Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/18/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: Y. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L.K. XXX/XX, R., zastúpenej: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: K. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L. XXX/XX, R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2023 sa žalobkyňa domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. U., okres R. II, obec R., m. č. A.B., a to dvojizbového bytu č. X nachádzajúceho sa na ulici L. H. R., vo vchode č. XX, na X. poschodí stavby súpisné číslo: č. XXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby L. XX, XX, XX, XX, postavenej na pozemku

- parcele registra "V." parc. č. XXXX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 8719/556169.

2. Tým istým podaním sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd (i) zakázal žalovanému vyššie uvedenú nehnuteľnosť previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva, použiť na zabezpečenie svojho záväzku, zriadiť právo v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva, (ii) uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. V žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že žalovaný je jej nevlastným vnukom. Žalobkyňa sa rozhodla darovať mu predmetný byt s tým, že jej žalovaný sľúbil, že v tomto byte bude žalobkyňa naďalej bývať a užívať ho až do svojej smrti, a to bezodplatne. Žalobkyňa tak dňa 10.08.2011 v postavení darcu uzatvorila so žalovaným v postavení obdarovaného darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Predmetom darovacej zmluvy bola dohoda strán o tom, že žalobkyňa odovzdá žalovanému darom nehnuteľnosť a žalovaný túto ako dar prijme. Zároveň sa sporové strany dohodli, že v zmysle čl. VII. darovacej zmluvy sa v prospech žalobkyne zriadi vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bezplatnom bývaní a užívaní nehnuteľnosti, vrátane vnútorného vybavenia a príslušenstva predmetného bytu bez obmedzenia. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného, ako aj vklad vecného bremena v prospech žalobkyne bol do katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Bratislava vykonaný dňa 15.08.2011 pod č. H.-XXXXX/XX. Týmto okamihom sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a žalobkyňa získala právo byt doživotne užívať. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že v druhej polovici júla 2023 jej žalovaný (cez svojho otca R. H.) odkázal (prostredníctvom jej sestry Q. W.), že sa má z bytu odsťahovať, pretože žalovaný môže kedykoľvek nehnuteľnosť predať, a že sa o ňu majú postarať v starobe a chorobe jej súrodenci. Na

