Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-73-2012.pdf
PDF · 102.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., J. 9, proti odporcovi: Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Z., I. XXX/X, zast. JUDr. Eleonórou Zuzákovou, advokátkou so sídlom Galanta, Mierové nám. 4, o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. októbra 2012, č. k. 9P/2/2012-116, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného, zaostalého výživného a náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80 eur, počnúc od 13. 09. 2011 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Vo zvyšku - nad sumu 80 eur do sumy 300 eur mesačne - súd návrh ako nedôvodný zamietol. Zročné výživné za obdobie od 13. 09. 2011 do 30. 09. 2012 v sume 1.008 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc od mesiaca nasledujúceho od právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a zistený skutkový stav. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo právoplatne rozvedené, doposiaľ o vyživovacej povinnosti rodičov voči nej rozhodnuté nebolo, pretože po rozvode manželstva ako plnoletá bývala striedavo u oboch rodičov a obaja aj striedavo jej výživu zabezpečovali až do apríla 2011. Od tejto doby výživu navrhovateľky zabezpečuje len matka, a to aj napriek tomu, že v súčasnej dobe študuje dennou formou na Právnickej fakulte v Trnave - v 5. ročníku a nie je schopná sama sa živiť. Súd tiež zistil, že matka navrhovateľky ako konateľka firmy Top Clean, s. r. o. Galanta zarába mesačne asi 640 eur, manžel matky asi 4.000 eur a odporca je od 18. 06. 2012 po vrátení živnosti evidovaný ako nezamestnaný a jeho súčasným príjmom je príjem od firmy Inspekta Slovakia vo výške 550,65 eura za 9 mesiacov. V minulosti bol odporca evidovaný ako nezamestnaný od 01. 03. 2010 do 30. 09. 2011, od 01. 10. 2011 začal podnikať ako živnostník - vykonával ekonomické poradenstvo pre nemocnicu v Maďarsku a jeho čistý príjem v roku 2011 a prvé tri mesiace roku 2012 bol vo výške 1.583,97 eura. Rovnako súd zistil, že matka navrhovateľky v júni 2012 firmu Top Clean, s. r. o. z dôvodu stretu záujmov previedla na navrhovateľku s tým, že všetky príjmy z tejto firmy patria matke navrhovateľky a navrhovateľka v tejto firme vykonávala len brigádnické práce na základe dohody zo dňa 01. 12. 2011, maximálne 20 hodín týždenne po 5 eur. Vychádzajúc z týchto zistení a s prihliadnutím na majetkové pomery odporcu
- vlastník dvoch motorových vozidiel zn. Hyundai a Seat, výlučný vlastník rodinného domu so záhradou
a garážou, podielový 1-inový spoluvlastník rodinného domu s priľahlou záhradou ( LV č. XXX kat. úz. M.), výlučný vlastník ornej pôdy o výmere 8344 m2 ( LV č. XXX kat. úz. A. ), výlučný vlastníkom ornej pôdy o výmere 129 m2 (LV č. XXX Katastrálneho úradu Galanta), žije v rodinnom dome svojej manželky W. I., ktorá v súčasnosti pracuje pre maďarskú firmu ako účtovníčka s príjmom okolo 800 eur, ako aj s prihliadnutím na to, že navrhovateľka ako študentka dennej formy štúdia je odkázaná svojou výživou aj na výživu odporcu a jej výdavky na cestovné, kontaktné šošovky, školské pomôcky, stravu, ošatenie a hygienické potreby predstavujú mesačne sumu okolo 250 až 300 eur, dospel súd k záveru, že odporca bez ohrozenia vlastnej výživy je schopný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 eur mesačne. S poukazom na to, že ak rovnakou sumou prispeje aj matka navrhovateľky a prirátajú sa k tomu rodinné prídavky a daňový bonus, ako aj príjem z brigádnickej činnosti, táto suma bude na výživu navrhovateľky postačujúca, a preto vo zvyšku - do sumy 300 eur - súd návrh ako nedôvodný zamietol. Zaostalé výživné za obdobie od 13. 09. 2011 do 30. 09. 2011 vo výške 1.008 eur (od 13. 09. 2011 do 30. 09. 2012 = 12 mesiacov a 18 dní, t.j. 80 x 12 = 960 eur + 48 eur /80 : 30 x 18/ ) je tiež určené správne, pretože odporca za uvedené obdobie na výživu navrhovateľky nezaplatil nič. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný.
