Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-431-2009.pdf
PDF · 159.11 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/431/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou vo veci starostlivosti o maloletého U. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. E. XXXX/XX, Z. Z., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza - OSV, dieťa rodičov matky: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, U., zast. JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Šumperská 27/3 a otca: C.. U. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. Z., B. E. XXXX/XX, o návrhu otca o zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a určenia vyživovacej povinnosti matky a o úpravu styku matky s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. P 95/99-11 z 20.4.1999 tak, že maloletého U. U., nar. XX.X.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorého oprávnením i povinnosťou je maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka dieťaťa E. B., nar. X.X.XXXX je povinná počnúc dňom 5.12.2008 platiť na výživu maloletého U. sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca dieťaťa, mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13P 226/2007-10 z 30.5.2007.
Nedoplatok z titulu určenia vyživovacej povinnosti matke za obdobie od 5.12.2008 do 28.2.2013 spolu vo výške 753,59 eur, je matka dieťaťa povinná zaplatiť k rukám otca dieťaťa, v mesačných splátkach po 15,-eur, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok.
Upravuje styk matky s maloletým U., a to tak, že matka dieťaťa je oprávnená stretávať sa s maloletým U. každú sobotu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca dieťaťa a každú nedeľu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca dieťaťa s tým, že matka si dieťa vyzdvihne pred bytom otca v stanovený čas a dieťa vráti otcovi späť v stanovený čas, opäť pred jeho bytom.
Otec dieťaťa je povinný dieťa na styk s matkou pripraviť a styk matke s dieťaťom umožniť.
Štátu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Otec dieťaťa sa pôvodne podaným návrhom z 6.7.2007, ktorý bol doručený súdu 9.7.2007, v konaní vedenom na tun. súde pod číslom 16P 18/2007, domáhal zmeny rozhodnutia súdu o výchovnom prostredí maloletých detí, a to M. U., nar. XX.X.XXXX a U. U., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca s odôvodnením, že s matkou dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od apríla 2007, kedy si našla
nového priateľa a odišla do podnájmu v P., pričom deťom venuje minimálnu starostlivosť. V júli 2007 sa plánuje presťahovať za svojím priateľom na východ republiky do U. a chce zobrať so sebou i maloleté deti. Uviedol, že má o deti starosť, pretože nevie, do akého prostredia idú, nepoznajú priateľa matky, pričom on už s nimi žije v spoločnej domácnosti od ich narodenia. Zároveň v podaní z 6.7.2007 navrhol vydať i predbežné opatrenie, ktorý návrh upresnil na pojednávaní konanom dňa 16.7.2007 tak, aby súd rozhodol o tom, že matka detí je povinná obe deti mu odovzdať do jeho starostlivosti. O návrhu otca o vydanie PO rozhodol súd uznesením č.k. 16P 18/2007-16 z 16.7.2007, ktorým návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2007. Následne súd uznesením č.k. 16P 18/2007-30 z 9.11.2007 preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd v Michalovciach z dôvodu, že matka detí začala bývať i s maloletými deťmi v obvode uvedeného súdu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.1.2008.
Predmetná vec sa začala na Okresnom súde v Michalovciach viesť pod č.k. 14P 26/2008, v ktorom konaní na pojednávaní konanom dňa 31.3.2008 otec detí upresnil návrh o zmenu výchovného prostredia maloletých detí a navrhol, aby súd zmenil predošlé rozhodnutie a zveril maloletú M. a maloletého U. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného po 702,- SK mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku a upravil styk matky s maloletými deťmi, každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. v mieste trvalého pobytu detí a počas letných prázdnin od 15.7. do 31.7.
Matka dieťaťa s podaným návrhom spočiatku nesúhlasila. Po vykonanom znaleckom dokazovaní a najmä výsluchu maloletého U. dňa 21.11.2012 súdom, uviedla, že rešpektuje vôľu syna žiť s otcom, a preto súhlasila s jeho zverením otcovi dieťaťa. Výživné z jej strany navrhla určiť len v minimálnej výške, a to s prihliadnutím k tomu, že je poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi. Jej styk s maloletým navrhla upraviť v rozsahu ako bolo určené predbežným opatrením v konaní č. 13P 243/20009, resp. v rozsahu ako uzná za vhodné súd. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa po vykonanom znaleckom dokazovaní s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho vôľu žiť s otcom dieťaťa , navrhla podanému návrhu otca vyhovieť, rozhodnutie o výživnom a o úprave styku ponechala na úvahe súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, pripojenými nižšie uvedenými spismi súdov a zistil nasledovný skutkový stav: Z pripojených spisov tunajšieho súdu 13P 226/2007, v ktorom je pripojený i spis P 95/99 mal súd preukázané, že rozsudkom OS Prievidza č.k. P 95/99-11 z 20.4.1999 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletý U., nar. XX.X.XXXX zostal aj naďalej vo výchove a opatere matky a otec dieťaťa sa počnúc dňom 27.2.1999 zaviazal platiť na výživu maloletého U. mesačne sumou 800,- Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.4.1999. Z rozsudku OS Prievidza č.k. 13P 226/2007-10 z 30.5.2007 mal súd preukázané, že uvedeným rozsudkom súd schválil uzavretú rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec dieťaťa zaviazal platiť na výživu maloletého U. zvýšené výživné, a to vo výške 1500,- Sk s účinnosťou od 1.6.2007. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.6.2007. Z pripojeného spisu OS Michalovce č.k. 4P 34/2008 mal súd preukázané, že dňa 28.1.2008 otec dieťaťa doručil uvedenému súdu návrh na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletej M. a maloletého U., teda aby súd zmenil rozsudok OS Prievidza č.k. P 95/1999-11 z 20.4.1999, tak že deti zverí do starostlivosti otca, a aby súd matku dieťaťa zaviazal platiť na výživu maloletej M. 500,- Sk mesačne, na výživu maloletého U. 300,- Sk mesačne, počnúc dňom právoplatnosti uvedeného rozsudku, a aby súd upravil styk matky s maloletými deťmi v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. a cez letné prázdniny v čase od 15.7. do 31.7. Zároveň navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, aby matka odovzdala maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Následne súd v tom konaní uznesením č.k. 4P 34/2008-30 z 6.3.2008 návrh otca o vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol, a to s odôvodnením, že v danom prípade nebolo otcom nijakým spôsobom preukázané, že je vážne ohrozené zdravie a život maloletých detí, pričom až po vykonaní ďalšieho dokazovania bude možné kvalifikovane rozhodnúť o návrhu otca vo veci samej. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.3.2008. Súd v konaní č.k. 14P 26/2008 na pojednávaní konanom 31.3.2008 uznesením rozhodol, že spája na spoločné konanie návrh otca vedený pod spis. značkou 14P 26/2008 a návrh otca vedený pod spis. zn. 4P 34/2008 s tým, že spoločné konanie bude vedené pod spis. zn. 14P 26/2008. Súd následne do zápisnice z 16.4.2008 (č.l. 77 - 81) vypočul maloletú M. U., kedy sa maloletá vyjadrila, že má oboch rodičov rovnako rada, ale radšej by bola u matky. Zároveň uviedla, že maminho priateľa nemá rada, a to preto, že matku by chcel stále len pre seba a ona spolu s bratom sa cítia odhodení. Povedala, že
