Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/146/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom pre prípravné konanie JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obž. G. Ž., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní dňa 7.2.2013, takto

rozhodol:

Obžalovaný: G. Ž. nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom N. J. K. Č.. XX, živnostník

je vinný, že

dňa 22. júna 2012 asi o 21:15 hod. v obci Suchá nad Parnou ako vodič viedol motocykel zn. BMW G 450 ev. č. TT061 AK, kde bol následne zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Cífer, napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného riaditeľstva PZ Trnava, Okresného dopravného inšpektorátu Trnava, sp. zn. ORPZ-TT-ODI2-421/2011 zo dňa 01.04.2011, právoplatným 01.04.2011 mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov,

teda

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Za to sa odsudzuje:

Podľa , s použitím na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa , sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky 6 (šesť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 23.6.2012 na tunajší súd obžalobu na obvineného G. Ž. pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr., zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po preskúmaní obžaloby sudca vydal trestný rozkaz. Na základe odporu podaného obvineným, súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, svedkov S. J., K. P., Z. H., O. V., I. Š., H. Ž., M. Ž. a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný G. Ž. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. V prípravnom konaní sa k jeho spáchaniu v plnom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že

V ten deň sa nachádzal vonku pred domom, mal vonku postavený motocykel zn. BMW, ktorý bol postavený na svojom stojane a ktorý umýval. Neskôr ho chcel nafotiť za účelom jeho neskoršieho predaja. V tom okolo neho išla motorizovaná hliadka polície po hlavnej ceste, ktorí obišli ich dom, zacúvali a vrátili sa tak, že zastali s autom asi 5 metrov pred jeho domom na hlavnej ceste. Vystúpili z vozidla a začali sa ho pýtať prečo motocykel nemá evidenčné číslo. Obžalovaný išiel do domu a priniesol evidenčné číslo od motocykla, ktoré bolo ešte zabalené, nakoľko bolo nové a nepoužité a zároveň priniesol malý a veľký technický preukaz od motocykla. Jeden z členov policajnej hliadky, nstržm. J. ho požiadal, aby vykonal dychovú skúšku na alkohol, nakoľko tvrdil, že obžalovaný šoféroval. Obžalovaný na to príslušníkovi povedal, že neviedol motocykel, nebol účastník cestnej premávky a nemá prečo sa podrobiť dychovej skúške. Po viacnásobnom vyzývaní zo strany policajta sa podrobil dychovej skúške, pričom vopred povedal niekoľkokrát, že neriadil motocykel a že vypil pivo. Výsledok tejto dychovej skúšky bol pozitívny, teda že požil alkoholické nápoje. Bol z tohto veľmi preľaknutý a keď začal odo neho príslušník žiadať doklady a osobné údaje, tak mu nadiktoval osobné údaje jeho brata, pretože si bol vedomý, že má uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Z celej situácie bol preľaknutý a preto v tomto zmätku nadiktoval bratove údaje. Príslušník J. potom vypočúval jeho priateľku I. Š., ktorú vypočúval v priestoroch ich domu, vošiel dovnútra do obývačky a nútil ju k tomu aby mu poskytla údaje o nej a o obžalovanom. Po tom, ako hliadka zadokumentovala údaje jeho brata, ktoré im poskytol, opustili priestory domu a odišli preč. Obžalovaný spozoroval, že na dvore rodinného domu chýba jeden motocykel, išlo o motocykel zn. BMW 450 bielej farby, ktorý bol presne rovnaký ako motocykel, ktorý som mal pred domom a ktorý čistil. Myslel si, že brat sa išiel na tejto motorke voziť. O pol druhej v noci volala obžalovanému na mobil jeho matka a hovorila mu, že mu utiekol pes, aby prišiel k nim, čo je asi 150 metrov od domu, v ktorom spal. Obžalovaný vedel, že pes neutiekol, lebo ho mal doma a dovtípil sa, že sú u matky asi policajti, tak sa jej rovno do telefónu spýtal, či sú tam policajti, ona povedala, že áno, tak tam prišiel. Matke povedal, že o chvíľu príde, začal sa obliekať a počas toho mu na okno zaklopali príslušníci polície. Bol to práve príslušník S. J., ktorý sa ho opätovne začal pýtať, prečo viedol motorové vozidlo, prečo uviedol údaje svojho brata a povedal mu, že musí ísť s nimi na výsluch na Obvodné oddelenie do Cífera. Obžalovaný ich uposlúchol, počas toho, ako sa obliekal a pripravoval na odchod z domu príslušník J. vošiel do spálne, kontroloval mu, ktoré veci si berie so sebou, zobral si i lieky na spanie, ktoré potrebuje. Pýtal sa ho, či si môže zavolať právnikovi, načo mu on povedal, že právnika potrebovať nebude, že len potrebujú s ním spísať na oddelení zápisnicu a že ráno pôjdem domov. Po predvedení na OO PZ Cífer ho tam pripútali, bolo asi tri hodiny ráno a povedali, že musí počkať do rána, kedy príde vyšetrovateľ a vypočuje ho. Ráno asi o siedmej hodine prišiel vyšetrovateľ, tento ho ani nevypočúval, iba sa rozprával s príslušníkmi. Asi o deviatej ho zavolal vyšetrovateľ do kancelárie, mal už pripravené nejaké veci ohľadne zápisnice, niečo sa ho síce pýtal, ale nevypočúval ho podrobne k tomu skutku, ako sa to stalo, čo sa stalo a podobne. Vyšetrovateľ mu prečítal výpovede príslušníkov polície, povedal, že pôjde do policajnej cely do Galanty a nakoľko ja to obvinený chcel mať všetko za sebou, tak im podpísal zápisnice, ktoré od neho chceli, plne s nimi spolupracoval. To, čo im podpísal, ani poriadne nečítal, bolo to veľa papierov. Vyšetrovateľ určite nič nepovedal v takom význame, aby si predložené papiere na podpis dôkladne prečítal a potom ich podpísal, iba mu to dal na podpis. Vyšetrovateľ mu oznámil z akého skutku je stíhaný, povedal mu, či proti tomu niečo namieta a on, nakoľko to chcel mať rýchlo za sebou, s tým súhlasil a papiere podpísal. Neskôr vo svojej výpovedi uviedol, že prakticky nemal možnosť sa k obvineniu nejako vyjadrovať samostatne, boli mu prečítané výpovede príslušníkov, z ktorých vyplývalo, že títo ho spozorovali ako jazdí na motocykli v obci Suchá nad Parnou, zastavili ho svetelnými majákmi. Obžalovaný s týmito výpoveďami príslušníkov súhlasil nakoľko išlo o trestné vyšetrovanie, ktoré nechcel mariť a komplikovať, nevedel si s touto situáciou dať rady, nakoľko mu opakovane bolo odopreté právo mať obhajcu. Potom bol predvedený pred lekára, ktorý mu urobil nejaké vyšetrenie, či je spôsobilý byť

