Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Cb-56-2012.pdf
PDF · 172.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobcu TB, s. r. o., so sídlom Gemerská cesta č. 1, Lučenec, IČO: 44 907 613, zast. Kutan s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Andrusovova 1, Bratislava, IČO: 36 861 309 proti žalovanému AQUASTOR s. r. o., so sídlom Hyacintová 114, Průhonice, Česká republika, IČO: 25 190 342, zast. JUDr. Vojtech Dragún, advokát so sídlom Dominikánská 6, Plzeň, Česká republika, v konaní o zaplatenie 2.007,07 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.607,07 € s 0,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od 31.03.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 8.606,40 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba v časti o zaplatenie 400,00 € s prísl. s a z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 595,58 € a na trovách právneho zastúpenia 3.268,26 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu Kutan s. r. o. so sídlom Bratislava, Andrusovova 1.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 12.01.2012 domáhal zaplatenia istiny 2.007,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 31.03.2011 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 8.606,40 €, pričom uviedol, že dňa 13.12.2010 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, v ktorej sa dohodli, že zhotoviteľ vyrobí pre objednávateľa 200 ks kontajnerov na zber opotrebovaného šatstva. Cena za 1 kontajner bola stanovená vo výške 489,00 €. Ku dňu podania žaloby žalobca vyrobil pre žalovaného 24 ks kontajnerov na zber šatstva, za ktoré bola žalovaným zaplatená suma v celkovej výške 10.347,20 €. Z faktúry č. 110020 zo dňa 04.03.2011, č. 110021 zo dňa 04.03.2011 a č. 110035 zo dňa 30.03.2011 na celkovú sumu 12.396,00 € zostala zo strany žalovaného neuhradená suma vo výške 2.007,07 € vyúčtovaná faktúrou č. 110035 zo dňa 30.03.2011. Žalobca sa so žalovaným zároveň v článku 9.4 zmluvy o dielo dohodli, že za podstatné porušenie zmluvných povinností budú považovať aj omeškanie trvajúce dlhšie ako 30 dní. Žalobca a žalovaný sú povinní sa písomne informovať o prípadoch porušenia zmluvy a v prípade podstatného porušenia zmluvných povinností vyzve oprávnená zmluvná strana stranu porušujúcu zmluvu na nápravu. Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený v upozornení na podstatné porušenie zmluvných povinností a odstúpení od zmluvy, ktoré mu bolo doručené dňa 20.05.2011. Žalobca aj napriek tomu, že omeškanie žalovaného trvalo už viac ako 30 dní, určil dodatočnú 5-dňovú lehotu na nápravu. Zároveň žalovaného upozornil, že v prípade, ak dlžnú sumu ani v dodatočnej lehote neuhradí, bude to považovať za odstúpenie od zmluvy a bude si v zmysle článku 9 bod 6 zmluvy o dielo nárokovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z ceny nezrealizovanej časti diela, čo predstavuje 8.606,40 €. Uvedená suma
je 10 % z ceny 176 kontajnerov pri jednotkovej cene 489,00 € za kus. Žalovaný na upozornenie na podstatné porušenie zmluvných povinností a odstúpenie od zmluvy reagoval listom zo dňa 30.06.2011, v ktorom okrem iného uviedol, že dodaný tovar mal vady. Zároveň uviedol, že žalobca naopak dlží žalovanému finančnú čiastku 5.652,82 €, ktorá predstavuje nevyčerpané clearingové prostriedky, ktoré zaplatil žalovaný žalobcovi. Žalobca považuje tvrdenie o iných platbách za nepravdivé a od žalovaného obdržal peňažné platby zo sumy o dielo v celkovej výške 8.041,73 € a o žiadnych iných platbách vedomosť nemá. Žalobca poukázal na skutočnosť, že neuhradenú sumu vo výške 2.007,07 € vyúčtoval faktúrou č. 110035 zo dňa 30.03.2011, voči ktorej v čase jej doručenia žalovaný námietky nemal. Ohľadom vád diela žalobca poukázal na ustanovenie bodu 7.3 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého na zjavné vady je objednávateľ povinný upozorniť najneskôr v čase podpísania dodacieho listu. Ide o zmluvnú a prísnejšiu úpravu dispozitívneho ustanovenia §-u 562 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia §-u 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, alebo potom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Medzi účastníkmi bola použitá zmluvná úprava v čase podpísania dodacieho listu, ktorá odstraňuje neurčitosť výkladu termínu bez zbytočného odkladu. Pokiaľ by sa aj vychádzalo zo zákonného ustanovenia vyššie uvedeného, žalobca poukázal na rozhodnutie č. 5713 z roku 