. Matka má len vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére G. H..
Maloletá G. nastúpila v septembri minulého roku do prvej triedy základnej školy, s čím súvisia zvýšené náklady na starostlivosť o ňu.
Otec M. G. začiatkom roku 2011, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, bol nezamestnaný. Od štátu dostával dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,30 € mesačne. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 23.01.2013 otec dostáva s účinnosťou od 01.12.2012 dávku v hmotnej núdzi vo výške 97,19 € mesačne. Otec je od februára 2010 nezamestnaný. Od 01.03.2010 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V období od 01.03.2010 do 31.08.2010 dostával otec od Sociálnej poisťovne postupne dávku v nezamestnanosti v celkovej sume 1.526,- €. V roku 2010, ako aj v súčasnosti otec žije v jednoizbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. V súvislosti s užívaním tohto bytu otec mesačne uhrádza sumu 102,- €, a inkaso platí vo výške 39,64 €. Tieto skutočnosti otec preukázal písomnými dokladmi. Podľa vyúčtovania nákladov za služby za jednoizbový byt, zo dňa 05.05.2012, vznikol otcovi M. G. dlh vo výške 1.535,77 €. Otec vypovedal, že na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu, ako aj na zaplatenie výživného na maloletú dcéru si podľa potreby vypožičiava peniaze od svojej dcéry. Jeho dcéra je už dospelá a pracuje. Otec potvrdením o pracovnej neschopnosti občana v hmotnej núdzi preukázal, že dňa 15.12.2011, pri zdvíhaní ťažkého bremena, utrpel úraz na chrbticu, v dôsledku čoho je od 19.12.2011 práceneschopný. Túto skutočnosť otec preukázal aj potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa tohto potvrdenia chodí otec na pravidelné lekárske kontroly. Na poslednej kontrole bol dňa 04.02.2013.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúcom rozhodnutia súdu o výživnom.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v porovnaní s rokom 2010 došlo k zmene na strane maloletej dcéry G. H., ktorá v septembri minulého roku začala chodiť do prvej triedy základnej školy, s čím objektívne vzrástli náklady na starostlivosť o ňu. Tento dôvod sám o sebe by mohol zakladať nárok na zvýšenie výživného. K podstatnej zmene došlo aj na strane otca, ktorý v roku 2010, keď súd rozhodoval o výživnom, bol nezamestnaný. Po rozviazaní pracovného pomeru vo februári 2010 dostával
otec pol roka dávky v nezamestnanosti, a následne mu bola priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 118,30 €. V decembri roku 2011 utrpel otec ťažký úraz na chrbticu, v dôsledku čoho je od 19.12.2011 práceneschopný. Dávka v hmotnej núdzi mu bola znížená na sumu 97,19 € mesačne, a to od 01.12.2012. V dôsledku zlej finančnej situácie otec neplatí riadne náklady spojené s užívaním svojho bytu, a ani výživné na maloletú dcéru G.. V dôsledku zhoršeného zdravotného stavu vznikli otcovi aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, najmä na lieky. Otec sa s maloletou dcérou nestretáva, a nevidel ju asi rok. Bolo preukázané, že v porovnaní s rokom 2010 došlo k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu otca, a bola mu znížená aj dávka v hmotnej núdzi. Podľa lekárskej správy je prognóza vývoja jeho ochorenia nejasná, a je ťažké ju predpovedať. V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu otca sa jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem zo zamestnania v porovnaní s rokom 2010 podstatne znížili. Z týchto dôvodov súd musel návrh matky N. H. na zvýšenie výživného, zo dňa 18.10.2012, zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).