Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-219-2022.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/219/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, 2/ E. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XX, 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, 4/ I. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XX, 5/ E. F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. C. XXXX, 6/ F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, žalobcovia v 1., 3., 5. a 6. rade zastúpení JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, proti žalovanému: BYFOS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mudroňova 4, IČO: 36 169 871, zastúpený JUDr. Máriou Durkošovou, PhD., advokátkou so sídlom v Košiciach, Mlynská 27 a Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, o zrušenie písomného hlasovania vlastníkov bytov, o odvolaní žalobcov v 1., 3., 5. a 6. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29. apríla 2022 č. k. 27C/2/2019 - 412 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom v 1., 3., 5. a 6. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.), žalovanému priznal voči žalobcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a nariadil prevádzkovateľovi systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, vrátiť žalobcom spoločne a nerozdielne alikvotnú časť súdneho poplatku vo výške 92,80 eur najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného súdneho rozhodnutia (výrok III.).
2. Súd tak rozhodol v spore o žalobe žalobcov v 1. až 6. rade, ktorou sa voči žalovanému BYFOS, s.r.o. domáhali, aby súd zrušil v celom rozsahu písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov D. XX, XX, XX K. C. zo dňa 17.12.2018, ktorí vlastníci sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXXX, okres C. I., G. C. L., kat. územie Severné mesto, ako absolútne neplatný právny úkon.
3. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že:
3.1. žalobkyňa v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 28.10.2021 vzala žalobu späť v celom rozsahu, pričom ako dôvod späťvzatia výslovne uviedla neúplné informácie a zamlčané skutočnosti k predmetnej veci,
3.2. súd výzvou zo dňa 26.1.2022 vyzval ostatných žalobcov, aby v súlade s § 77 ods. 2 CSP v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy súdu uviedli, či súhlasia so späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne v 2. rade, resp. aby uviedli svoje stanovisko k tomuto podaniu, pričom súčasne žalobcov poučil, že ak sa v
lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy nevyjadria, bude súd predpokladať, že so späťvzatím žaloby nemajú námietky (§ 157 ods. 2 CSP),
3.3. výzva zo dňa 26.1.2022 bola žalobcom doručená dňa 17.2.2022,
3.4. žalobcovia sa v súdom určenej lehote 10 dní k späťvzatiu žalobkyne v 2. rade nevyjadrili a svoje procesné stanovisko neoznámili.
4. Vec súd právne posúdil podľa § 60, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1, § 79, § 137, § 144 ods. 1, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 157 ods. 2 CSP, § 14a ods. 7 a 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z úsudku, že ide o nútené spoločenstvo, súd prvej inštancie hodnotil späťvzatie žaloby v kontexte nečinnosti ostatných žalobcov, zohľadnil zásadu vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, a uzavrel, že žalobcovia nemajú námietky proti späťvzatiu žaloby a na podanej žalobe netrvajú, vzhľadom na povahu konania a nútené procesné spoločenstvo procesný úkon žalobkyne v 2. rade (späťvzatie žaloby v celom rozsahu) platí aj pre ostatných žalobcov, a preto konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 77 ods. 2 CSP zastavil. Súd nezisťoval stanovisko žalovanej strany, či súhlasí so späťvzatím žaloby, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
5. Konštatujúc, že v danom prípade žalobkyňa v 2. rade zobrala žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia právne relevantného dôvodu, lebo v žiadnom prípade z uvádzaného dôvodu späťvzatia nemožno nijako vyvodiť, že berie žalobu späť ako následok správania sa žalovaného po začatí konania, ostatní žalobcovia späťvzatie žaloby nenamietali, a usúdil, že z procesného hľadiska platí, že žalobcovia zavinili zastavenie konania a sú povinní na náhradu trov konania žalovaného. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Tretím výrokom súd rozhodol o vrátení alikvotnej častí zaplateného súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení.
6. Žalovaný v 4. rade, skôr než uznesenie zo dňa 29. apríla 2022 č. k. 27C/2/2019 – 412 nadobudlo právoplatnosť, doručil súdu podanie, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu a zároveň súdu oznámil, že ruší plnomocenstvo advokátovi JUDr. Rastislavovi Lenartovi. Odkazom na skutočnosť, že v priebehu času je už rekonštrukcia predmetného bytového domu viac-menej dokončená a tento stav je nezvratný, uviedol, že pôvodná žaloba je bezpredmetná.