maloletý U. každému rozpráva, že chce ísť bývať k otcovi. V závere uviedla, že si myslí, že bude lepšie, keď ostanú všetci traja spolu s matkou, t.j. i s bratom, keďže ona chce ostať s matkou a za žiadnych okolností nechce ísť k otcovi. Maloletý U. pri výsluchu pred súdom dňa 16.4.2008 (č.l. 83-86) uviedol, že matka sa o neho dobre stará, že matkinho priateľa nemá rád, lebo mu robí napriek, zároveň uviedol, že pokiaľ si má vybrať a koho má viacej rád, s kým by chcel žiť tak uviedol, že otca, lebo je dobrý, kupuje mu viacej darčekov ako matka. Zároveň uviedol, že sa chce stretávať s matkou od piatku do nedele a počas letných prázdnin. Následne súd uznesením č.k. 14P 26/2008 - 93 z 6.6.2008 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia PhDr. V. D., bytom U., za účelom, aby posúdila citové väzby detí k rodičom, osobnostné predpoklady rodičov k výchove detí a ich vzájomné vzťahy, a či by eventuálna oddelená výchova maloletého U. a M. otcom a matkou, by mohla mať vplyv na duševný vývoj maloletých detí prípadne rozvoj ich osobnosti. V liste z 9.10.2008 otec dieťaťa zástupkyni matky detí oznámil, že v septembri 2008 syna riadne prihlásil do školy v B. a odhlásil zo školy v U., pričom matka bráni synovi U. v povinnej školskej dochádzke. Podaním z 10.11.2008 znalkyňa P.. V. D. oznámila súdu, že volala rodičov maloletých detí, matka sa na znalecké vyšetrenie dostavila, otec sa opakovane ospravedlnil prostredníctvom zástupkyne. Uviedla, že vyšetrenie syna U. je nerealizovateľné, otec ho doteraz matke nevrátil aj keď ho má ona zvereného do jej osobnej starostlivosti. Tým, že nechodí na predvolanie otec, nepríde ani syn, požiadala preto súd o usmernenie. Súd uznesením 14P 26/2008 z 25.11.2008 uložil otcovi dieťaťa poriadkovú pokutu vo výške 1000,-Sk, ktoré rozhodnutie bolo uznesením KS v Košiciach č.k. 7 CoP 369/2008 z 9.3.2009 v celom rozsahu potvrdené. Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 13P 423/2008, ktorý je trvalo pripojený k spisu 13P 663/2008 mal súd preukázané, že dňa 29.7.2008 otec dieťaťa doručil Okresnému súdu Prievidza návrh o nariadenie predbežného opatrenia o zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, zároveň aby matka dieťaťa bola zaviazaná prispievať na výživu detí a aby súd upravil styk matky s maloletými deťmi. O uvedenom návrhu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 13P 423/2008-21 z 5.8.2008, ktorým návrh otca o nariadenie PO zamietol, a to z dôvodu, že nie je dostatočne osvedčená podmienka okamžitej a dočasnej úpravy právnych pomerov dieťaťa. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP 57/2008-37 z 8.10.2008. Dňa 24.11.2008 otec dieťaťa doručil OS Prievidza v konaní 13P 663/2008 opätovne návrh o nariadenie PO, ktorým navrhol, aby mu maloletý U. bol zverený do osobnej starostlivosti a matka zaviazaná platiť na jeho výživu mesačne sumu 738,- Sk a zároveň aby bol upravený styk matky s maloletým U., o ktorom návrhu rozhodol OS Prievidza uznesením č.k. 13P 663/2008-30 z 1.12.2008 tak, že maloletého U. zveril dočasne do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Michalovciach pod č.k. 14P 26/2008 do osobnej starostlivosti otca a vo zvyšnej časti konanie o návrhu otca zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 5.12.2008 a právoplatnosť dňa 19.3.2009 v spojení s uznesením KS v Trenčíne č.k. 4CoP 10/2009-67 z 24.2.2009, ktorým bolo uvedené uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že zo správy ÚPSVaR v Prievidzi, od psychológa U.. U. I. z 27.11.2008 vyplýva, že maloletý je pretrvávajúcou nedoriešenou situáciou vystavený pokračujúcej traumatizácii detskej osobnosti. Maloletý U. žije v neustálom strachu a hrozbe, kedy si pre neho niekto príde a násilím ho odvezie do U.. Maloletý vykazuje symptómy začínajúcej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa prejavuje poruchami spánku a sociálnou izoláciou, zníženým sebavedomím, nechutenstvom, depresívnymi tendenciami, pričom maloletý U. naďalej prezentuje záujem ostať u otca, na základe čoho dospel súd k záveru, že otec osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletého U.. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že maloletý U. mal stráviť prázdniny u otca do 20.7.2008 na základe dohody s matkou, po tomto termíne otec maloletého matke nevrátil a požiadal o nariadenie PO. Následne v konaní č. 14P 26/2008 vedenom na Okresnom súde v U. zástupkyňa otca doručila súdu 26.3.2009 návrh na prenesenie miestnej príslušnosti súdu na OS Prievidza. Súd následne uznesením č.k. 14P 26/2008 - 208 z 4.6.2009 rozhodol tak, že konanie týkajúce sa nebohej maloletej M. U., zomrelej XX.X.XXXX, zastavil a ohľadom veci týkajúcej sa maloletého U. preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd v Prievidzi na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2009. Na tunajšom súde sa následne predmetná vec začala viesť od 27.7.2009 pod číslom konania 13P 431/2009. Následne tunajší súd uznesením č.k. 13P 431/2009- 220 z 28.9.2009 rozhodol tak, že uvoľnil P.. V. D. z vypracovania znaleckého posudku a vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z obdobu psychológia, pričom za znalca ustanovil P.. U. R., so sídlom v K. nad B. s tým, že úlohou znalkyne bude po preštudovaní spisu, výsluchu dieťaťa, rodičov dieťaťa a priateľa matky zodpovedať na otázky, aký je v súčasnej dobe telesný a duševný vývin maloletého dieťaťa, aké citové vzťahy má maloletý ku
svojim rodičom a priateľovi matky, aké je správanie maloletého v prítomnosti otca bez účasti matky a naopak, ktorý z účastníkov - otec či matka spôsobom svojho života, názormi na výchovu, osobnostnými a morálnymi vlastnosťami dáva lepšiu záruku, že sa dokáže riadne postarať o maloleté dieťa a ako upravený styk druhého rodiča s maloletým bude v záujme ďalšieho telesného a duševného vývoja dieťaťa. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.10.2009. Z uznesenia KS v Košiciach, č.k. 7CoP 39/2009-60 z 28.9.2009 mal súd preukázané, že citovaným rozhodnutím bolo zmenené uznesenie OS v Michalovciach č..k 12Em 1/2008-23 z 20.11.2008, ktorým bolo nariadené odňatie maloletého U. U. otcovi a odovzdanie matke E. B. a návrh na výkon rozhodnutia odňatím maloletého dieťaťa bol zamietnutý, a to s poukazom na vydané predbežné opatrenie v konaní 13P 663/2008 z 1.12.2008 Okresným súdom Prievidza.
