Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-15Sa/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa požiadala žiadosťou spísanou dňa 07.12.2021 o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku od 20.07.2020.

2. O žiadosti žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia tak, že zamieta žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na relevantnú právnu úpravu a uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Čadca zo dňa 17.12.2021 žalobkyňa nie je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 07.11.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie – generálny riaditeľ (ďalej aj „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2022 tak, že odvolanie žalobkyne zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie. Sociálna poisťovňa v odôvodnení rozhodnutia poukázala na relevantnú právnu úpravu a na to, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený po podaní odvolania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca dňa 20.04.2022, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobkyne a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiline. Následne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Žiline

posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 29.06.2022. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzalgia, deformujúca dorzopoatia a spondylopatia, položka 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neurčil. Žalovaný uzavrel, že nebolo preukázané, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto nie je invalidná a nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa uviedla, že spornou otázkou medzi ňou a Sociálnou poisťovňou je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedla, že Sociálna poisťovňa mechanicky v prvostupňovom konaní odkázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 07.12.2021 a v druhostupňovom rozhodnutí na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 29.06.2022 so záverom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je nižšia ako 40 %, konkrétne 35 %. Žalobkyňa poukázala na ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a poukázala v tejto súvislosti na to, že v rámci prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené iba to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Čadca zo dňa 07.12.2021 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadne ďalšie úvahy ohľadne ustálenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neboli v rozhodnutí uvedené.

6. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia bol opäť uvedený iba prepis údajného obsahu posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 29.06.2022 a bolo skonštatované, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, a ďalej že žalobkyňa nepredložila v odvolacom konaní také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu.

7. Žalobkyňa namietala predovšetkým to, že rozhodnutia prevzali závery posudkov posudkových lekárov a že neobsahujú žiadne vlastné skutkové a právne závery k spornej otázke stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani žiadnu reakciu na dôkazy (lekárske správy), ktoré predložila v rámci odvolacieho konania. Za nedostatočné odôvodnenie k dôkazom predloženým v odvolacom konaní žalobkyňa označila časť odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, kde bolo uvedené, že v rámci odvolacieho konania nepredložila také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. V správnej žalobe vymenovala aj lekárske správy, ktoré boli doložené a podľa žalobkyne sa vôbec nespomínajú ani len v lekárskom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 29.06.2022, hoci ich Sociálna poisťovňa mala k dispozícii od 26.05.2022. Teda boli odignorované žalobkyňou v odvolacom konaní predložené lekárske správy.

8. Podľa žalobkyne v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne oboch stupňoch absentujú úvahy, akými boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a v tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutia správnych súdov, konkrétne Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne. Za nedostatočné odôvodnenie považovala

to, keď rozhodnutia Sociálnej poisťovne prevzali, resp. odkázali na obsah lekárskych posudkov a neobsahujú žiadne vlastné odôvodnenie. Z týchto dôvodov označila rozhodnutia za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.

9. Žalobkyňa ďalej namietala, že nemala zo strany Sociálnej poisťovne vytvorenú možnosť oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia s podkladom rozhodnutia a so spôsobom jeho zistenia a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť doplnenie. Poukázala na to, že hoci v konaní pred Sociálnou poisťovňou sa neaplikuje o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, aj pre toto konanie platia ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, ako aj odporúčanie CM/ Rec (2007) Výboru ministrov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej verejnej správe, vrátane práva na prerokovanie v prítomnosti účastníka konania vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 SR. Základné princípy administratívneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania, sa musia vzťahovať aj na správne konania, v ktorých osobitný zákon výslovne vylučuje subsidiárne použitie Správneho poriadku. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.10.2019 (R 19/2020), v zmysle záverov ktorého ak osobitný predpis výslovne aplikáciu Správneho poriadku nevylúčil, je povinnosťou správneho orgánu riadne aplikovať základné zásady správneho konania zakotvené v Správnom poriadku i vo veciach osobitných správnych konaní. Žalobkyňa namietala v tejto súvislosti, že nebola pred vydaním a doručením prvostupňového rozhodnutia oboznámená s obsahom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 07.12.2021 a taktiež nebola oboznámená pred vydaním druhostupňového rozhodnutia s obsahom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.06.2022. Tieto posudky bližšie nestotožnených posudkových lekárov sociálneho poistenia boli pritom rozhodujúcimi a vlastne jedinými podkladmi, ktoré Sociálna poisťovňa zohľadnila pri vydaní rozhodnutí. Treba považovať za rozporné so zásadami spravodlivého procesu vo verejnej správe, aby sa účastník konania dozvedel o obsahu zásadného podkladu, z ktorého správny orgán vychádzal, až z odôvodnenia samotného rozhodnutia, bez možnosti ešte pred vydaním rozhodnutia sa k nemu vyjadriť a prípade mu oponovať i predložením vlastných dôkazov.

10. Žalobkyňa ďalej namietala, že posúdenie jej zdravotného stavu nebolo vykonané za jej osobnej účasti a že jej nebolo umožnené sa tejto lekárskej posudkovej činnosti zúčastniť. Uviedla, že v odolaní uviedla, že „Sociálna poisťovňa rozhoduje o nás bez nás“, keďže všetky tri posúdenia zdravotného stavu posudkovými lekármi sa uskutočnili bez jej osobnej účasti a bez možnosti účasti žalobkyne doslovne „za zatvorenými dverami“ a „od stola“. V tejto súvislosti poukázala na § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, z ktorého podľa žalobkyne vyplýva, že všeobecným pravidlom je vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti poistenca, pričom posudkový lekár síce môže určiť inak, avšak uplatnenie takejto výnimky musí náležite odôvodniť. Pokiaľ žalovaná poukazovala na ust. § 293eu zákona o sociálnom poistení, to nemôže obstáť. Ust. § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zakotvilo iba to, že počas krízovej situácie nemá poistenec automaticky nárok na posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom za jeho osobnej účasti, keď o to požiada, nijako sa to však nedotklo ust. § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v časti vety pred bodkočiarkou. To znamená, že ani počas krízovej situácie nebolo zakázané resp. automaticky vylúčené posudzovať zdravotný stav poistenca za osobnej účasti poistenca, ale mohlo sa tak diať iba v prípade, ak posudkový lekár takýto svoj postup odôvodnil. Ďalej namietala, že núdzový stav bol ukončený dňa 22.02.2022 a od 23.02.2022 nebola vyhlásená žiadna krízová situácia na území Slovenskej republiky. Ust. § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení je preto od 23.02.2022 neaplikovateľné, pričom po tomto dátume sa vo veci žalobkyne mali uskutočniť bez jej vedomia ďalšie dve posúdenia jej zdravotného stavu, a to 20.04.2022 a 29.06.2022. Sociálna poisťovňa neodôvodnila, prečo nebolo žalobkyni umožnené osobne sa zúčastniť lekárskej posudkovej činnosti po 23.02.2022, a preto tieto posúdenia zdravotného stavu, ktoré prebehli celkom bez súčinnosti so žalobkyňou, boli nesprávne vykonané. Žalobkyňa nevidela ani jedného z posudkových lekárov a nepozná ani ich mená, keďže tieto v posudkoch uvedené nie sú.

11. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie spočíva na nedostačujúcom a nesprávnom zistení skutkového stavu veci. Poukázala pritom na súdmi vyslovenú požiadavku, že správny súd má skúmať, či posudky posudkových lekárov spĺňajú požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a či posudkoví lekári v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia účastníka a ním predkladané odborné

lekárske nálezy a či tieto nálezy vo svojich posudkoch riadne vyhodnotili. Z obsahu samotných posudkov, ktoré nie sú autorizované posudkovými lekármi nevyplýva, akým spôsobom boli konkrétne lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne pri vyhodnocovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zohľadnené a ako sa s nimi neidentifikovaní posudkoví lekári a po nich samotná Sociálna poisťovňa vysporiadali. Za zohľadnenie lekárskych správ nie je možné považovať iba ich mechanicky výpočet v posudku posudkového lekára. Žalobkyňa zopakovala, že podľa nej ňou predložené lekárske správy neboli vyhodnotené a niektoré z lekárskych správ sa v posudku posudkového lekára zo dňa 29.06.2022 ani len deskriptívne (mechanicky) nevymenovávajú, a teda neboli zohľadnené.

12. Žalobkyňa poukázala na to, že v ambulantnom náleze službukonajúceho lekára ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina zo dňa 17.03.2022 sa ako diagnóza žalobkyne uvádza „akútny VAS – LS chrbtice viac I. sin.“ Ďalej, že v lekárskej správe všeobecnej lekárky pre dospelých A. A. D. zo dňa 18.03.2022 je konštatovaná diagnóza „M51.2“. V ambulantných nálezoch A. E. F. a A. G. H. - službukonajúcich lekárok Ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina zo dňa 19.03.2022 a 20.03.2022 sa uvádza diagnóza „M544 – Lumboischialgia“. Všetky tieto skutočnosti nenašli žiaden odraz v posudkoch.

13. Žalobkyňa ďalej predložila k správnej žalobe lekársku správu zo 04.07.2022 (deň vydania napadnutého rozhodnutia) od A. I. J., všeobecnej lekárky, kde sa konštatuje záver „chron..LIS, t.č. exacerb.l.sin s parestéziami v ĽDK, propag., do ĽDK“. Uvedené lekárske správy sa vzťahujú na zdravotný stav žalobkyne v čase vydania napadnutého rozhodnutia a vyplýva z nich niekoľko diagnóz a tieto neboli v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom reflektované a vyhodnotené. Preto bolo zistenie skutkového stavu nedostatočné pre riadne posúdenie veci.

14. V lekárskej správe A. I. J., všeobecnej lekárky zo dňa 04.07.2022 sa výslovne konštatuje, že stav žalobkyne je „t.č. exacerb.“, to znamená exacerbovaný, čiže zhoršený, čo je okolnosť, ktorú žalovaná opäť žiadnym spôsobom nezohľadnila. V lekárskej správe sa uvádza „zhoršenie stavu – bolesti v krížoch, bolesti propagujúce sa do ĽDK, parestézie v ĽDK“. Na nedostatky v zistení skutkového stavu potom nadväzuje aj nesprávne právne posúdenie Sociálnou poisťovňou.

15. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 71 ods. 4 a § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a uviedla, že aj keby sa malo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie akceptovať zdravotné postihnutie v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písm. b) v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ako to uviedla Sociálna poisťovňa, pri tomto zdravotnom postihnutí je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v intervale od 35 % do 45 %, pričom posudkový lekár arbitrárne a bez bližšieho odôvodnenia zvolil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci uvedeného rozpätia na dolnej hranici, čo ostalo neobjasnené. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa neposúdila jej zdravotný stav objektívne, komplexne a v súlade so všetkými odbornými lekárskymi nálezmi, pričom jej zdravotný stav je nepriaznivejší ako ho posúdili posudkoví lekári.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

16. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na závery preskúmavaných rozhodnutí s tým, že posudkový lekár k námietkam žalobkyne uvádza, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovými lekármi a že odborné posudky, ktoré boli vypracované v priebehu konania, v žiadnom prípade nie sú identické, maximálne sa zhodujú niektoré krátke úseky ako napr. opis operačného výkonu alebo opis nálezu na zobrazovacom vyšetrení, čo však neznamená, že sú identické celé posudky. Ide o popis identických odborných vyšetrení, ktoré sú podkladom pre vyhotovenie posudku. V posudku posudkový lekár zrozumiteľne a podrobne zdôvodnil, prečo je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, nakoľko pretrváva napriek doterajšej liečbe porucha statodynamiky so pseudoradikulárnym syndrómom S1 vľavo bez paréz, bez atrofií svalov, bez poruchy zvieračov neurogénnej etiológie. Posudkový lekár dostatočne zdôvodnil, prečo je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, keď uviedol, že je opakovane objektívne neurologicky potvrdený pseudoradikulárny syndróm, teda objektívny nález je opakovane bez prejavov koreňového syndrómu. Preto bola takto určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Pseudoradikulárny syndróm bol potvrdený opakovane neurológom, a to aj pri vyšetrení v máji