1989 na rozhodcovskom súde pri MOK v Paríži, v ktorom rozhodcovia pri výklade obdobného výrazu obsiahnutého v článku 39 Viedenského dohovoru, kde sa ukladá kupujúcemu povinnosť oznámiť vady predávajúcemu v primeranej lehote potom, čo ich zistil, alebo mal zistiť, dospeli k záveru, že za primeranú lehotu sa považuje lehota 8 dní. Žalovaný vady namietal až po výzve na zaplatenie a po odstúpení od zmluvy, preto podľa citovaného ustanovenia práva objednávateľa z vád nemožno priznať. Tvrdenie o ponechaní a spotrebovaní clearingových prostriedkov nie je pravdivé. Žalobca odoslal upozornenie na podstatné porušenie zmluvných povinností a podmienené odstúpenie od zmluvy dňa 17.05.2011. Po obdržaní doručenky zo dňa 20.05.2011 žalobca ponechal plynúť poskytnutú 5-dňovú lehotu a taktiež primeraný čas na prípadné doručenie odpovede na túto výzvu, alebo zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko žalovaný nereagoval, následne dňa 07.06.2011 žalobca doporučene odoslal podpísanú zmluvu o postúpení pohľadávky (spätnom postúpení clearingových prostriedkov) žalovanému. Žalovaný mal túto zmluvu o postúpení prevziať a odovzdať spoločnosti Euro clearing center, a. s., ktorá je tzv. „clearingovou centrálou“. Žalobca po námietke žalovaného opätovne odoslal podpísanú zmluvu o clearingovej centrále a opakovane o tom informoval žalovaného, ktorý však nereagoval. Žalobca má za to, že žalovaný je v omeškaní s prijatím ponúkaného plnenia. Pre úplné opísanie skutkového stavu žalobca uviedol, že uzatvoreniu zmluvy o dielo dňa 13.12.2010 predchádzala dodávka 8 ks kontajnerov dňa 11.10.2010. Prvú zálohu vo výške 400,00 € zaplatil žalovaný dňa 09.09.2010. Žalovaný splácal sumu 3.518,32 € za túto dodávku vo viacerých platbách, pričom opakovane ubezpečoval žalobcu o tom, že dlžná suma už bola poukázaná, čo sa však ukázalo ako nepravdivé a v skutočnosti bol na účet žalobcu poukázaný zlomok sumy, alebo k žiadnej platbe nedošlo. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca uzatváral zmluvu o dielo s primeranou opatrnosťou, vedomý si existencie rizika budúceho omeškania objednávateľa s platbami. Žalovaný disponoval clearingovými prostriedkami Euro clearing center, a. s., ktoré sú z právneho hľadiska postupiteľnými pohľadávkami. Vzhľadom na zrejmý nedostatok finančných prostriedkov „alebo neochotu plniť svoje záväzky“, bolo v čase uzatvárania zmluvy žalobcovi zrejmé, že žalovaný sa môže pokúsiť splniť svoje záväzky práve započítaním týchto clearingových prostriedkov voči svojim záväzkom zo zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu zmluva o dielo výslovne predpokladá takú situáciu v bode 4.4 a ustanovuje, že v prípade, ak objednávateľ poukáže zhotoviteľovi vyššiu čiastku clearingových prostriedkov, než na aké mu vznikol nárok na základe vystavených konečných faktúr, tieto prostriedky sa budú postupne započítavať výlučne voči 20 %-ám z každej konečnej faktúry. Iné započítanie zmluvné strany výslovne vylučujú. Žalobca poukázal na ustanovenie §-u 358 Obchodného zákonníka o spôsobilosti pohľadávok ku kompenzácii vzhľadom na jeho dispozitívny charakter, od ktorého sa zmluvné strany môžu odchýliť, alebo ho môžu vylúčiť. Žalovaný po výzve k zaplateniu a po odstúpení od zmluvy sa snaží svoje prostriedky splniť započítaním v príkrom rozpore s ustanoveniami odseku 4.5 zmluvy o dielo. Na dôvažok považuje zaplatenie sumy 4.962,49 €, ktorá jeho požiadavka nie je opodstatnená, nielen pre omeškanie žalovaného s doručením podpísanej zmluvy o postúpení do zúčtovacieho clearingového centra, ale aj z toho hľadiska, že clearingové prostriedky nie sú platnou menou euro. Sú účtované v rámci bezhotovostných transakcií a výška kreditu v zúčtovacom centre Euro clearing center, a. s., je pre prehľadnosť vedená v eurách, alebo českých korunách. Tento kredit je zameniteľný za tovar iných členov clearingového systému, avšak ho nemožno zameniť, alebo si ho nechať vyplatiť v mene euro. Preto hodnota clearingových prostriedkov v ich výške je pochopiteľne vždy nižšia, ako hodnota meny euro v rovnakej výške. V prípade priamej zameniteľnosti clearingových
prostriedkov za menu, ktorej sa vlastne žalovaný dožaduje, by existencia samotného clearingu stratila opodstatnenie a každý člen by realizoval svoje obchody peňažnými platbami. Clearingové prostriedky ako ostatné majetkové práva majú nepochybne svoju oceniteľnú hodnotu, avšak nie totožnú s rovnakou sumou v platnej mene.
Žalovaný uviedol, že pohľadávku vo výške 648,67 € uznáva a je ju ochotný uhradiť bez príslušenstva, ktorým je úrok z omeškania, nakoľko sa domnieva, že k omeškaniu na strane žalovaného nemohlo dôjsť, keďže riadne a včas reklamoval vady dodaného tovaru, ktoré doteraz neboli odstránené. Zároveň poukázal na disproporcie v obsahu faktúry č. 110035, ktorá spočíva v časti zvýšenej úhrady zálohovou platbou. Poukázal na skutočnosť, že faktúra, ktorá bola doručená žalovanému v časti zvýšená úhrada zálohovou platbou, figuruje suma 298,40 € a celková suma znie na 4.396,00 €, čo je v rozpore so znením faktúry tak, ako ju žalobca predložil a je založená na č. l. 25 spisu. Žalovaný uviedol, že dodávka tovaru sa uskutočnila v marci 2011 v dvoch častiach po 12 ks s tým, že prvá dodávka vykazovala vady a to poškriabanie laku, nedoliehanie, alebo absenciu niektorých súčiastok spolu s kompletnosťou zvarov. Situácia sa riešila telefonicky s konateľom obchodnej spoločnosti pánom N., ktorý ubezpečil, že v ďalšej dodávke veci budú kompletné a nebudú sa v nej vyskytovať vady. V ďalšej dodávke obsahujúcej 12 ks kontajnerov však vady naďalej pretrvávali. Z uvedeného dôvodu preto písomne listom z mája 2011 sa žalovaný obrátil na žalobcu, aby predmetné vady vytkol s tým, že sa jedná o vady odstrániteľné a žiadal ich odstránenie v primeranej lehote, resp. navrhoval kompenzáciu dodávkou 6 ks kontajnerov. Žalovaný uviedol, že sa uskutočnilo ústne jednanie v sídle žalovaného v Prahe za účasti pána U., ktorý ubezpečil, že vec bude riešiť. Čo sa týka reklamácií žalovaný poukázal na fotodokumentáciu, ktorú súdu predložil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu N. N., prečítaním zmluvy o dielo, faktúr, upozornenia na podstatné porušenie zmluvných povinností zo dňa 17.05.2011, fotokópie doručenky, reklamácie - stanovisko z 30.06.2011, odpovede na reklamáciu, medzinárodného nákladného listu, dodacieho listu, fotokópie pokladničného dokladu, kópie výpisu bankového účtu, príjmového pokladničného dokladu, výpisov z banky, reklamácie písomnej zo dňa 11.05.2011, predfaktúry, nákresu, fotodokumentácie predloženej žalovaným, výsluchom svedka T. U. a zistil tento skutkový stav:
Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom v zmysle §-ov 536 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o dielo dňa 12.12.2010.
V článku II. bod 2.1 sa zhotoviteľ zaviazal v rozsahu a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve vyrobiť a odovzdať objednávateľovi do používania dielo, ktorým sú kontajnery na zber opotrebovaného šatstva. Podrobnosti o diele a jeho technickom riešení sú špecifikované v prílohe I. tejto zmluvy „Výkres“ ako jej neoddeliteľnej súčasti (ďalej len „kontajnery“ alebo „dielo“).
V článku II. bod 2.2 objednávateľ sa zaväzuje dokončené dielo bez vád a nedorobkov prevziať a zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu.
Podľa článku III. bod 3.1 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na celkovom počte 200 kontajnerov, ktoré zhotoviteľ vyrobí pre objednávateľa počas platnosti tejto zmluvy na základe jeho čiastkových objednávok.
Podľa článku III. bod 3.2 zmluvy, termíny dodania a počty kontajnerov na jednu čiastkovú dodávku špecifikuje objednávateľ v jednotlivých objednávkach potvrdených zhotoviteľom. Pokiaľ objednávateľ nie je v omeškaní s plnením svojich ostatných zmluvných vzťahov, je zhotoviteľ povinný dielo začať čiastočne plniť v prvý pracovný deň nasledujúci po pripísaní zálohovej platby na účet zhotoviteľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy.
Podľa článku III. bod 3.3 zmluvy, minimálny počet kontajnerov na jednu objednávku je 10 a maximálny počet 52 počas jedného kalendárneho mesiaca.
Podľa článku III. bod 3.4 zmluvy, po dokončení výroby kontajnerov vyzve zhotoviteľ objednávateľa na prevzatie diela. Zhotoviteľ sa zaväzuje dielo objednávateľovi odovzdať formou dodacieho listu. Osoba oprávnená prevziať dielo v mene objednávateľa, určená v článku VIII. bod 4, preverí jeho riadne vykonanie a všetky zistenia uvedie v dodacom liste.
Podľa článku IV. bod 4.1 zmluvy, objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli na cene za jeden kontajner vo výške 489,00 €.
Podľa článku IV. bod 4.2 zmluvy, objednávateľ uhradí zálohu ceny na časť diela na účet zhotoviteľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy vo výške 40 % z ceny objednávky (počet objednaných kusov x jednotková cena), na základe zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom. Zhotoviteľ sa zaväzuje zálohovú faktúru vyhotoviť a objednávateľovi doručiť bezodkladne po potvrdení objednávky. Lehota na dodanie časti diela špecifikovaná v objednávke sa predlžuje o omeškanie objednávateľa so zaplatením zálohovej platby.
Podľa článku IV. bod 4.6 zmluvy, po zaplatení konečnej faktúry je zhotoviteľ povinný kontajnery odovzdať objednávateľovi, ktorý je povinný riadne vyhotovené dielo prevziať. K odovzdaniu a prevzatiu dôjde podpísaním dodacieho listu.
Podľa článku IV. bod 4.5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že 20 % z ceny diela, vyčíslenej v konečnej faktúre, uhradí objednávateľ prostredníctvom spoločnosti Euro clearing center, a. s., v clearingových prostriedkoch. V prípade, že objednávateľ poukáže zhotoviteľovi vyššiu čiastku clearingových prostriedkov, než na aké mu vznikol nárok na základe vystavených konečných faktúr, tieto prostriedky sa budú postupne započítavať výlučne voči 20-tim %-ám z každej konečnej faktúry, iné započítanie zmluvné strany výslovne vylučujú.
Podľa článku VI. Sankcie, bod 6.1 zmluvy, objednávateľ je oprávnený od zhotoviteľa nárokovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z ceny časti diela, s ktorou je zhotoviteľ v omeškaní a to za každý začatý kalendárny deň omeškania.
Podľa článku VI. bod 6.2 zmluvy, zhotoviteľ je oprávnený od objednávateľa nárokovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania po splatnosti faktúry. Za deň úhrady sa považuje dátum pripísania objednávateľom poukázanej čiastky na účet zhotoviteľa uvedený v záhlaví.
Podľa článku VII. bod 7.3 zmluvy, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase podpísania dodacieho listu, ako aj za vady vzniknuté po odovzdaní a prevzatí diela, ak boli spôsobené porušením povinnosti zhotoviteľa podľa tejto zmluvy a všeobecne zaužívaných štandardov. Na zjavné vady je objednávateľ povinný upozorniť najneskôr v čase podpísania dodacieho listu.
V zmysle článku VIII. bod 8.3 zmluvy, zhotoviteľ za svojho odborne spôsobilého zástupcu určuje pani U. M., ďalej „kontaktná osoba zhotoviteľa“.
Podľa článku VIII. bod 8.4 zmluvy, objednávateľ za svojho odborne spôsobilého zástupcu určuje N. N..
Podľa článku IX. bod 9.1 zmluvy, zmluva sa uzatvára na určitý čas na dobu 12-tich mesiacov od jej podpisu, t. z. do 12.12.2011.
Podľa článku IX. bod 9.2 zmluvy, po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy nie je žiadna zmluvná strana oprávnená, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak, samostatne odstúpiť od zmluvy, ani ju inak jednostranne ukončiť, okrem ukončenia zmluvy podľa tohto článku.
Podľa článku IX. bod 9.3 zmluvy, od tejto zmluvy môže odstúpiť ktorákoľvek zo zmluvných strán v prípade opakovaného, alebo podstatného porušenia zmluvných povinností. Zmluvné strany sa budú písomne informovať o prípadoch porušenia zmluvy, v prípade podstatného porušenia zmluvných povinností vyzve oprávnená strana stranu porušujúcu zmluvu na nápravu.
Podľa článku IX. bod 9.4 zmluvy, za podstatné porušenie zmluvných povinností budú zmluvné strany považovať aj omeškanie trvajúce dlhšie ako 30 dní, pokiaľ medzi zmluvnými stranami nedôjde k dohode o primeranom predĺžení lehoty k splneniu povinnosti.
Podľa článku IX. bod 9.5 zmluvy, účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú doručením písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy a práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy zanikajú od momentu doručenia odstúpenia.
Podľa článku IX. bod 9.6 zmluvy, v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodov porušenia zmluvných povinností zhotoviteľom, má objednávateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z ceny nezrealizovanej časti diela.
Podľa článku IX. bod 9.7 zmluvy, v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodov porušenia zmluvných povinností objednávateľom, má zhotoviteľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z ceny nezrealizovanej časti diela.
Podľa článku XI. bod 11.6 zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je príloha č. 1 „Výkres“.
Faktúrou č. 110020, splatnou dňa 04.03.2011 a vystavenou toho istého dňa, žalobca fakturoval žalovanému dodávku 12 ks kontajnerov v jednotkovej cene 489,00 € v celkovej výške 5.868,00 €, z ktorých v hotovosti mala byť uhradená suma 4.694,00 € (80 % faktúry) a suma 1.173,60 € (20 % faktúry) cez clearingový účet.
Faktúrou č. 110021, vystavenou dňa 04.03.2012 a splatnou v tento istý deň fakturoval žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi dopravu v zmysle zmluvy vo výške 660,00 € vysporiadanú zálohovou platbou v hotovosti, teda konečná fakturácia po započítaní zálohových platieb bola 0,00 €.
Faktúrou č. 110035, vystavenou dňa 30.03.2011 a splatnou toho istého dňa fakturoval žalobca žalovanému dodávku kontajnerov v množstve 12 ks pri jednotkovej cene 489,00 €, čo predstavuje 5.868,00 €, z ktorých bola odpočítaná čiastka 20 % úhrady cez clearingový účet, t. z. -1.173,60 € a zálohová platba -2.645,60 €, faktúra preto bola vystavená na sumu 2.048,80 €.
Písomným podaním žalobcu zo dňa 17.05.2011, ktoré bolo prevzaté žalovaným dňa 20.05.2011, žalobca upozorňuje na podstatné porušenie zmluvných povinností a zároveň odstupuje od zmluvy. Žalobca uvádza, že dňa 13.12.2011 došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo so žalovaným, pričom v zmysle predmetnej zmluvy z faktúry č. 110020 zo dňa 04.03.2011, č. 110021 zo dňa 04.03.2011 a č. 110035 na celkovú sumu 12.396,00 €, zostalo neuhradených: istina vo výške 2.048,80 €, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 30.03.2011 do 17.05.2011. Žalobca poukazuje na ustanovenie článku IX. bod 9.3 zmluvy, v zmysle ktorého omeškanie so zaplatením dlžnej sumy trvá viac ako 30 dní a preto sa jedná o podstatné porušenie zmluvných povinností. Žalobca vyzýva žalovaného, aby v lehote 5 dní od doručenia tohto upozornenia, dlh v celosti uhradil, v opačnom prípade tento prejav považuje za odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia bodu 9.3 zmluvy a s poukazom na bod 9.6 zmluvy si nárokuje na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z nezrealizovanej časti diela, čo predstavuje 8.606,40 €. Písomný úkon bol doručený žalovanému dňa 20.05.2011 (č. l. 27, 28 spisu).
Písomným podaním zo dňa 30.06.2011 právna zástupkyňa žalovaného žalobcovi uvádza, že dôvod uplatneného práva žalobcu neuznáva, pretože žiadne finančné prostriedky žalovaný žalobcovi nedlží. Právna zástupkyňa žalovaného uvádza, že dlh môže predstavovať sumu 690,40 € v prípade, ak si spoločnosť AQUASTOR s. r. o. neuplatní nároky z reklamácie. Spoločnosť AQUASTOR s. r. o. uvádza, že je ochotná v rámci zmierovacieho konania riešenia veci reklamácie nekompenzovať vo finančnom plnení a bude trvať na odstránení závad. Za takejto situácie sa tzv. nedoplatok zo strany AQUASTOR s. r. o. započítal proti doposiaľ nevyčerpaným clearingovým prostriedkom, ktoré spoločnosť AQUASTOR s. r. o. zaplatila spoločnosti TB, s. r. o. a ktoré v tejto chvíli predstavujú čiastku vo výške 5.652,80 €, ktoré doteraz TB, s. r. o. nevrátila a protiprávne si ponechala. Zároveň žiada spoločnosť AQUASTOR s. r. o. o vrátenie dlžnej čiastky 4.962,40 €, nakoľko čiastku 690,40 €, ktorú ešte spoločnosti TB, s. r. o. dlžila, započítala voči čiastke 5.652,80 €, ktorú jej bola spoločnosť TB, s. r. o. povinná vrátiť.
Z medzinárodného nákladného listu č. 5710908 a č. 7848188 vyplýva, že žalovanému boli doručené dve zásielky po 12 ks kontajnerov, ktoré boli na prepravu zaslané dňa 04.03.2011 a 30.03.2011 a prevzaté zo strany odberateľa dňa 31.03.2011 a 05.03.2011 (č. l. 91 - 94).
Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu, vystaveného bez dátumu, na sumu 3.000,00 €, bez označenia faktúry a účelu platby, vyplýva, že predmetná suma mala byť úhradou faktúry a bola prevzatá firmou TB, s. r. o. od AQUASTOR s. r. o.
Z kópie príjmového pokladničného dokladu bez čísla zo dňa 05.12.2010 vyplýva, že žalobca prevzal úhradu 400,00 € titulom úhrady faktúry bez bližšieho označenia.
Z príjmového pokladničného dokladu bez číselného označenia zo dňa 02.02.2011 vyplýva, že žalobca prevzal od žalovaného úhradu 2.000,00 € ako úhradu faktúry bez bližšieho označenia.
Z výpisu z účtu Československé obchodní banky, a. s. (č. l. 98) vyplýva, že bola pripísaná na účet F. Z. suma 2.041,73 z 02.02.2011.
Z kópie príjmového pokladničného dokladu bez číselného označenia zo dňa 21.02.2011 vyplýva, že mala byť prevzatá suma 3.000,00 € ako úhrada faktúry žalobcu od žalovaného. Faktúra nie je bližšie označená.
Z výpisu z účtu Československé obchodní banky, a. s., zo dňa 21.02.2011 vyplýva, že na účet F. Z. bola prijatá platba 3.000,00 €.
Písomným podaním zo dňa 11.05.2011, označeným ako reklamácia, žalovaný AQUASTOR s. r. o. si uplatňuje u žalobcu TB, s. r. o. reklamáciu dodávky kontajnerov na použitý textil v počte 12 ks, pričom uvádza, že napriek návšteve zástupcov firmy v Prahe a dohodnutej zmene a úprave bola celá prvá dodávka v roku 2011 vadná. Vady sa týkajú nedotvárania veka kontajnera, skríženia konštrukcie, nekompletnosti zvarov, oderov, chýbajúcich niektorých častí a nedodržania rozmerov zabezpečovacieho mechanizmu. Žalovaný uvádza, že nasledujúca dodávka, s ktorou súhlasili, bola síce výrazne lepšia, ale opraviteľná, na túto si reklamáciu neuplatňujú. Spôsob riešenia vady zo strany žalovaného je náhrada 50 % ceny kontajnerov v peniazoch, alebo prípadne v kontajneroch, čo znamená 6 ks.
Podľa kapitoly II. článok 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktoré si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne, alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy, alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva, alebo jej časť.
Podľa článku III. bod 1, písm. a) citovaného nariadenia, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 - 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje pri zmluve o predaji tovaru právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
Podľa článku IV. bod 2 vyššie uvedeného nariadenia, ak sa na zmluvu nevzťahuje ods. 1, alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) - h) odseku 1., zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.
Zmluvné strany v zmluve článku XI. bod 11.4 dojednali pôsobnosť zákonov slovenskej republiky na právne vzťahy vyplývajúce z predmetnej zmluvy, súd preto vec posúdil podľa príslušných ustanovení slovenského právneho poriadku.
V zmysle článku II. bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.
V zmysle článku III. bod 1 citovaného nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 - 7 tejto kapitoly.
V zmysle oddielu II. článok 5 citovaného nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru, miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal, alebo mal dodať a pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli, alebo mali poskytnúť.
Podľa oddielu VII. článok 23 bod 1 citovaného nariadenia, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden, alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd, alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli, alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd, alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená, alebo b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú, alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v danom obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
Podľa kapitoly V. článok 60, bod 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť, alebo iná právnická osoba, alebo združenie fyzických osôb, alebo právnických osôb, má bydlisko v mieste, kde má a) registrované sídlo, alebo b) ústrednú správu, alebo c) hlavnú prevádzkareň.
Zmluvné strany písomne v článku XI. bod 11.4 zmluvy dojednali právomoc súdu v mieste sídla zhotoviteľa, t. z. miestne príslušného súdu Slovenskej republiky.
Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa v zmysle vyššie uvedených ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Podľa §-u 536 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník, ďalej len ObZ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa §-u 536 ods.2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa §-u 536 ods.3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 548 ods. 2 ObZ, ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť ( § 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa § 554 ods. 2 ObZ, ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.
Podľa §-u 560 ods. 1 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa §-u 560 ods. 2 ObZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Podľa §-u 560 ods. 3 ObZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
Podľa §-u 560 ods. 4 ObZ, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
Podľa §-u 562 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa §-u 562 ods. 2 ObZ, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo
ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa §-u 562 ods. 3 ObZ, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
Podľa § 428 ods.1 ObZ, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 428 ods.2 ObZ, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa § 428 ods.3 ObZ, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa §-u 300 ObZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa §-u 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §-u 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa §-u 544 ods. 3 OZ, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Podľa §-u 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej len OZ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa §-u 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §-u 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §-u 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo došlo k dodávke 24 ks kontajnerov zo strany žalobcu ako zhotoviteľa žalovanému ako objednávateľovi. Cena diela mala predstavovať sumu 24 x 489,00 €, t. z. 11.736,00 € spolu s 1 x doprava Lučenec - Praha vo výške 660,00 €. Spolu teda žalovaný mal uhradiť sumu 12.396,00 €. Zmluvné strany sa dojednali, že z ceny diela bude jej časť vo výške 20 % uhradená formou clearingových prostriedkov, čo predstavuje sumu 2.347,20 €. Žalovaný mal teda uhradiť v peňažných prostriedkoch (mimo clearingových prostriedkov) sumu 9.388,80 € ako cenu diela a 660,00 € ako cenu dopravy.
Žalobca fakturoval faktúrou č. 110020, splatnou dňa 04.03.2011 prvú dodávku 12-tich kontajnerov vo výške 5.868,00 €, z ktorých formou clearingu malo byť zaplatených 1.173,60 € a zostatok 4.694,40 € v peňažných prostriedkoch.
Faktúrou č. 110021, splatnou dňa 04.03.2011 fakturoval žalobca žalovanému cenu dopravy prvej dodávky vo výške 660,00 €.
Faktúrou č. 110035, splatnou dňa 30.03.2011 fakturoval žalobca žalovanému druhú dodávku 12-tich ks kontajnerov v cene 5.868,00 €, z ktorých formou clearingu malo byť uhradené 1.173,60 € a zostatok vo výške 4.694,40 € formou peňažných prostriedkov.
