Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_4C-226-2012.pdf
PDF · 154.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/226/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti odporcom: 1. P. P., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XXX, 2. R. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXX, o zaplatenie sumy 695,07 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zaväzuje odporcu v 1. rade uhradiť navrhovateľovi sumu 695,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 20,22 eur od 21.5.2001 do 20.6.2001, zo sumy 40,44 eur od 21.6.2001 do 20.7.2001, zo sumy 60,66 eur od 21.7.2001 do 20.8.2001, zo sumy 80,88 eur od 21.8.2001 do 20.9.2001, zo sumy 101,10 eur od 21.9.2001 do 20.10.2001, zo sumy 121,32 eur od 21.10.2001 do 20.11.2001, zo sumy 141,54 eur od 21.11.2001 do 20.12.2001, zo sumy 161,76 eur od 21.12.2001 do 20.1.2002, zo sumy 181,98 eur od 21.1.2002 do 20.2.2002, zo sumy 202,20 eur od 21.2.2002 do 20.3.2002, zo sumy 222,42 eur od 21.3.2002 do 20.4.2002, zo sumy 242,64 eur od 21.4.2002 do 20.5.2002, zo sumy 262,86 eur od 21.5.2002 do 20.6.2002, zo sumy 283,08 eur od 21.6.2002 do 20.7.2002, zo sumy 303,30 eur od 21.7.2002 do 20.8.2002, zo sumy 323,52 eur od 21.8.2002 do 20.9.2002, zo sumy 343,74 eur od 21.9.2002 do 20.10.2002, zo sumy 363,96 eur od 21.10.2002 do 20.11.2002, zo sumy 384,18 eur od 21.11.2002 do 20.12.2002, zo sumy 404,40 eur od 21.12.2002 do 20.1.2003, zo sumy 424,62 eur od 21.1.2003 do 20.2.2003, zo sumy 444,84 eur od 21.2.2003 do 20.3.2003, zo sumy 465,06 eur od 21.3.2003 do 20.4.2003, zo sumy 485,28 eur od 21.4.2003 do 20.5.2003, zo sumy 505,50 eur od 21.5.2003 do 20.6.2003, zo sumy 525,72 eur od 21.6.2003 do 20.7.2003, zo sumy 545,94 eur od 21.7.2003 do 20.8.2003, zo sumy 566,16 eur od 21.8.2003 do 20.9.2003, zo sumy 586,38 eur od 21.9.2003 do 20.10.2003, zo sumy 606,60 eur od 21.10.2003 do 20.11.2003, zo sumy 626,82 eur od 21.11.2003 do 20.12.2003, zo sumy 647,04 eur od 21.12.2003 do 20.1.2004, zo sumy 667,26 eur od 21.1.2004 do 20.2.2004, zo sumy 687,48 eur od 21.2.2004 do 20.3.2004, zo sumy 707,70 eur od 21.3.2004 do 20.4.2004, zo sumy 728,27 eur od 21.4.2004 do 16.2.2007, zo sumy 711,67 eur od 17.2.2007 do 20.4.2007, zo sumy 695,07 eur od 21.4.2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 41,50 eur k rukám navrhovateľa a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,79 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd v prevyšujúcej časti a voči odporkyni v 2. rade návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni v 2. rade sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 23.7.2012 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 695,07 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 360,63 eur, spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 695,07 eur od 21.4.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
návrhu odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2006 medzi postupcom a spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a odporca uzatvorili dňa 3.4.2001 Zmluvu č. 7408019641 (ďalej len „zmluva“ ). Na základe zmluvy sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si túto povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 728,27 eur. Odporkyňa R. Š.Á. uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporca svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, navrhovateľ si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania a to odo dňa 16.12.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Odporcovia ku dňu podania návrhu v jeho prospech uhradili sumu 16,60 eur dňa 16.2.2007 a sumu 16,60 eur dňa 20.4.2007. Ku dňu podania návrhu dlžná sumu je vo výške 695,07 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru.
Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril.
