Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4S-30-2012.pdf
PDF · 172.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/30/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu U. Y., bytom v V., N. X, právne zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, Karloveská 3154/32 Bratislava proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, IČO: 0015 1866 so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 1. augusta 2012 č. KRP- P-114-002/KDI-BCP-2012 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku rozhodnutím zo dňa 31.05.2012 č.p.: ORP-DI-SK-385/2010 uložil žalobcovi obvinenému z priestupku, že dňa 04.11.2010 o 19:29 hod. pri dopravnej nehode ako vodič viedol motorové vozidlo, evidenčné číslo BA 960 UE v F. po T. ceste v smere jazdy doľava na ul. H., pričom prednosť pri odbočovaní vľavo oproti jazdiacemu autobusu MHD linky číslo 191 evid. č. BA442 BO, vodiča T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. L. XX, jazdiaceho v smere od ul. C. na ul. T., ktorý v snahe zabrániť v zrážke vozidiel s autobusom prudko brzdil, rpičom došlo k zraneniu cestujúceho T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, F., stojaceho rpi prvých dverách autobusu a ktorý následkom brzdenia narazil do plastového krytu prvých dverí autobusu a následne spadol na podlahu, následkom čoho utrpel tržnú na hlave, narazenie pravej hornej končatiny - 5. prst pravej ruky, podľa lekárskej s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní, na ktoré nebol práceneschopný ani obmedzený v obvyklom spôsobe života, k zrážke vozidiel nedošlo, vodič Y. z miesta dopravnej nehody odišiel bez zastavenia a stotožnený boja až ďalším šetrením orgánov PZ. Svojím konaním tak porušil § 19 ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím je uznaný/a vinným/ou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb, o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 os,. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa obvinenému/jej - U. Y. ukladá:
a) pokuta vo výške 200 Eur (slovom dvesto Eur)
b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 cit. zákona do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý obvinený nesmel už túto činnosť vykonávať, t. j. 6 mesiacov od 26.01.2011 do 26.07.2011, kedy bolo vykonané právoplatné predchádzajúce rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Kežmarku pod číslom
konania ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26.01.2011, ktoré bolo rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu Prešov zo dňa 24.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2012, zrušené.
Podľa § 79 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z.z. je obvinený povinný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou. Uloženú pokutu je obvinený/á z priestupku U. Y. povinný/á zaplatiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia priloženými poštovými poukážkami.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím zo dňa 01.08.2012 č. KRP- P-114-002/KDI-BCP-2012 tak, že Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku dňa 31.05.2012 pod č.p.: ORP-DI-SK-385/2010 mení tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia časť textu č. 1: dňa 04.11.2010 o 19.29 hod, pri dopravnej nehode ... časť textu č. 2: došlo k zraneniu cestujúceho T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, F., stojaceho pri pnýc'n dverách autobusu ...“ a časť textu č. 3: podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému/ej/ - U. Y. ukladá: 1/ pokuta vo výške 200 Eur (slovom dvesto eur) ...“ v y p ú š ť a a n a h r á d z a textom č. 1: dňa 04.11.2010 o cca 18:13 hod. pri dopravnej nehode ...“. textom č. 2: došlo k zraneniu cestujúceho T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, F., stojaceho pri stredných dverách autobusu ... “ a textom č. 3: podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému/ej/ - U. Y. ukladá : 1/pokuta vo výške 150 Eur (slovom stopäťdesiat eur) ... “. V ďalšej časti odvolanie U. Y. podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. PaedDr. Ivana Pecnika PhD.. MBA zamieta a rozhodnutie potvrdzuje.
Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.08.2012 čj. KRP- P-114-002/KDI-BCP-2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31.05.2012 č. ORP-DI- SK-385/2010 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
V prvej časti žaloby poukázal na to, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím zo dňa 26.01.2011 č. ORP-DI-SK-385/2010 ho uznalo vinným zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustil dňa 04.11.2010 o 19:29 hod. tak, že nedal prednosť pri odbočovaní doľava oproti jazdiacemu autobusu MHD linky č. 19, evid. č. BA-442 BO, ktorý v snahe zabrániť zrážke vozidiel s autobusom zabrzdil, pričom došlo k zraneniu cestujúceho S., k zrážke vozidiel nedošlo. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca vzdal odvolania na ústnom pojednávaní dňa 26.01.2011. Dňa 11.04.2011 podal návrh na povolenie obnovy konania, č. k. ORP-DI-SK-385/2010. Správny orgán rozhodnutím zo dňa 13.07.2011 návrh na obnovu konania zamietol a obnovu konania nepovolil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.10.2011, č. p.: KRP-P-121-003/KDI-BCP-2011, ktorým rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Následne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím zo dňa 13.12.2011, č. p.: ORP-DI-SK-385/2010 opätovne návrh na povolenie obnovy konania zamietol a obnovu konania nepovolil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 09.02.2012, č. p. KRP-P-11-001/KDI-BCP-2012, ktorým rozhodnutie o nepovolení obnovy konania potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Následne listom zo dňa 17.02.2012 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený list Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania s upovedomením, že nakoľko existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona, je tu dôvod pre začatie konania podľa § 65 Zákona o správnom konaní a preto Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove z vlastného podnetu začína mimo odvolacie konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o priestupku č. p.: ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26.01.2011. Dňa 01.03.2012 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajsky dopravný inšpektorát, č. p.: KRP-P-11-004/KDI-BCP-2011 zo dňa 24.02.2012, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie o priestupku
vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku č. p.: ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26.01.2011 podľa § 65 ods. 2 Zákona o správnom konaní zrušené. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát opätovne vo veci rozhodlo rozhodnutím o priestupku zo dňa 31.05.2012, č. p.: ORP-DI-SK-385/2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.08.2012, č. p. KRP-P-114/002/KDI-BCP-2012.