Otec dieťaťa doručil tunajšiemu súdu 19.10.2009 námietky voči súdom pribratému znalcovi P.. R. , o ktorých námietkach rozhodol súd uznesením č.k. 13P 431/2009-224 z 20.10.2009 tak, že návrh otca na zmenu znalca zamietol. Znalkyňa P.. R. v podaní doručenom súdu 12.5.2010 oznámila súdu, že na tretí termín boli pozvaní rodičia, pričom boli oboznámení s priebehom vyšetrenia, ktoré štandardne prebieha najprv spoločne so všetkými prítomnými, a potom každý rodič je sám s dieťaťom a následne individuálne vyšetrí každého účastníka. Po tejto informácii otec maloletého hlasno prehlásil, že si odmieta sadnúť k stolu spoločne s vrahyňou jeho dcéry. Za tým nasledovali ďalšie obvinenia a hrubé osočovania osoby matky, ktoré otec produkoval s patričným afektívnym doprovodom. Otec si vyhradzoval podmienky, že vyšetreniu sa podrobí len bez prítomnosti matky dieťaťa, po upozornení znalkyne jeho nekompetentnosti dávať si podmienky k vyšetreniu dodal, že teda odmieta vyšetrenie, čo aj osobne potvrdil. Na základe vyjadrenia otca syn tiež odmietol vyšetrenie. Znalkyňa uviedla, že teatrálne a afektívne vystupovanie otca sa javilo ako účelové chtiac zabrániť vyšetreniu seba a maloletého osamote aj v prítomnosti matky. Následne početnými písomnými podaniami súdu otec dieťaťa podával sťažnosti voči psychologickému vyšetreniu znalkyňou P.. R., opakovane sa na predvolanie znalkyne i s maloletým nedostavoval, pričom predkladal znalkyni i súdu potvrdenia od lekárky U.. R. M. z dôvodu navrátenia psychickej traumy po psychologickom vyšetrení v K. nad B. u maloletého dieťaťa. V písomnom podaní z 23.5.2011 znalkyňa P.. R. oznámila súdu, že otec dieťaťa sa s maloletým opakovane na vyšetrenie k nej nedostavil, pričom predložil potvrdenie od U.. M., ktorá nedoporučuje v záujme zachovania zdravia maloletému U. do budúcnosti opakovane vykonávať znalecké výsluchy a vyšetrenia maloletého U., z dôvodu opakovaného poškodzovania zdravia a frustrácie maloletého a konštatovanie lekárky, že maloletý počas návštevy lekára trvalo odmieta odborné vyšetrenia. V tej súvislosti znalkyňa P.. R. súdu oznámila, že znalecké dokazovanie nie je vypočúvanie a dovolí si tvrdiť, že psychologické vyšetrenie prebieha bez akéhokoľvek traumatizovania, než mnohokrát vyšetrenie u pediatra. Zároveň vyjadrila pochybnosti o pozitívnej a nemanipulatívnej príprave maloletého dospelými na vyšetrenia u psychológa. Následne v konaní znalkyňa P.. R. podala súdu znalecký posudok č. 3/2011 z 26.9.2011, v ktorom na otázku, aký je v súčasnej dobe telesný a duševný vývoj maloletého dieťaťa, uviedla, že neodpovedá, nakoľko dieťa neabsolvovalo vyšetrenie, na otázku, aké citové vzťahy má maloletý ku svojim rodičom a k priateľovi matky E. U. a naopak uviedla, že vzťah otca k maloletému je naplnený potrebou materiálneho zabezpečenia dieťaťa, otec udáva odmietanie matky maloletým, čo však počas prvého stretnutia s obidvomi rodičmi a maloletým nebolo spozorované. Dieťa javilo skôr znaky ustráchanosti, podľa znalkyne jeho vzťah ku matke je veľkou mierou ovplyvnený negatívnymi vyjadreniami o matke aj v prítomnosti maloletého U.. Vzťah matky k maloletému U. je viac citovo pozitívne podfarbený s jednoduchou potrebou naplnenia materskej role s prejavmi lásky a starostlivosti. Na otázku, aké je správanie sa maloletého v prítomnosti rodičov, znalkyňa neodpovedala, nakoľko maloletý neabsolvoval vyšetrenie. Na otázku, ktorý z účastníkov, či otec alebo matka, svojím spôsobom života, názormi na výchovu, osobnostnými a morálnymi vlastnosťami dáva lepšiu záruku pre starostlivosť o dieťa, uviedla, že otec disponuje materiálnou vybavenosťou, avšak nespĺňa podmienky dostatočného citového obohacovania a rozvoja u maloletého. Vzhľadom na otcovo správanie počas prvého stretnutia za účelom vyšetrení a na jeho dominantnú povahu a manipulačné tendencie hodnotí toto správanie ako účelové vedenie maloletého proti matke. Matka je schopná obohacovania citového života maloletého, schopná prejavovať pozitívne city, ako aj schopná prispôsobiť sa prirodzeným potrebám dieťaťa, najmä v citovej sfére. Na otázku ako navrhuje upraviť styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, uviedla, že vzhľadom k tomu, že otec má väčšie možnosti materiálneho zabezpečenia syna a matka má väčšie predpoklady napĺňať a obohacovať citovú sféru dieťaťa, doporučuje kontakt matky s maloletým každý druhý celý víkend a polovicu prázdnin a sviatkov. Po znovunadobudnutí pozitívneho vzťahu maloletého ku matke, kvalitu ktorého nemala možnosť posúdiť, predlžovať pobyt u nej. Podľa nej je však potrebná vzájomná komunikácia rodičov, u matky bez strachu z otca dieťaťa a u otca bez slovných osočovaní a útokov voči
matke. V závere uviedla, že v záujme objektívneho posúdenia vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom, by bolo vhodné izolovať dieťa na určitý čas od obidvoch rodičov v ústavnom zariadení bez manipulatívnych vplyvov a prípadného nátlaku na dieťa. Na strane 11 uvedeného znaleckého posudku znalkyňa tiež uviedla, že otec dieťaťa je schopný starostlivosti o maloletého syna za súčinnosti výchovného vplyvu matky maloletého, ktorá je schopná a ochotná saturovať citové potreby dieťaťa, a tak rozvíjať citovú stránku, ktorá je bázou všestranného rozvoja jedinca. Z pripojeného spisu tun. súdu č.k. 13P 243/2009 mal súd preukázané, že v uvedenom konaní sa matka dieťaťa návrhom doručeným súdu 7.5.2009 domáhala jej úpravy styku s maloletým dieťaťom a za tým účelom navrhla nariadiť i predbežné opatrenie, o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením č.k. 13P 243/2009-36 z 5.6.2009 tak, že upravil styk matky dieťaťa s maloletým, a to každú sobotu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom týždni od 9.00 hod. do 11.00 hod., a to za prítomnosti otca dieťaťa. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17CoP 61/2009-53 z 2.9.2009 uvedené uznesenie okresného súdu zmenil tak, že matka dieťaťa je oprávnená stretávať sa s maloletým U. každú sobotu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti otca s tým, že dieťa si vyzdvihne pred bytom otca v stanovený čas a vráti dieťa otcovi späť v stanovený čas pred jeho bytom s tým, že otec je povinný dieťa na styk pripraviť a styk matke s dieťaťom umožniť. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2009. Podaním z 18.2.2010 otec dieťaťa v predmetnom konaní 13P 431/2009 podal návrh o vydanie predbežného opatrenia, aby súd nariadil matke platiť výživné voči maloletému v nevyhnutnej miere, teda minimálne výživné. O uvedenom návrhu rozhodol súd uznesením č.k. 13P 431/2009 z 2.5.2011 tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil matke dieťaťa platiť výživné v nevyhnutnej miere pre maloletého U., a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca dieťaťa, mesačne vždy vopred, do 20. dňa v mesiaci a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie PO zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo následne uznesením KS v Trenčíne č.k. 17CoP 59/2011-78 z 28.6.2011 v celom rozsahu potvrdené a prvostupňové rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť 19.7.2011 a vykonateľnosť 14.7.2011. Zo záznamu zo šetrenia pomerov v rodine a vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom, vypracovanom kolíznym opatrovníkom dňa 27.10.2011, mal súd preukázané, že otec dieťaťa pri šetrení uviedol, že v jeho bytovej situácii u neho nenastala žiadna zmena, naďalej býva sám s maloletým U. v rodinnom dome v B., maloletý U. navštevuje 7. ročník ZŠ v B., kde dosahuje dobré výsledky, výchovné problémy s ním nemá. Pri pohovore s maloletým bol v kancelárii prítomný aj otec maloletého, pričom maloletý uviedol, že v škole mu to ide dobre, navštevuje gymnastický krúžok, chodí do športovej školy, kde je zameranie aj na gymnastiku. Okrem toho hráva futbal, v stredu a v piatok chodí na tréningy, cez víkend hrávajú zápasy. V utorky chodieva na plaváreň, stravuje sa v škole. Ďalej uviedol, že s matkou sa v súčasnej dobe nechce stretávať, nevie vysvetliť prečo, naďalej chce bývať u otca, je mu tam dobre. Uviedol, že na 100% chce bývať v B. a na 120% chce bývať u otca. Zástupkyňa otca sa k znaleckému posudku vyjadrila v podaní z 27.2.2012, v ktorom uviedla, že s obsahom ZP ani s jeho záverom otec maloletého nesúhlasí. To, že sa otec dieťaťa odmietol podrobiť spoločnému vyšetreniu za prítomnosti matky dieťaťa, malo svoje dôvody, ktoré sa odohrali v minulosti. Otec maloletého vyčíta matke nedostatočnú starostlivosť a nezáujem o maloletú M., ich dcéru, ktorá chodievala v nočných hodinách na rôzne miesta do pohostinstiev a požívala alkoholické nápoje, napriek tomu, že navštevovala strednú školu, a ktorá sa ešte pred tragickým úmrtím netajila tým, že chce ísť bývať k otcovi do B.. Otec maloletého má pochybnosti o objektívnosti ZP, hlavne v časti týkajúcej sa hodnotenia jeho osoby a povahových vlastností. Závery znalkyne týkajúce sa jeho osobnosti, by si podľa jej názoru vyžadovali dlhodobejšie lekárske pozorovanie. Poukázala na správu od U.. I. z 25.7.2008, v ktorej menovaná uviedla, že maloletý emocionálne stráda v prostredí matky a E. U., jeho náhradný otec, nesaturuje citové potreby maloletého. Zo správy z ÚPSVaR vyplýva, že matka sa nedokázala správať k synovi spontánne, nenadviazala s ním žiadny telesný kontakt, bolo potrebné korigovať jej otázky smerované maloletému. Na základe viacerých vyšetrení na tomto referáte bolo doporučené zveriť predbežne do osobnej starostlivosti otca. Maloletý U. od začiatku konania vo veci, t.j. ešte v čase, keď žil s matkou a nebol pod bezprostredným vplyvom otca, prezentoval názor, že chce bývať u otca a u otca mu je dobre. Uviedla, že znalkyňa nedopovedala na otázky vyčerpávajúco, vzťah otca k maloletému zhodnotila len stroho. Zástupkyňa otca uviedla, že otec maloletého nebránil v minulosti ani nemá záujem brániť maloletému v styku s matkou. Uviedla, že otec maloletého nesúhlasí s názorom znalkyne v závere posudku o vhodnosti izolovať dieťa v ústavnom zariadení, preto navrhla, aby súd vypočul maloletého bez prítomnosti rodičov maloletého, len za prítomnosti kolízneho opatrovníka a vypočuť znalkyňu P.. R. na pojednávaní.
Zástupkyňa matky k podanému ZP uviedla, že sa stotožňuje so zistením znalca, predovšetkým pokiaľ ide o skutočnosť konštatovanú v priebehu vyšetrenia, kedy dáva na zváženie vhodnosť výchovného prostredia, v akom sa maloletý aktuálne nachádza. I keď predstava umiestnenia maloletého, aj keď len na nevyhnutnú dobu v ústavnom zariadení je pre ňu ako matku veľmi traumatizujúca, domnieva sa však, že s ohľadom na zdravý psychický a citový vývoj dieťaťa do budúcna by takéto posúdenie bolo na prospech dieťaťa.
Následne sa otec dieťaťa na súdom vytýčené termíny pojednávania v dňoch 15.3.2012, 5.4.2012, 13.9.2012, 10.12.2012 a 7.2.2013 opakovane nedostavoval, opakovane namietal zaujatosť prejednávajúceho sudcu JUDr. Jarmily Schromovej a dňa 5.4.2012 doručil tun. súdu i žiadosť o zmenu miestnej príslušnosti konania súdu, o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením č.k. 13P 431/2009-336 z 5.4.2012, ktorým návrh otca na prenesenie miestnej príslušnosti na OS Martin, zamietol, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením KS v Trenčíne č.k. 19CoP 54/2012-353 z 4.6.2012, ktorý uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zároveň uznesením KS v Trenčíne č.k. 19CoP 56/2012-358 z 4.6.2012 bolo potvrdené prvostupňové uznesenie súdu 13P 431/2009-307 z 19.3.2012, ktorým bola otcovi dieťaťa uložená poriadková pokuta vo výške 150,- eur z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie bez ospravedlnenia. V súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti voči prejednávajúcemu sudcovi zo strany otca dieťaťa, krajský súd zaujal stanovisko v podaní z 4.6.2012, v ktorom uviedol, že otec dieťaťa vyslovuje námietku zaujatosti zákonnej sudkyne z titulu okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, pričom na takúto námietku súd v zmysle § 14 ods. 3, § 15a ods. 5 O.s.p. súd neprihliada a spis sa v takom prípade nadriadenému súdu nepredkladá. Keďže otec dieťaťa neuviedol vážne okolnosti, pre ktoré sa nemohol zúčastniť na uvedených pojednávaniach, súd v uvedených dňoch vec pojednával a následne rozhodol v neprítomnosti otca dieťaťa, a to v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..
V súvislosti s neúčasťou na pojednávaní konanom dňa 13.9.2012 otec dieťaťa predložil ospravedlnenie, potvrdenie od lekárky U.. R. M., že otec dieťaťa bol s maloletým U. na ošetrení v ich ambulancii v dňoch 12.9.2012 a 13.9.2012 celý deň. Z oznámenia od K. školy v B. z 24.9.2012 mal súd preukázané, že maloletý U. sa v dňoch 12.9. a 14.9.2012 zúčastnil školského vyučovania, nevymeškal vyučovanie, čo potvrdila i triedna učiteľka menovaného U.. U. dňa 17.9.2012, o čom svedčí úradný záznam na č.l. 388 spisu.