Odporkyňa v 2. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasila a vzniesla námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o prenájme zo dňa 3.4.2001, Všeobecnými obchodnými podmienkami prenájmu poskytované spoločnosťou TatraCredit, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 a Prílohou č. 1 k zmluve, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.10.2009, pokusmi o zmier zo dňa 6.11.2012. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 2. rade, písomným podaním navrhovateľa zo dňa 6.11.2012 spolu s prílohou a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť a vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že dlh vznikol veľmi dávno. Je pravdou, že na dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je jej podpis. Za odporkyňou prišiel nejaký pán, ktorý žiadal, aby uzavrela dohodu bez toho, aby jej ozrejmil o čo sa jedná, nechcel jej to ani prečítať a tvrdil, že všetko bude dobré, len nech to podpíše a bude mať pokoj. Nespomínal jej, že ide o premlčaný dlh.
Zo zmluvy o prenájme súd zistil, že dňa 3.4.2001 uzatvorila spoločnosť TatraCredit, a.s. ako prenajímateľ s odporcom v 1. rade ako nájomcom zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom klávesov YAMAHA s príslušenstvom. Odporca v 1. rade sa v tejto zmluve zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 36 mesačných splátok po 20,22 eur (609,- Sk) pri cene prenájmu 492,07 eur (14.824,- Sk) a predajnej cene 728,27 eur (21.940,- Sk).
V zmysle Článku I., písm. c) Všeobecných obchodných podmienok prenájmu poskytovaných spol. QUATRO, a.s. ( ďalej len ,,VOP“), účelom zmluvy o prenájme je umožniť nájomcovi za úhradu trvalé užívanie predmetu prenájmu po dobu prenájmu v trvaní 13 mesiacov vo vlastníctve prenajímateľa. Predmet prenájmu môže prejsť po skončení prenájmu do vlastníctva nájomcu a to v stave v akom sa nachádza k tomuto dňu.
Podľa Článku III., písm. b), c) VOP, nájomca sa zaväzuje mesačné splátky splácať v stanovenej výške, podľa splátkového kalendára , ktorý nie je daňovým dokladom. Prvú splátku zaplatiť nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy prípadne po obdržanípredmetu prenájmu.
Ako vyplýva z Článku VI., písm. a) VOP, prenajímateľ je oprávnený zmluvu vypovedať, ak nie sú splátky poukazované riadne a včas a dlh nie zaplatený ani v termíne uvedenom v upomienke, alebo ak nájomca poruší niektorú povinnosť, ktorá mu vyplýva z tejto zmluvy a VOP.
V zmysle Článku IX., písm. c) VOP, pokiaľ nebolo dohodnuté v týchto všeobecných obchodných podmienkach inak, použijú sa na tento zmluvný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa Výpisu z Obchodného registra spol. Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, spoločnosť je v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom zanikajúcich spoločností: 1. QUATRO, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10156/P 2. TatraCredit, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10160/P 3. Q - CAR, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10250/P 4. Q - BROKER, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10296/P 5. Slovenské kreditné karty, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10286/ P 6. SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10216/P.
Z prehľadu obratov súd zistil, že odporca v 1. rade neuhradil žiadnu sumu k predmetnej zmluve. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že po postúpení pohľadávky odporcovia uhradili sumu 33,20 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006, odporca v 1. rade neuhradil žiadnu sumu k predmetnej zmluve. Dátum prvej neuhradenej splátky bol 20.5.2001 a dátum posledného predpisu bol 20.4.2004.
Dňa 20.10.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, odporkyňa ako osoba uvedená v bode 1.3. uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 695,08 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 109,21 eur. V zmysle bodu 1.3 Dohody odporkyňa v 2. rade podpísala dohodu ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ listami zo dňa 11.6.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2110,39 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 695,07 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 1345,81 eur a zmluvnej pokuty vo výške 69,51 eur.
Ako vyplýva z § 879e ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.