V druhej časti žaloby namietal, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach, preto sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu z týchto dôvodov:
Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, nebolo dostatočne preukázané, že porušil ust. § 19 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, a teda nemal byť uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP. Namietal, že nebolo možné vysloviť záver, že zavinil predmetnú dopravnú nehodu, poretože mu nebolo preukázané nedbanlivostné konanie spočívajúce v porušení všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda. Jeho technika jazdy bola správna. Vytýkal správnemu orgánu, že sa nezaoberal správnosťou techniky jazdy vodiča autobusu, ktorý evidentne prekročil rýchlosť, lebo mohol pokračovať v jazde bez zmeny smeru jazdy a aj bez zmeny rýchlosti jazdy, o čom svedčí skutočnosť, že zastavil cca 7 metrov pred vozidlom žalobcu, ktoré stálo v dostatočne širokom jazdnom pruhu asi len jeden meter z dôvodu zabezpečenia si dostatočného a bezpečného rozhľadu. Ďalej vytýkal správnemu orgánu, že sa nezaoberal tým, či poškodený dodržal svoju povinnosť pevne sa držať, keď vo vozidle autobusu stál. Namietal nezistenie presného a úplného skutočného stavu veci, čím došlo k porušeniu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, lebo žalovaný nevykonal ním navrhovaný dôkaz - konfrontáciu vodiča autobusu a žalobcu za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach bez uvedenia dôvodu. Zdôraznil, že mu nebolo klásť svedkom ani poškodenému otázky, ktorými by sa odstránili rozpory vo výpovediach, čím bolo porušené ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie správneho orgánu pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil (R 38/1997). Argumentoval tým, že bolo povinnosťou správneho orgánu za účelom presného zistenia priebehu nehodového deja a preukázania zavinenia toho ktorého účastníka dopravnej nehody nariadiť znalecké dokazovanie, lebo zo spisu a z vykonaných dôkazov nie je zrejmé, konaním ktorého účastníka dopravnej nehody došlo k jej zavineniu. Napadnutým rozhodnutím, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a § 46 Zákona o správnom konaní, lebo správny orgán nepostupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a jeho rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Výroková časť rozhodnutia nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia.
Ďalej uviedol, že zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia sa domáha z dôvodu jednak z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a pre vadu konania spočívajúca v tom, že mu na ústnom pojednávaní nebolo umožnené klásť svedkom a poškodenému otázky, ktorými by sa odstránili rozpory vo výpovediach a že neboli vykonané ďalšie dôkazy na preukázanie zavinenia dopravnej nehody, napríklad znalecký posudok z odvetvia nehôd v cestnej doprave.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca v žalobe neuvádza nové podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré už uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku. K žalobnej námietke, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil ust. § 19 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, a teda nemal byť uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch, lebo pre vyslovenie tohto záveru sa vyžaduje preukázanie nedbanlivostného konania žalobcom, ktoré preukázané nebolo, pretože jeho technika jazdy bola správna, ale správne orgány sa nezaoberali
správnosťou techniky jazdy vodiča autobusu uviedol, že týmito námietkami sa podrobne zaoberal a vysporiadal, resp. vyjadril sa ku nim už v samotnom rozhodnutí o odvolaní a na svojom stanovisku naďalej trvá. Zavinenie dopravnej nehody zo strany žalobcu považuje za dostatočne preukázané. Tvrdenie žalobcu, že technika jeho jazdy bola správna je len jeho názorom. K žalobnej námietke, že správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, lebo nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz a síce konfrontáciu medzi ním a vodičom autobusu, aby sa odstránili rozpory vo výpovediach a k neuvedeniu dôvodu jej nevykonania, ako aj k námietke, že správny orgán mal pre presné zistenie nehodového deja a preukázanie zavinenia nariadiť znalecké dokazovanie uviedol, že podľa § 32 ods. 1 Zákona o správnom konaní je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa ust. § 32 ods. 2 citovaného zákona rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v Zákone o priestupkoch založené, ako aj zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, a zhromaždené dôkazné prostriedky boli a sú postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazných prostriedkov správne orgány oboch stupňov nepovažovali za nevyhnutne potrebné. Obvinený má nepochybne právo navrhovať dôkazy (§ 34 Zákona o správnom konaní), avšak správne orgány nie sú povinné vyhovieť všetkým jeho návrhom na vykonanie dokazovania. Pokiaľ žalobca trval na vypracovaní znaleckého posudku od príslušného znalca v uvedenej veci, mal nepochybne možnosť dať si ho na vlastné náklady vypracovať, a tento následne predložiť v priebehu konania o priestupku, čo však neurobil. Správne orgány oboch stupňov vykonanie takéhoto dôkazu nepovažovali za nevyhnutne potrebné. Aplikáciou úvahy o voľnom hodnotení dôkazov posúdili, či dôkazy sú dostačujúce a či je potrebné akceptovať návrhy žalobcu na vykonanie nových, resp. ďalších dôkazov. Správne orgány existujúce dôkazy vyhodnotili na základe logických a systematických úsudkov, niektoré tvrdenia prijali a iné odmietli. Vykonaným dôkazom teda prisudzovali hodnotu závažnosti, či dôležitosti pre rozhodnutie, hodnotu zákonnosti a hodnotu ich pravdivosti. Zdôraznil, že dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán uvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný a ktorý dôkaz je pre rozhodnutie vo veci nepotrebný. K námietke žalobcu, že mu nebolo na ústnom pojednávaní umožnené klásť svedkom a poškodenému otázky, ktorými by sa odstránili rozpory vo výpovediach, čím bolo porušené ust. § 33 ods. 1 Zákona o správnom konaní viedol, že žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavili na vytýčený termín ústneho pojednávania o priestupku, pričom svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnili. Z toho dôvodu prvostupňový správny orgán prejednal priestupok v ich neprítomnosti, čím sa žalobca a jeho splnomocnený zástupca ukrátili o nimi vytýkanú možnosť. K vytýkanému porušeniu ust. § 3 ods. 1 a § 46 Zákona o správnom konaní uviedol, že obidva správne orgány postupovali v zmysle zákona.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).
Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 249 ods. 1 a 2 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupov správneho orgánu a aký konečný návrh robí.
Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je
zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.
Pri preskúmaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Krajský súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej časti O.s.p.) musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má predpísané náležitosti.
Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave zo dňa 04.11.2010, č.p. KRP-P-940/ODN-5-2010 sa dňa 04.11.2010 v čase o 18:13 hod. v okrese F. 5, obec BA, T.-C. stala dopravná nehoda, ku ktorej došlo tak, že neznámy vodič jazdil s vozidlom, evid. č. BA-960UN v F. po T. ceste v smere jazdy doľava na H., pričom nedal prednosť pri odbočovaní doľava oproti jazdiacemu autobusu MHD linky č. 191, evid. č. BA-442BO vodiča E., jazdiaceho po C. ulici v smere jazdy na T., ktorý v snahe zabrániť zrážke vozidiel s autobusom zabrzdil, pričom došlo k zraneniu cestujúceho S.. zrážke vozidiel nedošlo. Neznámy vodič odišiel z miesta dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu cestujúceho S.. Alkohol u vodiča E. a cestujúceho S. nebol zistený. Ľahko zranená bola jedna osoba. Celková škoda je 100 Eur. Príčina č. 1: nesprávne odbočovanie, nedanie prednosti v jazdy protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch pri odbočovaní vľavo.
V administratívnom spise na nachádza aj o zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 04.11.2010, vykonanej o 19:30 hod. V spise sa ďalej nachádza fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, v F. na ul. T.-C.-H. medzi vozidlom, evid. č. BA-960UN - vodiča Y. a autobusom MHD, evid. č. BA-442BO - vodiča E..
Zo záznamu o podaní vysvetlenia s U. Y., spísaným dňa 18.11.2010 vyplýva, že tento podal nasledujúce vysvetlenie: Dňa 04.11.2010 v čase okolo 18.15 hod. jazdil svo svojím služobným vozidlom typu Volkswagen Golf modrej farby, evid. č. BA-960UN v )F. po T. ceste v smere jazdy na H. cestu. Na úrovni križovatky s H. a C. cestou s vozidlom spomalil na rýchlosť asi 20 km/hod., pričom jazdil v ľavom odbočovacom jazdnom pruhu so zapnutými smerovým svetlom doľava. Pri odbočovaní doľava na H. cestu s vozidlom zastavil v protismere svojej jazdy, nakoľko zbadal v smere jazdy od C. jazdiť autobus MHD. V protismere stál prednou časťou svojho vozidla asi 1 meter a myslel si, že autobus popri ňom prejde, pričom vodič autobusu s autobusom zabrzdil vo vzdialenosti asi 7 metrov od jeho vozidla. Vodič autobusu vystúpil z kabíny a prešiel sa po autobuse, potom sa autobus pohol a obišiel ho. On s vozidlom odišiel, nakoľko si myslel, že sa nič nestalo, keď aj autobus opustil križovatku. Pri dopravnej nehode k zraneniu jeho osoby nedošlo a na vozidle nevznikla žiadna škoda.