to však žalobkyňa prostredníctvom svojej sestry reagovala tak, že nehnuteľnosť nemá dôvod opustiť, pretože jej žalovaný zriadil vyššie uvedené vecné bremeno a že jej sľúbil, že ju v predmetnom byte nechá dožiť. Otec žalovaného však žalobkyni na to uviedol, že vecné bremeno v prospech žalobkyne bolo bez náhrady zrušené. Žalobkyňa dňa 27.07.2023 osobne navštívila Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, kde jej bola poskytnutá kópia zmluvy o zániku vecného bremena zo dňa 19.12.2013, ktorá mala byť uzatvorená medzi ňou ako oprávnenou a žalovaným ako povinným. Jej predmetom mala byť dohoda o zániku vecného bremena zriadeného darovacou zmluvou. O tom, že by sa zriekla predmetného vecného bremena, žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť a ani si nepamätala, že by so žalovaným uzatvorila akúkoľvek zmluvu o zániku vecného bremena. Žalobkyňa v žalobe a návrhu taktiež uviedla, že žalovaný neprejavuje od času podpisu darovacej zmluvy o žalobkyňu nijaký záujem, nenavštevuje ju. Vzhľadom na svoj vek má žalobkyňa zdravotné problémy spojené s aterosklerózou, hypertenziou, hyperlipidémiou, stukovatenou pečeňou, kŕčovými žilami a má sklon k tvorbe modrín, a preto musí navštevovať lekárov a užívať lieky. Žalovaný však neposkytuje žalobkyni dlhodobo nijakú pomoc v chorobe a starobe. Napriek tomu, že žalovaný má vedomosť o jej zdravotnom stave, nepomáha jej s dopravou za lekármi, zabezpečením liekov a ani s obyčajnými nákupmi potravín. Neposkytuje žalobkyni nijakú, ani len elementárnu pomoc. Na základe uvedených dôvodov a s ohľadom na takéto konanie (správanie) žalovaného voči žalobkyni, ktoré hrubo porušuje dobré mravy, sa žalobkyňa rozhodla, že predmetný dar odvolá. Žalobkyňa preto požiadala žalovaného o vrátenie daru listom označeným ako "Odvolanie daru a výzva na jeho vrátenie" zo dňa 31.07.2023. Na tento list žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Po právnej stránke žalobkyňa podanie žaloby odôvodňovala tým, že podľa ustálenej súdnej praxe (s poukazom na judikáty R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa ustanovenia (ďalej ako "") dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Žalobkyňa bola toho názoru, že obe vyššie uvedené podmienky vedúce k zániku darovacieho vzťahu boli naplnené. Konanie (správanie) žalovaného voči nej je podľa názoru žalobkyne nutné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, t. j. za také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, keď žalovaný ako obdarovaný neposkytoval dlhodobo žalobkyni nijakú pomoc v starobe a chorobe a zároveň porušil aj svoj osobný záväzok umožniť žalobkyni doživotné bezplatné bývanie v byte. Žalobkyňa pritom svojím správaním nedala žalovanému nijakým spôsobom dôvod na to, aby sa k nej správal takýmto spôsobom. Druhú podmienku zániku darovacieho vzťahu (jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému) žalobkyňa splnila doručením písomného odvolania daru a žiadosti o jeho vrátenie, a to listom zo dňa 31.07.2023. Na tento list žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby žalobkyňa odôvodnila odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.04.2015, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že "žalobca má na určení naliehavý právny záujem najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo by sa stalo jeho právne postavenie neistým a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal nejaké povinnosti. Určovacia žaloba má teda preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva." Podľa žalobkyne rozhodnutie o určovacej žalobe vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy strán sporu, a to s poukazom na to, že práve posúdenie platnosti odvolania daru a na to nadväzujúce určenie vlastníckeho práva bude slúžiť ako podklad pre zápis vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností. Len tento postup môže zabezpečiť reparáciu vlastníckych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa súčasne domnievala, že ak žalovaný nebude obmedzený v nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, tak existuje riziko, že účel žaloby o určenie vlastníckeho práva bude zmarený, pretože bez nariadenia neodkladného opatrenia nič nebráni žalovanému (ako vlastníkovi aktuálne zapísanému na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností) v tom, aby nehnuteľnosť previedol alebo ju zaťažil alebo inak s ňou nakladal. Takéto konanie by podľa žalobkyne malo nezvratný charakter, a teda zásadný negatívny vplyv na predmet konania vo veci samej, a to s ohľadom na to, že vlastníkom týchto nehnuteľností, resp. ich podielov je žalobkyňa z titulu odvolania daru. V prípade, ak by bolo žalobe vo veci samej vyhovené a súčasne by medzičasom došlo k prevodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, mohol by vzniknúť zmätočný stav, ktorého navrátenie do pôvodného a právne súladného stavu by bolo nemožné,

a teda by došlo aj ku zmareniu výkonu rozhodnutia vo veci samej (o určovacej žalobe). Žalobkyňa pritom nevlastní inú nehnuteľnosť ako tú, ktorá je predmetom tohto konania. V tejto nehnuteľnosti má trvalý pobyt a túto aj využíva ako svoje obydlie. Podľa žalobkyne preto existuje reálna hrozba, že by ostala bez domova, keďže žalovaný uviedol, že má záujem predať nehnuteľnosť tretej osobe, pričom žalobkyňa nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si nového bývania. Na základe uvedenej argumentácie bola žalobkyňa presvedčená, že v prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, došlo by k závažnému zásahu do jej práv a k zmareniu konania vo veci samej.

4. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listiny: darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 10.08.2011, zmluvu o zániku vecného bremena zo dňa 19.12.2013, výpis z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U. zo dňa 04.08.2023, čestné vyhlásenie G.. Q. W. zo dňa 04.08.2023, odvolanie daru a výzva na jeho vrátenie zo dňa 31.07.2023, podací lístok zo dňa 01.08.2023, sledovanie zásielky.

5. Podľa (ďalej len "") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa a neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa vety prvej a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa (ďalej len "") darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

11. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

13. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. V prejednávanej veci súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (porovnaj ) konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ako ani existenciu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Ide pritom o základné zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , bez splnenia ktorých nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

16. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobkyňa hodnoverne osvedčila existenciu (dôvodnosť a trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčiť existenciu aspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestačia však všeobecné tvrdenia navrhovateľa o existencii jeho subjektívneho nároku a o jeho ohrození či porušení. Navrhovateľ musí osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konajúci súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že žalobkyňa hodnoverne neosvedčila existenciu subjektívneho nároku (práva), ktoré by bolo ohrozené alebo porušované žalovaným a ktorému by z tohto dôvodu bolo potrebné poskytnúť bezodkladnú ochranu nariadením neodkladného opatrenia.

17. Žalobkyňa sa podanou žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam (najmä k bytu č. X nachádzajúcemu sa na L. Z.. H. R. vo vchode č. XX), ktoré jej malo opätovne vzniknúť tzv. odvolaním darovania v zmysle . Na to, aby došlo k obnoveniu vlastníckeho práva k predmetu daru, však musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, a to existencia jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému (tzv. odvolanie darovania) a existencia skutočností odôvodňujúcich odvolanie darovania, t. j. takého správania obdarovaného k darcovi alebo k členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Žalobkyňa však existenciu takýchto skutočností žiadnym spôsobom neosvedčila. Žalobkyňa síce vo svojom návrhu uviedla, že žalovaný jej dlhodobo neposkytuje nijakú pomoc v starobe a chorobe a zároveň porušil svoj záväzok umožniť jej doživotné bezodplatné užívanie predmetného bytu, tieto jej skutkové tvrdenia však nevyplývajú zo žiadneho žalobkyňou predloženého listinného dôkazu. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila iba čestné vyhlásenie svojej sestry G.. Q. W. zo dňa 04.08.2023. Z tohto čestného vyhlásenia však nevyplýva, že by žalovaný neposkytoval žalobkyni nijakú pomoc v starobe či chorobe, že by nejavil o žalobkyňu záujem alebo že by ju nenavštevoval a nepomáhal jej pri nákupoch. V tomto čestnom vyhlásení je uvedené akurát to, že otec žalovaného mal uviesť sestre žalobkyne, že si má svoju sestru (t. j. žalobkyňu) zobrať k sebe do Martina a starať sa o ňu, príp. ju umiestniť do ústavu a že jeho syn (t. j. žalovaný) môže kedykoľvek byt predať. Toto čestné vyhlásenie teda nepreukazuje (neosvedčuje) také správanie žalovaného k žalobkyni alebo k členom jej rodiny, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy. Aj keď je z darovacej zmluvy zo dňa 10.08.2011 zrejmé, že žalovaný zriadil v prospech žalobkyne vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bezodplatnom užívaní predmetného bytu (a teda pravdepodobne existoval jeho sľub v tomto zmysle), zmluvou o zániku vecného bremena zo dňa 19.12.2013 došlo k zrušeniu tohto vecného bremena bez náhrady. Žalobkyňa vo svojom návrhu k tejto okolnosti uviedla akurát to, že o zrušení vecného bremena nemala žiadnu vedomosť, už však vôbec nevysvetlila, že jej podpis na predmetnej zmluve o zániku vecného bremena zo dňa 19.12.2013 bol úradne osvedčený pred notárom. Žalobkyni pritom musela byť predložená celá zmluva o zániku vecného bremena zo dňa 19.12.2013, keďže táto bola na notárskom úrade pevne spojená (zviazaná) tzv. trikolórou v súlade s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o Kancelárskom poriadku pre notárov. Ak teda spočiatku aj existoval sľub žalovaného zhmotnený v zriadenom vecnom bremene, neskôr muselo dôjsť k zmene skutkových okolností, ktoré viedli obe strany sporu až k zrušeniu tohto vecného bremena. Žalobkyňa však v tejto súvislosti úplne opomenula uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré by vzniknutú situáciu hodnoverne vysvetlili. Konajúci súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila ani existenciu sľubu žalovaného umožniť žalobkyni doživotné bezodplatné užívanie predmetného bytu. Existencia takéhoto sľubu nevyplýva ani z predloženého čestného vyhlásenia sestry žalobkyne G.. Q. W. zo dňa 04.08.2023.

