Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/98/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Slovak Estate s. r. o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 50 050 907, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Vasiľ & partners, s. r. o., so sídlom Žižkova 4D, Košice, proti žalovaným: 1. V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 2. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, G., 3. P.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 4. K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, G., 5. T. A. (r. A.), 6. J. A., 7. T. A., 8. P. A., 9. V. X., 10. F. L., 11. F. A. (malol.), 12. T. A. (malol.), žalovaní 5/ až 12/ na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 12.7.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) s poukazom na aplikáciu , až 3, a a , , (všetky ustanovenia citované v napadnutom uznesení) odmietol podanie žalobcu vo veci samej doručené súdu 5.4.2023 a doplnené podaniami doručenými dňa 19.4.2023 a dňa 13.6.2023.

2.Súd prvej inštancie argumentoval, že podanie žalobcu, ktorým žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k špecifikovanej nehnuteľnosti nemalo náležitosti riadnej žaloby, a to v časti identifikácie žalovaných ( ). Preto žalobcu vyzval uznesením č. k. -60 zo dňa 6.6.2023, aby riadne identifikoval žalovaných 5/ až 12/, a to dátumom narodenia, adresou pobytu alebo iným identifikačným údajom (keďže v žalobe boli označení len menom a priezviskom, prípadne menom a priezviskom manželky a údajom „na neznámom mieste“), alebo predložil dôkazy svedčiace tomu, že za účelom riadnej identifikácie žalovaných vykonal primerané šetrenia, a to doklady, ktoré boli podkladom pre zápis ich vlastníctva (u každého žalovaného vedeného ako tzv. nezistený vlastník aspoň jeden z titulov nadobudnutia uvedený na liste vlastníctva ako č. d., pozemkovoknižná vložka a pod.) a v prípade negatívneho výsledku podporne aj iné dôkazy, napr. potvrdenia Okresného úradu Čadca- odbor katastrálny, Štátneho archívu v Bytči atď.

3.Žalobca na predmetnú výzvu súdu reagoval podaním, v ktorom uviedol, že už pri podaní žaloby predložil list vlastníctva č. XXXXX (pre katastr. územie G.), podľa ktorého sú žalovaní 5/ až 12/ evidovaní ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Súčasne poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 24.2.2016 a zo dňa 15.4.2019), s ohľadom na ktoré považoval postup súdu, ktorý ho vyzval na riadnu identifikáciu žalovaných, za nedôvodný a v rozpore s účelom platnej a účinnej legislatívy a konštantnej judikatúry. 4.Dodal, že žalobca nie je oprávnený zadovážiť predmetné listiny a nie je mu zrejmé, z akého dôvodu súd považuje skúmať predmetné právne tituly evidencie spoluvlastníkov.

5.Súd prvej inštancie následne konštatoval, že vytýkané nedostatky neboli žiadnym spôsobom odstránené (žalobca žalovaných riadne neidentifikoval, nepredložil nadobúdacie tituly nezistených podielových spoluvlastníkov ani netvrdil a nepreukázal, že by mu bolo predloženie týchto listín odmietnuté a ani nepožiadal súd o vykonanie súčinnosti ak by mu obstaranie týchto údajov bolo ťažko znemožnené a nedostupné), preto o predmetnej žalobe nemožno ďalej konať a rozhodovať. 6.Zdôraznil, že ( a 133 ), každý subjekt v žalobe musí byť označený takým údajom, ktorý umožní jeho identifikáciu a zabezpečí jeho nezameniteľnosť s iným subjektom. Len strohé, všeobecné, konštatovanie žalobcu, že sa jedná o neznámeho vlastníka zastúpeného zo zákona Slovenským pozemkovým fondom, evidovaného takto na liste vlastníctva, nestačí. Tento záver (v kontexte s princípom právnej istoty) totiž už prijali v rámci aktuálnej rozhodovacej činnosti viaceré súdy vyšších inštancií (so špecifikáciou spisových značiek rozhodnutí odvolacích súdov ako i NS SR).