2022, ktoré bolo doložené v konaní o odvolaní, čo je uvedené v posudku a čo vyvracia aj tvrdenie v správnej žalobe, že v posudku nie je žiadna reakcia na predložené lekárske správy v rámci odvolacieho konania. K objasneniu posudkový lekár uviedol, že pri pseudoradikulárnom syndróme bolesť vyžaruje do segmentu ale bolesť nevzniká na podklade mechanického dráždenia koreňa. Z tohto dôvodu nie je z posudkového hľadiska odôvodnené určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa doložila v odvolacom konaní množstvo lekárskych vyšetrení spolu so sprievodným listom, kde však vymenovala len niektoré predložené lekárske správy (lekárske správy zo sprievodného listu sú citované na strane 4 žaloby zo dňa 12.09.2022). Je potrebné uviesť, že žalobkyňa doložila podstatne viac lekárskych správ, ako je uvedené v sprievodnom liste. Všetky doložené lekárske správy boli preštudované a boli zohľadnené v odbornom posudku a sú založené v spisovej dokumentácii.

17. V odbornom posudku sú uvedené aj tieto posudkovo významné lekárske správy, ktoré ani nie sú spomenuté v sprievodnom liste, napr. v odbornom lekárskom posudku je dokumentované aj neurologické vyšetrenie z 05.05.2022 a tiež je v posudku spomínaná žiadanka na periradikulárnu terapiu S1 z mája 2022. V posudku sú okrem týchto uvedené aj ďalšie lekárske posudkovo významné správy: neurologické vyšetrenie zo dňa 03.08.2021 a zo dňa 23.11.2021. Posudkový lekár jednoznačne v odbornom posudku uviedol, že objektívne neurologicky pri vyšetreniach v roku 2021 je u žalobkyne potvrdený opakovane pseudoradikulárny syndróm S1 vľavo, porucha statodynamiky driekovej chrbtice. Posudkový lekár uviedol, že v konaní o odvolaní boli doložené ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré dokumentujú v roku 2021 infúznu liečbu a tiež akútne zhoršenie chrbticových ťažkostí od marca 2022 s následnou injekčnou liečbou. Ako podklad tejto prebiehajúcej liečby posudkový lekár zdokumentoval len niektoré posudkovo významné správy napr. vyšetrenie z ambulantnej pohotovostnej služby zo dňa 17.03.2022, 19.03.2022 a 20.03.2022. Správy všeobecného lekára zo dňa 18.03.2022 a 25.03.2022 sú len dve správy z mnohých ďalších početných správ od všeobecného lekára z roku 2022, ktoré boli doložené v odvolacom konaní. V posudku je zdokumentované tiež vyšetrenie neurológom z 05.05.2022, kde je opätovne potvrdený pseudoradikulárny syndróm S1 vľavo a porušená statodynamika driekovej chrbtice, postoj na päty a prsty prevedie. V samotnom posudku je uvedená aj žiadanka na periradikulárnu terapiu S1 vľavo z mája 2021 a doložený bol aj záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci z 02.04.2022, pričom ide o rukou písaný záznam, ktorý je veľmi zle, miestami až nečitateľný na dokladovanej fotokópii s nečitateľnou pečiatkou zdravotníckeho zariadenia, rovnako pečiatka, kde je uvedené meno ošetrujúceho lekára, nie je dobre čitateľná. Samotný nález o poskytnutí lekárskej prvej pomoci podáva informáciu o akútnom zhoršení chrbticových ťažkostí (diagnóza M54.5, t. j. bolesti v dolnej časti chrbta). V posudku posudkový lekár uviedol, že v konaní o odvolaní boli priložené ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré dokumentujú v roku 2021 infúznu liečbu a tiež akútne zhoršenie chrbticových ťažkostí od marca 2022 s injekčnou liečbou. Týmto posudkový lekár reagoval na početné lekárske správy, ktoré dokumentujú napr. deň po podávaní injekcií, záznamy všeobecného lekára z tohto obdobia, ako aj záznamy z ambulancie pohotovostnej služby, ktoré sú v posudku zdokumentované. V sprievodnom liste žalobkyňa uviedla len niekoľko lekárskych správ a v skutočnosti bolo doložených lekárskych správ podstatne viacej a všetky boli aj posudkovým lekárom preštudované a sú založené v posudkovej spisovej dokumentácii.

18. Až pri príprave stanoviska k správnej žalobe bolo kontrolou vyšetrení zistené, že v sprievodnom liste žalobkyňa uviedla aj dve vyšetrenia, ktoré ale neboli priložené – gastroenterologické vyšetrenie A. B., Žilina zo dňa 07.04.2021 a výsledok bioptického vyšetrenia Martin zo dňa 17.03.2021. Tieto nie sú v posudku uvedené a nie sú ani v posudkovej spisovej dokumentácii. Doložené boli dve vyšetrenia – gastroenterologické vyšetrenie – A. B., Žilina zo dňa 12.03.2021 a zo dňa 18.05.2021 – tieto sú uvedené v sprievodnom liste, boli doložené a sú aj zdokumentované v odbornom posudku. Obe tieto vyšetrenia nie sú posudkovo významné. V poslednom zdokladovanom vyšetrení gastroenterológom zo dňa 18.05.2021 nie je dokumentovaný v závere žiadny posudkovo významný záver z predchádzajúcich vyšetrení, rovnako nebola určená ani ďalšia kontrola. Od mája 2021 ani nebolo doložené žiadne ďalšie gastroenterologické vyšetrenie. Tieto dostupné gastroenterologické vyšetrenia, aj keď sú vzhľadom na časový odstup kedy boli realizované neaktuálne, sú zdokumentované a aj sa s nimi posudkový lekár vysporiadal.

19. K námietke o posúdení zdravotného stavu v neprítomnosti žalobkyne posudkový lekár uviedol, že podkladom pre vyhotovenie odborného posudku sú odborné lekárske vyšetrenia. V tomto konkrétnom prípade, obzvlášť po doložení ďalších početných lekárskych vyšetrení, tieto vyšetrenia dostatočne podrobne dokumentujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a všetky doložené lekárske

vyšetrenia boli preštudované, vyhodnotené, a to osobitne ako aj vo vzájomných súvislostiach a sú založené v spisovej dokumentácii, preto bolo možné posúdiť zdravotný stav žalobkyne aj v jej neprítomnosti.