Zo zázname o podaní vysvetlenia, spísaného s T. E., vodičom MDH dňa 04.11.2010 vyplýva, že tento v čase o 18:13 hod. dňa 04.11.2010 jazdil autobusom MHD linky č. 191, evid. č. BA-442BO v Bratislave v smere jazdy od C. do T.. Pri prejazde križovatky s T. a H. cestou oproti nemu v križovatke videl stáť vozidlo Volkswagen Golf, evid. č. BA-960UN, ktoré riadil mladý vodič, pričom mu toto vozidlo náhle vošlo do jazdnej dráhy pri jazde od T. cesty v smere na H. cestu, pričom v snahe zabrániť zrážke stupil na brzdový pedál a zrážke sa mu podarilo zabrániť. Pri prudkom brzdení s autobusom sa v autobuse zranil starší cestujúci, ktorý sa mu prihlásil. Tiež sa mu prihlásila pani, ktorá to celé videla a povedala, že je ochotná svedčiť. Pred nehodou jazdil rýchlosťou asi 50 km/hod. Ak by prudko nezabrzdil, určite by došlo k zrážke s vozidlom, ktoré mu nedalo prednosť. Dňa 23.11.2010 doplnil T. E. svoju výpoveď v tom, že vozidlo typu Golf mu nedalo prednosť tým, že mu vošlo do jazdnej dráhy a potom zostalo chvíľu stáť v
jeho jazdnom pruhu, odišlo z miesta dopravnej nehody ešte pred tým, ako sa on s autobusom odstavil za križovatku pri pravom okraji vozovky pri poskytnutí pomoci zranenej osobe.
Dňa 23.11.2010 podal vysvetlenie do záznamu o podaní vysvetlenia T. S., ktorý uviedol, že autobus jazdil v smere jazdy od R. do T.. V blízkosti križovatky s T. a H. cestou sa postavil pri stredných dverách autobusu a vodičovi dal vedieť, že chce vystúpiť na zastávke na znamenie, keď náhle vodič autobusu zabrzdil, pričom jeho odhodilo k predným dverám. V dôsledku brzdenia narazil do plastového krytu pri prvých dverách autobusu a následne padol na podlahu autobusu. Pri jazde sa dostatočne silno držal, ale pádu nezabránil, nakoľko brzdenie bolo veľmi silné. K priebehu uviedol, že cestujúci spomínali vozidlo, ktoré nedalo prednosť autobusu. Pri dopravnej nehode utrpel zranenie, a to tržnú ranu na hlave a narazenie pravej hornej končatiny. Práceneschopný ani obmedzený v bežnom spôsobe života nebol.
Dňa 13.11.2010 do záznamu podala vysvetlenie E. M., ktorá uviedla, že dňa 04.11.2010 v čase okolo 18:15 hod. sedela na sedadle pri predných dverách autobusu MHD linky č. 191, ktorý jazdil v smere jazdy od R. do centra F.. Pri jazde na križovatke s H. cestou zbadala oproti jazdiť vozidlo tmavej farby so zapnutým smerovým svetlom doľava, ktoré jazdilo po T. ceste a odbočovalo doľava na H. cestu, pričom vozidlo pred prejazdom križovatkou skoro zastavilo. Keď bol autobus v tesnej blízkosti vozidla tmavej farby, tak vozidlo tmavej farby vošlo do jazdnej dráhy autobusu. Vodič autobusu zabránil zrážke stlačením brzdového pedála. Pri zabrzdení viacero ľudí padlo padlo na podlahu autobusu, pričom ona pomáhala jednému pánovi, ktorý si pri páde rozbil hlavu.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.01.2011 s U. Y., tento bol poučený podľa zákona a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol obvinený, uviedol, že oznámeniu obvinenia a poučeniu porozumel, obhajcu si nevolí, ku všetkým skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu sa priznáva a toho ľutuje. Na to bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku zo dňa 26.01.2011 č. ORP-DI-SK-385/2010. Po vyhlásení rozhodnutia o priestupku sa vzdal odvolania proti tomuto rozhodnutiu.
V administratívnom spise sa ďalej nachádza návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 08.04.2011, rozhodnutie o nepovolení obnovy konania Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku zo dňa 13.07.2011, č. p. ORP-DI-SK-385/2010, odvolanie proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania, rozhodnutie o odvolaní Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát zo dňa 25.10.2011 č. KRP-P-121-003/ KDI-BCP-2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o nepovolení obnovy konania vydané Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Kežmarku, č. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 13.07.2011 a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku zo dňa 13.12.2011, č. p. ORP-DI-SK-385/2010, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, rozhodnutie o odvolaní KR PZ v Prešove, KDI zo dňa 09.02.2011 č. p. KRP-P-11-001/KDI-BCP-2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OR PZ v Kežmarku č. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 13.12.2011 a zamietnuté odvolanie U. Y., rozhodnutie z mimo odvolacieho konania KR PZ v Prešove, KDI zo dňa 24.02.2012, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie o priestupku ODI OR PZ v Kežmarku č.p. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26.01.2011.
Na deň 31.05.2012 o 07:30 hod. bol predvolaný na Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku U. Y. a jeho právny zástupca. Predvolanie na pojednávanie zo dňa 24.04.2011 U. Y. prevzal dňa 10.05.2012 a jeho právny zástupca dňa 16.05.2012.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 31.05.2012 vyplýva, že na pojednávanie sa U. Y. a jeho právny zástupca nedostavili. Svoju neúčasť neospravedlnili. Na tomto pojednávaní bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku zo dňa 31.05.2012 č.p.ORP-DI-SK-385/2010.