7.V danej spojitosti podľa okresného súdu v podanej žalobe naďalej absentuje riadne označenie žalovaných menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo súčasného pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom Žalobca tiež doposiaľ nepreukázal súdu, že vyvinul dostatočnú snahu o zistenie ďalších identifikačných údajov žalovaných. Šetrenie, ktoré žalobca vykonal, teda len predložením listov vlastníctva, na ktorých sú evidovaní podieloví spoluvlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, je nedostatočné. Žalobca nepostupoval v zmysle výzvy súdu a nepredložil žiadne ďalšie doklady, ktoré boli podkladom pre zápis žalovaných na list vlastníctva, a to G. XXXX/XX, G. XXX/XX a v prípade negatívneho výsledku (ak by sa mu nepodarilo tento doklad zabezpečiť, čo žalobca ani netvrdil) podporne aj iné dôkazy. 8.Žalobca teda nevyužil všetky prostriedky, ktoré má k zisťovaniu identifikačných údajov žalovaných k dispozícii. Pokiaľ by žalobca zabezpečil uvedený doklad, je možné predpokladať, že by z neho bolo možné zistiť bližšie údaje o žalovaných, a v nadväznosti na to prípadne i usúdiť, či môže žiť alebo, či sa vzhľadom na známu dĺžku života uvedené javí nepravdepodobným. Takéto zistenie súvisí s posudzovaním, či označená osoba majúca byť zastupovaná Slovenským pozemkovým fondom, má v čase začatia konania spôsobilosť byť stranou sporu/účastníkom konania. Podľa je totiž súd v každom štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Jednou z nich je aj nedostatok procesnej subjektivity niektorej sporovej strany v čase začatia konania. Žaloba žalobcu tak zostala neúplná, neurčitá, naďalej v nej absentujú podstatné náležitosti ustanovené v , a . Neúplnosť v označení žalovaných bráni súdu, aby mohol pokračovať v konaní. 9.Súd prvej inštancie doplnil, že nemá povinnosť nahrádzať pasivitu žalobcu vlastnou činnosťou. Nie je síce vylúčené, za účelom obstarania údajov, ktoré sú pre žalobcu ťažko dostupné, či úplne znemožnené, poskytnúť žalobcovi zo strany súdu na jeho žiadosť potrebnú súčinnosť, aj tu je však potrebné, aby sťažený, resp. nemožný prístup k nim žalobca súdu preukázal. Aktívny prístup žalobcu v sporovom konaní sa totiž prejavuje aj v tom, že vykoná aspoň primerané šetrenie za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že výzvu súdu z objektívnych dôvodov nemohol splniť, že by tituly zapísané na liste vlastníctva nebolo možné predložiť, napríklad preto, že nimi nedisponuje ani samotný príslušný úrad (Okresný úrad Čadca, odbor katastrálny, či Štátny archív v Bytči a pod.) alebo, že by mu ich predloženie bolo odmietnuté.

10.O trovách konania rozhodol okresný súd ( základných princípov v spojení s , a ) tak, že žalovaným, ktorým doposiaľ žiadne trovy nevznikli, ich náhradu nepriznal.

11.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. 12.Namietal, že v rámci podanej žaloby ako prílohu žaloby predložil taktiež list vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie G., na ktorom je evidovaný pozemok, ktorý má byť predmetom vyporiadania spoluvlastníctva v rámci predmetného súdneho konania. Uvedený list vlastníctva je verejne dostupný na portáli elektronických služieb katastra nehnuteľnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Evidencia spoluvlastníkov na dotknutom liste vlastníctva bola uskutočnená v rámci riadneho katastrálneho konania pred príslušným katastrálnym odborom. Podľa predloženého listu vlastníctva sú žalovaní 5/ až 12/ ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. 13.Následne odvolateľ poukázal na závery uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 24.2.2016, v zmysle ktorých zákonodarca v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam ustanovil zákonný mechanizmus

nakladania SPF s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (u oboch kategórií ide o tzv. „pozemky s nezisteným vlastníkom“). Takéto označenie ale nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. V nadväznosti na to ,,Do úvahy preto prichádza druhové pomenovanie označenia strany, ktorá má byť zastúpená SPF, napr. „neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľnosti (meno a priezvisko), zast. SPF“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom....., zast. SPF.“ Práve na základe skutočnosti, že zákonodarca ustanovil Slovenský pozemkový fond za zákonného správcu/zástupcu nezistených vlastníkov, vyplnil právne vákuum, ktoré by mohlo vzniknúť vo vzťahu k pozemkom, kde sú ako vlastníci zapísaní nezistení vlastníci. Opačné konanie súdu by viedlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Súčasne upozornil, že (uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 15.4.2019) ,,V niektorých prípadoch by totiž striktné vyžadovanie náležitostí žaloby v podobe uvedenia identifikačných znakov každého subjektu konania (t. j. každého podielnika na spoločnej nehnuteľnosti) mohlo znamenať porušenie princípu zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), a teda porušenie ústavného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces.“ 14.S ohľadom na to považoval žalobca výzvu konajúceho súdu na doplnenie ďalších osobných údajov žalovaných za nedôvodnú a v rozpore s účelom platnej a účinnej legislatívy a konštantnej judikatúry. Čo sa týka alternatívnej výzvy na predloženie listín, ktoré boli podkladom pre zápis ich vlastníctva do katastra nehnuteľností, a to u každého žalovaného vedeného ako tzv. nezisteného vlastníka, táto je v rozpore s platnou a účinnou legislatívou a je navyše pre žalobcu objektívne nesplniteľná. Predovšetkým mu nie je známy dôvod, prečo by žalobca mal skúmať právny titul evidencie spoluvlastníkov na dotknutom liste vlastníctva. Taktiež mu nie je jasné, na základe čoho má konajúci súd pochybnosti o správnosti zápisu príslušných spoluvlastníkov na predmetnom liste vlastníctva. Avšak omnoho dôležitejšou skutočnosťou je podľa žalobcu to, že takéto oprávnenie nepriznáva žalobcovi ani platný a účinný katastrálny zákon. Kataster nie je oprávnený sprístupniť žalobcovi listinu, na základe ktorej došlo k evidencii týchto spoluvlastníkov.