7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1., 3., 5. a 6. rade z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietli, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade vzala žalobu späť len vo vzťahu k svojej osobe, nie vo vzťahu ku všetkým žalobcom, voči čomu nemali výhrady. Podčiarkli, že z obsahu výzvy z 26.1.2022, ktorou boli súdom vyzvaní na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby vyplýva, že súd nevyzýval ostatných žalobcov, či súhlasia so späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Namietli tiež neúplné označenie okruhu žalovaných v napadnutom uznesení tvrdiac, že súd neuviedol žalovaných v 2. až 50. rade tak, ako ich žalobcovia označili v podaní zo dňa 5.12.2019, ktorým upravili okruh žalovaných. Z tohto nedostatku vyplýva aj zmätočnosť výroku o nároku na náhradu trov konania, z ktorého nie je zrejmé, ktorému žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie odvolatelia vytkli aj to, že v záhlaví napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že žalobkyňa v 2. rade je zastúpená JUDr. Rastislavom Lenartom a že súd vec nesprávne právne posúdil, lebo ostatní žalobcovia nevzali žalobu späť a žalobkyňa v 2. rade nemala oprávnenie konať za ostatných žalobcov.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1., 3., 5. a 6. rade navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne a priznať žalovanému voči odvolateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolatelia v odvolaní nepredniesli žiadne relevantné argumenty. Najmä akcentoval, že
odvolatelia nijako nerozporovali, že žalobkyňa v 2. rade vzala žalobu späť v celom rozsahu, ani to, že ostatní žalobcovia boli vyzvaní súdom na vyjadrenie k späťvzatiu s poučením, že v prípade absencie vyjadrenia sa bude predpokladať, že voči späťvzatiu žaloby nemajú námietky (súhlasia), a že v predmetnej veci sa jedná o nútené procesné spoločenstvo. Zdôraznil, že žalobcovia boli v konaní kvalifikovane zastúpení advokátom, ktorému bola riadne doručená výzva súdu na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby a v ktorej boli žalobcovia riadne poučení o následkoch ich pasivity. Podľa názoru žalovaného súd na procesné práva a povinnosti spoločníkov v rámci núteného procesného spoločenstva v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP správne primerane aplikoval § 77 CSP. Argument odvolateľov o tom, že súd ich nevyzýval, či súhlasia so späťvzatím žaloby v celom rozsahu podľa názoru žalovaného neobstojí, jednak vzhľadom na obsah predmetnej výzvy súdu, obsahom ktorej bolo i poučenie o dôsledkoch prípadnej pasivity žalobcov, ako aj preto, že žalobcovia zastúpení advokátom museli vedieť, že v predmetnom spore nie je možné vziať žalobu späť „izolovane“, iba vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade. S ohľadom na existenciu núteného spoločenstva žalovaný označil za irelevantné, že žalobkyňa v 2. rade napísala, že berie žalobu späť „za seba“, lebo svojou pasivitou sa žalobcovia pridali k podaniu žalobkyne v 2. rade, v dôsledku čoho nie je uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP daný. Keďže zastavenie konania je výsledkom procesného postupu žalobcov, a nie súdu, nie je daná ani vada podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný sa stotožnil i s odkazom súdu na zásadu vigilantibus iura scripta sunt a zastavením konania. Vyjadril nesúhlas aj s odvolacou námietkou, že v záhlaví napadnutého uznesenia je pri žalobkyni v 2. rade uvedený právny zástupca. Na námietku odvolateľov o absencii údaja o ostatných žalovaných, žalovaný poukázal na ustanovenie § 79 CSP a zdôraznil, že súd nepripustil tieto subjekty na strane žalovaných, v dôsledku čoho v čase vydania napadnutého uznesenia neboli stranami sporu. Dodal, že s ohľadom na späťvzatie žaloby ani nebolo hospodárne a účelné rozhodovať o navrhovanom rozšírení okruhu žalovaných zo strany žalobcov. Dodal, že ak by aj neplatilo vyššie uvedené, jednalo by sa o vady, ktoré je potrebné hojiť opravným, prípadne dopĺňacím uznesením. Ostatné odvolacie dôvody boli uplatnené len formálne, nakoľko nie sú odôvodnené.
9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
10. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov v 1., 3., 5. a 6. rade ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1 a 2 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Odvolateľmi uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.
11. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil prvoinštančný súd odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti uznesenia a k odvolacím námietkam odvolateľov dodáva nasledovné:
12. Odvolatelia v odvolaní namietajú správnosť právneho posúdenia veci súdom tvrdením, že späťvzatie žaloby žalobkyňou v 2. rade sa na ostatných žalobcov nevzťahuje. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia spochybňujú aj námietkou zmätočnosti a neúplnosti uznesenia z dôvodu, že v záhlaví rozhodnutia a vo výroku o nároku na náhradu trov konania absentuje označenie žalovaných v 2. až 50. rade, a tiež že v záhlaví napadnutého uznesenia je nesprávne uvedené, že žalobkyňa v 2. rade je zastúpená advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom.
13. V prvom rade odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú odvolaciu námietku nesprávneho označenia žalobkyne v 2. rade a osoby jej právneho zástupcu v záhlaví napadnutého uznesenia. Z písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia totiž bezpochyby plynie, že v záhlaví uznesenia je ako žalobkyňa v 2. rade správne označená E. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom v Košiciach, Hlinkova 19. Zo záhlavia písomného vyhotovenia uznesenia nemožno vyvodiť ani tvrdenie odvolateľov, že súd v záhlaví uznesenia uviedol, že žalobkyňa v 2. rade je v spore zastúpená advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom.