20. K lekárskej správe zo dňa 04.07.2022, ktorú žalobkyňa doložila k správnej žalobe Sociálna poisťovňa uviedla, že dokumentuje jej zdravotný stav po vydaní napadnutého rozhodnutia a že v rámci konania túto správu Sociálna poisťovňa nemala k dispozícii.

21. Ak je žalobkyňa presvedčená, že nové lekárske správy preukazujú také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok.

22. K námietke osobnej neprítomnosti na posúdení zdravotného stavu Sociálna poisťovňa uviedla, že je nedôvodná, nakoľko neprítomnosť žalobkyne nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie. Posudkový lekár sa v rámci odvolacieho konania pri opätovnom posúdení zdravotného stavu vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a zhodnotil pripojené odborné lekárske nálezy.

23. Žalovaná uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach a že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, preto sú rozhodnutia zákonné a správne. Na základe uvedenej argumentácie žiadala, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

24. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci ( ). Pri tomto type správnej žaloby správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a žalobnými bodmi ( v spojení s a ). Preto správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu. Mimo žalobných bodov a rozsah správnej žaloby správny súd vady v postupe a rozhodnutiach Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nezistil. Žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, preto správnu žalobu žalobkyne zamietol podľa ako nedôvodnú.

25. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s . Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 28.07.2023 do 25.08.2023.

26. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa ; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

29. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

30. Podľa ; Sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

31. Podľa ; Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

32. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podľa až 8 ; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

34. Jednou z hlavných žalobných námietok žalobkyne je, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú nedostatočne odôvodnené, keď prebrali závery lekárskych posudkov vypracovaných posudkovými lekármi.

35. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že jednou z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok, je aj skutočnosť, že žiadateľ sa stal invalidným (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), teda že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Zákon o sociálnom poistení stanovuje aj postup pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď uvádza, že tento sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotnom stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby, pričom sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vychádza z lekárskych správa a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšie liečby a z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných ochorení, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).

36. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákonodarca zveril posudkovým lekárom sociálneho poistenia, nakoľko ide o odborné otázky, na posúdenie ktorých je potrebné odborné medicínske vzdelanie (posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia). Z toho potom možno vyvodiť, že podstatným dôkazom pre posúdenie vzniku invalidity, ako jednej z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok stanovenej v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší súd uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

37. Ďalej správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.03.2023, ktoré síce boli vyslovené v súvislosti s rozhodnutím vydaným v režime o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale podkladom pre vydanie rozhodnutia v režime uvedeného zákona je taktiež posudok – lekársky posudok a posudkový záver, na základe ktorých sa vypracováva komplexný posudok (ide o obdobný procesný postup), a preto sú tieto závery podľa správneho súdu analogicky aplikovateľné

aj na konanie vedené Sociálnou poisťovňou podľa zákon o sociálnom poistení, predmetom ktorého je rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Zo záverov tohto rozhodnutia najvyššieho správneho súdu možno vyvodiť, že správny orgán a ani správny súd nemôže sám posudzovať otázky odborného charakteru, a preto musí vychádzať z lekárskych posudkov. Podľa Najvyššieho správneho súdu SR je lekársky posudok jedným z dôkazov v administratívnom konaní, ktorý orgán verejnej správy hodnotí ako akýkoľvek iný dôkaz, avšak nie je oprávnený posudzovať správnosť v lekárskom posudku uvedených záverov, hodnotí len, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z iných dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán nemôže takýto posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.04.2023, ktoré sa taktiež týka , avšak jeho závery podľa správneho súdu je možné analogicky aplikovať aj v prejednávanej veci. V tomto rozhodnutí sa najvyšší správny súd v rámci kasačného konania práve zaoberal otázkou, či postačuje, ak orgán verejnej správy prevezme do rozhodnutia závery posudku, ktorý bol rozhodujúcim podkladom pre jeho rozhodnutie a či prevzatie takýchto záverov má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, alebo naopak je rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnené. Najvyšší správny súd SR pritom uviedol, že komplexný posudok (ktorý sa v administratívnom konaní vedenom v režime vyhotovuje na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru), je kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, pričom komplexný posudok musí obsahovať odôvodnenie, a preto rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným spôsobom ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislostí zisteného stavu veci. Najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ správny orgán inkorporuje závery plynúce z komplexného posudku do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takéto rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia.

38. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že ak podkladom pre rozhodnutie je výsledok odborného posúdenia – v tomto prípade lekársky posudok (na vyhotovenie ktorého sú potrebné osobitné predpoklady – odborné vzdelanie) – je takýto dôkaz rozhodujúcim dôkazom a správny orgán neposudzuje jeho správnosť, vychádza z neho a hodnotí ho v tom smere, či je úplný, logický, presvedčivý a preskúmateľný. Keďže rozhodnutie o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok vychádza z odborného posúdenia, logicky takéto rozhodnutie preberá aj závery z tohto posúdenia ako rozhodujúceho dôkazu. Samo o sebe teda nie je nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia, ak orgán verejnej správy do odôvodnenia rozhodnutia preberie závery z lekárskeho posudku ako rozhodujúceho podkladu pre rozhodnutie, avšak rozhodnutie musí spĺňať atribút preskúmateľnosti.