Okresný dopravný inšpektorát toto rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán sa zaoberal všetkými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v priebehu konania a konštatoval, že nevznikol žiaden rozpor medzi výpoveďami, naopak, tieto sa zhodujú a popisujú nehodový dej tak, ako to zhodnotil správny orgán v rozhodnutí o priestupku zo dňa 26.01.2011. Vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody nie je na mieste, lebo jej vykonaním by neboli doplnené žiadne skutočnosti. Navodiť taký stav, ako v čase nehody nie je možné vzhľadom na subjektívne vnímanie postavenia pohybu vozidiel, nehovoriac o poveternostných podmienkach. K námietke, že nebolo preukázané, že bolo nutné, aby vodič autobusu prudko brzdil, a tým sa vyhol možnej zrážke s vozidlom navrhovateľa a že nebolo preukázané, že vodič autobusu nemohol prejsť okolo vozidla navrhovateľa a že nebolo preukázané, že by bolo nutné také prudké brzdenie vzhľadom na vzdialenosť 7 metrov medzi vozidlami uviedol, že s týmto názorom sa správny orgán nestotožňuje, pretože považuje zistený skutočný stav za zistený presne a úplne. Poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky a je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Vodič autobusu sa správal predvídavo a primerane vzniknutej situácii. Predpokladal možnosť vzniku zrážky vozidiel (nemohol predvídať, že vozidlo žalobcu zastaví, resp. nebude ďalej v jazde pokračovať a krížiť smer jazdy autobusu, najmä pre to, že už vošlo do protismeru jeho jazdnej dráhy), a tým sa správal primerane za účelom zabránenia dopravnej nehody. Ďalej poukázal na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič je povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Správny orgán posúdil výstup okamžitých rýchlostí z dátovej karty LSI len orientačne, nakoľko predmetné výstupy sú len orientačné a nič nemenia na povinnosti vodiča podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda električky vľavo. V ust. § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona bolo stanovené, že dať prednosť v jazde je povinnosť účastníka cestnej premávke počínať si tak, aby ten kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Uvedené zákonné ustanovenie sa neviaže na rýchlosť jazdy vozidla vodiča, ktorý má prednosť v jazde a v predmetnom prípade aj keby táto rýchlosť bola prekročená o cca. 10 km/h, jednalo by sa o nepodstatné prekročenie rýchlosti, ktoré by nebolo možné brať do úvahy, lebo sa jednalo o rýchlosť jazdy, ktorá bola zaznamenaná len pomocným zariadením autobusu. K námietke, že obvinený nemohol vedieť o tom, že v autobuse počas nehodového deja došlo k zraneniu osoby, správny orgán uviedol, že vodič autobusu mal povinnosť poskytnúť pomoc zranenej osobe v súlade s právnymi predpismi. Ako to vyplýva z výpovede poškodeného T. S., tento utrpel zranenia napriek tomu, že sa silno držal, v dôsledku brzdenia padol na podlahu autobusu a udrel sa do plastového krytu pri prvých dverách autobusu. Vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky bolo potrebné urobiť opatrenia na odvrátenie ďalšej možnej dopravnej nehody presunutím autobusu na bezpečné miesto a poskytnutie okamžitej prvej pomoci poškodenému. Naopak, obvinený sa jednoznačne nezaujímal, či došlo k následku po nehodovej udalosti a z miesta činu odišiel. Vodič autobusu mu nemohol oznámiť, k akému následku nehodovej udalosti došlo v autobuse. Správny orgán zhodnotil, že U. Y. nebolo preukázané porušenie ust. § 66 ods. 2 písm. a), d), e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lebo nemohol vedieť, že došlo k zraneniu osoby v autobuse, prihliadnuc na to, že ku kontaktu vozidiel nedošlo a autobus sa presunul z miesta činu. V pôvodnom rozhodnutí o priestupku bol naozaj nesprávne uvedený čas dopravnej nehody. Presný počet cestujúcich v autobuse nebolo možné zistiť, lebo v čase realizácie skutku policajtom sa tam už nenachádzali. Vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky bolo potrebné urobiť opatrenia na odvrátenie ďalšej možnej dopravnej nehody presunutím autobusu na bezpečné miesto a poskytnutie okamžitej prvej pomoci poškodenému. Konštatoval, že U. Y. nebolo dostatočne preukázané porušenie povinností účastníka dopravnej nehody a porušenie ust. § 66 ods. 2 písm. a), d), e) zákona č, 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aj keď U. Y. nemusel a ani nevedel o tom, že je účastníkom dopravnej nehody, nezbavuje ho to zodpovednosti za jej spôsobenie. Obvinený bol poučený o právach a povinnostiach podľa § 73 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bol poučený o práve vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za
vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, ako aj o nemožnosti donútiť ho k výpovedi alebo k priznaniu a tento sa po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého je obvinený uviedol, že oznámeniu obvinenia a poučeniu porozumel. K veci bol ochotný podať vysvetlenie. K všetkým skutkom, ktoré sa mi kladú za vinu sa priznal a úprimne toho ľutoval. K veci nechcel viacej nič uviesť. Navrhovateľovi bolo umožnené uplatniť si svoje procesné práva a nenavrhoval dôkazy, ani ich doplnenie, nežiadal vykonanie žiadnych procesných úkonov a nepodal odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku. Jeho tvrdenie o neumožnení uplatniť si procesné práva je preto neopodstatnené. Na ústne pojednávanie o priestupku na deň 31.05.2012 sa bez ospravedlnenia nedostavil, čím nevyužil svoje právo. Správny orgán hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom vychádzal zo skutočnosti, že takto zistené a preukázané dôkazy, a to správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke mieste dopravnej nehody, náčrtok z miesta dopravnej nehody, plánik z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia p. Y., výpis z evidenčnej karty vodiča, záznam o podaní vysvetlenia p. E., zápis o dychovej skúške, lekárska správa, záznam o podaní vysvetlenia p. S., záznam o podaní vysvetlenia p. M. preukazujú spáchanie priestupku U. Y. proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa, pričom sankciu volil tak, aby posilňovala dôveru občanov v správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutie bolo presvedčivé a viedli občana k dobrovoľnému plneniu si povinností a malo výchovný charakter. Prihliadal na zistenie, či bol obvinený za obdobný skutok v posledných dvoch rokoch postihnutý a na osobné a majetkové pomery obvineného. U. Y. pri vedení motorového vozidla porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vzniklo ohrozenie iného účastníka cestnej premávky. Svojou jazdou mohol spôsobiť väčšiu ujmu na majetku a na zdraví, ako vznikla. Na spáchaní priestupku sa podieľal sám, pričom vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, čo správny orgán posúdil ako závažné porušenie podľa § 137 ods. 2 písm. c) cit. zákona. V sledovanom období dvoch rokov nemal v karte vodiča záznam o porušení predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na osobu páchateľa, pričom posúdil jeho postoj k spáchanému priestupku. Sankcia uvedená vo výroku tohto rozhodnutia je primeraná k spáchanému skutku a je postačujúca a bude dostatočne preventívne a výchovne pôsobiť na páchateľa, aby sa v budúcnosti obdobného skutku nedopustil, resp. aby ho v budúcnosti odvrátila od protiprávneho konania. Vzhľadom na to, že výška škody nie je spoľahlivo zistená, odkázal podľa § 70 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán.
V administratívnom spise sa nachádza písomné podanie žalobcu zo dňa 07.06.2012 adresované Okresnému riaditeľstvu PZ, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Kežmarku, označené ako odpoveď na predvolanie ohľadom priestupku, v ktorom sa uvádza, že žalobca sa neúspešne pokúšal o telefonické kontaktovanie so žiadosťou o ustanovenie nového termínu prejednania priestupku a dňa 31.50.2012 v čase o 14:15 hod. zanechal telefonický odkaz na informáciách o nemožnosti zúčastniť sa pôvodného termínu z dôvodov školenia, ktoré mal už predtým dohodnuté a uhradené.
V administratívnom spise sa ďalej nachádza odvolanie proti rozhodnutiu OR PZ ODI v Kežmarku zo dňa 31.50.2012.
O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.08.2012 č.p. KRP-P-114-002/ KDI-BCP-2012 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku dňa 31.05.2012 pod č.p.: ORP-DI-SK-385/2010 mení tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia časť textu č. 1: „... dňa 04.11.2010 o 19:29 hod. pri dopravnej nehode časť textu č. 2: „... došlo k zraneniu cestujúceho T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, F., stojaceho pri prvých dverách autobusu ...“ a časť textu č. 3: „... podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému/ej/ - U. Y. ukladá: 1/pokuta vo výške 200 Eur (slovom dvesto eur) ...“vypúšťa a nahrádza textom č. 1: „... dňa 04.11.2010 o cca 18:13 hod. pri dopravnej nehode ...“, textom č. 2: „... došlo k zraneniu cestujúceho T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, F., stojaceho pri
stredných dverách autobusu ...“ a textom č. 3: „... podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému/ej/ - U. Y. ukladá : 1/pokuta vo výške 150 Eur (slovom stopäťdesiat eur) ... „. V ďalšej časti odvolanie U. Y. podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. PaedDr. Ivana Pecníka PhD., MBA zamieta a rozhodnutie potvrdzuje.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že U. Y. spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku, t. j., že ako vodič vozidla spôsobil dopravnú nehodu tak, že pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde protiidúcemu autobusu MHD linky č. 191, ktorého vodič v snahe zabrániť zrážke medzi vozidlami s autobusom prudko brzdil, v dôsledku čoho došlo k zraneniu cestujúceho v autobuse, pričom však k zrážke vozidiel nedošlo, čím porušením ust. § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke, s odkazom na ust. § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona spôsobil dopravnú nehodu. Vodič vozidla zn. VW Golf, U. Y., odbočujúci s vozidlom vľavo bol povinný dať prednosť v jazde protiidúcim vozidlám, resp. vozidlám idúcim priamo. Vodič jazdiaci po ceste označenej ako hlavná sa nemôže spoliehať na iného vodiča vstupujúceho do jeho jazdnej dráhy s tým, že nedôjde k jeho ohrozeniu, ale má povinnosť včas reagovať na vzniknutú situáciu. Tvrdenie, že vodič autobusu mal brzdiť menej prudko, čím by zastavil v kratšej vzdialenosti pred vozidlom U. Y. považuje za nedôvodné, rovnako ako tvrdenie, že mohol bez zmeny smeru jazdy pokračovať vjazde. Bolo povinnosťou U. Y. podľa ust. § 19 ods. 4 Zákona o cestnej premávke povinnosť dať prednosť v jazde autobusu, pričom uvedenú povinnosť si zjavne nesplnil. Poukázal na ust. § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke účinného v čase dopravnej nehody, ktoré ukladalo povinnosť konať tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Vodič autobusu bezpochyby mal povinnosť reagovať na vzniknutú situáciu, pričom je nepodstatné tvrdenie obvineného, že mohol bez smeru jazdy pokračovať v jazde, resp. že mal menej brzdiť. Nehodový dej vyvolal vjazd vozidla zn. VW Golf, odbočujúceho vľavo na ul. H. do jazdnej dráhy autobusu MHD linky č. 191, ktorý jazdil po ul. C. v smere na T. cestu, na čo vodič autobusu