umiestnený do policajnej cely a následne bol umiestnený do CPZ v Galante. Vyšetrovateľ mu povedal, že advokáta potrebovať nebude, nejde o závažný trestný čin a trest nemusí byť vysoký.

Obvinený tiež uviedol, že užíva liek Nirzaen (zrejme Mirzaten - antidepresívum), ktorý mu predpísal psychiater MUDr. N., kvôli úzkosti a nespavosti, užíva ho 4 roky, vždy večer pred spaním. V ten večer, keď pre neho prišla polícia, tento liek neužil, nakoľko ešte nespal, užil ho až na druhý deň ráno, asi o štvrtej alebo o piatej ráno, keď som bol na Obvodnom oddelení v Cíferi, keď opakovane žiadal príslušníka J., aby mu umožnil požiť tento liek. Obžalovaný tiež uviedol, že v rodinne majú dva motocykle, vlastníkom druhého je jeho brat M.J.O. Ž.. Oba motocykle sú rovnakej značky a typu, ako aj farby.

Z dôvodov podstatných rozporov medzi výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní a jeho výpoveďou v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní súd na návrh prokurátorky podľa prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 23.6.2012 z čl. 5-8. Keď sudca požiadal obžalovaného o vysvetlenie týchto rozporov, obžalovaný uviedol, že nejaká časť z toho, čo je uvedené v jeho prečítanej výpovedi príslušníkom uviedol, už si to presne nepamätá. V tom momente sa priznal, že viedol motocykel, pretože nemal iné východisko, nebol mi pridelený obhajca, bolo mu povedané, aby s policajtmi spolupracoval, nenútili do toho, ale povedali mu, že keď bude spolupracovať, nebude potrebovať obhajcu a trest bude nízky. Pravdivá verzia je tá, ktorú povedal na hlavnom pojednávaní, to čo povedal v prípravnom konaní nebola pravda, povedal to preto, lebo bol rozrušený, preľaknutý zo situácie, nemal tam obhajcu, nevedel čo má povedať.

