Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/159/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľky: S.. S. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., Y. X/A, proti odporcovi: Z.. S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., Y. X/A, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H., U., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 15.5.2012, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že ich navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platiť na ne výživné v sume 300,-€ na U. a 200,-€ na M. vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na jej bankový účet. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzavreté po dvojročnej známosti v roku 2006 a spočiatku bolo usporiadané a harmonické. V roku 2007 sa im narodil syn U.. Po čase sa začali medzi nimi prejavovať rozdiely v povahovom zložení. Začalo dochádzať k nezhodám, ktoré sa snažili spoločne riešiť. Odporca z času na čas požíval alkoholické nápoje, dôsledkom čoho býval agresívny a čoraz častejšie sa ho začala báť. Odporca ju síce ubezpečoval o svojej láske, ale jeho správanie, najmä pod vplyvom alkoholu narúšalo usporiadaný rodinný život. V roku 2011 sa im narodil syn M. a myslela si, že narodenie ďalšieho dieťaťa situáciu v rodine trochu zlepší. Nestalo sa tak, nezhody pretrvávali a celá situácia prerástla v to, že bola svojmu manželovi neverná, odsťahovala sa k priateľovi, no po čase sa rozhodla vrátiť späť k manželovi a zachrániť tak rodinu. Začali spoločne hospodáriť, no ich citový vzťah sa nepodarilo napraviť. Po čase bol neverný aj manžel a manželstvo postupne prestalo plniť svoj spoločenský účel. Postupne dospeli k názoru, že ich manželstvo je úplne rozvrátené a nie je predpoklad jeho obnovy. Preto sa vzájomne dohodli na rozvode manželstva.

Odporca písomným podaním súdu doručeným dňa 4.6.2012 vyjadril svoj nesúhlas s rozvodom manželstva.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že rodinu zaevidovali až v septembri 2012 v súvislosti s návrhom o rozvod, nikdy neobdržali žiadni informáciu o nedostatočnej starostlivosti o deti. Pri svojom vyjadrení v rozvodovom konaní vždy vychádzajú z toho, že treba nájsť riešenie v prospech detí, čo sa týka ich zverenia jednému z rodičov, aby sa vyhli hádkam, bitkám a iným negatívam v rodinnom

prostredí. Teraz sa však nevie vyjadriť k tomu, ktorý z rodičov by mal mať deti zverené, lebo si myslí, že takéto riešenie by nebolo v prospech detí, ale naopak, ublížilo by im to.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka S. Z., oboznámil sa s obsahom sobášneho listu manželov, rodných listov ich maloletých detí, správami zamestnávateľov manželov o výške ich zárobkov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX v H.. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S. časti H. - Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX. U oboch manželov sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko je v okrese G. V, ktoré je aj v súčasnosti naďalej ich bydliskom, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci v súlade s

Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, U., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX. Iné vyživovacie povinnosti manželia nemajú.

