Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cpr-1-2012.pdf
PDF · 77.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcu: Emil Krajčík, s.r.o., Dlhá 1424/47, Senica, IČO 36246204, právne zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, V. Paulínyho - Tótha 30, Senica, proti žalovanej: N. F., W.. X.X.XXXX, M. F. L., R. F. XXXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená opatrovníkom: Jana Marčišovská, pracovníčka Okresného súdu Skalica, o zaplatenie 601,- € takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 601,- € a náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 36,- € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 91,40 €, a to všetko do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 8.6.2012 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 601,- € ako i náhrady trov konania z titulu náhrady škody - manka. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaná u žalobcu pracovala ako skladník vo VO Senica na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.7.2007. Dňa 9.7.2007 uzatvorila žalovaná so žalobcom aj dohodu o spoločnej zodpovednosti. Fyzickou inventúrou vykonanou v dňoch 3.-4.1.2011 bolo zistené manko vo výške 31.497,10 €, z čoho podľa § 189 Zákonníka práce pripadol podiel na žalovanú v sume 601,- €. Žalovaná bola právnym zástupcom žalobcu vyzvaná na zaplatenie náhrady škody listom zo dňa 15.8.2011, na ktorý nereagovala.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 3Cpr 1/2012-41 zo dňa 25.9.2012, ktorý súd uznesením zrušil pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej do vlastných rúk.
Súd vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou zo dňa 9.7.2007 uzavretou so žalovanou, dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 9.7.2007 uzavretou so žalovanou, poslednou stranou inventúrneho súpisu, výpočtom podielu manka na zamestnancov, výzvou na zaplatenie náhrady škody, správami o pobyte žalovanej a zistil tento skutkový stav veci:
Napriek rozsiahlemu šetreniu zo strany súdu ohľadom pobytu žalovanej sa nepodarilo zistiť adresu kde sa zdržiava. Preto súd v zmysle § 29 ods. 2. O.s.p. ustanovil žalovanej opatrovníka pre celé konanie.
Na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 9.7.2007 vznikol žalovanej u žalobcu pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 9.7.2007, dohodnutým druhom práce bola funkcia skladník, miesto výkonu práce bola Senica. Žalobca uzatvoril dňa 9.7.2007 so žalovanou aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Išlo o spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny,
peňažné prostriedky, palety, tovar a zásoby materiálu, ktoré sa nachádzajú v sklade na pracovisku žalovanej, a ktoré zamestnanec v rámci pracovného kolektívu na tomto pracovisku prevezme na základe inventarizačnej zápisnice zo dňa 29.4.2007, ako i hodnoty, ktoré prevezme počas výkonu svojej funkcie kedykoľvek neskôr. Podľa výpočtu podielu manka na zamestnancov zo dňa 3.2.2011 bolo vo VO Senica 241 pri inventúre zo dňa 3.-4.1.2011 zistené manko vo výške 31.497,10 €. Priemerná hrubá mzda žalovanej v období 10-12/2011 predstavovala sumu 601,- €, v uvedenej výške bol teda aj podiel žalovanej na vzniknutom manku. Predchádzajúca inventúra bola vykonaná dňa 29.12.2009. Listom zo dňa 15.8.2011 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady škody vo výške 601,- €.
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne /spoločná hmotná zodpovednosť/.
Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 189 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, žaloba bola podaná dôvodne. Medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej žalovaná pracovala u žalobcu ako skladník vo VO Senica. So žalovanou bola tiež platne uzavretá dohoda o spoločnej zodpovednosti. Pri inventúre na pracovisku VO Senica v dňoch 3.-4.1.2011 bolo zistené manko výške 31.497,10 €. Za uvedené manko v zmysle § 182 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá aj žalovaná. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce podiel náhrady nesmie u žalovanej presiahnuť sumu rovnajúcu sa jej priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Priemerná hrubá mzda žalovanej v období 10-12/2011 predstavovala sumu 601,- €, v tejto výške bol teda určený aj jej podiel na náhrade škody - vzniknutého manka. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 36,- € a z trov právneho zastúpenia v sume 91,40 € za dva úkony po 38,18 € /prevzatie veci, podanie žaloby/, 1krát paušál po 7,41 €, 1krát paušál po 7,63 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15. dní odo dňa jeho
doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.