Svedok S. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň spolu s kolegom K. P. vykonával pravidelnú službu, išli na služobnom motorovom vozidle do obce Suchá nad Parnou a zbadali motocykel, ktorý išiel oproti nim a ktorý nemal zapnuté svetlá a chýbala mu i ŠPZ tka. Preto sa s autom otočili pri pohostinstve v obci Suchá nad Parnou a začali tento motocykel prenasledovať s tým, že zapli svetelnú signalizáciu - majáky a nápis „Stop, polícia“. Potom tohto jazdca na motocykli dostihli, keď tento zaparkoval pred rodinným domom v obci Suchá nad Parnou a keď zastavili auto, on už stál pri motocykli. Celý čas, ako ho prenasledovali až kým pri ňom zastavili ho mali v dohľade, videli ako zastavil pri rodinnom dome a zostúpil z motocykla. Vyzvali ho na predloženie dokladov, pričom tento uviedol, že si ich zabudol u kamaráta a keď ho požiadali o nadiktovanie jeho údajov, uviedol svoje meno, priezvisko aj celé rodné číslo a podľa toho ho kolega lustroval. Táto osoba vtedy nenadiktovala svoje meno, ale meno svojho brata. Vtedy sa tam nachádzala aj jeho priateľka, resp. táto prišla neskôr a rovnako o tomto vodičovi motocykla uviedla, že ide o muža, ktorý vlastne bol bratom prítomného. Kolega osobu vylustroval a zistil, že tieto údaje sú pravdivé, to znamená boli nájdené v evidencii. Osoba, ktorú lustrovali nemala v evidencii žiaden zákaz činnosti, ani nič podobné. Vodič motocykla bol podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s pozitívnym výsledkom. Testom na prítomnosť alkoholu bolo zistené, že v dychu mu bolo namerané menej ako 1 promile alkoholu a vodič k tomu uviedol, že bol s kamarátmi hrať futbal a že si dal po futbale jedno pivo. Potom policajti išli na OO PZ do Cífera a opätovne si vylustrovali údaje, ktoré uviedol tento vodič. Zistili, že sa nejedná o osobu, ktorej údaje poskytol tento vodič, ale že sa jedná o osobu obžalovaného. Zistili to podľa fotografie z ich evidencie. Kolega prostredníctvom dopravného inšpektorátu zisti, že obžalovaný má uložený trest zákaz činnosti. Následne sa príslušníci polície opätovne presunuli do obce Suchá nad Parnou, bolo to v noci a hľadali tam obžalovaného. Najprv ho hľadali u jeho matky, ktorá im povedala, že býva inde a povedala im číslo domu. Následne išli k tomuto domu a keď za ním prišli domov a pýtali sa ho, prečo im povedal nepravdivé informácie o svojej osobe, tak obžalovaný povedal, že mu to je ľúto, že má zákaz činnosti a preto neuviedol svoje údaje, ale uviedol bratove, ktorému volal a povedal, aby to brat zobral na seba. Potom obžalovaného obmedzili na osobnej slobode a predviedli na OO PZ Cífer. Poučili ho, že má právo si zatelefonovať a dočasne ho umiestnili na OO PZ v Cíferi. Ráno si ho prevzala v Cíferi služba, ktorá ich striedala a ten príslušník, ktorý vykonával skrátené vyšetrovanie si ho potom prevzal.

Svedok K. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň spoločne s kolegom J. vykonával hliadkovú činnosť v obci Suchá nad Parnou, pričom on bol vodič služobného vozidla. V miestach pri kostole, resp. pohostinstve zbadal oproti idúci motocykel, ktorý nemal zapnuté predné svetlo a potom zbadal, že nemá zapnuté ani zadné svetli a nemá ani zadnú ŠPZ, tak sa otočili a začali ho sledovať. Zapol majáky aj zvukové znamenie aby zastavil, načo nereagoval, tak ho začali prenasledovať. Celý čas ho mali v dohľade a videli ho, že s motocyklom zastavil na pravom kraji cesty pri nejakom rodinnom dome, motorku odstavil pred rodinným domom, zostúpil z nej a následne pri ňom oni (príslušníci) zastavili. Vodič už vtedy bol zosadnutý z motorky, keď zastavili s autom, mal dole prilbu