Nakoľko sa otec dieťaťa opakovane na stanovené termíny pojednávania nedostavoval a opakovane neumožnil súdom pribratej znalkyni ani súdu výsluch maloletého dieťaťa, súd na deň 21.11.2012 stanovil výsluch maloletého dieťaťa v prítomnosti kolízneho opatrovníka i súdom pribratej znalkyne P.. U. R., bez prítomnosti rodičov dieťaťa, v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p., o čom bola spísaná zápisnica z 21.11.2012, ktorá sa nachádza na č.l. 446 - 452 spisu, kedy maloletý U. bez akýchkoľvek výhrad prejavil ochotu rozprávať sa a vyjadriť sa ohľadom starostlivosti otca o neho a o jeho vzťahu s matkou. Maloletý pri výsluchu uviedol, že s otcom sa mu žije veľmi dobre, je s ním sranda, pomáha mu s učením, kupuje mu veci do školy, niekedy aj hračky. Potvrdil, že otec sa mu vo voľnom čase venuje, chodievajú na kúpaliská, k jeho sestre. Uviedol, že v škole má v súčasnosti výsledky veľmi zlé, lebo sa neučieva. Učieva sa len na niektoré hodiny. Spolu s otcom sa venujú futbalu. Maloletý uviedol, že s otcovou sestrou má veľmi dobrý vzťah, s nikým iným z rodiny otca sa už nestretávajú. Uviedol, že s matkou sa stretol asi pred rokom, kedy sa matka chcela s ním stretnúť, on však s ňou nešiel. Ako dôvod uviedol, že sa jej bojí, doplnil, že keď s ňou žil v U., matka ho bíjavala, bila ho remeňom, Uviedol, že si myslí, že dával matke podnet na to, aby ho bila. Napríklad keď chcel ísť za kamarátmi, ona ho nepustila a on napriek tomu išiel von, potom ho zbila. Uviedol, že matka ho bíjavala približne 2-3 krát za mesiac. Ohľadom sestry uviedol, že matka s jeho sestrou nemali žiadne konflikty. Na otázku, či by sa chcel stretávať s matkou resp. u nej bývať, maloletý uviedol, že nie, a to z dôvodu, že sa jej bojí. Otca charakterizoval ako veľmi dobrého človeka, ktorý pomáha ľuďom, je srandovný, pracovitý, ambiciózny a k nemu je veľmi dobrý. Na adresu matky uviedol, že je zlá. V období, keď s matkou žil, podľa maloletého mal vzťahy s matkou veľmi dobré, tiež ju mal rád, ale ako ho začala biť, potom ju neznášal. To obdobie, keď ju neznášal, trvalo dosť dlho. Uviedol, že mu tiež vadilo, že matka mala frajera, chodievala von, neskoro sa vracala domov a on bol sám doma. Samého ho nechávala do 23.00 hod. približne raz do týždňa, nič iné mu na matke už nevadilo. Na otázku, či v súčasnosti má rád svoju matku, uviedol, že nie. Na otázku, či maloletého otec ovplyvňuje proti matke, maloletý uviedol, že vôbec. Na otázku, či sa otec negatívne vyjadruje na adresu matky pred maloletým, tento uviedol, že nie, nikdy. Na otázku, či v minulosti matka ovplyvňovala maloletého, uviedol, že nie. Uviedol, že dosť často chodieva k sestre otca do Z. Z., a to i 5x do týždňa.
Otec veľa píše na súdy, preto on dosť času trávi u jeho sestry. Na otázku, či chce byť zverený otcovi a či s ním chce žiť i naďalej, maloletý uviedol, že áno, ocina má radšej ako maminu. Zároveň uviedol, že sa nechce stretávať s matkou, lebo sa jej bojí. Uviedol, že keď dostane zlú známku, otec na neho kričí, keď dostane jednotky, teší sa a pochváli ho. Maloletý uviedol, že keď býval s matkou v U., bol tam i priateľ matky E. U., s ktorým on nemal dobré vzťahy, on ho tiež bíjaval. Uviedol, že niekedy na to mal dôvod, niekedy nie. Maloletý pri výsluchu potvrdil, že v období, keď bol štrajk učiteľov v septembri 2012, vtedy bol zdravý, v deň štrajku, kedy mali voľno v škole, bol doma. Na otázku, či keby matka maloletého za ním prišla a chcela by sa s ním stretnúť, či by za ňou išiel, uviedol, že nie. Na otázku sudcu, či matka voči maloletému nikdy neprejavovala citovú náklonnosť, ak áno, akým spôsobom, maloletý uviedol, že si nepamätá žiadne prejavy lásky z jej strany, a to napríklad, že by ho pobozkala, objala, nečítala mu ani rozprávky. Zároveň uviedol, že otec voči nemu prejavuje citovú náklonnosť, keď napríklad dostane jednotku, tak ho postíska, tiež keď mu s niečím pomôže. Na otázku , či by chcel žiť s matkou, keby ho matka nebila, bola by na neho veľmi dobrá, uviedol, že možno hej, nechce to však vyskúšať, už sa mu nechce. Uviedol, že má rád otcovu sestru, ktorá má podobnú povahu ako ocino, ona voči nemu prejavuje lásku i citovú náklonnosť. Maloletý uviedol, že sa nechce s matkou stretávať ani v prípade, že by to bolo v prítomnosti otca. Na otázku, či jeho sestra M. chodievala rada k otcovi, maloletý uviedol, že áno, otec nikdy nebil ani ju. Na otázku, či M. nechcela ostať bývať u otca, maloletý uviedol, že M. povedala, že ak ju ešte raz mama oklame, že aj ona sa vráti k otcovi. Sestra otca jej vtedy na to povedala, že matka Ťa už 100-krát oklamala a oklame Ťa znovu. Nevedel sa vyjadriť ohľadom čoho matka klamala sestru.
Z doplnenia znaleckého posudku č. 3/2011 vypracovanom znalkyňou P.. U. R. z 3.12.2012 mal súd preukázané, že telesný a duševný vývoj u maloletého zodpovedá veku, v psychickom vývoji pozorované znaky citovej deprivácie pri absencii matkinej starostlivosti a kontaktu s ňou a pri občasnej nesúhlasnosti s názormi a postojmi otca, s nemožnosťou oponovania alebo inak navonok prejavovať svoj nesúhlas. Vzťah k otcovi hodnotí maloletý ako dobrý, s otcom si rozumie, stará sa o neho, kupuje mu, čo potrebuje, chodí na športové aktivity, je lepší ako matka. Matku hodnotí ako zlú, lebo sa jej bojí, pretože ho bila. V súčasnosti maloletý nevylučuje kontakt s matkou, čo vylučuje, že by maloletý zanevrel na ňu, tento vzťah je poznačený iba hnevom na matku. Tento hnev je vyprovokovaný negatívnym vzťahom a nebrzdenými negatívnymi a urážlivými vyjadreniami otca voči matke, znalkyňa vážne negatívne či traumatizujúce zážitky a skúsenosti spôsobené matkou u maloletého nezaznamenala a ani maloletý okrem vyššie uvedených iné neuviedol. Stereotypne opakované odmietanie matky slovami bojím sa jej, lebo ma bila, sa javí ako naučené, ovplyvnené otcovými negatívnymi postojmi k ukončenému spolužitiu s matkou maloletého. Správanie maloletého pri výsluchu zhodnotila bez účasti otca aj matky ako uvoľnené, bez prejavov strachu, pretože sa vyšetrenie realizovalo v prostrední známom maloletému a bez účasti obidvoch rodičov, čo sa jej javilo ako nezávislé, neovplyvňované v žiadnom smere. V textovej časti záveru ZP na strane 4 znalkyňa uviedla, že vzhľadom k tomu, že sa maloletá osobnosť nachádza v období učenia sa, preberania vzorca správania k opačnému pohlaviu a spolužitiu partnerov, javí sa potreba kontaktu s matkou. Cez vzťah s matkou sa u maloletého vytvára vzťah k budúcej partnerke v dospelosti, od ktorého bude závisieť forma a kvalita jeho spolužitia v partnerstve. Aktuálne maloletý odmieta kontakt s matkou, čo je ovplyvnené otcovými negatívnymi vyjadreniami voči matke, ktorú pred maloletým nazval vrahyňou a prostitútkou. Znalkyňa tiež uviedla, že je vhodné nenútiť maloletého k stretnutiam s matkou, je vhodné ponechať stretnutia na jeho chcení, čo aktuálne maloletý odmieta, avšak nevylučuje kontakt s matkou v budúcnosti. V závere uviedla, že otázky č. 4 a 5 boli zodpovedané v znaleckom posudku č. 3/2011 z 29.9.2011.