39. V prejednávanej veci orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia záver o nesplnení podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok odôvodnil tak, že odkázal na závery lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Čadca zo dňa 07.12.2021, ktorý bol pripojený k rozhodnutiu a bol žalobkyni doručovaný spolu s rozhodnutím a v ktorom posudkový lekár uviedol úvahy o hodnotení zdravotného stavu žalobkyne. Následne žalobkyňa podala odvolanie, kedy posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Čadca opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 20.04.2022 za tým účelom, či odvolaniu žalobkyne nie je možné v celom rozsahu vyhovieť. Dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, a preto bolo odvolanie predložené žalovanému – generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. V rámci druhostupňového konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie a bol vypracovaný lekársky posudok zo dňa 29.06.2022. Je potrebné uviesť, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádza, tvoria jeden celok, a preto aj správny súd pri prieskume správnou žalobou napadnutého rozhodnutia takto na rozhodnutia nahliada. V rámci druhostupňového konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, boli posúdené všetky predložené lekárske nálezy a správy a žalovaný sa vysporiadal v odvolacom rozhodnutí s odvolacími námietkami žalobkyne. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne v celku dostatočne odôvodňujú odpoveď na otázku, prečo žalobkyňa nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok, keď tieto vychádzali z lekárskych posudkov posudkových lekárov, v ktorých bola hodnotená invalidita žalobkyne a tieto posudkoví lekári dostatočne odôvodnili, pričom tieto závery potom boli smerodajné aj pre žalovanú a prevzatím týchto záverov do odôvodnenia rozhodnutia žalovanej je rozhodnutie dostatočne odôvodnené.

40. Správny súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že invalidita je jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V prípade, že by bolo konštatované, že žalobkyňa je invalidná, ďalšie dve podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok – či získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a či nespĺňa podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok alebo nebol žalobkyni priznaný predčasný starobný dôchodok, by boli ďalšie podmienky, ktorých hodnotenie by vykonala Sociálna poisťovňa a ktoré by nespadali pod rámec posudkovej činnosti. Keďže v prejednávanej veci dospela Sociálna poisťovňa na základe odborného lekárskeho posudku k záveru, že žalobkyňa nesplnila už prvú podmienku, nebolo preto potrebné zaoberať sa splnením ďalších dvoch podmienok stanovených pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

41. Žalobkyňa ďalej namietala, že nemala vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia a so spôsobom jeho zistenia a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť doplnenie, teda namietala, že jej neboli sprístupnené lekárske posudky ako podklady rozhodnutia. K týmto námietkam je potrebné uviesť, že o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v . Predovšetkým s ohľadom na charakter a predmet konania vedeného podľa zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že sú tu také osobitnosti ako napr. posudzovanie zdravotného stavu účastníka konania, na ktoré zákon o sociálnom poistení reflektuje vlastnou úpravou procesného postupu. Zákon o sociálnom poistení na rozdiel od Správneho poriadku neobsahuje také ustanovenia, ktoré by orgánom Sociálnej poisťovne ukladali povinnosť oboznámiť účastníka konania pred vydaním rozhodnutia so všetkými podkladmi rozhodnutia, ako je to napr. v Správneho poriadku (Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie). Zákon o sociálnom poistení ukladá v aj účastníkovi konania povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Keďže pri rozhodovaní o nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázkou vznik invalidity, ktorá je „založená“ na poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo možno dokumentovať len lekárskymi nálezmi a správami od ošetrujúcich lekárov účastníka konania, je v tomto smere podstatné aké dôkazy – zdravotnú dokumentáciu účastník konania Sociálnej poisťovni predloží. Z uvedeného preto vyplýva, že predmetom lekárskej posudkovej činnosti resp. jej obsahom sú také dôkazy, ktoré predloží účastník konania. Ako už bolo uvedené zákon o sociálnom poistení nevychádza z predpokladu, že by účastníkovi konania bol doručovaný odborný lekársky posudok, aby sa s ním mohol pred vydaním rozhodnutia oboznámiť. Lekársky posudok vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky je účastníkovi konania doručovaný spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Následne Sociálna poisťovňa v tejto veci pristúpila k znovuposúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky po podaní odvolania žalobkyňou, a to zrejme za tým účelom, či nie je možné odvolaniu žalobkyne vyhovieť v plnom rozsahu a tým vybaviť odvolanie v rámci autoremedúry. Keďže posudkový lekár zotrval na tých záveroch, ktoré boli vyslovené pri prvom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, bola vec predložená druhostupňovému orgánu na rozhodnutie o odvolaní. V rámci odvolacieho konania opäť posúdil zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia. Žalobkyňa tak s lekárskym posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky zo dňa 07.12.2021 bola oboznámená spolu s prvostupňovým rozhodnutím a voči týmto záverom mohla predniesť odvolacie námietky v podanom odvolaní a mohla predložiť aj ďalšie dôkazy – zdravotnú dokumentáciu, čo žalobkyňa aj realizovala. Posúdenie zdravotného stavu vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky dňa 20.04.2022 bolo vykonané len za tým účelom, či nie je možné vyhovieť odvolaniu žalobkyne v rámci autoremedúry, a teda tento lekársky posudok nebol ako taký sám o sebe podkladom rozhodnutia. Následne bol v rámci odvolacieho konania znovu posúdený zdravotný stav žalobkyne, bol vyhotovený lekársky posudok zo dňa 29.06.2022, s ktorého závermi sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť spolu s druhostupňovým rozhodnutím a voči týmto záverom bolo jej oprávnením predniesť námietky v podanej správnej žalobe, čo aj realizovala. Z uvedeného je zrejmé, že orgány Sociálnej poisťovne dodržali zákonom o sociálnom poistení vymedzený procesný postup. Správny súd poukazuje ešte na ust. zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie.

42. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na potrebu aplikácie základných zásad správneho konania a v tejto súvislosti poukázala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.10.2019, k tomu je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa týka problematiky

upravenej v , pričom tento zákon má odlišnú právnu úpravu administratívneho konania vo vzťahu K Správnemu poriadku, keď v zmysle sa na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukazoch, na konanie o parkovacom preukaze vzťahuje Správny poriadok s odchýlkami uvedenými v ods. 2 tohto ustanovenia (v zmysle ktorého ust. , , , a Správneho poriadku sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukazoch, na konanie o parkovacom preukaze). Zákon o sociálnom poistení má ale vlastnú právnu úpravu administratívneho konania a v zmysle na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) a všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