a robil tam niečo pri dome a tváril sa, akoby on motocykel neviedol. Svedok ho vyzval, aby sa podrobil kontrole, načo on namietal, že prečo ho kontrolujú, keď už on je dole z motorky, načo mu svedok povedal, že ho videli celý čas ako viedol motorku. Na to sa obžalovaný priznal, že viedol motocykel. Zhodne ako svedok J. i svedok P. popísal priebeh overovania totožnosti obžalovaného pred rodinným domom, ako i priebeh dychovej skúšky. Správu o spáchaní priestupku z dôvodu zistenia prítomnosti alkoholu v dychu obžalovaného vypísal na mieste a dal ju obžalovanému podpísať, rovnako mu dal podpísať i výsledky merania prítomnosti alkoholu v dychu. Potom z miesta odišli, išli na OO PZ v Cíferi, kde spísali správu. Svedok v ďalšom zhodne ako svedok J. popísal priebeh ďalšieho postupu policajtov, ktorý viedol k zisteniu nepravdivej totožnosti a jeho následného predvedenia na OO PZ v Cíferi, vrátane priznania sa obžalovaného k poskytnutiu nepravdivých údajov o jeho totožnosti. Obžalovaný povedal svedkovi, že je podnikateľ a nemôže si dovoliť mať zákaz činnosti. Keď ráno nastúpila nová služba, v ktorej bol aj poverený príslušník na vykonávanie skráteného vyšetrovania a tento si obžalovaného prevzal. Svedok uviedol, že vie bez pochybnosti povedať, že to bola osoba obžalovaného, ktorého spozorovali ako vedie motocykel, ktorého zastavili a neskôr predviedli na ich oddelenie.

Obaja svedkovia na hlavnom pojednávaní zhodne potvrdili to, že obžalovanému povedali, že má právo na obhajcu a má právo vyrozumieť rodinných príslušníkov.

Svedok Z. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pamätá, že kolegovia zadržali osobu obžalovaného v súvislosti s marením výkonu úradného rozhodnutia. Svedok obžalovaného strážil na Obvodnom oddelení PZ v Cíferi, kolega V. ju vypočúval a svedok bol potom prítomný pri prečítaní zápisnice o jeho výpovedi a túto podpísal. Ako dlho ho strážil, to už si nepamätá. Obžalovaný si odo neho žiadne lieky nepýtal, ani o liekoch nehovoril.

Svedok O. V., ktorého vypočutie navrhol obhajca vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní na otázku obhajcu či obžalovaný svedkovi uviedol, že potrebuje nejaké lieky, resp. či nejaké lieky od neho pýtal svedok odpovedal, že si myslím, že nie. Prokurátorka otázky na svedka nemala.

Na hlavnom pojednávaní na návrh obájacu obžalovaného súd vypočul i svedkov I.D.V. Š., H. Ž. M. M. Ž..

Svedkyňa I. Š., priateľka obžalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že v ten deň bola u svojho priateľa

- obžalovaného, ktorý chcel predať motocykel. Predtým ho chcel vyfotografovať a aby bol čistý, tak ho poumýval a dával do poriadku. Počas toho bola svedkyňa doma, vo vnútri a čítala si. Umývanie motorky trvalo asi 30 alebo 45 minút, svedkyňa bola síce vnútri, ale obžalovaný jej cez okno povedal, aby mu priniesla náradie, alebo vodu keď bol smädný a ona mu to priniesla. Potom počula, že sa obžalovaný vonku s niekým rozpráva, tak sa pozrela z okna a videla ako sa obžalovaný rozpráva s nejakými dvomi policajtmi, boli v uniformách, mali samopaly. Myslela si, že sa asi s obžalovaným poznajú, tak to neriešila, nevenovala tomu ďalej pozornosť. Po chvíli prišiel obžalovaný dnu a vravel, že si musí zobrať evidenčné čísla a technický preukaz od motorky. Po nejakej chvíli vstúpil do domu policajt, ktorý sa jej pýtal v akom je vzťahu k obžalovanému a podobne. Potom ešte videla, že sa policajti rozprávali s obžalovaným vonku, o čom to nevie a potom policajti odišli. V ten deň neskoro večer, mohlo byť po polnoci zazvonil priateľovi telefón a ona počula, že mu tá osoba, ktorá mu volala, do telefónu povedala, že nemá doma psa, že mu utiekol. Svedkyňa sa pozrela na záhradu a videla, že pes tam je, povedala to obžalovanému a obžalovaný potom povedal, že to volala jeho matka. Po chvíli niekto zabúchal na okno, keď obžalovaný otvoril okno, tak videla, že vonku stoja tí dvaja policajti, s ktorými sa obžalovaný rozprával cez deň. Potom obžalovaný išiel im otvoriť, následne sa vrátil do spálne aj v sprievode tých dvoch príslušníkov, ktorí bol v dome aj cez deň. Príslušník počkal, kým sa obžalovaný oblečie a potom spolu odišli. Po chvíli jej obžalovaný, buď telefonoval alebo napísal SMS správu, že sa o chvíľu vráti, že musí ísť niečo vybaviť na políciu. Potom jej napísal ešte niekoľko SMS správ, vždy jej písal, že príde asi za hodinu a nakoniec jej napísal, že príde až ráno. Ráno, asi o ôsmej ju telefonicky požiadal, aby mu priniesla lieky, ktoré potrebuje. Svedkyňa odniesla lieky na políciu do Cífera a odovzdala ich policajtom. Ide o lieky na spánok, ktoré obžalovaný musí brať, aby zaspal. Lieky berie vždy večer pred spaním každý deň asi okolo 22:00 hodiny.