Proti tomuto rozsudku v časti, týkajúcej sa určenia výživného a zaostalého výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním ich zmeny a zamietnutia návrhu v celom rozsahu. Vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci, nerešpektovanie príslušných ustanovení Zákona o rodine upravujúcich vyživovaciu povinnosť k deťom, tvrdiac, že súd pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na to, že navrhovateľka je od 07. 06. 2012 jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou obchodnej spoločnosti Top Clean, s. r. o. so sídlom Galanta s predpokladaným príjmom vyplývajúcim z titulu výkonu funkcie konateľa spoločnosti. Uvedené podľa jeho názoru preukazuje aj skutočnosť, že sama matka navrhovateľky, tiež ako konateľka tejto firmy, potvrdila, že zarába 640 eur mesačne, a preto mu nie je zrejmé, prečo by jedna konateľka mala zarábať 640 eur a druhá konateľka by nepoberala titulom výkonu funkcie nič, keď v konaní nebolo preukázané tvrdenie o tom, že všetky príjmy tejto obchodnej spoločnosti patria matke navrhovateľky. Rovnako mal za to, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal náležite do úvahy ani ust. § 75 Zákona o rodine, t.j., že odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvnené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov, a preto, ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb, nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Vzhľadom na jeho životnú a majetkovú situáciu považoval určenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke za absolútne nedôvodné, neopodstatnené a ohrozujúce možnosť viesť čo i len podpriemernú úroveň života. Mal za to, že rozhodujúce okolnosti neodôvodňujú určenie výživného na navrhovateľku v sume 80 eur mesačne po 07. 06. 2012, keď sa stala spoločníčkou a konateľkou firmy Top Clean, s. r. o. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne vymenúva jeho majetok, no opomenul uviesť takisto majetok navrhovateľky, kde okrem toho, že je spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti Top Clen, s. r. o., je aj majiteľkou stavebného pozemku v kat. úz. M., zapísaného na LV č. XXXX, CKN parcela č. 5182/251 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 449 m2. Za absolútne neodôvodnené považoval rozhodnutie súdu aj v časti zaostalého výživného za obdobie od 13. 09. 2011 po 07. 06. 2012 do 30. 09. 2012 v sume 1.008 eur, ktoré mu súd uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. S poukazom na to, že prvostupňovému súdu bolo jasne ozrejmené pozadie celej situácie, t. j. prečo jej matka bola nútená previesť firmu na ňu, uviedla, že s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní nesúhlasí. Dodala, že aj keď je pravdou, že je spoločníčkou a konateľkou firmy, je to len na papieri, vo firme nevykonáva žiadnu z funkcií, vykonáva tam len brigádnickú činnosť na dohodu, ktorá činnosť zahŕňa zastupovanie vedúcej v čase čerpania dovolenky alebo neprítomnosti, aj to len v prípade, ak sa tento čas nekryje s jej školským rozvrhom, príp. odvoz tovaru na miesto výkonu práce firmy Top Clean, ktorú vykonáva v blízkosti Trnavy a má to po ceste do školy. Ozrejmila, že pri výkone funkcie konateľa spoločnosti nejde o výkon funkcie v pracovnom pomere, ale o obchodno-právny vzťah medzi spoločnosťou a konateľom, ktorý vzťah sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve a jej vzťah v obchodnej spoločnosti sa spravuje zmluvou o výkone funkcie, ktorá spĺňa záležitosti stanovené v § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uviedla, že aj keď zmluva o výkone funkcie je v zásade odplatná, výkon tejto funkcie môže byť aj bezodplatný a ona, keďže reálne túto funkciu nevykonáva, nie je dôvod, aby bola odplatná. Rovnako