43. Žalobkyňa ďalej namietala, že jej zdravotný stav bol vyhodnotený posudkovým lekárom trikrát bez jej osobnej účasti a že aj v odvolaní uviedla, že bol vyhodnotený doslovne „za zatvorenými dverami“ a „od stola“. Podľa žalobkyne z ust. § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je potrebné vyvodiť taký záver, že posudkový lekár je povinný posúdiť zdravotný stav účastníka konania nielen v prípade, ak o to účastník konania požiada, ale aj v prípade, ak o to účastník konania nepožiada a ak potom posudkový lekár posúdi zdravotný stav v neprítomnosti účastníka konania, tak musí tento svoj postup náležitým spôsobom odôvodniť. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke je potrebné poukázať na to, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení platí, že ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 155 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Z uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení nemožno vyvodiť, že je povinnosťou posudkového lekára vždy posúdiť zdravotný stav poistenca alebo poškodeného v jeho osobnej prítomnosti. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.06.2018, v ktorom Najvyšší súd SR k námietke o posúdení zdravotného stavu v neprítomnosti účastníka konania poukázal na § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je osobná účasť poistenca pri lekárskej posudkovej činnosti nevyhnutná len pri kontrole dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, nie pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného teda vyplýva záver, že posudkový lekár nie je povinný v každom prípade posúdiť zdravotný stav za osobnej účasti žiadateľa o invalidný dôchodok, pretože môže vyhodnotiť, že takéto posúdenie zdravotného stavu nie je nutné. Podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ako to poistenec požiada. V prejednávanej veci žalobkyňa v správnej žalobe nenamieta, že by nebolo vyhovené jej výslovnej žiadosti, aby bola prizvaná na posúdenie jej zdravotného stavu. Z odvolania nachádzajúceho sa v administratívnom spise – podanie zo dňa 16.03.2022 a zo dňa 17.05.2022 (doplnenie odvolania) nevyplýva, že by žalobkyňa výslovne požiadala o posúdenie jej zdravotného stavu v jej osobnej prítomnosti. Uviedla, že Sociálna poisťovňa rozhoduje „o nás bez nás“, ale z takejto formulácie textu odvolania nevyplýva, že by výslovne žiadala o posúdenie jej zdravotného stavu v jej prítomnosti.

44. Podľa § 293eu zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c) § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. V zmysle § 293er ods. 1 sa krízovou situáciou rozumie trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Aj keď od 23.2.2022 na území Slovenskej republiky nebol vyhlásený núdzový stav, naďalej bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19.

45. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nie je zrejmé, kto vykonal posúdenie zdravotného stavu, nakoľko na lekárskych posudkoch nie je uvedené meno posudkového lekára, tak z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že lekársky posudok zo dňa 07.12.2021 bol vypracovaný A. G. K. a je touto posudkovou lekárkou aj podpísaný. Z administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že odborný lekársky posudok, ktorý je súčasťou lekárskej správy zo dňa 29.06.2022, bol vypracovaný posudkovou lekárkou A. L. M., a je touto posudkovou lekárkou aj podpísaný. Skutočnosť, že žalobkyni boli doručované posudky bez uvedenia mena a podpisu posudkového lekára sama o sebe nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko je nepochybné, že ide o zamestnanca Sociálnej poisťovne.

46. Žalobkyňa ďalej namietala, že nie všetky lekárske správy, ktoré predložila v rámci odvolacieho konania, boli zohľadnené a vyhodnotené posudkovým lekárom. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa doplnila svoje odvolanie podaním zo dňa 15.05.2022 a uviedla, že predkladá aj lekársku správu – výsledok bioptického vyšetrenia zo dňa 17.03.2021 – Martinské bioptické centrum, s.r.o. V rámci vyjadrenia k správnej žalobe Sociálna poisťovňa poukázala na vyjadrenie posudkového lekára, ktorý uviedol, že tento výsledok bioptického vyšetrenia nie je uvedený v posudku ale nie je ani v posudkovej dokumentácii, teda žalobkyňa ho reálne nepredložila. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zistil, že záznam takéhoto vyšetrenia sa v administratívnom spise nenachádza, hoci žalobkyňa v rámci odvolania uviedla, že predkladá záznam o takomto vyšetrení s požiadavkou, aby bol výsledok tohto vyšetrenia vyhodnotený.

47. Rovnako pokiaľ ide o ambulantný nález ošetrujúceho gastroenterológa A. N. B. zo dňa 07.04.2021, k tomuto žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že tento lekársky nález nebol predložený a nenachádza sa v posudkovej spisovej dokumentácii. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zistil, že opätovne žalobkyňa na závery tohto vyšetrenia odkazuje vo svojom podanom odvolaní, avšak takáto lekárska správa ako záznam vyšetrenia súčasťou administratívneho spisu nie je.

48. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na ambulantný nález A. N. B., gastroenterológa zo dňa 18.05.2021, tak z úvodu odborného lekárskeho posudku je zrejmé, že takýto lekársky nález resp. správa je v lekárskom posudku výslovne uvedená a zo záverov odborného lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2022 vyplýva, že boli hodnotené aj závery gastroenterologických vyšetrení s tým, že bolo uvedené, že bol potvrdený normálny pankolonoskopický nález, že bola potvrdená gastroezofágová refluxná choroba pažeráka s ezofagitídou, tiež nedostatočnosť kardie, dispeptický syndróm horného typu a posudkový lekár tieto vyhodnotil tak, že tieto diagnózy nie sú posudkovo významné, stav vyžaduje racionálnu diétu, antirefluxný režim, a bola indikovaná medikamentózna liečba a plánované boli ďalšie vyšetrenia.

49. Žalobkyňa ďalej namietala, že neboli zohľadnené ambulantné nálezy, konkrétne ambulantný nález A. C. E., neurológia zo dňa 30.08.2021, nález MR LS chrbtice zo dňa 14.10.2021 a nález A. C. E., neurológia zo dňa 23.11.2021. K tejto námietke je potrebné uviesť, že všetky tieto záznamy sa nachádzajú aj v rámci popisu v odbornom lekárskom posudku zo dňa 29.06.2022 a je zrejmé, že boli posudzované posudkovým lekárom. Je pravdou, že pri ambulantných nálezoch z neurologického vyšetrenia zo dňa 30.08.2021 a 23.11.2021 je uvedené v odbornom lekárskom posudku meno ošetrujúceho lekára A. N. H. a z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že tieto sú podpísané ošetrujúcou lekárkou A. C. E., avšak nie sú pochybnosti o tom, že ide o vyhodnotenie tých lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňou boli doložené a ktoré dokumentujú výsledky neurologického vyšetrenia z 30.08.2021 a 23.11.2021.

