Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-0T/99/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudca JUDr. Dušan Kán, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. februára 2013 v Košiciach, v trestnej veci proti obžalovanému D. W., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , takto

rozhodol:

Obžalovaný D. W. nar. XX.XX.XXXX v O., A. republika, trvale bytom X.- Q. H.,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 28.05.2012 v čase o 08:30 hod. v Košiciach po ulici Ždiarskej ako osoba bez vodičského oprávnenia viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: KE XXX HS pod vplyvom alkoholických nápojov s hodnotou alkoholu v dychu 0,67 mg/l, napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 23.01.2012, právoplatným toho istého dňa, mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 30 mesiacov, t.j. do 24.07.2014,

t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

- maril výkon úradného rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa Tr. zákona s použitím , a s prihliadnutím na , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa , súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 72 (sedemdesiatdva) mesiacov.

odôvodnenie:

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné :

Obžalovaný D. W. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo, ktoré mu priznáva zákon a odmietol vypovedať.

Výpoveď svedka N. R., príslušníka OR PZ v Košiciach, Obvodného oddelenia PZ Košice - Ťahanovce, bola zhodná s jeho výpoveďou z prípravného konania. Svedok na hlavnom pojednávaní len opätovne potvrdil, že po zastavení vozidla, v momente kontroly, sedel obžalovaný W. na mieste vodiča. Za vozidlom premávali (spolu s jeho kolegyňou, s ktorou v kritický deň vykonával službu) mestskou rýchlosťou cca 45 km/h, pričom vozidlo počas celej doby sledovali. Po zastavení vozidla sa s istotou nikto z posádky na mieste vodiča nevymenil. Svedok taktiež podotkol, že obžalovaný v čase po zastavení vozidla nič nenamietal, že by on vozidlo nešoféroval. Pokiaľ sa jedná o časový interval medzi zastavením vozidla a faktickým príchodom k nemu, svedok uviedol, že tento netrval viac ako 10 sekúnd. Po zastavení vozidla a následnej legitimácii tam prítomných osôb, bolo zistené, že obžalovaný predložil ako doklad totožnosti občiansky preukaz, znejúci na úplne inú osobu.

Svedkyňa X. F., ktorá je taktiež príslušníčkou OR PZ v Košiciach, ODI- Košice, na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala, že kritického dňa vykonávala spoločnú službu s kolegom z Obvodného oddelenia Ťahanovce - N. R.. Počas výkonu služby im bolo hlásené, že osobné motorové vozidlo Škoda - Octavia vedie osoba bez vodičského oprávnenia. Toto vozidlo stálo pri potravinách na ul. Čingovskej. Keď sa vozidlo pohlo, začali ho sledovať, pričom zapli svetelnú, ako aj zvukovú signalizáciu na ich služobnom vozidle. Predmetné motorové vozidlo zastalo asi až po 800 m. Po príchode k tomuto vozidlu, obžalovaný W. sedel na mieste vodiča, na mieste spolujazdca sedela jeho kamarátka alebo priateľka a na zadnom sedadle sa nachádzala ešte ďalšia osoba mužského pohlavia. Svedkyňa zároveň podotkla, že videla, ako obžalovaný sedí za volantom aj počas jazdy. Následne bol vodič vyzvaný, aby predložil doklady od vozidla a vodičský preukaz. Doklady od motorového vozidla jej boli predložené ( patrili majiteľovi vozidla, ktorým nebol obžalovaný ). Vodičský preukaz obžalovaný nepredložil s tvrdením, že buď ho zabudol doma, alebo stratil. Následnou lustráciou v operačnom systéme bolo následne zistené, že obžalovaný je osobou, ktorej už bol uložený trest zákazu činnosti, ktorý je zároveň stále aktuálny (platný). Obžalovaný bol taktiež podrobený dychovej skúške, ktorej výsledok bol nad 1 promile alkoholu v dychu. Po vykonaní týchto úkonov bol obžalovaný zaistený a následne predvedený na príslušný dopravný inšpektorát.