18. Pokiaľ žalobkyňa neosvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich odvolanie darovania (t. j. správanie žalovaného k žalobkyni alebo k jej rodine hrubo porušujúce dobré mravy), potom konajúci súd pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vychádzať z toho, že odvolanie daru zo dňa 31.07.2023 je platný právny úkon, a teda ani z toho, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. To potom znamená, že žalobkyni nesvedčalo žiadne subjektívne právo (napr. vlastnícke právo), ktorému by bolo potrebné poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Už táto skutočnosť bola bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

19. Vo vzťahu k prvému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zákaz nakladať s nehnuteľnosťou) konajúci súd nad rámec vyššie uvedeného ďalej uvádza, že tento návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity neodkladného opatrenia a so zásadou proporcionality neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa žalobkyňa obáva, že by žalovaný mohol predmetné nehnuteľnosti predať, nič jej nebráni v tom, aby podala na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore návrh na zapísanie poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní v zmysle a nasl. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Výrok právoplatného rozsudku o určení vlastníckeho práva by v takom prípade bol v zmysle záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (k tomu porovnaj Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1089). Žalobkyňa sa okrem toho domáhala uloženia ďalších zákazov (napr. zákaz nehnuteľnosti založiť, zaťažiť, prenajať, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, použiť nehnuteľnosti na zabezpečenie svojho záväzku), tieto zákazy však jednak neprimerane obmedzovali žalovaného v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, jednak žalobkyňa

vo vzťahu k týmto činnostiam (zákazom) žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zo žiadneho žalobkyňou predloženého dôkazu totiž nevyplýva a žalobkyňa to ani vo svojom návrhu netvrdila, že by žalovaný zamýšľal predmetné nehnuteľnosti založiť, zaťažiť, prenajať a pod.

20. Vo vzťahu k druhému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností žalobkyňou) konajúci súd nad rámec vyššie uvedeného ďalej uvádza, že žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila existenciu takých rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Aj keby žalobkyni nesvedčalo vlastnícke právo, je vo vzťahu k predmetnému bytu možné skonštatovať, že ide o jej obydlie, ktoré je v zmysle SR nedotknuteľné. Preto, pokiaľ by chcel žalovaný žalobkyňu z tohto bytu vysťahovať, nemohol by to urobiť svojpomocne, ale len na základe právoplatného rozsudku súdu ukladajúceho žalobkyni povinnosť tento byt vypratať. Súd konajúci o žalobe o vypratanie bytu by pritom ako predbežnú otázku musel posúdiť, komu svedčí vlastnícke právo k tomuto bytu. Navyše, žalobkyňa vo svojom návrhu netvrdila (a ani neosvedčila dôkazmi), že by žalovaný robil konkrétne kroky, ktoré by smerovali k vysťahovaniu žalobkyne z predmetného bytu (či už svojpomocne alebo iným spôsobom). Konajúci súd preto konštatuje, že žalobkyňa v tejto časti neosvedčila existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným.

21. Keďže v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd v súlade s návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.