ani jej matka nemá za výkon funkcie konateľa žiadnu odmenu, o čom svedčí aj zmluva o výkone funkcie z roku 2009 a suma 640 eur je mzda z pracovno-právneho vzťahu, čo preukazujú aj v spise doložené mzdové listy. Zdôraznila, že ak by aj súd prihliadal na to, že je spoločníčkou obchodnej spoločnosti, stala sa ňou až 25. 05. 2012, avšak návrh na výživné podala v auguste 2011 a výživné žiadala určiť od podania návrhu. Odporca sa podľa jej názoru snaží vyhnúť svojej povinnosti a preťahovať konanie do času, kedy ukončí posledný 5. ročník na vysokej škole a bude schopná samostatne sa živiť. Veď aj v prípade, ak by firma Top Clean, s. r. o. vykázala zisk, daňové priznanie za rok 2012 sa podáva v marci 2013, až potom sa môže konať valné zhromaždenie ohľadne otázky, čo so ziskom firmy, ak by bol. To znamená, že ak by aj mala reálne mať finančný prospech z firmy, ktorý mať nebude, pretože všetku prácu vo firme zabezpečuje matka, bolo by to až po ukončení jej štúdia na vysokej škole, kedy už odporca nie je povinný na jej výživu prispievať. V súčasnej dobe nie je schopná samostatne sa živiť, pretože sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania štúdiom. K výške výživného poznamenala, že sumu 300 eur mesačne požadovala z dôvodu, že poznala odporcov životný štandard. Ak súd určil výživné vo výške 80 eur mesačne, čo je len o 10 eur viac ako bolo jej vreckové od odporcu, odvolanie nepodala s prihliadnutím na to, že súd aspoň nejakou čiastkou zaviazal odporcu prispievať na jej výživu a neponechal na jej matke uhrádzanie všetkých jej nákladov na výživu. V dôvodoch svojho vyjadrenia ešte uviedla, že odporca svoju životnú situáciu zámerne zveličuje, keď podľa jej názoru osobu, ktorá vlastní veľký luxusný rodinný dom, 2 autá, ornú pôdu a polovicu z polovice rodinného domu v M., nemožno považovať za osobu, ktorej majetkové možnosti neumožňujú viesť riadny a plnohodnotný život. Bola svedkom toho, keď pri kúpe luxusného motorového vozidla odporca zaplatil sumu 43.000 eur v hotovosti. V závere len dodala, že po rozvode manželstva rodičov mala s odporcom výborný vzťah, chodili na nákupy, pri ktorých odporca míňal nemalé sumy, aj jej kupoval darčeky a jej mesačné vreckové bolo 50 eur, neskôr 70 eur. Po tom, čo si našiel priateľku, prestal sa s ňou odporca stýkať, pretože táto bola voči nej od začiatku zaujatá a odporcu štvala proti nej. V tom čase odporca v rodinnom dome, ktorý vlastní, vypol kúrenie a teplú vodu, aby sa tam nemohla zdržiavať, neskôr vymeniť zámky, čím jej zamedzil prístup k jej veciam, ktoré zostali v nehnuteľnosti, do ktorej jej doposiaľ nebol umožnený prístup aj napriek naliehaniu na odporcu. Pokiaľ by situácia bola naozaj taká vážna, ako ju opisuje v odvolaní odporca, predpokladá, že by rodinný dom prenajal alebo predal. K svojmu vyjadreniu pripojila Zmluvu o výkone funkcie konateľa Bc. S. I., Zmluvu o výkone funkcie konateľa Z.. C. Y., Zápisnicu z valného zhromaždenia Top Clean, s. r. o. zo dňa 01. 10. 2009 a 26. 05. 2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 01. 01. 2012) s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie odporu nie je dôvodné. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.
Keďže odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za potrebné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie v súdenej veci, správne právne vec posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, keď v ňom zrozumiteľne uviedol všetky právne relevantné skutočnosti odôvodňujúce opodstatnenosť nároku navrhovateľky. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti rozsudku v odporcom napadnutých častiach, týkajúcich sa určenia výšky výživného a výšky zročného výživného na navrhovateľku.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na tvrdenia odporcu v podanom odvolaní, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vôbec nerešpektoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine, keď neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka je od 07. 06. 2012 jedinou spoločníčkou a zároveň aj konateľkou obchodnej spoločnosti s predpokladaným príjmom vyplývajúcim z titulu výkonu funkcie konateľa, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa
živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť (zarábať si). Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného v súdenej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, a potvrdzujú to aj listinné dôkazy v spise sa nachádzajúce, že navrhovateľka je riadnou študentkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Vychádzajúc z toho, že ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium a pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky až ukončením štúdia (vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania), potom bolo treba dospieť k tomu právnemu záveru, že navrhovateľka v súčasnej dobe nie je schopná sama sa živiť a je odkázaná na výživu svojich rodičov.