Z výpovede svedka J. R. - F. vyplynulo, že on je majiteľom osobného motorového vozidla, ktoré v kritický deň viedol obžalovaný. Spolu s obžalovaným a jeho dcérou boli deň predtým na chate, pričom keď chcel on nasledujúci deň ráno odísť z chaty do práce zistil, že jeho auto sa pred chatou nenachádza. Po telefonáte obžalovanému, zistil, že vozidlo má u seba obžalovaný spolu s jeho dcérou. O skutočnosti, že obžalovaný nemal v inkriminovanom čase vodičské oprávnenie nemal vedomosť, nakoľko nikdy ho nežiadal, aby mu toto oprávnenie predložil. Mal však vedomosť o tom, že v minulosti bol obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia, ako aj o tom, že mu bol tento neskôr odňatý. Obžalovanému súhlas na použitie jeho vozidla predtým priamo nedal, súhlas mohla dať dcéra. O tom, že obžalovaného chytili policajti, vedel od samotného obžalovaného, pretože ten mu to v kritický deň v čase o 08:30 hod. telefonicky oznámil.

Svedkyňa Q. R. - F. vo svojej výpovedi uviedla, že ona si nepamätá, kto v kritický deň viedol predmetné motorové vozidlo, nakoľko mala vypité. Má iba vedomosť o tom, že v aute išli traja, a to obžalovaný, kamarát N. a ona.

Na hlavnom pojednávaní boli súdom oboznámené aj viaceré listinné dôkazy. Z úradného záznamu o obmedzení osoby (obžalovaného) spísaného dňa 28.05.2012 na OR PZ Košice, na Okresnom dopravnom inšpektoráte vyplynulo, že dňa 28.05.2012 o 08:55 hod. bol hliadkou zaistený D. W., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - Q. H., M. č. XXXX/XX, a to z dôvodu, že po vykonanej lustrácii bolo zistené, že menovaný viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia (a v dobe zákazu činnosti). Pozitívna u neho bola taktiež skúška na alkohol, nameraných bolo 0,67 mg/l.

Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody spísanej na OR PZ, ODI-ODD Košice vyplynulo, že dňa 28.04.2012 v čase o 08:55 hod. bol v zmysle zadržaný podozrivý D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - Q. H., M. č. XXXX/XX, a to bez predchádzajúceho súhlasu vydaného prokurátorom, nakoľko sa jednalo o osobu, pristihnutú pri páchaní trestného činu ( prečinu podľa ), pretože menovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Oboznámená bola taktiež správa o objasňovaní priestupku zo dňa 28.05.2012. Zápis z dychovej skúšky dokumentuje skutočnosť, že hladina alkoholu bola u obžalovaného v kritickom čase na úrovni 0,67 mg/l. Na základe výpisu z evidenčnej karty vodiča bolo preukázané, že obžalovaný v minulosti nikdy nebol držiteľom vodičského oprávnenia.

Hlavné pojednávanie v rámci konania pred súdom prebehlo kontradiktórnym spôsobom, za dôslednej realizácie všetkých základných zásad trestného procesu, uplatňujúcich sa v tomto procesnom štádiu (najmä zásady bezprostrednosti, verejnosti, ústnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov). Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovaného je preukázaná jednak výpoveďami svedkov a jednak listinnými dôkazmi.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo nevypovedať, predtým však urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Obžalovaný zároveň využil aj ďalšie svoje čiastkové oprávnenie priznané mu zákonom, a to právo klásť vypočúvaným osobám otázky. Svoju obhajobu (takýmto spôsobom) obžalovaný postavil na tvrdení, že on v kritický deň predmetné motorové vozidlo nešoféroval. Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako plne účelovú. Skutočnosť, že obžalovaný viedol v kritickom čase predmetné motorové vozidlo bola s istotou preukázaná výpoveďami svedkov N. R. a X. F., ako aj súvisiacimi listinnými dôkazmi.

Výpovede oboch týchto svedkov súd vyhodnotil ako dôveryhodné. Obaja svedkovia v nich podrobne popísali celý priebeh nimi vykonávanej kontroly (vrátane zastavenia vozidla) a zhodne potvrdili, že vodičom predmetného motorového vozidla bol obžalovaný. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na tú časť výpovede svedka R., kde tento podotkol, že po zastavení vozidla obžalovaný vôbec nenamietal, že by on nebol vodičom motorového vozidla. Argument, že on v kritickom čase neviedol predmetné motorové vozidlo začal uplatňovať až v súdnom konaní (na hlavnom pojednávaní). Naviac neprehliadnuteľným je jeho vyjadrenie pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie dňa 30.5.2012 kde vyhlásil: „Ja som rád, že sa nikomu nič nestalo. V budúcnosti sa to už nebude opakovať."

Skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu dokumentuje vykonaná (pozitívna) dychová skúška u jeho osoby s výsledkom 0,67 mg/l. Z výpovedí J. R. F. a Q. R. F. v zásade nevyplynuli žiadne skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného.

Skutok, pre ktorý je obžalovaný trestné stíhaný, súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Obžalovaný svojím konaním spáchal celkom dva trestné činy, ktorých znaky naplnil tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej.

Svojím konaním ohrozil záujem chránený (objekt trestného činu), ktorým je v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ochrana ľudského života, zdravia a majetku, pred tými, ktorí v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodili požitím návykovej látky, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia touto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Vedením osobného motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky (s hladinou alkoholu 0,67 mg/l) potom, čo bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, naplnil obžalovaný objektívnu

stránku uvedeného prečinu, ktorá spočíva v opätovnom vykonávaní určitej činnosti páchateľom (recidíva s časovým obdobím 24 mesiacov), pri ktorej by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobená značná škoda na majetku, v stave vylučujúcom spôsobilosť (ktorý si privodí vplyvom návykovej látky).

Subjekt prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je všeobecný, t.j. jeho páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Nakoľko obžalovaný sa predmetného trestného činu doplnil ako plne trestne zodpovedný subjekt, aj tento znak skutkovej podstaty zostal u neho naplnený.

Na trestnosť prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa obligatórne vyžaduje úmyselné zavinenie (ide teda o úmyselný trestný čin). Aj tento znak skutkovej podstaty trestného činu zostal u obžalovaného naplnený, nakoľko súd jeho konanie vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle.

Objektom prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia je záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí súdov a iných orgánov verejnej moci.

Vedením motorového vozidla, v období, keď mu bol vo vzťahu k tejto činnosti súdom uložený zákaz, naplnil obžalovaný objektívnu stránku tohto trestného činu, ktorá spočíva v marení výkonu rozhodnutia súdu vykonávaním činnosti (páchateľom), na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o jej zákaze.

Subjekt prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia je všeobecný, t.j. jeho páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Nakoľko obžalovaný sa predmetného trestného činu doplnil ako plne trestne zodpovedný subjekt, aj tento znak skutkovej podstaty zostal u neho naplnený .

Na trestnosť prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa obligatórne vyžaduje úmyselné zavinenie (ide teda o úmyselný trestný čin). Aj tento znak skutkovej podstaty trestného činu zostal u obžalovaného naplnený, nakoľko súd jeho konanie vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle.

Podľa má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U osoby obžalovaného neboli súdom zistené žiadne poľahčujúce okolnosti. Naopak, obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov, ako aj to, že už bol za trestný čin odsúdený.

V zmysle , ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V zmysle je základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za dva a viac trestných činov (prečinov).uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Horná hranica trestnej sadzby pri prečine podľa a horná hranica trestnej sadzby pri prečine podľa predstavuje možnosť uloženia trestu odňatia slobody až na dva roky (je rovnaká pri oboch uvedených prečinoch).

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami teda súd pri rozhodovaní o výške trestu vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí od 8 mesiacov do 24 mesiacov.

Z odpisu registra trestov vzťahujúceho sa k osobe obžalovaného bolo zistené, že ide o osobu, ktorá už bola v minulosti viackrát súdne trestaná (celkovo 6-krát), z toho dvakrát nepodmienečným trestom odňatia slobody. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp.

zn , zo dňa 23.01.2012, právoplatným toho istého dňa, za trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný sa predmetného skutku (za ktorý je v súčasnosti stíhaný), dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Spáchaním rovnakého trestného činu, za ktorý už bol v minulosti právoplatne odsúdený, možno osobu obžalovaného zároveň označiť za špeciálneho recidivistu.

Súd tak uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Takýto trest súd považuje za primeraný a adekvátny s prihliadnutím na zákonné kritéria, ktorými je súd povinný sa spravovať pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery ( ). Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému súd vyhodnotil ako nevyhnutné s prihliadnutím na funkcie, ktoré má trest ako taký plniť, v zmysle .

Pre výkon predmetného trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin ( ).

Podľa môže súd uložiť trest zákazu činnosti na jeden až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia po vplyvom návykovej látky podľa , ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. sp. zn. , zo dňa 23.01.2012 právoplatne odsúdený za prečin podľa , súd mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 72 mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Košice II. na Krajský súd v Košiciach.