Matka dieťaťa na pojednávaní dňa 15.3.2012 uviedla, že maloletý U. býva u svojho otca od júla 2008, kedy súhlasila s tým, aby maloletý išiel na prázdniny k otcovi, následne jej ho otec dieťaťa už nevrátil. Potom, čo rozhodol súd koncom roka 2008 predbežným opatrením o zverení dieťaťa otcovi, išla za maloletým niekedy v roku 2009 po úmrtí dcéry, ktorá zomrela v marci 2009. Maloletý syn U. jej vtedy povedal, že nechce ísť s ňou, ani sa s ňou stretnúť. Uviedla, že následne po smrti dcéry prestala bojovať o syna, za synom už nechodila, pretože by to bolo zbytočné, otec by jej ho nedal. Až následne v období od mája do septembra 2010 začala bývať v B., kedy počas doby, keď mala upravený styk so synom, v sobotu v párnom týždni, išla za synom, tento jej však pri bráničke vždy povedal, že sa s ňou nechce stretnúť a styk sa nerealizoval. Takto bola za ním vtedy približne šesťkrát. Z výsluchu matky ďalej súd zistil, že s bývalým priateľom E. U. sa matka rozišla približne v roku 2008. Krátko potom si našla iného priateľa L. Y., bytom U., ktorý v období roku 2010, keď bývala v B., bol na misii v zahraničí. Do U. sa vrátila v septembri 2010, kde žila s uvedeným priateľom v prenajatom byte, s ktorým od apríla 2011 bývajú u jeho rodičov v rodinnom dome v U.. Matka uviedla, že od septembra 2010 maloletého Mária nevidela
ani nešla za maloletým. Keď v súčasnosti napísala otcovi dieťaťa, že príde za synom, nikto nebol doma. Uviedla, že v telefonickom kontakte so synom bola len do roku 2008, potom mu otec vymenil kartu. Z výsluchu matky dieťaťa ďalej súd zistil, že výživné na syna začala platiť až na základe vydaného predbežného opatrenia v konaní 13P 431/2009, a to vo výške 25,38 eur, ktoré prvýkrát zaplatila v máji 2011 a potom pravidelne v každom mesiaci. Ku svojim pomerom uviedla, že v období od 9.7.2008 do 9.11.2008 bola zamestnaná v spoločnosti Z., a.s. U., kde podľa nej zarábala približne 400,- eur mesačne v čistom. Následne bola evidovaná na úrade práce. Následne po smrti dcéry bola PN, v lete 2009 pracovala u C.. P. , kde robila chyžnú v penzióne. Od 1.11.2009 sa zamestnala v spoločnosti X., a.s. M., kde pracovala do 12.2.2010, od februára 2010 do októbra 2010 bola PN, mala problémy s chrbticou a nebola na tom psychicky dobre i z dôvodu úmrtia dcéry. V súčasnosti je evidovaná na úrade práce v B. od 13.2.2010 až doposiaľ, od júla 2011 požiadala o vyplácanie dávok v hmotnej núdzi, ktoré jej vyplácajú vo výške 62,50 eur až doposiaľ. Uviedla, že v lete 2008 až do marca 2009 bývala s oboma deťmi v dvojizbovom byte v nájme v U., kde platila nájomné plus inkasné poplatky spolu vo výške 200,-eur. Po úmrtí dcéry odišla bývať k sestre do B. po dobu dvoch mesiacov. Od júla 2009 bývala v nájme v garsónke v U., a to približne polroka, kde mesačne hradila nájomné plus inkasné poplatky spolu 140,- eur, od novembra 2009 do mája 2010 bývala v jednoizbovom byte, kde platila mesačne nájomné plus inkasné poplatky spolu vo výške 220,- eur mesačne. V období od mája do septembra 2010, keď bývala v B., mala v prenájme jednoizbový byt, za ktorý mesačne platila spolu 220,- eur. Keď sa v septembri 2010 vrátila do U., začala bývať spolu s priateľom v dvojizbovom byte, kde mesačne hradili nájomné plus inkasné poplatky spolu vo výške 7500,- Sk, byt prevažne platil priateľ, keďže bola bez príjmu. V uvedenom byte bývali do apríla 2011, kedy sa spolu i s priateľom U. Y. presťahovala k jeho rodičom, kde bývajú až doposiaľ. U rodičov majú samostatné bývanie na poschodí ich domu, rodičom priateľa prispieva na inkasné poplatky sumou 60,- eur. Finančne jej pomáha priateľ, ktorý bol na misii v zahraničí.Uviedla, že maloletý U. nepozná jej terajšieho priateľa, tento vzťah s priateľom ona hodnotí ako perspektívny. Uviedla, že pokiaľ sa maloletý v prítomnosti nestranných osôb úprimne a neovplyvnene vyjadrí, že chce bývať s otcom, bude rešpektovať jeho rozhodnutie a nebude o neho ďalej bojovať v tomto konaní. Zo správy zo K. školy U. cesta B. z 30.3.2012 mal súd preukázané, že maloletý U. bol v školskom roku 2011/2012 žiakom 7.A triedy. Do školy chodí pravidelne, zbytočne nevymeškáva, na vyučovaní pracuje podľa svojich schopností, domáca príprava nie je pravidelná, nie je vždy na požadovanej úrovni. Mal obdobie, kedy pristupoval k učeniu ľahostajne a vtedy sa jeho prospech výrazne zhoršil. Je však stále pod dohľadom otca, vtedy dochádza k zlepšeniu. Je to priemerný žiak s možnosťami lepších výsledkov. Maloletý sa v škole správa slušne, nemal zníženú známku zo správania, do školy chodí včas, čisto oblečený a upravený, desiaty si pravidelne nosí do školy, stravuje sa v školskej jedálni. Otec sa zaujíma o prospech a správanie maloletého U., pravidelne sa zúčastňuje rodičovských združení. Matku dieťaťa triedna učiteľka nepozná, o prospech a správanie U. sa nezaujíma. Ani raz neiniciovala stretnutie s nimi, neprišla na rodičovské združenie, nezaujímala sa o prospech a správanie svojho syna. Z kópie klasifikačného záznamu maloletého U. k 21.11.2012 od ZŠ v B. mal súd preukázané, že maloletý mal k uvedenému dňu zo slovenského jazyka známky 5,4,1,2, z anglického jazyka 5,5,5,2, z matematiky deväť pätiek a jednu štvorku, z informatiky 5,2, z chémie 5,5, z biológie 5, z dejepisu 5, z geografie 3,3,2,4, z etickej výchovy, výchovy umením, telesnej výchovy, jednotky a dvojky. Zo mzdového listu za rok 2008 od C.. U. X. v U. mal súd preukázané, že matka dieťaťa bola u neho zamestnaná od 28.1.2008 do 28.3.2008, pričom v uvedenom období za mesiace február, marec mala priemerný mesačný zárobok vo výške 7268,50 Sk. Z potvrdenia od spoločnosti Z., a.s. so sídlom v V. z 23.3.2012 mal súd preukázané, že v období júl 2008 až november 2008 matka dieťaťa zarábala v priemere mesačne 8801,- Sk. Z potvrdenia od Sociálnej poisťovne z 9.3.2012 mal súd preukázané, že matka dieťaťa v období od novembra 2008 do júna 2009 poberala nemocenskú dávku vo výške približne 169,- eur mesačne, v období od februára 2010 do októbra 2010 nemocenské dávky vo výške približne 171,80 eur mesačne. Z potvrdenia od C.. P. P. z 28.8.2012 mal súd preukázané, že matka dieťaťa bola u neho zamestnaná v období od 9.7.2009 do 31.8.2009 ako chyžná, kedy zarobila v priemere mesačne 244,05 eur mesačne. Zo mzdového listu od spol. X., a.s. M. za roky 2009, 2010 mal súd preukázané, že matka dieťaťa bola u nich zamestnaná na dohodu o vykonaní práce v období od 28.10.2009 do 31.10.2009 a v riadnom pracovnom pomere od 1.11.2009 do 12.2.2010, kde v mesiacoch, keď odpracovala celý mesiac, zarábala v priemere 251,30 eur mesačne v čistom. Z potvrdenia od spoločnosti X., a.s. M. z 3.10.2011 mal súd preukázané, že matka dieťaťa mala s uvedenou spol. uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do 30.4.2010, tento pracovný pomer bol ukončený dohodou o rozviazaní pracovného pomeru k 12.2.2010, ktorú navrhol zamestnávateľ z dôvodu neplnenia si pracovných povinností menovanej, t.j. neskorých príchodov do práce a neprispôsobivosť. Z potvrdenia ÚPSVaR Prievidza z 28.8.2012 mal súd preukázané, že matka dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 13.2.2010 a evidencia doposiaľ trvá. Z potvrdenia od uvedeného úradu z 28.8.2012 mal súd preukázané, že matka dieťaťa poberá dávku a príspevok k dávke v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur od 1.7.2011 až do doby trvania podmienok. Matka dieťaťa pri výsluchu pred súdom 13.9.2012 uviedla, že so synom naďalej nie je v kontakte, jej priateľ L. Y. sa vrátil z misie v júni 2012, bývajú naďalej u jeho rodičov, stavajú rodinný dom. Uviedla, že je v súčasnosti s priateľom tehotná, je na rizikovom tehotenstve. Predpokladaný termín pôrodu má 1.4.2013.