15.Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení - 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne.

16. Argumentácia odvolateľa fakticky popiera akúkoľvek zodpovednosť sporovej strany za obsahové náležitosti žaloby (pričom identifikácia sporových strán je náležitosťou esenciálnou), čo je v priamom rozpore s určujúcim princípom kontradiktórnosti sporového súdneho konania a nezodpovedá ani rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. Súčasne platí, že vyššie opísané konkrétnosti danej veci (okresným súdom podrobne vysvetlené/predostreté eventuality možného postupu žalobcu) neumožňujú označiť prístup okresného súdu za neprimerane formalistický, či neadekvátny k procesným povinnostiam žalobcu a absolútna pasivita žalobcu tiež vylučuje možnosť konštatovať porušenie zákazu odopretia spravodlivosti. Ide totiž práve a len o následok rezignácie žalobcu na riadne splnenie svojich procesných povinností.

17.Aj zo samotným odvolateľom akcentovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.2.2016 pritom pomerne jasne vyplýva požiadavka („poskytnutie možnosti žalobcovi, aby okruh účastníkov doplnil na celok“) na aktivitu žalobcu pri vymedzení okruhu strán/účastníkov konania, odhliadnuc od skutočnosti, že Najvyšší súd SR tam vyslovené závery spája s titulmi nadobudnutia (spolu)vlastníckeho práva intabulovaného do pozemkovej knihy v období okolo roku 1910 (čo nekorešponduje okolnostiam súdeného prípadu). 18.Ďalej platí, že predmetné uznesenie (zhodne ako odvolací súd v prejednávanom prípade) za zásadnú súvislosť považuje otázku spôsobilosti byť stranou sporu. Nemožno v danej spojitosti prehliadnuť, že s ohľadom na rok (1947), kedy k zápis vlastníckeho práva označených osôb došlo, skutočne nie je možné s kvalifikovanou mierou istoty dospieť k záveru, či označené osoby disponovali v čase podania žaloby na súd procesnou subjektivitou (nedostatok čoho je neodstrániteľnou vadou podmienok konania).

V dotknutom uznesení pritom dovolací súd explicitne zdôrazňuje, že priblížená právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia SPF len u tých (osôb), u ktorých nie je nepochybné, že existujú.

19.Pokiaľ v danej spojitosti (rozhodnutie NS SR) „pracuje“ s druhovým pomenovaním (ako prostriedkom preklenutia rozoberaných problémov) sporovej strany (neznámy/nezistený vlastník alebo neznámy/ nezistený právny nástupca vlastníka), aj toto druhové pomenovanie môže/musí byť založené na nejakom/konkrétnom skutkovom základe. Inými slovami, to, či má (napríklad) ísť o neznámych/ nezistených právnych nástupcov musí byť založené na skutkových tvrdeniach o právnom nástupníctve. 20. V okolnostiach súdenej veci však žaloba označuje žalovaných 6/ až 12/ ako žijúce osoby, čo je v rozpore s časťou argumentácie odvolateľa odkazujúcou na druhové označenie „neznámy/nezistený právny nástupca po vlastníka menom..“ (čo indikuje, že už žalovaný nežijú). Nie je teda jasné ani len to, ktorú kategóriu druhového označenia žalobca vlastne má na mysli.

21.Konštatované vo svojom súhrne viedlo k potvrdeniu uznesenia o odmietnutí neúplného podania, ktoré svojím obsahom mohlo byť žalobou. Uvedené však nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k meritórnym otázkam. To znamená, že žalobcovi nič nebráni v budúcnosti uplatňovať ním tvrdené hmotné právo opakovane pred súdom; samozrejme, pri náležitom rešpektovaní jeho povinností v otázkach individualizácie žalovanej strany, resp. subjektov na nej vystupujúcich.

22.S ohľadom na skutočnosť, že v doterajšom štádiu konania bolo konané iba so žalobcom, odvolací súd osobitným výrokom nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania medzi sporovými stranami.

23.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .