Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-283-2012.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/283/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: JSM-Pannonica, Kft, so sídlom Üllöi út 645, H-1182, Budapešť, IČO: Cg: 01-09-952978, proti povinnému: C., so sídlom T. XXXX, S. C., o vymoženie 14.300 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3Ercud/2/2011-61 zo dňa 15. júna 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok P-26411-SRS-2 zo dňa 26.07.2011 vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, Žilina, ktorým bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 13.000 eur, úroky z omeškania vo výške 0,024 % zo sumy 13.000 eur, sumu 1.300 eur titulom náhrady škody, trovy konania v sume 1.030 eur a 50 eur. Prípustnosť rozhodcovského konania je podmienená tipom sporu, miestom jeho konania a uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Z predložených listinných dôkazov a z kópie spisu Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, Žilina bolo zistené, že v danom prípade nedošlo k podpísaniu zo strany oboch účastníkov Záväznej a neodvolateľnej ponuky na uzavretie dohody o urovnaní a úhrade dlhu zo dňa 02.03.2011, nakoľko povinný s obsahom citovanej ponuky, ktorej súčasťou v Čl. III je uvedená rozhodcovská doložka nesúhlasil. Okrem toho v konaní o námietkach nebolo preukázané, že by sa strany dohodli na riešení sporov v rozhodcovskom konaní ani, že na ich rozhodovanie je príslušný Stály rozhodcovský súd JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, Žilina. Vzhľadom na zistené, súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade nedošlo k založeniu právomoci uvedeného rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci obchodného sporu medzi oprávneným a povinným, a teda rozhodnutie, ktoré bolo súdu predložené ako exekučný titul v danom prípade nie je možné považovať za vykonateľné, čím sú splnené podmienky ustanovenia § 50 ods. 1 Ex. por., a preto súd prvého stupňa námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa k záveru, že nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu dospel flagrantným porušením procesných i hmotnoprávnych predpisov, najmä na základe nesprávnych skutkových zistení, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, alebo boli ustálené v rozpore so zásadou hodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Pokiaľ v napadnutom uznesení súd prvého stupňa uvádza, že povinný e-mailom odmietol návrh rozhodcovskej zmluvy, takéto skutkové zistenie sa opiera o holé tvrdenie povinného bez akéhokoľvek dôkazu. Oprávnený zdôraznil, že žiadny e-mail znenia, ktoré uvádza povinný nedostali. Pokiaľ súd vychádza z toho, že by odmietnutím rozhodcovskej zmluvy navrhovanej podľa nemeckého práva mal byť list predložený povinným datovaný 27.06.2011, a doručený Stálemu rozhodcovskému súdu JSM dňa 01.07.2011 takým odmietnutím nemôže uvedený list byť, pretože ide o podanie ktoré podľa obsahu je odpoveďou na výzvu Stáleho rozhodcovského súdu, teda podaním v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že povinný predložil kópiu neúplného a
nečitateľného záznamu z e-mailovej schránky, z ktorého je pritom zrejmé, že uvedený e-mail neposlal, ale ide len o koncept, text e-mailovej odpovede je zaradený nad e-mail od oprávneného a pod e- mail tretej osoby tak, že je citovaný text ukrytý a následne je radený text odpovede, ktorá je zaradená pod možnosťami voľby. Poukázal na to, že medzi údajnou odpoveďou v spise rozhodcovského súdu a v námietkach je rozdiel, ktorý ďalej zvyšuje nedôveryhodnosť dôkazu predloženého povinným, pričom je zrejmé, že výňatku z emailového účtu povinného z 03.04.2012 predloženého OS Považská Bystrica bol 03.06.2011 e-mail so záväznou ponukou a s vyjadrením M. R. odoslaný o 11.18 právne na adresu a@b.c <mailto:a@b.c>, ale podľa výpisu zo dňa 22.06.2011 bola správa na adresu oprávneného poslaná až 12.43, pričom túto správu následne mal preposlať Ing. Z. R. osobe s označením peter.rudznan. Tento časový nesúlad, nasvedčuje tomu, že pravdepodobne došlo ku konzultácii ohľadne odmietnutia nášho návrhu dohody o urovnaní vrátane rozhodcovskej doložky, avšak nepreukazuje, ba spochybňuje, že by došlo k jej odolaniu. Celá preukázaná komunikácia medzi M. R. a P. Q., z ktorých ani jeden nijako nekonal za oprávneného pochádza až z obdobia po podaní žaloby. Oprávnený opätovne popiera, že by bol obdržal odporovací e-mail povinného a opätovne upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že s uvedenými e-mailami bolo dodatočne manipulované. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 16CoE/26/2012-66 zo dňa 26.03.2012. Ide o cudzí rozhodcovský rozsudok, ktorý už bol uznaný, tým, že naň súd prihliadol ako na domáci, a teda námietky smerujúce voči platnosti rozhodcovskej dohody nemožno pripustiť, keďže to vylučuje Európsky dohovor o obchodnej arbitráži. Následne oprávnený poukázal na § 50 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa preukázateľne považoval rozhodcovský rozsudok za nevykonateľný, a na základe toho vyhovel námietkam, pričom však v režime uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku podľa § 45-50 zákona o rozhodcovskom konaní, sa nevykonáva osobitné konanie o uznaní (vykonateľnosti) cudzieho rozhodcovského rozsudku, ale len možno v zmysle § 50 zákona o rozhodcovskom konaní odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku. Keďže konajúci súd už z úradnej povinnosti zistil pred vydaním poverenia exekútorovi, že ide o vykonateľný cudzí rozhodcovský rozsudok a keďže námietky povinného spočívajú v dôvodoch vylúčených zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, je rozhodnutie, ktorým súd vyhovel námietkam v rozpore so zákonom, medzinárodnými záväzkami, a je tiež vecne nesprávne, keďže sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnych skutkových zisteniach. Záverom oprávnený poukázal na judikát 3 Cdo 209/2008 podľa ktorého aj neoprávnené odmietnutie žiadosti o poverenia na vykonanie exekúcie je zásahom do práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadal odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie a námietky zamietol.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 50 ods. 1 Ex. por., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č. 5306 060836 zo dňa 23.01.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 14.300 eur s príslušenstvom na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53? Žilina, č.k. P-26411-SRS-2 zo dňa 26.07.2011. Povinný podal námietky proti exekúcii, ktorým súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vyhovel, keď uviedol, že sú splnené podmienky ustanovenia § 50 ods. 1 Ex. por.
Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, teda či sú splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k
speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázkach, či sa exekúcia oprávnene začala. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Ex. por., a to zánik vymáhaného nároku, okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Všetky uvedené okolnosti sú zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu. Ak teda povinný námietky nepodá, môže neskôr kedykoľvek podať z uvedených dôvodov návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie, však nemá odkladný účinok na vykonanie exekúcie, teda na vydanie exekučného príkazu. Je preto opodstatnené, aby sa povinný mohol brániť proti exekúcii aj formou námietok, teda skôr, ako exekútor poverený vykonaním exekúcie zo strany exekučného súdu vydá exekučný príkaz, a začne vykonávať jednotlivé úkony exekučnej činnosti vedúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Námietky v zmysle vyššie uvedeného predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii, pričom ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Povinný musí uviesť dôvod neprípustnosti exekúcie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo právoplatné, súd exekúciu zastaví v zmysle vety prvej ustanovenia § 50 ods. 5 Ex. por. Povinný môže v rámci námietok proti exekúcii navrhnúť, aj keď to nie je obligatórne, zastavenie exekúcie. Námietky v konečnom dôsledku predstavujú procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčeného sporu o prípustnosť exekúcie. Ich predmetom môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Odvolací súd má za to, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, Žilina (exekučný titul) nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Oprávnený v exekučnom konaní nepreukázal, či došlo k platnému podpísaniu Záväznej a neodvolateľnej ponuky na uzavretie dohody o urovnaní a úhrade dlhu zo dňa 02.06.2011, zo strany oboch účastníkov, pričom zo spisového materiálu vyplýva, že povinný s predmetnou ponukou, a teda ani s rozhodcovskou doložkou, ktorá je jej súčasťou v Čl. III, nesúhlasil. Exekučný súd preto postupoval správne, keďže nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti a je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom.
S poukazom na vyššie uvedené, ako aj z dôvodu, že oprávnený dostatočne nepreukázal v odvolacom konaní platné uzavretie (oboma účastníkmi zmluvného vzťahu) Záväznej a neodvolateľnej ponuky na uzavretie dohody o urovnaní a úhrade dlhu zo dňa 02.06.2011, na podklade ktorej mal byť vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok (exekučný titul), ani nedoložil iné listiny, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že exekučný titul je vykonateľný a môže byť na jeho podklade vedená exekúcia, mal odvolací súd za to, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného v odvolaní, že samosudkyňa súdu prvého stupňa vyvolala u účastníka pochybnosti o nezaujatosti a nezávislosti sudcu, keďže tento jej postup vykazuje prvky uprednostňovania záujmov jedného z účastníkov a jeho neoprávneného zvýhodnenia, a tým nerovnakého zaobchádzania s účastníkmi v konaní (porušenia zásady rovnosti účastníkov), na toto tvrdenie odvolací súd neprihliadol, nakoľko nespĺňalo zákonné požiadavky, ktoré sa vyžadujú pri uplatnení námietky zaujatosti, pričom zároveň v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní a prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.