Žalobca vystavil zálohovú faktúru č. 10010, splatnú dňa 29.10.2010 na sumu 4.694,40 €.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k úhrade dňa 05.12.2010 sumy 3.400,00 €, dňa 02.02.2011 sumy 2.041,73 € a dňa 21.02.2011 sumy 3.000,00 €. Žalobca síce rozporoval platbu vo výške 3.400,00 € v časti o zaplatenie 400,00 €, nakoľko tvrdil, že túto platbu si žalovaný započítava duplicitne, nakoľko boli vydané na tú istú platbu dva doklady o prevzatí, avšak žiadny dôkaz, ktorý by tomu nasvedčoval produkovaný nebol a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu, ktorý predmetné tvrdenie nepreukázal. Duplicita platby vo výške 400,00 € a následne započítanie tejto sumy opätovne do úhrady 3.400,00 € zo strany žalobcu, okrem jeho tvrdenia iným spôsobom preukázané nebolo, naopak boli predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že došlo k zaplateniu sumy 3.400,00 €. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo 8.441,73 €. Keďže žalovaný mal uhradiť celkovo 9.388,80 € (po zohľadnení 20 % clearingu) a cenu dopravy vo výške 660,00 €, t. z. spolu 10.048,80 €, rozdiel, ktorého úhrada nebola preukázaná, predstavuje 1.607,07 €.
Na vysvetlenie je potrebné uviesť, že faktúra č. 10010 na sumu 4.694,40 €, splatná dňa 29.10.2010, bola zálohovou faktúrou, pričom vyúčtovacia faktúra bola vystavená žalobcom pod č. 110020, z ktorej na zaplatenie po odpočítaní clearingu zostala suma 4.694,40 €, čo predstavuje sumu kryjúcu sa so zálohovou faktúrou. Faktúra č. 110021 bola uhradená vo výške 660,00 € titulom dopravy, čo bolo medzi účastníkmi konania nesporné. Neuhradenou zostala teda čiastka z faktúry č. 110035 vo výške 1.607,07 €.
Žalovaný poukazoval aj na iné platby vo svojom vyčíslení plnenia, ktoré žalobcovi poskytol (č. l. 127) a to faktúr č. 10004, 100048 a č. 10049, ktorých úhrada nebola predmetom žaloby, súd sa preto týmito platbami a ich úhradami nezaoberal.
Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou zaplatiť sumu 1.607,07 € na základe faktúry splatnej dňa 30.03.2011, z čoho vyplýva povinnosť zaplatiť úrok z omeškania dojednaný v zmluve medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t. z. 31.03.2011.
Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na článok IX. bod 9.7 zmluvy, podľa ktorého „v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodov porušenia zmluvných povinností objednávateľom má zhotoviteľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z nezrealizovanej časti diela“. Zmluvná pokuta sa medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednáva pre prípad porušenia povinností niektorou zmluvnou stranou. Zmluvnú pokutu nie je možné dojednať pre prípad, kedy by zmluvná strana využila svoje zákonné právo a za takéto využitie práva by bola sankcionovaná. Typickým príkladom by bola situácia, keď by zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia za odstúpenie zmluvnej strany od zmluvy. Podľa názoru súdu však vyššie uvedené zmluvné dojednanie nie je týmto prípadom. Predmetné zmluvné dojednanie je treba logicky vykladať v širšom kontexte, nakoľko z predmetného zmluvného dojednania vyplýva, že zmluvná pokuta sa dojednáva pre porušenie zmluvných povinností zo strany objednávateľa, ktoré vyústilo do odstúpenia od zmluvy. Zmluvnú pokutu si môže uplatniť zhotoviteľ len v prípade, ak dôjde k porušeniu zmluvných povinností zo strany objednávateľa a zároveň si zhotoviteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nie je dojednaná pre prípad akéhokoľvek odstúpenia od zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je platná a teda žalobcovi náleží právo na zaplatenie 10-tich % nezrealizovanej časti diela, keďže žalovaný porušil povinnosť zo zmluvy v tom, že cenu diela nezaplatil riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca od zmluvy odstúpil.
Pokiaľ si žalovaný uplatňoval právo z vád dodaného diela, je potrebné poukázať na skutočnosť, že právo z vád bolo uplatnené z dodávky, ktorú prevzal dňa 05.03.2011. Uvedená skutočnosť vyplýva z písomného podania žalovaného zo dňa 11.05.2011, ktorý konštatuje, že reklamáciu nasledujúcej dodávky, t. z. dodávky prevzatej dňa 31.03.2011, si neuplatňuje. Žalovaný si uplatnil na základe zodpovednosti za vady 50 %-nú kompenzáciu ceny kontajnerov, resp. dodanie 6 ks kontajnerov naviac. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení však vyplýva, že povinnosťou žalovaného bolo vykonať riadnu prehliadku predmetnej dodávky za účelom zistenia zjavných vád, ktorými dodávka, podľa jeho tvrdení trpela. Žalovaný aj s prihliadnutím na fotodokumentáciu, ktorú pripojil, a popis ním uvedených vád fakticky sám preukazuje, že vady, na ktoré poukazuje, sú vadami zjavnými. V konaní nebolo preukázané, že by k reklamácii vád došlo pred dátumom 11.05.2011, čo nepotvrdil ani predvolaný svedok U.. Naviac je potrebné uviesť, že spôsob uplatnenia vád bol stranami dojednaný v článku VII. bod 7.3 zmluvy. Keďže žalobca namietal spôsob uplatnenia si práva zo zodpovednosti za vady žalovaným, ako aj skutočnosť, že tieto neboli uplatnené v súlade so zmluvou a bez zbytočného odkladu, súd žalovanému práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady nepriznal.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, pričom si uplatnil právo na zaplatenie celkovo 10.613,47 €, pričom súd priznal 10.213,47 €, čo predstavuje úspech žalobcu 96 % k úspechu žalovaného 4 %, v čistom vyjadrení 92 % úspech žalobcu.