V zmysle § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
V zmysle § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Ako vyplýva z § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Z § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Z obsahu § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len ,,Zákon“) vyplýva, že na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. Zákona, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať:
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca v 1. rade uzatvoril so spoločnosťou TatraCredit, a.s. zmluvu o prenájme, na základe ktorej mu boli prenechané do užívania klávesy YAMAHA s príslušenstvom, pričom po ukončení doby nájmu bol odporca oprávnený požiadať o ich odpredanie. Uzatvorením zmluvy vznikla odporcovi povinnosť uhrádzať navrhovateľovi nájomné vo výške 20,22 eur mesačne. Odporca v 1. rade svoj záväzok riadne neplnil, pričom jednotlivé splátky vôbec neuhrádzal, ako to vyplynulo z navrhovateľom predloženého prehľadu obratov odporcu
Súd preskúmal predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú aj z pohľadu ustanovení v zmluve a VOP, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a sú neprijateľné. Navrhovateľ si však neuplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa Čl. V písm. g) a V písm. c) VOP.
Súd preto odporcu v 1. rade zaviazal na zaplatenie sumy 695,07 eur (po odčítaní sumy 33,20 eur, ktorú odporcovia uhradili od sumy 728,27 eur, ktorú sumu mal celkovo odporca v 1. rade zaplatiť podľa zmluvy o prenájme).
Odporca v 1. rade sa neuhradením záväzku riadne a včas dostal do omeškania, preto súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 695,07 eur od 21.4.2007 do zaplatenia, v sadzbe ktorú navrhovateľ požadoval a ktorá neprevyšuje zákonné úroky z omeškania v čase, kedy sa dlžník dostal do omeškania. Zároveň navrhovateľ požadoval vyčíslený úrok z omeškania vo výške 348,96 eur zo sumy 728,27 eur za obdobie od 2.2.2002 do dňa 16.2.2007 a vo výške 11,67 eur zo sumy 711,67 eur za obdobie od 17.2.2007 do 20.4.2007 Splatnosť všetkých splátok však podľa zmluvy nastala dňa 20.4.2004, no navrhovateľ požadoval úrok z omeškania z celej sumy istiny 728,27 eur už odo dňa 2.2.2002, pričom vypovedanie zmluvy prípadne zosplatnenie pohľadávky pred riadnym termínom splatnosti neboli navrhovateľom preukázané. Súd mu preto priznal úrok z omeškania odo dňa
splatnosti jednotlivých splátok až do dňa splatnosti všetkých splátok podľa zmluvy tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Sadzba úroku z omeškania bola vo výške 9,5% ako to navrhovateľ požadoval, aj keď v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. mal navrhovateľ nárok na vyšší úrok z omeškania, no návrh navrhovateľa súd nemohol prekročiť. Zároveň súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania za obdobie od 21.4.2004 zo sumy 728,27 eur do dňa prvej úhrady 16.2.2007 vo výške 9,5% ročne a za obdobie od 17.2.2007 zo sumy 711,67 eur do dňa poslednej úhrady 20.4.2007 vo výške 9,5% ročne. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade z nasledovných dôvodov:
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Odporkyňa v 2. rade v priebehu súdneho konania vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.
Pôvodný veriteľ na žalobcu postúpil celú pohľadávku voči odporcovi v 1. rade na základe zmluvy o postúpení zo dňa 15.12.2006. Podľa všeobecných obchodných podmienok k zmluve o prenájme zo dňa 30.4.2001 je prvá mesačná splátka splatná nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy a splátky sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Splatnosť prvého nájomného tak bola dňa 20.5.2001, pričom posledná splátka nájomného bola splatná dňa 20.4.2004. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky odporcu je zrejmé, že posledná splátka bola predpísaná dňa 20.4.2004. Splatnosť všetkých splátok a teda celej dlžnej sumy tak nastala najneskôr dňa 20.4.2004. Premlčacia doba začala plynúť dňa 21.04.2004, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti všetkých splátok a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, táto doba uplynula dňa 21.4.2007. Návrh navrhovateľa bol na súde podaný dňa 23.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade, ktorá dôvodne vzniesla námietku premlčania, zamietol.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Navrhovateľ si svoj nárok v konaní proti odporkyni v 2. rade uplatňuje z titulu toho, že s ňou uzatvoril dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a z toho, že odporkyňa v 2. rade v tejto listine prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.
Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že záväzok odporkyňa v 2. rade uznala dňa 20.10.2009. Ako už bolo uvedené vyššie, pohľadávka navrhovateľa bola premlčaná už ku dňu 21.4.2007. Odporkyňa v 2. rade tak podpísala dohodu o uznaní až po uplynutí premlčacej doby, teda uznala už premlčaný dlh.