Na otázku prokurátorky, či sa obžalovaný venuje nejakému športu, svedkyňa uviedla, že v zime hráva hokej, venuje sa skialpinizmu, pokiaľ mu to dovolí noha a v lete sa chodí pozerať na futbal v Suchej nad Parnou. Aktívne futbal netrénuje, so svojím otcom si niekedy chodievali zahrať v Suchej nad Parnou

futbal, bolo to väčšinou v stredu večer. Počas ich vzťahu (asi 9 mesiacov) nechodil do iných obcí hrávať alebo trénovať futbal. Keď chodieva v Suchej nad Parnou na futbal, tak chodieva na ihrisko, ktoré je od domu vzdialené asi 200 metrov. K spolužitiu s obžalovaným svedkyňa uvádza, že vtedy v spoločnej domácnosti nežili.

Svedkyňa H. Ž., matka obžalovaného uviedla, že bola asi jedna hodina v noci, keď im niekto na dome zazvonil, bol to policajt, ukázal jej fotku a spýtal sa, či tá osoba na fotografii je jej syn. Keď mu svedkyňa prisvedčila, tak jej policajt povedal, aby synovi zavolala, že mu utiekol pes. Svedkyňa to urobila a policajti potom odišli. Svedkyňa ráno volala synovi a on jej povedal, že je zadržaný niekde na Maďaroch. Na otázku prokurátorky akému športu sa venuje jej syn (obžalovaný), svedkyňa uviedla, že keď bol mladší hrával hokej, teraz chodí hrávať futbal, kde ho chodí hrávať to nevie. Mal síce nejaké zdravotné problémy, ale občas chodil hrávať futbal a občas ho chodí hrávať aj teraz. Niekedy ho na futbal vozí priateľka, väčšinou tam chodia spolu. Niekedy na jar alebo v lete minulého roku mal obžalovaný zlomenú kľúčnu kosť, nosil fixáciu, dokedy to uviesť nevie, bolo to dlho.

Svedok M. Ž., brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vlastní motorku zn. BMW G450x, ide o krosovú motorku enduro, ide o motorku, ktorá je určená do terénu. Jeho brat, obžalovaný vlastní takú istú motorku rovnakej značky aj rovnakého typu. Obaja majú takmer rovnaké prilby. Na otázku obhajcu, či svedok jazdil na motorke dňa 22.6.2012 ak áno, kde, svedok uviedol, že v ten deň jazdil. Išiel cez obec suchá nad Parnou, mohlo byť asi 20:30 hodín a išiel od družstva až na koniec obce, kde zahol smerom na priehradu. Išiel prakticky cez celú obec. Na otázku obhajcu, či v ten deň kedy jazdil mal evidenčné číslo na motocykle, svedok uviedol, že nemal. Bolo to preto, že väčšinu dňa jazdil po poľných cestách a už sa mu stalo, že v takomto teréne značku stratil a preto keď chodí jazdievať na takéto nerovné terény, tak si dáva evidenčné čísla dole. To, že to bolo 22.6. si pamätá preto, lebo bol piatok, koniec týždňa, bolo pekne a bol sa na motorke previezť. Na ďalšiu otázku obhajcu, či počas jazdy stretol policajnú hliadku, svedok uviedol, že áno. Na otázku sudcu, či si pamätá, koľkokrát sa na motorke viezol nasledujúci týždeň, svedok uviedol, že na to si nepamätá, nepamätá sa, či sa v ten týždeň vozil. Na otázku prokurátorky či jeho brat hráva futbal, svedok uviedol, že áno. Na tréningy chodieval raz za mesiac, alebo raz za dva týždne, presne to povedať nevie. Na tréningy chodil buď do Suchej nad Parnou alebo do Krupej. Viem, že na futbal ho väčšinou vozila jeho priateľka, resp. ho chodili brávať chalani z Krupej, pretože mal zadržaný vodičský preukaz. Nevie o tom, žeby chodil hromadnou dopravou.