MHD, aby zabránil zrážke s vozidlom VW Golf reagoval zmenou rýchlosti jazdy prudkým brzdením, v dôsledku čoho došlo k zraneniu cestujúceho v autobuse MHD linky č. 191. K skutku došlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku, pričom dopravnú nehodu žalovaný považuje za riadne zadokumentovanú a jej zavinenie za náležité preukázané. Zrejmú nesprávnosť, na ktorú poukázal žalobca v odvolaní odstránil vo výrokovej časti tohto rozhodnutia o odvolaní formou zmeny výrokovej časti formou zmeny výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. K odvolacej námietke v súvislosti s opakovaným uložením zaplatenia trov konania vo výške 16 Eur uviedol, že táto námietka je dôvodná a suma 16 Eur bude žalobcovi vrátená. K namietanému prejednaniu priestupku v jeho neprítomnosti uviedol, že je povinnosťou obvineného z priestupku ospravedlniť svoju neúčasť na ústnom pojednávaní pred stanoveným termínom ústneho pojednávania. Obvinený a jeho splnomocnený zástupca boli na ústnom pojednávaní o priestupku riadne a včas predvolaní a svoju neúčasť neospravedlnili, preto prvostupňový správny orgán vykonal ústne pojednávanie v ich neprítomnosti. Ak sa obvinenému nepodarilo telefonicky kontaktovať správny orgán, nič mu nebránilo ospravedlniť svoje neúčasť na ústnom pojednávaní iným spôsobom. K dôvodu, pre ktorý sa nemohol zúčastniť ústneho pojednávania, t. j. dôvod jeho účasti na predom dohodnutom a uhradenom školení uviedol, že U. H. nepochybne o termíne školenia mal vedomosť dlhšie, preto mu v čase od 10.05.2012, kedy mu bolo doručené predvolanie na ústne pojednávanie do 31.05.2012 nič nebránilo ospravedlniť sa z vytýčeného termínu ústneho pojednávania o priestupku akýmkoľvek spôsobom. Písomné ospravedlnenie zo dňa 07.06.2012 bolo ODI v Kežmarku doručené dňa 18.06.2012. Aj prípadné (ničím nepodložené) telefonické ospravedlnenie na informáciách (nie je zrejmé, akých informáciách) zo dňa 31.05.2012 v čase okolo 14:15 hod. považuje žalovaný vzhľadom na vytýčený termín ústneho pojednávania na deň 31.05.2012 so začiatkom o 07:30 hod. za oneskorené. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ust. § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch a § 3 a § 46 Zákona o správnom konaní. Preskúmaním postupu prvostupňového správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia o priestupku zistil, že ten pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a boli obstarané zákonným spôsobom, preto ich možno považovať za hodnoverné a presvedčivé a tieto boli, resp. sú postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom a základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a jeho právne posúdenie priestupku zodpovedá tomuto stavu. V súlade so zákonom postupoval prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie, pričom prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré uvádza a na ktoré poukazoval obvinený v priebehu konania
o priestupku a ktoré v konaní vyšli najavo. Z konania obvineného vyplýva, že závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky,, pričom sankcia má byť nielen represívna, ale aj preventívna. Správne postupoval správny orgán, ak mu uložil sankciu, t. j. pokutu vo výške 200 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Poukázal na to, že za priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch možno podľa ods. 2 písm. c) citovaného ustanovenia uložiť sankciu - pokutu od 150 Eur až do 800 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá až do troch rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o priestupku vydaného ODI v Kežmarku v uvedenej veci dňa 26.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, po zrušení predmetného rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho konania rozhodnutím KDI v Prešove došlo k zmene kvalifikácie konania U. Y. tak, že došlo k vypusteniu kvalifikácie jeho konania ako priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch, na podklade porušenia ust. § 66 ods. 2 písm. a), d), e) Zákona o cestnej premávke, preto upravil aj sankciu uloženú obvinenému tak, aby zodpovedala kritériám. Pri ukladaní druhu a výmery sankcie podľa ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, t.j. postupom podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní zmenil uloženú sankciu a znížil pokutu zo sumy 200 Eur na sumu 150 Eur, t.j. na spodnú hranicu sankčného pásma pre uvedený priestupok. Zákaz činnosti bol vykonaný na podklade predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o priestupku zo dňa 26.01.2011, preto ho ponechal nezmenený. Ďalej k odvolacím námietkam uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu v súlade s ust. § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch, a to za porušenie § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch, ust. § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch, ktoré predstavuje osobitnú úpravu ukladania sankcií v príslušných zákonom špecifikovaných prípadoch, čím toto ustanovenie má prednosť pred všeobecnou úpravou vyjadrenou v ust. § 11 ods. 2 Zákona o priestupkoch. Obvinený sa nedostavil na ústne pojednávanie o priestupku, prvostupňový správny orgán preto nemohol pri rozhodovaní vo veci posúdiť dôvody k postupu podľa § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch o upustení od uloženia sankcie. Ďalej poukázal na to, že obvinený na postup podľa § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch nemá ani žiaden právny nárok.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ale nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Podľa § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov,.