Žalobcovi teda náleží náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 636,50 € násobených koeficientom 0,92, čo predstavuje 595,58 €.
Žalobcovi taktiež náleží právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou Kutan s. r. o. v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške účelne vynaložených nákladov na uplatnenie práva.
V zmysle §-u 14 ods. 1 citovanej vyhlášky náleží náhrada za 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh vo veci samej - vydanie Európskeho platobného rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 10.09.2012, 05.11.2012, 22.11.2012 a 21.01.2013 a podanie vo veci samej, doplnenie uplatneného nároku zo dňa 14.11.2012) 7 x 333,80 €, t. z. 2.336,60 €, spolu s režijným paušálom 6 x 7,63 € a 1 x 7,81 €, t. z. 53,59 €. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú sumu 2.390,19 €. Súd nepriznal náhradu za úkony právnej služby označené ako podanie vo veci samej - odpoveď na žiadosť a doplnenie, alebo opravu návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20.04.2012, spolu s návrhom na doplnenie platobného rozkazu, nakoľko predmetné trovy súd nepovažuje za účelne vynaložené, keďže boli len reakciou na výzvu súdu na opravu pôvodného podania vo veci samej. Keby pôvodné podanie vo veci samej bolo v súlade so zákonom, súd by nemusel vykonávať výzvy, na ktoré by následne nebolo potrebné zo strany právneho zástupcu žalobcu reagovať.
Podľa §-u 16 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. náleží taktiež náhrada cestovných výdavkov na pojednávania dňa 10.09.2012, 05.11.2012, 22.11.2012 a 21.01.2013.
Cestovné náklady v súvislosti s pojednávaním dňa 10.09.2012 na trase Bratislava - Lučenec a späť pri použití motorového vozidla S. Z., EVČ: R. XXX N., pri spotrebe 6,5 l, cene PHM 1,495 €/l, základnej náhrade 0,183 €/km a vzdialenosti 494 km predstavuje 138,41 €.
Cestovné náklady v súvislosti s pojednávaním dňa 05.11.2012 na trase Bratislava - Lučenec a späť pri použití motorového vozidla S. Z., EVČ: R. XXX N., pri spotrebe 6,5 l, cene PHM 1,451 €/l, základnej náhrade 0,183 €/km a vzdialenosti 494 km predstavuje 136,99 €.
Cestovné náklady v súvislosti s pojednávaním dňa 22.11.2012 na trase Bratislava - Lučenec a späť pri použití motorového vozidla S. Z., EVČ: R. XXX N., pri spotrebe 6,5 l, cene PHM 1,442 €/l, základnej náhrade 0,183 €/km a vzdialenosti 494 km predstavuje 136,71 €.
Cestovné náklady v súvislosti s pojednávaním dňa 21.01.2013 na trase Bratislava - Lučenec a späť pri použití motorového vozidla S. Z., EVČ: R. XXX N., pri spotrebe 6,5 l, cene PHM 1,420 €/l, základnej náhrade 0,183 €/km a vzdialenosti 494 km predstavuje 136,00 €.
Cestovné náklady teda spolu predstavujú 548,11 €.
Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 5a)
Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto odmena za právne zastupovanie spolu s náhradou za stratu času strávenou mimo sídla advokátskej kancelárie náleží vo zvýšenej výške o 20 % sadzby dane z pridanej hodnoty. Zvýšenie sa však netýka cestovných nákladov, nakoľko tieto sa
v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priamo nepriznávajú, ale spravujú sa osobitným právnym režimom zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Podľa §-u 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za čas strávený cestou na pojednávania z Bratislavy do Lučenca a späť v dňoch 10.09.2012, 05.11.2012, 22.11.2012 a 21.01.2013 v trvaní 2 a 1 hodiny (5 začatých polhodín) 2 x, predstavuje náhrada za stratu času na jedno pojednávanie 152,64 € s DPH, t. z. 614,16 €.
Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú 2.390,19 € spolu s náhradou za stratu času 614,16 € a náhradou cestovných nákladov 548,11 €, t. z. spolu 3.552,46 €, násobené koeficientom úspešnosti 0,92, t. z. 3.268,26 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.