Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15CoP-4-2013.pdf
PDF · 96.16 KB
No categories available
15CoP/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. I., nar. XX. X. XXXX a Q. I., nar. XX. X. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, deti rodičov Q. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom E. č. X, prechodne J. č. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., AK so sídlom v Lučenci, Ul. Kármana č. 22/A a O. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. Z. č. XX, v súčasnosti bytom M. č. XXX, v konaní o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/133/2012-66 zo dňa 7. 11. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol na základe návrhu matky maloletých detí zo dňa 13. 9. 2012, ktorým sa domáhala toho, aby súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu zvýšeným výživným tak, že uložil otcovi povinnosť, aby na výživu maloletého U. prispieval od 1. 8. 2012 výživným v sume 150,- Eur mesačne a na maloletú Q. prispieval od 1. 8. 2012 výživným v sume 100,- Eur mesačne, vždy do 27. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/222/2008-48 zo dňa 9. 12. 2008 o výžive maloletých. Zároveň povolil otcovi splácať zameškané výživné za obdobie od 1. 8. 2012 do 31. 10. 2012 na maloletého U. v sume 300 Eur a na maloletú Q. v sume 201 Eur spolu s bežným výživným po 50,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol tiež o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, že ostatná úprava vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/222/2008-48, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2008. Ním bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, deti zverené do osobnej starostlivosti matke, otcovi určené výživné v sume 1500,- Sk (vtedy platnej meny) mesačne na maloletého U., v sume 1000,- Sk (vtedy platnej meny) mesačne na maloletú Q..
Od posledného rozhodnutia o výške výživného na maloleté deti uplynuli skoro 4 roky, už táto skutočnosť je dostatočným dôkazom o zmene pomerov, ktorá nastala na strane oprávnených ako aj povinných.
Maloleté deti vyrástli, čím sa zvýšili ich všetky odôvodnené potreby. Pomery sa zmenili u matky, ktorá je nemajetná, pričom od 1. 10. 2012 sa zamestnala. Žije s druhom, ktorý je nezamestnaný. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. U otca sa tiež zmenili pomery v tom, že došlo ku zvýšeniu jeho mzdy zo sumy 15.640 Sk (vtedy platnej meny) mesačne na sumu okolo 1000,- Eur. Otcovi nepribudla vyživovacia povinnosť, vlastní 12 ročné osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia. Súd v odôvodnení poukázal aj na tú skutočnosť, že pokiaľ v konaní otec tvrdil, že spláca za matku detí pôžičku v sume 300 Eur, čo preukázal písomnou dohodou s matkou (Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode), túto dohodu súd považoval za neplatnú, pretože z povahy výživného vyplýva, že je osobným právom dieťaťa, nemožno ho započítať na žiadnu pohľadávku a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd nevzal do úvahy ani ďalšie dlhy otca v súvislosti s nákupom nábytku, pôžičku vyzdvihnutú pri prestavbe rodinného domu matky otca. Pokiaľ je otec schopný platiť tieto dlhy, ktoré vôbec nesúvisia s plnením vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby najskôr zaplatil zvýšené výživné maloletým deťom, ktoré zodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, možnostiam a schopnostiam otca, ale aj ich záujmu.
Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od 1. 8. 2012, lebo odvtedy nastala zmena pomerov u detí aj ich rodičov, preukázateľne boli zvýšené všetky odôvodnené výdavky maloletých detí a tie už matka nevedela zaplatiť z výživného od otca, ale ani svojou vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom, ktorú má podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p).