Podľa § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
Podľa § 77 Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti o uložení ochranného opatrenia o nároku na náhradu škody a o trovách konania.
Podľa § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) Zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Dopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a preto je naplnená niektorá z podmienok uvedených v § 64 ods. 1 písm. a) až d) Zákona o cestnej premávke.
Podľa § 64 ods. 3 Zákona o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú.
Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba SP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
Podľa § 34 ods. 1 až 5
1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 58 ods. 1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Podstatnou námietkou žalobcu v danej veci je, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z neúplne zisteného skutočného stavu veci, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a trpia vadou, ktorá má vplyv na ich zákonnosť (žalobcovi na ústnom pojednávaní nebolo umožnené klásť svedkom a poškodenému otázky, ktorými by sa odstránili rozpory vo výpovediach neboli vykonané ďalšie dôkazy na preukázanie zavinenia dopravnej nehody, napríklad znalecký posudok z odvetvia nehôd v cestnej doprave).
Krajský súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a ich postupu zistil, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci bol náležite zistený skutočný stav veci a bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa dňa 04.11.2010 v čase cca 18:13 hod. dopustil priestupku tak, že ako vodič osobného motorového vozidla pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde protiidúcemu autobusu MHD linky č. 191, ktorého vodič v snahe zabrániť zrážke medzi vozidlami s autobusom prudko brzdil, v dôsledku čoho došlo k zraneniu cestujúceho v autobuse a k zrážke vozidiel nedošlo. Žalobca porušením ust. § 19 ods. 4 Zákona o cestnej premávke spôsobil dopravnú nehodu.
Žalobca sám do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 18.11.2010 na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Bratislave uviedol, že pri odbočovaní doľava na H. cestu s vozidlom zastavil v protismere svojej jazdy, lebo zbadal v smere jazdy od C. jazdiť autobus MHD. V protismere stál prednou časťou svojho vozidla asi 1 meter. Z uvedeného vyplýva, že žalobca porušil všeobecne záväzné predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čím sa dopustil priestupku, v dôsledku čoho vznikla dopravná nehoda.
Za nedôvodnú považuje súd žalobnú námietku, že sa správne orgány nezaoberali správnosťou techniky vodiča autobusu, ktorý evidentne a podstatne prekročil rýchlosť a mohol pokračovať v jazde bez zmeny smeru jazdy aj bez zmeny rýchlosti jazdy, resp. že mal menej brzdiť, aj keď sám uviedol, že stál v protismere 1 meter Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že nehodový stav zavinil žalobca. Naopak, vodič autobusu správne reagoval, ak v snahe zabrániť zrážke vozidiel brzdil. Možno súhlasiť s názorom správnych orgánov, že reakcia vodiča autobusu bola správna, lebo tento nemohol predpokladať ďalšie správanie sa vozidla, ktoré už bolo v protismere.
Žalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami, ktoré sú totožné so žalobnými námietkami v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vyporiadal. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že vo výpovediach žalobcu, vodiča autobusu, poškodeného a ďalšej cestujúcej neboli zistené rozpory.
Krajský súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že mu nebolo na ústnom pojednávaní umožnené klásť otázky svedkom a poškodenému a neboli vykonané ďalšie dôkazy. Žalobca a jeho právny zástupca boli na ústne pojednávanie dňa 31.05.2012 riadne predvolaní a svoju neúčasť včas neospravedlnili. Prvostupňový správny orgán sa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré vzniesol počas konania vo veci, t.j. tak vo všetkých odvolaniach, ako aj v návrhu na obnovu konania. V priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch porušením povinností v ust. § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný skutok bol dostatočným spôsobom zistený a náležite dokumentovaný. Vykonané dokazovanie viedlo k správnym právnym záverom.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že za účelom preskúmania spáchania priestupku žalobcom nebolo potrebné vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody. Z výpovede žalobcu pred správnym orgánom totožnej s výpoveďou vodiča autobusu a poškodeného a ďalšej účastníčky dopravnej nehody jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil ust. § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že nedal prednosť pri odbočovaní vľavo oproti jazdiacemu autobusu MHD. Žalovaný sa dôsledne riadil procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v správnom poriadku (§ 3 ods.
4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadovážil si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom a mal dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia o odvolaní. Svoju úvahu riadne odôvodnil. Ďalšie dokazovanie v tomto smere by nezmenilo posudzovanie spáchania priestupku žalobcom. Skutkový stav bol správnymi orgánmi dostatočne zistený.
Vo vzťahu k uloženej sankcii správne postupoval žalovaný, ak zmenil výšku sankcie a uložil ju v ním uvedenej výške. Aj súd je toho názoru, že aplikácia ust. § 11 ods. 1 Zákona o priestupkoch v tomto prípade neprichádza do úvahy. Námietka v tomto smere je právne irelevantná.
Z týchto podstatných dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V ostatnom poukazuje na závery správnych orgánov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.