14. Relevanciu nemožno priznať ani odvolacej námietke odvolateľov založenej na tvrdení, že súd prvej inštancie opomenul v záhlaví preskúmavaného uznesenia ako aj výroku o nároku na náhradu trov konania označiť žalovaných v 2. až 50. rade, a to v zmysle podania žalobcov zo dňa 5.12.2019, a to z dôvodu, že tieto subjekty sa nestali stranou sporu, nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol o ich pripustení do konania v súlade s § 79 CSP, podľa ktorého na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
15. V zmysle citovaného § 79 CSP je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádza z hľadísk hospodárnosti konania. O pristúpení ďalšieho subjektu rozhoduje súd formou uznesenia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP). Pristupujúci subjekt pristupuje do konania doručením uznesenia, pričom súd mu spravidla doručí zároveň aj žalobu a ostatné relevantné rozhodnutia a podania (§ 238 CSP). Na odvolacie konanie sa ustanovenie o pristúpení subjektov nepoužije.
16. So zreteľom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP, a ostatní žalobcovia späťvzatie žaloby nenamietali potom, ako súd žalobcom doručil výzvu na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby a zaujatie procesného stanoviska s doložkou v zmysle § 157 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky, čo bezpochyby plynie z obsahu súdneho spisu a odôvodnenia preskúmavaného uznesenia (táto skutočnosť nebola v odvolaní spochybnená), súdu prvej inštancie nemožno vytknúť vadu v jeho postupe, pokiaľ prihliadnuc na zásadu hospodárnosti konania v tejto procesnej situácii nerozhodol o tomto procesnom návrhu žalobcov, a následne konanie vo veci zastavil, vychádzajúc z úsudku o účinnom späťvzatí žaloby v celom rozsahu.
17. Odvolatelia v odvolaní uplatnili i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
19. Predmetom súdneho konania je návrh prehlasovaného vlastníka bytu (prehlasovaných vlastníkov bytov) na určenie neplatnosti hlasovania v zmysle ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v čase uskutočnenia hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, podľa ktorého prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
20. Podľa úsudku odvolacieho súdu odvolatelia nedôvodne uplatnili odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, ak v jeho rámci prezentovali odvolaciu námietku založenú na tvrdení, že späťvzatie žaloby sa týka iba žalobkyne v 2. rade a že žalobcovia v 1., 3., 5. a 6. rade nemali námietky proti späťvzatiu žaloby iba vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, nespochybňujúc pritom záver súdu prvej inštancie o tom, že v konaní ide o nútené spoločenstvo s poukazom na § 14a ods. 7 a 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení platnom v čase uskutočnenia hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
21. Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§ 78 CSP).
22. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
23. Podľa § 77 ods. 2 CSP, na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
24. Odvolací súd ako správny vyhodnotil úsudok súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa jedná o nútené procesné spoločenstvo, t.j. procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
25. Pri posúdení odvolateľmi nastolenej otázky odvolací súd vychádzal z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 133/2018 zo dňa 23.4.2018, podľa ktorého „Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov, sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich práva a povinnosti.“ (Cirák, J., Grausová, K., Valachovič, M.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. C. H. Beck, s. r. o., Praha, 2012,s. 895). V súdenej veci tak pasívna vecná legitimácia v spore svedčí všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, ktorých správca môže iba zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet.“
26. V korelácii s uvedeným, ak teda vzala žalobkyňa v 2. rade žalobu späť „v celom rozsahu“ a ostatní žalobcovia zostali na výzvu súdu v zmysle § 157 ods. 2 CSP nečinní a v súlade s výzvou súdu prvej inštancie vo väzbe na procesný úkon žalobkyne v 2. rade nezaujali žiadne procesné stanovisko, je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne usúdil, že späťvzatie žaloby platí aj na ostatných žalobcov (v zmysle § 77 ods. 1 CSP za bodkočiarkou), lebo voči späťvzatiu žaloby žalobkyňou v 2. rade nemali námietky, resp. s týmto súhlasili, a z uvedeného súd adekvátne vyvodil, že podmienka v zmysle § 77 ods. 2 CSP bola splnená. V tejto procesnej situácii nemožno podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančnému súdu vytknúť vadu v jeho postupe, ak následne konanie vo veci zastavil, náležite pritom odkazujúc na zásadu vigilantibus iura scripta sunt.
27. O späťvzatí žaloby žalobcom v 4. rade odvolací súd nerozhodoval, pretože preskúmavaným uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 29. apríla 2022 č. k. 27C/2/2019 - 412 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou v 2. rade, s ohľadom na to, že procesný úkon jedného zo žalobcov platí i pre ostatných a skutočnosť, že voči späťvzatiu žaloby žalobca v 4. rade (a ani ostatní žalobcovia) nevzniesli žiadne námietky.
28. Poukazom na uvedené je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne z odvolateľmi tvrdených pochybení, ktorým sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia nepodarilo. Rozhodnutie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v 1. až 3. rade v plnom rozsahu.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).