Svedok tiež uviedol, že mu brat povedal, že použil svedkovo meno, zrejeme pri nejakom výsluchu, nevie na aký účel ho použil. Brat mu tiež nepovedal, žeby sa vozil, povedal mu, že sa pri ňom pristavila hliadka polície a že ho začala riešiť ako keby sa vozil. Hliadka polície zastavila pred jeho domom.

Iných svedkov obhajoba, ani prokurátorka nenavrhli vypočuť.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj tiet listinné dôkazy:

- zápis o dychovej skúške z čl. 19-21

- evidenčná karta vodiča z čl. 23-26, 27

- správa zo systému Avízo z čl. 28

- priestupkový spis OR PZ, ODI Trnava ČVS: ORPZ-TT-ODI2-321/2011 z čl. 59-72

- priestupková spis OR PZ, ODI Trnava ČVS: ORPZ-TT-ODI2-421/2011 z čl. 73-88

- odpis z RT z čl. 57

- fotografie z čl. 96

Súd vyhodnotil svedecké výpovede každú samostatne, ako i v ich vzájomnom súhrne a v súhrne s výpoveďou obžalovaného a listinnými dôkazmi v zmysle ust. .

Z výpovedí svedkov J. a P. jednoznačne vyplýva, že obaja spozorovali osobu obžalovaného, ako vedie motocykel po ceste v obci Suchá nad Parnou, následne obžalovaného sledovali a to až do momentu, kým zastavil s motocyklom pred rodinným domom a zostúpil z neho. Obaja svedkovia zhodne vyhlásili, že počas celej doby, odkedy spozorovali obžalovaného ako ide na motocykli bez evidenčných čísel až do doby, kým zastavili motorové vozidlo a pristúpili k nemu, videli obžalovaného, teda ho nestratili z dohľadu. S touto ich výpoveďou korešponduje i priznanie sa obžalovaného v prípravnom konaní, kedy