50. Žalobkyňa ďalej namietala, že nebol vzatý do úvahy ambulantný nález službukonajúceho lekára Ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina zo dňa 17.03.2022, 19.03.2022 a 20.03.2022. Z obsahu odborného lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2022 vyplýva, že tieto sú uvedené v úvodnej časti, kde je odkaz na lekárske vyšetrenia, a zároveň je zrejmé aj z textu odôvodnenia posudku, že tieto boli vzaté do úvahy, keď je uvedené, že v konaní o odvolaní boli dokladované ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré dokumentujú v roku 2021 infúznu liečbu, tiež akútne zhoršenie chrbticových ťažkostí od marca 2022 s následnou injekčnou liečbou.

51. Žalobkyňa ďalej namietala, že nebola vyhodnotená lekárska správa A. A. D., všeobecnej lekárky pre dospelých zo dňa 18.03.2022 a zo dňa 21.03.2022. Vo vzťahu k týmto lekárskym správam je potrebné uviesť, že sa v úvode odborného lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2022 tieto lekárske správy nenachádzajú a výslovne je tam uvedená len lekárska správa z vyšetrenia všeobecným lekárom pre dospelých A. A. D. zo dňa 15.10.2020 a ďalej lekárska správa tejto lekárky zo dňa 01.07.2021. Správny súd preto vyhodnocoval, či zo strany posudkového lekára neuvedením týchto lekárskych správ všeobecnej lekárky pre dospelých A. A. D. zo dňa 18.03.2022 a 25.03.2022 došlo k takej vade, ktorá by mala za následok neúplnosť a nepreskúmateľnosť odborného lekárskeho posudku. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že boli preštudované a vyhodnotené všetky lekárske správy a nálezy, ktoré žalobkyňa doložila k odvolaniu a to aj tie, ktoré priložil a výslovne ich v rámci vymenovania v odvolaní neuviedla. Konkrétne žalovaná uviedla, že správy všeobecného lekára A. D. zo dňa 18.03.2022 a 25.03.2022 sú len dve správy z mnohých ďalších početných správ od všeobecného lekára z roku 2022, ktoré boli doložené v odvolacom konaní. Správny súd si je vedomý toho, že

nie je v jeho kompetencii dopĺňať administratívne konanie a nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Z argumentácie uvedenej v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia vyplýva, že správny súd preskúmava odborné lekárske posudky, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne len v takom rozsahu, či tieto sú úplné, logické a presvedčivé a či boli zhodnotené všetky účastníkom konania predložené lekárske nálezy a správy. V prejednávanej veci je pravdou, že v rámci úvodu odborného lekárskeho posudku a lekárskej správy sa uvedené správy, o dvoch vyšetreniach všeobecnej lekárky pre dospelých A. A. D. zo dňa 18.03.2022 a zo dňa 25.03.2022, v popise lekárskych správ, ktoré boli podkladom pre posúdenie zdravotného stavu, nenachádzajú. Z uvedených lekárskych správ praktickej lekárky vyplýva diagnostický záver: chronický VAS LS s radik. dy L5/S1 dx. Z odôvodnenia odborného lekárskeho posudku vyplýva, že tento diagnostický záver, ktorý je uvedený v správach A. A. D. – všeobecnej lekárky pre dospelých, bol zhodnotený v odbornom lekárskom posudku zo dňa 29.06.2022. Ďalej je potrebné uviesť, že ide o lekárske správy všeobecného lekára pre dospelých z 18.03.2022 a z 25.03.2022, pričom boli doložené aj ďalšie lekárske správy, konkrétne lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 05.05.2022, ktorá obsahuje rovnaký diagnostický záver a ide o správu lekára špecialistu vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. Teda aj keď uvedené dve lekárske správy všeobecnej lekárky pre dospelých neboli uvedené v rámci popisu podkladov v odbornom lekárskom posudku, správny súd z obsahu posudku zistil, že tieto závery v konečnom dôsledku boli vyhodnotené.

XX. Žalobkyňa ďalej namietala, že nebol vyhodnotený záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 02.04.2022. Vo vzťahu k tomuto záznamu žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že ide o rukou popísaný záznam, ktorý je zle čitateľný, miestami až nečitateľný, na dokladovanej fotokópii s nečitateľnou pečiatkou zdravotníckeho zariadenia a rovnako aj pečiatka, kde je uvedené meno ošetrujúceho lekára, nie je dobre čitateľná. Samotný nález o poskytnutí lekárskej prvej pomoci podáva informáciu o akútnom zhoršení chrbticových ťažkostí. Aj vo vzťahu k tomuto záznamu je potrebné uviesť, že nie je výslovne ako podklad uvedený v odbornom lekárskom posudku a v lekárskej správe zo dňa 29.06.2022. V rámci odôvodnenia posudku je ale uvedené, že boli dokladované odborné vyšetrenia, ktoré dokumentujú v roku 2021 infúznu liečbu a taktiež akútne zhoršenie chrbticových ťažkostí od marca 2022 s následnou injekčnou liečbou. Z uvedeného vyplýva, že boli vyhodnocované aj zdokumentované akútne zhoršenia chrbticových ťažkostí, keď posudkový lekár uvádza, že tieto boli od marca 2022 a záznam je zo dňa 02.04.2022.