Rovnako tak s poukazom na prvostupňovým súdom vykonané dokazovanie odvolací súd nesúhlasí s výhradami odporcu, že navrhovateľka má od 07. 06. 2012 príjmy z výkonu funkcie konateľky v obchodnej spoločnosti Top Clean, s. r. o. Aj keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto tvrdenia sú pravdivé, nebolo preukázané, že by navrhovateľka mala z výkonu uvedenej funkcie nejaký príjem. Z listinného dôkazu na č. l. 108 spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka z výkonu tejto funkcie príjem nemá a ani jej matka. Matka navrhovateľky má pravidelný mesačný príjem nie z výkonu funkcie, ale ide o príjem z pracovného pomeru v tejto firme, čoho dôkazom sú navrhovateľkou predložené mzdové listy na č. l. 16 a 17 spisu. Príjem navrhovateľky vyplývajúci z písomne uzavretej dohody o brigádnickej práci študentov (č. l. 109 spisu) nie je tým príjmom, ktorý by preukazoval schopnosťou navrhovateľky samostatne sa živiť, teda jej schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento príjem je príjmom len náhodného charakteru, nepreukazuje požiadavku trvalosti, a preto takýto príjem nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Rozhodnutie prvostupňového súdu v časti určenia výšky výživného je tiež vecne správne a zákonu zodpovedajúce. V zákonnom ustanovení § 75 Zákona o rodine sú stanovené 2 kritériá, na ktoré má súd pri určovaní výšky výživného prihliadnuť, a to: 1) odôvodnené potreby oprávneného a 2) schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby sú určené predovšetkým zabezpečením základnej výživy, t.j. živobytia, ošatenia, bývania a ďalších nevyhnutných potrieb. Pritom je potrebné prihliadnuť na vek oprávneného, zdravotný stav, kultúrne, športové a rekreačné potreby, úroveň vzdelania a záujmy. Treba zistiť, či tieto potreby sú odôvodnené, pričom je potrebné zdôrazniť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a preto odôvodnené potreby dieťaťa nemožno chápať ako minimálne, ale rastom životnej úrovne treba prihliadnuť na spoločenský priemer regiónu, v ktorom účastníci konania žijú, pracujú a študujú. Hľadisko schopností a možností povinného je potrebné chápať tak, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodiča, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti. Je preto úlohou súdu podrobne zisťovať predovšetkým zárobkové možnosti rodičov a získať tak spoľahlivý poznatok o ich skutočných príjmoch, ako aj konkrétne podklady k záveru, že skutočné príjmy rodičov zodpovedajú s ohľadom na konkrétne možnosti, ich fyzickému stavu, nadaniu, množstvu získaných vedomostí a pracovných skúseností.
Aj keď bol odporca v čase rozhodovania súdu evidovaný ako nezamestnaný a jeho príjem predstavoval príjem od firmy Inspekta Slovakia, správne súd prihliadol a vychádzal aj z jeho majetkových pomerov, dôsledne v konaní zistených. Majetkové pomery povinného patria totiž medzi všeobecné kritériá určovania rozsahu výživného a to s poukazom na to, že umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú
úplný obraz o situácii povinného. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd, len poukazujúc na prvostupňovým súdom dostatočne zistený skutkový stav, konštatuje správnosť prvostupňového rozhodnutia v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku. K poukazu odporcu na majetkové pomery navrhovateľky - vlastníctvo k nehnuteľnosti - odvolací súd len uvádza, že dieťa môže mať vlastný majetok získaný na základe rôznych právnych titulov (dedením, darovaním, reštitúciou). Aplikačná prax zastáva názor, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, nemusí uspokojovať svoje potreby z predaja majetkových podstát (najmä, ak sú na strane rodičov podmienky na plnenie vyživovacej povinnosti). Iná situácia by mohla byť v prípade pravidelných a dostatočných výnosov z majetku, keď možno zvažovať, či tým nie je daná schopnosť samostatne sa živiť. V danom prípade nebolo preukázané, že by navrhovateľka mala nejaký výnos alebo pravidelný príjem z tejto majetkovej hodnoty, ktorý by mohol mať vplyv na zánik vyživovacej povinnosti jej rodičov k nej, prípadne, že by určenie vyživovacej povinnosti odporcu na základe majetkovej situácie navrhovateľky oproti životnej úrovni odporcu bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Vecne správne je rozhodnutie prvostupňového súdu aj v časti určenia výšky zročného výživného. Zročné výživné je rozdiel medzi výživným určeným súdnym rozhodnutím a výživným, ktoré povinný za určené obdobie zaplatil. V súdenej veci odporca ako povinný na výživu navrhovateľky za obdobie od 13. 09. 2011 nezaplatil žiadnu sumu, hoci mal zaplatiť mesačne 80 eur. Výpočet prvostupňového súdu je správny a odvolací súd v podrobnostiach len naň poukazuje. Splatnosť zaostalého výživného je prvostupňovým súdom určená správne a v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP.
Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v jeho napadnutých častiach, vrátane rozhodnutia o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by jej v súvislosti s odvolacím konaním nejaké trovy vznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.