v procesnom postavení obvineného priznal spáchanie skutku tak, ako ho opísali uvedení svedkovia. Až v konaní pred súdom prišiel obžalovaný s inou verziou a spáchanie skutku poprel. Rozpor medzi jeho výpoveďou v prípravnom konaní, v ktorej sa priznal ku spáchanie žalovaného skutku a výpoveďou v konaní pred súdom, ktorej spáchanie tohto skutku poprel nevedel obžalovaný na hlavnom pojednávaní hodnoverne vysvetliť. Obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal tak, ako je uvedené v zápisnici o jeho výsluchu, respektíve uviedol že sa k spáchaniu skutku priznal. Ako dôvod svojho priznania uviedol, že to mali už na polícii pripravené, nechcel komplikovať trestné vyšetrovanie, ani mu neumožnili prístup k advokátovi. V tejto súvislosti však uviedol, že k svojej výpovedi zo strany polície núteným nebol. Pokiaľ obžalovaný popisoval spôsob, akým poverený príslušník polície postupoval v prípravnom konaní, tak z tohto nevyplýva, že by mu orgány činné v trestnom konaní odopierali možnosť zvoliť si obhajcu respektíve využiť jeho právne služby v štádiu prípravného konania. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že sa pýtal na názor policajtov nato, či potrebuje obhajcu, pričom policajti mu povedali, že obhajcu nepotrebuje. Z výsluchu svedkov - príslušníkov policajného zboru, ako ich z obsahu zápisnice o výsluchu obvineného jednoznačne vyplýva, že títo poučili obžalovaného o práve zvoliť si obhajcu, no obžalovaný toto svoje právo nevyužil. Obžalovaný ani v štádiu konania pred sudcom pre prípravné konanie, pred ktorého bol predvedený v rámci postupom podľa , nenamietal spôsob svojho výsluchu na polícii, respektíve to, že by mu boli odopierané jeho práva, napríklad právo na obhajobu. Ďalším z argumentov, ktorý obžalovaný použil na vysvetlenie svojich protichodných výpovedí bolo, že neužil liek, ktorý pravidelne užíva proti nespavosti. Pri absencii tohto lieku býva nervózny, podráždený, respektíve nesústredený. Z výpovede obžalovaného však vyplýva, že policajti mu umožnili požiť tento liek asi o štvrtej alebo piatej hodine ráno v ten deň, ako sa konal jeho výsluch. Zo zápisnice o výsluchu obvineného vyplýva, že tento bol v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného vypočutý v čase od 10.03 hodiny do 10.52 hodiny. V tomto smere je potrebné poukázať na výpoveď svedkyne I. Š.J.H., ktorá v súvislosti s týmto liekom vypovedala, že obžalovanému ona priniesla priek na OO PZ v Cíferi na druhý deň ráno asi o ôsmej hodine. S výpoveďami oboch uvedených svedkov - príslušníkov policajného zboru korešpondujú i oboznámené listinné dôkazy, ktoré dokumentujú spôsob, akým bola zistená totožnosť obžalovaného, ako a kedy bol obmedzený na osobnej slobode, ako i skutočnosť, že bol kontrolovaný na prítomnosť alkoholu v dychu a pri tejto kontrole bol nameraný výsledok 0,15 miligramu na liter. Zo zápisu o dychovej skúške (číslo listu 21) vyplýva, že táto dychová skúška bola vykonaná dňa 22.6.2012 od 21.50 hodine. Táto objektívne preukázaná skutočnosť zároveň vyvracia obranu obžalovaného, že obžalovaný predtým, ako k nemu pristúpili príslušníci polície, ktorý následne zisťovali jeho totožnosť a vykonali dychovú skúšku na alkohol, na chodníku pred svojím rodinným domom čistil motocykel. Je nepravdepodobné, respektíve prakticky nemožné, aby obžalovaný čistil motocykel v čase, keď vonku vzhľadom na pokročilú hodinu už nebolo denné svetlo. Na základe uvedených zistení dospel súd k záveru, že obrana obžalovaného, ktorú prezentoval vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní je nepravdivá, urobená za účelom zbavenia sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie. Obžalovaný vysvetľoval svoju výpoveď v prípravnom konaní i tým, že bol z celej situácie rozrušený, nevedel sa v nej správne zorientovať a bol pod vplyvom stresu. Súd na hlavnom pojednávaní osobne vypočul obžalovaného a tak z jeho výpovede, ako i z celého jeho vystupovania na hlavnom pojednávaní dospel k presvedčeniu, že obžalovaný rozhodne nie je osobou s podpriemerným intelektom, s nedostatkom životných skúseností, či osobou nezorientovanou v sociálnych vzťahoch, aby nevedel posúdiť následky svojho konania, konkrétne priznania sa k spáchaniu trestného činu, pre ktorý mu bolo vznesené trestné obvinenie, zvlášť v situácii, kedy od obmedzenia jeho osobnej slobody do výsluchu v procesnom postavení obvineného uplynulo niekoľko hodín. V tomto smere súd opätovne poukazuje najmä na tú časť výpovede obžalovaného, v ktorej popiera, že by ho policajti nútili k priznaniu. Nebolo teda preukázané, že by ho do tohto psychického stavu, ktorý popisuje obžalovaný priviedli policajti svojim správaním. Pokiaľ sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní snažil preukázať svoje tvrdenia výpoveďami svedkov I. Š., H. Ž.Q.I. M. M. Ž., ich výpovede, posúdené najmä v ich vzájomnej súvislosti, nepreukazujú tvrdenia obžalovaného. Svedkyňa I. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase keď malo dôjsť k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe bola doma s obžalovaným, ona bola vnútri v dome a obžalovaný čistil motorku pred domom. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný čistil vonku motorku asi 30 alebo 45 minút a ona bola po tento čas vo vnútri rodinného domu a cez okno s ňou obžalovaný komunikoval. Ohľadne skutočnosti, či sa obžalovaný venuje nejakému športu svedkyňa poprela, žeby obžalovaný aktívne hrával futbal, uviedla, že so svojím otcom si niekedy chodieval zahrať futbal v Suchej nad Parnou. Toto tvrdenie svedkyne je však v protiklade s tvrdeniami svedkyne H. Ž. (matky obžalovaného) a svedka M. Ž. (barata obžalovaného), ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný chodí hrávať futbal a svedok M. Ž.P.Č. dokonca