V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.
Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede odporkyne v 2. rade vyplýva, že zamestnanec navrhovateľa jej nijako nevysvetľoval obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Zamestnanec navrhovateľa naviac sám vyhľadal odporkyňu za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody
nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede odporkyne v 2. rade, že význam obsahu formulára, ktorý podpísala jej nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporkyne uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď odporkyne v 2. rade o tom, že nebola poučená o tom, že pohľadávka, ktorú má uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie odporkyne v 2. rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.10.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlh, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa podaný na tunajšom súde dňa 23.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, voči odporkyni v 2. rade zamietol.
Postup navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody odporkyňa v 2. rade ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve s odporcom v 1. rade v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.
Uznanie záväzku odporkyňou bolo vykonané na predtlači navrhovateľa, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.10.2009, ktorú podpísala odporkyňa v 2. rade, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Uznanie dlhu odporkyňou v 2. rade súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd uviedol vyššie, odporkyňa nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by odporkyňa v 2. rade uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Navrhovateľ v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti odporkyňu nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal odporkyňu, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že navrhovateľ sám vyhľadal odporkyňu v mieste jej trvalého bydliska je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska odporkyne. V dôsledku takéhoto konania mohla byť odporkyňa konfrontovaná rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť odporkyňu v jej správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka navrhovateľa a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí odporkyne, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť odporkyňou vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva navrhovateľa, o ktorých odporkyňa nemala vedomosť.
Zo samotného znenia dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do
formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.
Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal navrhovateľ skutočne eminentný záujem na úhrade záväzku odporkyňou, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať ju osobne za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany voči odporkyni, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď odporkyňa splátkový kalendár nedodržiavala a tým sa stal splatným celý odporkyňou uznaný dlh, podal návrh po takmer troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za celé obdobie. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči odporkyni v 2. rade na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť odporkyňa uhradiť.
Odporkyňa v 2. rade iba pristúpila k záväzku podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 20.10.2009, pričom pristúpila k záväzku, ktorý deklaroval iba pracovník navrhovateľa, nie však aj samotný dlžník, ktorý pri podpise predmetnej listiny prítomný nebol. Preto aj informácie o dlhu v danom momente mala odporkyňa v 2. rade sprostredkované len od pracovníka navrhovateľa a jej vedomosť o existencii dlhu, stave jeho splatenia a ďalších skutočnostiach mohla byť skreslená. Ak by navrhovateľ postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.
Je možné konštatovať, že ide o nekalú praktiku zo strany navrhovateľa, ak pri dohodách o uzavretí splátkového kalendára navádza vo formulároch dlžníka k uznaniu premlčaného dlhu. Naviac vyhlásenie o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch bolo navrhovateľom dopredu pripraveným textom v podobe formulára, ktorý bol vytlačený drobným písmom. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a stráca sa v ďalšom texte formulára, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si ho nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby.
Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.10.2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná najneskôr dňa 21.4.2007. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 23.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako návrh navrhovateľa proti odporkyni v 2. rade zamietnuť.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Navrhovateľ vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 87,24 eur.
Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade súd priznal navrhovateľovi trovy konania podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie istiny požadovanej navrhovateľom a návrh zamietol iba ohľadne časti príslušenstva pohľadávky.
Súd tak priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), ktoré sú vyčíslené takto:
- odmena v sume 102,90 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1 § 14 ods. 1 písm. a), b vyhlášky. Paušálna náhrada je v roku 2012 vo výške 7,63 eur
- príprava a prevzatie zastúpenia .............................................. 51,45 eur + RP 7,63 eur
- podanie návrhu na začatie konania dňa 23.7.2012.......................................................................................................................................................... 51,45 eur + RP 7,63 eur
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH vo výške 20 % zo sumy 118,16 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu a náhrady podľa vyhlášky spolu s DPH v sume 141,79 eur.
Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 41,50 eur.
Vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade o trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa v 2. rade, ktorá bola vo veci plne úspešná sa zriekla práva na náhradu trov konania, preto jej súd ani náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.