Z výsluchu svedkyne L. M., sestry matky dieťaťa súd zistil, že s maloletým U. sa vídava v škole, kde chodí i jej dcéra G., posledné tri roky sa maloletý U. s ňou už nerozpráva, vždy sa jej vyhýba. Podľa nej mu otec zakázal, aby sa s ňou rozprával. Potvrdila, že dňa 12.9.2012 bol U. v škole.
Z poštových poukážok doložených matkou dieťaťa, ktoré sa nachádzajú na č.l. 432 až 434 a 501 spisu mal súd preukázané, že matka dieťaťa v mesiaci máj 2011 zaplatila výživné vo výške 25,36 eur, v mesiacoch jún až december 2011 7 x po 25,38 eur, v období január až marec 2012 sumu 3x po 25,38 eur, v apríli, máji 2012 sumu 2 x po 25,99 eur, v apríli 2012 ešte zaplatila i 6,50 eur, v období jún až august 2012 zaplatila sumu 3 x po 26,- eur, v období september až november 2012 sumu 4x po 26,65 eur. Zástupkyňa matky pri výsluchu pred súdom uviedla, že matka dieťaťa zaplatila i výživné v decembri 2012 a v januári 2013 , a to 2 x po 26,65 eur, teda v období od mája 2011 do decembra 2012 zaplatila matka dieťaťa spolu výživné 522,24 eur a za január 2013 sumu 26,65 eur. Z potvrdenia od spoločnosti I., a.s. /predtým O. chemické závody a.s./ so sídlom O. z 30.11.2012 mal súd preukázané, že otec dieťaťa bol zamestnaný v ich spoločnosti od 1.2.1996 do 3.2.2012, pracovný pomer bol skončený dohodou k 3.2.2012, odstupné vyplatené menovanému nebolo. Z pracovného posudku uvedeného zamestnávateľa z 30.11.2012 mal súd preukázané, že počas trvania uvedeného pracovného pomeru otec dieťaťa vykonával svoju prácu zodpovedne, patril k výkonnejším riadiacim pracovníkom, vzhľadom na svoju funkciu a odborné schopnosti zvládal aj plnenie náročných úloh v oblasti požiarnej prevencie a represie. Zo mzdového listu otca dieťaťa od O., a.s. O. za obdobie od 1.2.2007 do 31.1.2008 mal súd preukázané, že v tomto období zarábal v priemere 28.580,-Sk mesačne v čistom. Zo mzdových listov otca dieťaťa od uvedenej spoločnosti za roky 2008 až 2012 mal súd preukázané, že otec dieťaťa mal v roku 2008 priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 945,26 eur, za rok 2009 vo výške 830,16 eur, za rok 2010 vo výške 770,07 eur, za rok 2011 vo výške 859,72 eur a za mesiac január a február 2012 mu bolo vyplatené spolu 14.138,94 eur. Z potvrdenia od Sociálnej poisťovne z 27.12.2012 mal súd preukázané, že otcovi dieťaťa boli v období od 4.2.2012 do augusta 2012 vyplácané dávky v nezamestnanosti v priemere vo výške 572,82 eur mesačne. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U., pracovisko Z. Z., z 21.1.2013 mal súd preukázané, že otec dieťaťa je poberateľom dávky a príspevku v hmotnej núdzi od 1.10.2012 vo výške 198,85 eur mesačne, evidovaný je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.2.2012 až doposiaľ. Podľa § 36 ods.1 Zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 75 ods.1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Rozhodujúc o návrhu otca o zmenu výchovného prostredia maloletého U., vychádzajúc zo zásady v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p., že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, dospel súd k záveru, že návrh otca o zmenu výchovného prostredia maloletého Mária je dôvodný. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že maloletý U. už i v čase, keď býval so svojou matkou,
a to do júla 2008, prejavoval záujem žiť u otca. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že maloletý býva u otca od júla 2008, kedy mu maloletý bol následne i zverený predbežným opatrením, a to uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P 663/2008-30 z 1.12.2008, ktoré rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 5.12.2008 . Vzhľadom k tomu, že maloletý sa v nasledujúcom období až do súčasnosti stretol so svojou matkou iba párkrát, a to v roku 2009, kedy sa pred matkou vyjadril, že sa s ňou nechce stretávať, a teda matka dieťaťa a maloletý U. nie sú absolútne v žiadnom kontakte po dobu vyše štyroch rokov, s prihliadnutím ku skutočnosti, že maloletý naďalej v súčasnosti prejavuje záujem žiť u otca, pričom zo strany súdu neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany otca / okrem zhoršeného prospechu maloletého v škole/, s prihliadnutím i na stanovisko matky, ktorá uviedla, že rešpektuje vôľu maloletého žiť s otcom, súd rozhodol o zmene výchovného prostredia maloletého tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, a teda zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu, a to rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. P 95/99-11 z 20.4.1999. Súd pri otázke zverenia vychádzal i zo záverov vypracovaného znaleckého posudku P.. U. R. z 26.9.2011 i z doplnenia k znaleckému posudku z 3.12.2012, ktorá okrem iného v doplnení k ZP uviedla, že v súčasnosti nie je vhodné nútiť maloletého k stretnutiam s matkou, je vhodné ponechať prípadné stretnutie na jeho chcení, čo aktuálne maloletý odmieta, avšak nevylučuje kontakt s matkou v budúcnosti, a ktorá znalkyňa v pôvodnom znaleckom posudku uviedla, že otec dieťaťa je schopný starostlivosti o maloletého syna za súčinnosti výchovného vplyvu matky maloletého, ktorá je schopná a ochotná saturovať citové potreby dieťaťa, a tak rozvíjať citovú stránku, ktorá je bázou všestranného rozvoja jedinca. V tej súvislosti súd pripomína otcovi i názor prezentovaný znalkyňou v uvedenom doplnení k znaleckému posudku, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje, a to že maloletý sa v súčasnosti nachádza v období učenia sa, preberania vzorca správania k opačnému pohlaviu a spolužitiu partnerov, preto je i podľa názoru súdu potrebný kontakt maloletého s matkou. Cez vzťah s matkou sa u maloletého vytvára jeho vzťah k budúcej partnerke v dospelosti, od ktorého bude závisieť forma a kvalita jeho spolužitia v partnerstve, preto je potrebné, aby otec dieťaťa nebránil v kontakte syna s matkou, neovplyvňoval ho svojimi negatívnymi postojmi voči matke a umožnil, aby sa medzi maloletým a jeho matkou vybudoval opätovný vzťah, ktorý je predovšetkým pre maloletého veľmi dôležitý.
Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bol maloletý vyššie uvedeným predbežným opatrením, a to uznesením OS Prievidza č.k. 13P 663/2008-30 z 1.12.2008 zverený do osobnej starostlivosti otca, ktoré rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 5.12.2008, súd dospel k záveru, že počnúc uvedeným dňom je potrebné určiť i vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému dieťaťu vzhľadom k tomu, že matka dieťaťa uviedla, že vyživovaciu povinnosť voči nemu si začala plniť až počnúc mesiacom máj 2011, teda po tom, čo bola k vyživovacej povinnosti voči maloletému zaviazaná predbežným opatrením, a to uznesením OS Prievidza č.k. 13P 431/2009 z 2.5.2011 . S prihliadnutím ku skutočnosti, že matka dieťaťa v období od novembra 2008 do júna 2009 poberala len nemocenské dávky vo výške približne 169,- eur mesačne, v období leta 2009 zarábala ako chyžná v priemere 244,05 eur mesačne, v období od konca októbra 2009 do februára 2010 zarábala v priemere 251,30 eur mesačne, pričom v nasledujúcom období, a to od februára 2010 do októbra 2010 poberala opätovne nemocenské dávky vo výške približne 171,80 eur mesačne, a keďže následne je v období od 13.2.2010 až doposiaľ evidovaná na úrade práce a v súčasnosti od 1.7.2011 poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne i s prihliadnutím k výdavkom, ktoré mala v súvislosti s bývaním a krytím základných životných potrieb, dospel súd k záveru, že v jej schopnostiach a možnostiach za uvedené obdobie i v súčasnosti, je platiť minimálne výživné, preto súd o jej vyživovacej povinnosti rozhodol v minimálnom rozsahu, a to v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodina v platnom znení. V tej súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že otec dieťaťa bol v rokoch 2008 až do 3.2.2012 riadne zamestnaný, kedy zarábal v rozpätí od 830,- eur do 945,- eur v priemere mesačne v čistom, pričom pri skončení pracovného pomeru k 3.2.2012 mu bolo vyplatené spolu 14.138,94 eur, v nasledujúcom období poberal dávky v nezamestnanosti v priemere vo výške 572,82 eur mesačne a v súčasnosti je poberateľom dávky a príspevku v hmotnej núdzi od 1.10.2012 vo výške 198,85 eur mesačne, z čoho vyplýva, že otec dieťaťa má dostatočný príjem na krytie ostatných potrieb maloletého dieťaťa a v jeho schopnostiach je zabezpečiť riadnu výživu i krytie ostatných potrieb mal. dieťaťa. V súvislosti s určením rozsahu vyživovacej povinnosti matke súd poukazuje i na skutočnosť, že otec dieťaťa opakovane v návrhoch navrhol určiť vyživovaciu povinnosť matke v rozsahu minimálneho výživného.
Vzhľadom k tomu, že súd zaviazal k vyživovacej povinnosti matku spätne od 5.12.2008, a to v rozsahu minimálneho výživného, súd zároveň určil nedoplatok na tomto výživnom, a to za mesiac december 2008 vo výške 21,34 eur, t.j. 27 dní x 23,81 Sk /738,- Sk minimálne výživné deleno 31 dní/, čo predstavuje
642,80 Sk a v prepočte 21,34 eur, za obdobie január až jún 2009 6 x minimálne výživné po 24,50 eur, čo predstavuje 147,- eur, za obdobie júl až december 2009 6 x minimálne výživné 25,36 eur, čo predstavuje 152,16 eur, za obdobie január až jún 2010 6x 25,36 eur minimálne výživné , čo predstavuje 152,16 eur, za obdobie júl až december 2010 6 x minimálne výživné 25,38 eur, čo predstavuje 152,28 eur, za január až apríl 2011 4 x minimálne výživné 25,38 eur, čo predstavuje 101,52 eur a spolu potom za roky 2009, 2010 až do konca apríla 2011 sumu 705,18 eur. V nasledujúcom období máj, jún 2011 mala matka zaplatiť minimálne výživné 2 x po 25,38 eur a v období júl až december 2011 6 x minimálne výživné 26,- eur, čo predstavuje spolu za obdobie máj až december 2011 sumu 206,76 eur, za obdobie január až jún 2012 mala zaplatiť 6 x minimálne výživné 26,- eur a za obdobie júl až december 2012 6 x minimálne výživné 26,65 eur, t.j. za rok 2012 spolu 315,90 eur a v roku 2013 mala zaplatiť za január, február 2 x minimálne výživné 26,65 eur, t.j. za obdobie máj 2011 až december 2012 mala zaplatiť spolu 522,66 eur. Z doložených listinných dôkazov, a to fotokópii poštových poukážok vyplýva, že matka dieťaťa v období máj 2011 až december 2011 zaplatila spolu 203,02 eur, v roku 2012 zaplatila spolu 319,22 eur, t.j. za uvedené obdobie spolu 522,24 eur, pričom keďže v zmysle vyššie uvedeného mala v období máj 2011 až december 2012 zaplatiť spolu 522,66 eur, nedoplatok za uvedené obdobie na výživnom u nej predstavuje 0,42 eur. K uvedenému nedoplatku súd pripočítal nedoplatok za február 2013 vo výške 26,65 eur, nedoplatok na výživnom za obdobie január 2009 až apríl 2011 vo výške 705,18 eur (v zmysle vyššie uvedeného) a nedoplatok za 27 dní v mesiaci december 2008 vo výške 21,34 eur, čo predstavuje celkový nedoplatok vo výške 753,59 eur. Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku i skutočnosť, že matka dieťaťa je v súčasnosti poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, súd povolil matke dieťaťa, a to v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť uvedený dlh v splátkach po 15,- eur, a to pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok.
Súd na základe návrhu otca rozhodol i o úprave styku matky s maloletým dieťaťom pričom po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v súčasnosti vzhľadom k tomu, že matka dieťaťa sa s maloletým dieťaťom nevidela po dobu viac ako troch rokov, ako i s prihliadnutím ku skutočnosti, že maloletý matku v súčasnosti odmieta, súd dospel k záveru, že je v záujme predovšetkým maloletého dieťaťa, aby bol upravený styk s jeho matkou, a to v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V prípade, ak dôjde k obnoveniu vzťahov medzi matkou a maloletým dieťaťom, matke dieťaťa nebude nič brániť, aby podala návrh o rozšírenie úpravy styku s maloletým dieťaťom. V súčasnej dobe je podľa názoru súdu rozsah úpravy styku matky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, postačujúci, a preto súd rozhodol o styku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že obaja rodičia dieťaťa sú v súčasnosti len poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, o trovách štátu z titulu vyplateného znalečného, rozhodol súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.