53. Vo vzťahu k odbornému lekárskemu posudku bolo úlohou správneho súdu, aj v zmysle vyššie uvedených záverov prijatých judikatúrou súdov vyššej súdnej autority, preskúmať, či odborný lekársky posudok, ktorý je súčasťou lekárskej správy a ktorý bol rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie žalovanej, je presvedčivý, logický, úplný a či dáva žalobkyni dostatočnú a preskúmateľnú odpoveď na otázku týkajúcu sa posúdenia jej invalidity. Podľa správneho súdu boli zhodnotené všetky žalobkyňou predložené lekárske správy a nálezy, pričom správny súd sa vysporiadal aj s námietkami žalobkyne, ktorými poukazovala na to, že niektoré lekárske správy a nálezy neboli vyhodnotené a vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné. Správny súd podrobne preskúmal odborný lekársky posudok a obsah administratívneho spisu a konfrontoval ich obsah s tými lekárskymi správami a nálezmi, na ktoré poukazovala žalobkyňa v správnej žalobe a ktoré podľa nej neboli posudkovým lekárom vyhodnotené. Vo vzťahu k týmto námietkam správny súd odkazuje na predchádzajúce body odôvodnenia tohto rozsudku.

54. Žalobkyňa určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia nespochybnila. Posudkoví lekári určili ako rozhodujúce zdravotné poskytnutie ochorenie zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového draženia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Pri tejto položke zákon stanovuje rozmedzie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % až 45 %. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia nespochybnila, a preto pre posúdenie úplnosti a preskúmateľnosti záveru posudkového lekára bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či v odbornom lekárskom posudku bolo dostatočne odôvodnené určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia vo výške 35 %. Posudkový lekár uviedol, že objektívne neurologicky je opakovane potvrdený pseudokoreňový syndróm, teda objektívny nález je opakovane bez prejavov koreňového syndrómu, a preto bola určená miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, pričom bolo poukázané aj na to, že pretrváva porucha statodynamiky s pseudoradikulárnym syndrómom S1 vľavo bez paréz, bez atrofií svalov, bez poruchy zvieračov neurogénnej etiológie. Podľa správneho súdu uvedením tejto argumentácie posudkový lekár preskúmateľne a dostatočne odôvodnil určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Pri vyhodnotení rozhodujúceho zdravotného stavu bolo akceptované aj všeobecné posudkové hľadisko uvedené v kapitole XV prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár ešte poukázal na závery odborných vyšetrení : blok predklonu v tretine rozsahu, stoj a chôdza je v norme, perianogenitálna citlivosť je neporušená, na dolných končatinách je hybnosť symetrická, tonus je primeraný, napínacie manévre obojstranne pri doťahovaní.

55. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možnosť zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd preto preskúmal aj to, či boli dostatočným spôsobom vyhodnotené aj pridružené ochorenia, ktoré boli dokumentované v odborných lekárskych správach a nálezoch, ktoré žalobkyňa doložila. Posudkový lekár vyhodnocoval ochorenie – uretrocystokéla I. stupňa a stresová – námahová inkontinencia moču 2. stupňa potvrdená v roku 2020 urodynamickým vyšetrením. Posudkový lekár uviedol, že toto ochorenie neopodstatňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, že inkontinenčné pomôcky pre 2. stupeň inkontinencie neboli zatiaľ potrebné a že žalobkyňa bola poučená o gymnastike svalstva zvieračov a panvového dna s tým, že pri vyšetrení neurológom v roku 2021 sa uvádza, že toho času zvierače ovláda. Nezohľadnenie tohto zdokumentovaného zdravotného ochorenia považuje správny súd za preskúmateľne odôvodnené. Ďalej posudkový lekár uviedol, že v roku 2020 podstúpila žalobkyňa ošetrenie pre dermatofibróm a v roku 2012 sa podrobila septoplastike a operácii nosového polypu vpravo, má vazomotorickú nádchu a podľa posudkového lekára tieto nálezy nie sú posudkovo významné a neovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň bolo uvedené, že boli predložené aj výsledky gastroenterologických vyšetrení, kde bol potvrdený normálny pankolonoskopický nález, bola potvrdená gastroezofágová refluxná choroba pažeráka s ezofagitídou, tiež nedostatočnosť kardie, dispeptický syndróm horného typu, vo vzťahu ku ktorým posudkový lekár uviedol, že nie sú posudkovo významné, stav vyžaduje racionálnu diétu, antirefluxný režim a bola indikovaná medikamentózna liečba s plánovanými ďalšími vyšetreniami. Aj tieto závery sú preskúmateľné vo vzťahu k tomu, prečo zdokumentované ochorenia neboli zohľadnené pri možnom zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

56. Na základe uvedenej argumentácie správny súd dospel k záveru, že posudkový lekár ako odborne kompetentná osoba, ktorému zákon o sociálnom poistení zveruje posudzovanie zdravotného stavu účastníka konania, preskúmateľným spôsobom vyhodnotil závery žalobkyňou predložených lekárskych správ a nálezov, a preto správny súd považuje žalobné námietky žalobkyne vznesené v tomto smere za nedôvodné.

57. Žalobkyňa k správnej žalobe doložila správu A. I. J. všeobecnej lekárky pre dospelých a uviedla, že sa v tejto lekárskej správe uvádza zhoršenie stavu pre bolesti v krížoch, bolesti propagujúce do ĽDK, parestézie v ĽDK. Pokiaľ ide o túto lekársku správu, je datovaná 04.07.2022, teda v deň, kedy bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Je zrejmé, že táto lekárska správa preto nemohla byť vyhodnocovaná posudkovým lekárom. Podľa a (v znení do 31.07.2023 za použitia ) je pri tomto type správnej žaloby pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Keďže pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, tento lekársky nález resp. správa, ktorý žalobkyňu nebol predložený v rámci odvolacieho konania, nemôže svedčiť o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. V tejto lekárskej správe sa konštatuje, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu – bolesti v krížoch, bolesti propagujúce sa do ľavej dolnej končatiny, parestézie v ľavej dolnej končatine, a žalobkyňa bola odoslaná na neurologické vyšetrenie. Ak potom, ako bol vyhodnotený zdravotný stav žalobkyne Sociálnou poisťovňou, došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, je jej oprávnením predložiť ďalšie – nové lekárske správy a nálezy a opätovne požiadať o invalidný dôchodok, kde v rámci prebiehajúceho administratívneho konania bude opätovne vyhodnotený jej zdravotný stav. Predložená lekárska správa podľa správneho súdu nedosvedčuje, že by závery posudkového lekára, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne, nemohli obstáť.

58. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

59. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).