Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-369-2003.pdf
PDF · 81.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/369/2003
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora Ing. Mgr. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 129/03, na návrh oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30807484, proti povinnému SLOVAKIAN, spol. s r.o., IČO: 36 196 690, Gorazdova 1/3, Spišská Nová Ves, o vymoženie istiny 4.681,27 Eur (141.028,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
SLOVAKIAN, spol. s r.o. je p o v i n n á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 28,92 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 20.5.2003 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810*018982 pre súdneho exekútora Ing. Mgr. Radoslava Kešeľaka, na vymoženie uloženej povinnosti istiny v sume 141.028,-Sk, nezaplatený poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 5.440,-Sk a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podnete navrhol, aby súd uznesením zastavil exekučné konanie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na základe oznámenia oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2012, ale tiež navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu nemajetnosti povinného, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003 právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo.
Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie na základe oznámenia oprávneného zo dňa 16.10.2012. Súd sa stotožnil s podnetom súdneho exekútora, v ktorom sa uvádza, že dôvodom zastavenia exekúcie je plynutie času, konkrétne, že v danom prípade došlo k preklúzii, teda k zániku práva, a to uplynutím lehoty, v ktorej sa mohlo právo uplatniť, pretože Platobný výmer č. 700-105-4107/2002-3 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.6.2002, Platobný výmer č. 1248/2011-7 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.1.2002, Platobný výmer č. 500-94-4107/2001-3 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.5.2001 a Platobný výmer č. 135 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.8.2000. Súd má za to, že pri všetkých exekučných tituloch prekluzívna lehota podľa citovaného ustanovenia márne uplynula, preto sa stali nevykonateľnými.
Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa úvahy súdu z obsahu spisu nemajetnosť povinného nebola dostatočne preukázaná.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Práve preto súd na náhradu trov konania zaviazal povinného v zmysle vyššie citovaného § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko Exekučný poriadok nemá konkrétne ustanovenie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania zavinením povinného.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 36,87 € v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 a navrhol o nich rozhodnúť.
Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorský spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, a zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 28,92 €, pričom odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 predstavuje sumu 16,60 € za 5 úkonov á 3,32 € (1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 1x zisťovanie majetku povinného).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 v sume 1x 6,64 € za jeden vyúčtovaný úkon: „návrh na zastavenie a vyúčtovanie“, nakoľko nejde o úkon, ktorý by smeroval k výkonu exekúcie a vymoženiu pohľadávky.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 9 €, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov.
Keďže súdny exekútor je podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty jej platiteľom, uplatnil si z priznanej odmeny 16,60 € aj 20 %-nú daň z pridanej hodnoty, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 3,32 €, o ktorú sa zvyšuje priznaná odmena. Konečná hodnota trov exekúcie, na ktorú súd v zmysle vyššie citovaného § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal povinného, teda predstavuje sumu 28,92 € (16,60€ + 3,32€ + 9 €).
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekučného konania odvolanie n i e j e prípustné.
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.