Namietal, že samotné uplynutie doby od poslednej úpravy výživného, nie je dôkazom toho, že na strane povinného subjektu došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Súd podľa neho nesprávne vyhodnotil aj jeho príjem z pracovného pomeru, lebo zobral do úvahy aj „diéty“, ktoré sú výlučne vyplácané účelovo na zabezpečenie stravovania počas pracovnej cesty v zahraničí. Poukázal na svoje mesačné výdavky, ďalšie výdavky súvisiace s výkonom jeho pracovnej činnosti (pohonné hmoty 400,- Eur mesačne, diaľničné známky), ako aj na vyporiadanie BSM, že spláca spoločné úvery v sume spolu 316,85 Eur mesačne, ako aj samostatný dlh v sume spolu 225,75 Eur, ktoré mu pomáha splácať jeho družka. Zdôraznil, že pracovnú zmluvu má uzavretú len na dobu určitú do 24. 1. 2013. Podľa jeho názoru matka maloletých porušila ich vzájomnú dohodu tým, že podala návrh na zvýšenie výživného. Uviedol, že sa svoje deti stará v rámci svojich finančných možností, prispieva im aj nad rámec určeného výživného. Nesúhlasil tiež s rozhodnutím okresného súdu pokiaľ mal za to, že k zmene pomerov došlo od 1. 8. 2012, lebo ÚPSVáR Lučenec prestal matke vyplácať dávky až od 1. 10. 2012, pričom v mesiaci júl, august mali deti prázdniny. Záverom odvolania poukázal na svoj zdravotný stav, že trpí onkologickým ochorením.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne ako nedôvodný.
Kolízny opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých uviedol, že trvá na svojej výpovedi z pojednávania. Zastáva názor, že od poslednej úpravy výšky výživného uplynula určitá doba, počas ktorej vzrástli náklady spojené s výchovou a výživou maloletých, preto navrhol rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Uviedla, že za posledné štyri roky došlo k zmene pomerov. Námietku otca maloletého, že má uzavretý pracovný pomer len na dobu určitú, považovala za bezpredmetnú, lebo v čase rozhodovania o výživnom bol zamestnaný s mesačným príjmom cca. 1000,- Eur. Uhrádzanie dlhov z titulu nevyporiadania BSM nepovažovala za podstatný pre
nepriznanie zvýšenia výživného. Na základe uvedeného žiadala rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmeniť doterajšie rozhodnutie súdu, ak došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. To znamená, že súd musí mať preukázanú podstatnú zmenu pomerov.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/133/2012 a 12C/222/2008 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti U. a Q..
Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkoch.
Je nesporné, že výdavky spojené so starostlivosťou o maloletých (náklady spojené s ich výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami) uvedené v návrhu matky zo dňa 17. 9. 2012 (č.l. 3 spisu) od posledného určenia výživného spred štyroch rokov vzrástli. Je to dané objektívne jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale aj nárastom nákladov na ich výživu a uspokojenie ich osobných potrieb. V čase predchádzajúceho rozhodnutia mal maloletý U. 6 rokov, maloletá Q. 4. V súčasnosti sú obe deti školopovinné. Z toho logicky vyplýva, že v tomto prípade existoval základný zákonný dôvod na zvýšenie
vyživovacej povinnosti, okresný súd správne toto základne zákonné kritérium zohľadnil pričom výšku mesačných nákladov mal dostatočne určiteľnú.
Druhým rozhodujúcim kritériom, okrem odôvodnených potrieb dieťaťa, pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Zo strany matky došlo, v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy (rozsudok okresného súdu č. k. 12C/222/2008-48 zo dňa 9. 12. 2008) k zmene pomerov. Je nemajetná, býva spolu so svojimi deťmi a druhom v 1-izbovom obecnom byte. Jej druh je nezamestnaný, poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu k T. C., nar. XX. XX.. XXXX. Do 1. 10. 2012 poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti. Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa matke maloletých od ostatnej úpravy výšky výživného zvýšil mesačný príjem. Podľa jej vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 7. 11. 2012 je od 1. 10. 2012 „zamestnaná u zamestnávateľa COOP Jednota so sídlom Krupina“, ale nemá uzavretý „riadny pracovný pomer, v súčasnosti sa zaúčam“ (č.l. 41 p.v. spisu). Zvýšili sa jej výdavky na výživu maloletých, pričom si voči nim plní vyživovaciu povinnosť aj vo forme osobnej starostlivosti a poskytovania vecných plnení (bývanie, stravovanie).
Okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného posudzoval a prihliadol predovšetkým na zmenu pomerov na strane otca maloletých, nakoľko mal za preukázané, že pri poslednom rozhodnutí o výške výživného príjem otca predstavoval mesačne sumu 15.640 Sk (vtedy platnej meny), pričom príjem otca sa v súčasnosti pohybuje mesačne okolo 1000,- Eur (č.l. 27-28 spisu). Došlo tak k výraznému zvýšeniu jeho mesačnému príjmu. Okresný súd pri rozhodovaní o zvýšenie výživného správne zohľadnil, že okrem mesačného príjmu (za obdobie január 2012 až august 2012 dosiahol čistý príjem 2507,11 Eur), otec zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, dostáva mesačne od svojho zamestnávateľa STD DONIVO, a.s., Mlynská 1346, Vranov nad Topľou aj tzv. diéty (za obdobie január 2012 až august 2012 dosiahol čistý príjem spolu s diétami 8497,16 Eur). V zmysle konštantnej judikatúry je totiž ustálené, že do príjmov rodiča v pracovnom pomere pre účely výživného je treba zohľadniť aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty, ktoré súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča (pozri aj PAVELKOVÁ, B. 2011. Zákon o rodine, Komentár. Praha: C. H. BECK, 2011. s. 384. ISBN 978-80-7400-359-2). Neobstojí preto odvolacia námietka otca maloletých, že okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho príjem, keď zohľadnil aj vyplácané „diéty“. Okresný súd sa správne zameral predovšetkým na zisťovanie majetkových, rodinných a sociálnych pomerov otca maloletých. Platí totiž, že životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečení rodič. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia ako než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, ako už bolo uvedené, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.
Pokiaľ otec maloletých opätovne poukázal na svoje výdavky, konkrétne na dohodu o vyporiadanie BSM, na spoločné úvery, ktoré musí mesačne splácať v sume spolu 316,85 Eur, ako na aj samostatný dlh splácaný mesačne v sume spolu 225,75 Eur, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti boli známe aj v čase rozhodovania okresného súdu, ktoré okresný súd aj zohľadnil. V týchto súvislostiach odvolací súd odkazuje na zdôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. Naviac dodáva, že plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičom, pričom jej plnenie má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pričom predložený doklad o výdavkoch rodiča slúži skôr ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Odvolací súd nepovažoval dôvodnú ani obranu otca maloletých, že pracovnú zmluvu má uzavretú len na dobu určitú do 24. 1. 2013. Odvolací súd nepopiera, že v prípade straty zamestnania a opakujúceho sa príjmu povinného (otca maloletých), by išlo o podstatnú zmenu, avšak v čase rozhodovania okresného súdu ako aj odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by bol otec maloletých nebol zamestnaný, pričom platí, že v rámci konania o úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je súd povinný vychádzať vždy z aktuálneho skutkového stavu v čase vydania rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ
otec maloletých v odvolaní poukázal na svoj zdravotný stav, odvolací súd uvádza, že išlo len o ničím nepodložené tvrdenie.
Pokiaľ v danej veci okresný určil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým odo dňa 1. 8. 2012 v súlade s podaným návrhom matky maloletých, treba v danej veci považovať postup okresného súdu za správny. Súd mal totiž vykonaným dokazovaním preukázané, že už v uvedenom čase bol dôvod na zmenu výšky výživného s poukazom najmä na zmenu pomerov na strane otca. Preto ani argument otca, že zvýšenie výživného od 1. 8. 2012 nie je dôvodné, nie je takým, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia okresného súdu.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ sa v budúcnosti zmenia okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, môže súd na návrh ktoréhokoľvek z účastníkov rozhodnutie o výživnom zmeniť.
Na základe uvedených skutočností krajský súd v odvolaním napadnutej časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách konania, pretože v danom prípade ide o nesporové konanie, kde v zásade právo na náhradu trov konania neprichádza do úvahy, z tohto dôvodu rozsudok nemusí obsahovať výrok o trovách konania (RV/1968, str. 44).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.