uviedol, že ho chodieva trénovať niekoľkokrát do mesiaca, pričom na tréningy chodí buď do Suchej nad Parnou alebo do obce Krupá. Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že na motocykli išiel z futbalového tréningu v obci Dolná Krupá (číslo listu 7). Je tak celkom zrejmé že svedkyňa Š. v tejto časti svojej výpovede hovorila nepravdu. Vzhľadom na jej blízky vzťah k obžalovanému - v čase spáchania skutku bola jeho priateľkou a v súčasnosti s ním žije v spoločnej domácnosti - je logické sa domnievať, že svojou výpoveďou chce podporiť obranu obžalovaného, ktorá by ho zbavila trestnoprávnej zodpovednosti. Rovnakým spôsobom súd posúdil i časť výpovede svedka M. Ž., ktorý uviedol, že si presne pamätá, že dňa 22. 6. 2012 jazdil v obci Suchá nad Parnou na rovnakom motocykli, aký mal obžalovaný. Na otázku sudcu však svedok nevedel uviesť, kedy sa na tomto motocykli vozil i nasledujúci týždeň, respektíve, či sa nasledujúci týždeň na ňom vôbec vozil, na toto si svedok nepamätá.

Na základe zistenia týchto skutočností a vychádzajúc z vyššie uvedených názorov súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez rozumných pochybností preukázaná. Preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku pre, ktorý bola na neho podaná obžaloba. Tento skutok vykazuje všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa písmeno d) tak, ako je to uvedené v obžalobe. Pri úvahe nad druhom trestu a jeho výmerov súd vychádzal najmä zo skutočností, že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný a preto prišiel k záveru, že na naplnenie účelu trestu bude postačujúce uložiť mu mierny podmienečný trest odňatia slobody s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. V zmysle súd nenašiel u obžalovaného žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti uvedené v paragrafoch 36 a 37 . Nakoľko sa obžalovaný dopustil spáchania prečinu v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu v zmysle i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky a 6 mesiacov, keď uloženie tohto trestu zákazu činnosti, spolu s podmienečným trestom odňatia slobody dostatočne napĺňal účel trestu sledovaného v . Pri určení dĺžky trestu zákazu činnosti súd vychádzal najmä z postoja, ktorý obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní. Uloženie tohto trestu v tejto výmere bude spĺňať najmä účel takzvanej individuálnej prevencie. Pokiaľ ide o úvahy obhajoby prednesené v záverečné reči o tom, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu pred 2. januárom 2013 by bol uložený trest amnestovaný rozhodnutím prezidenta republiky číslo 1/2013 o amnestii a toto by mal súd zohľadniť v prípade ukladania trestu obžalovanému, k tomuto súd uvádza nasledovné. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o udelení amnestie je individuálnym rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré vyplýva z realizácie jemu zverených kompetencií. Prezident týmto aktom vyjadruje svoj postoj, respektíve názor na to, že odpustením určitej skupiny trestov je vhodné si pripomenúť významné výročie, konkrétne dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky však žiadnym spôsobom nemá vplyv na rozhodnutia súdu o tom, či bol spáchaný trestný čin, respektíve o tom, aký trest je zaň potrebné uložiť. Pri rozhodovaní o tejto otázke je súd viazaný výlučné ustanoveniami a a svojím vnútorným presvedčením založeným na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Pokiaľ obhajoba vo svojej záverečnej rečí tiež uvažovala nad možnosťou upustiť od potrestania obžalovaného, k tomuto súd uvádza, že na takýto postup nie sú splnené zákonné predpoklady uvedené v paragrafe 40 ods. 1 . V zmysle citovaného ustanovenia je základným predpokladom upustenie od potrestania páchateľa prečinu priznanie sa k spáchaniu prečinu, jeho úprimné ľutovanie a prejavenie účinnej snahy po náprave. Nakoľko obžalovaný spáchanie prečinu popiera o upustení od potrestania v zmysle nie je možné ani uvažovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.