Na pojednávaní navrhovateľka doplnila svoj písomný návrh tým, že žiadala, aby maloleté deti po rozvode zastupovali a spravovali ich majetok ona i odporca, a tiež pozmenila v časti navrhovaného výživného, keď na staršie dieťa navrhla sumu 200,-€ a na mladšie sumu 150,-€. K manželstvu vypovedala, že s odporcom sa zoznámila v roku 2004, bývať spolu začali v roku 2005 a zosobášili sa v roku 2006. Z jej strany išlo o manželstvo uzavreté z lásky. Povahové vlastnosti odporcu poznala dostatočne. Od začiatku bývali sami, najskôr v Košiciach, manželstvo bolo harmonické, ale ona sa chcela vrátiť späť do Bratislavy, čo odporca odmietal a kvôli čomu vznikali u nich hádky. Nezhody medzi nimi boli aj z dôvodu financií. V roku 2008 sa presťahovali do F. pri O. a v roku 2009 do K.. Po narodení druhého syna došlo z jej strany k nevere a v novembri 2011 odišla zo spoločnej domácnosti k novému partnerovi. Naspäť sa vrátila v januári 2012 s tým, že s odporcom obnoví spolužitie, zistila ale, že sa to nedá, stratila k nemu citový vzťah, neľúbi ho. Potom ako sa vrátila do spoločnej domácnosti nevedeli spoločne fungovať, nedokázali sa spolu ani rozprávať a odporca sa tiež dopustil nevery. V súčasnosti jej mimomanželský vzťah pokračuje, nepredpokladá ale, že by vyvrcholil v manželstvo. Ohľadne odporcu tiež uviedla, že už v čase spolužitia v Košiciach si vypil, vtedy sa ho bála, lebo sa nevedel ovládať, pretrvalo to aj počas ich ďalšieho spolužitia. Nedá sa však povedať, že by bol nejaký alkoholik, ani že by to bolo nejako často. Na základe týchto problémov sa skamarátila s odporcovým kolegom, keď mu o tom rozprávala. Ona k odporcovi citový vzťah stratila v dôsledku toho, že sa zaľúbila do terajšieho priateľa. S odporcom sú dohodnutí tak, že on zostane v byte na Y., z ktorého ju vyplatí a ona si kúpi byt v V.. S priateľom sa bude stretávať tak, aby zabránila jeho stretnutiu s deťmi, nebude ho pozývať k sebe za prítomností detí, ani deti nebude brávať do jeho bydliska.

Odporca potvrdil pravdivosť výpovede navrhovateľky ohľadne priebehu prvých rokov manželstva. Uviedol ale, že nevie o nejakých výrazných finančných problémoch, ktoré by mali, on zarábal a navrhovateľka bola na materskej dovolenke. Problémy mali iba bežné. Do K. sa presťahovali kvôli 3- izbovému bytu, nakoľko v F. pri O. mali iba 2-izbový. Navrhovateľka chcela druhé dieťa. Vie iba o bežných hádkach, z jeho strany sa nedialo nič, čo by mohlo byť označované tak, ako uviedla navrhovateľka. V apríli 2011 sa narodil ich druhý syn a v auguste 2011 mu navrhovateľka povedala, že niečo je zlé a nevie, či sa chce alebo nechce rozviesť. Bavili sa o tom, že on má nejaké chyby, ale chyby mala aj navrhovateľka tak ako každý iný a on pracoval na tom, aby svoje chyby odstránil. Až následne sa dozvedel, že v tej dobe bola v kontakte s priateľom, o ktorom vypovedala, a ktorý je jeho kolegom a už bývalým kamarátom. Dokonca mu hovoril o problémoch, ktoré medzi ním a navrhovateľkou vznikli, on však nepriznal, že s navrhovateľkou nadviazal vzťah. S týmto kolegom a ďalšími priateľmi boli aj na spoločnej dovolenke a koncom októbra 2011 sa mu navrhovateľka priznala a povedala, o koho sa jedná. V novembri 2011 odišla s ním bývať do podnájmu a deti zobrala so sebou, vrátila sa po deviatich dňoch s tým, že urobila chybu, že to bolo zlé, aby to spolu skúsili. Odporca jej radil, aby zostala v nájme, z ktorého jej priateľ odišiel, aby si všetko premyslela. Keď sa navrhovateľka vrátila, snažil sa všetko prekusnúť, stýkali sa aj intímne. Vo februári alebo v marci 2012 ale zistil, že navrhovateľka je v dennom kontakte so svojim priateľom. Keď jej to povedal, sľúbila, že sa to už nestane. Manželstvo sa ale snažil zachrániť iba on, navrhovateľka bola myšlienkami niekde inde. Vtedy sa dopustil nevery, ale išlo len o

jednorazovú záležitosť bez nejakého vzťahu. Navrhovateľka mu na to prišla, on sa priznal a na druhý deň navrhovateľka podala návrh o rozvod. Potom si ale začali rozumieť, bavili sa spolu, smiali sa. V lete 2012 prišiel ale na to, že navrhovateľka sa naďalej so svojim priateľom kontaktuje. Pred pojednávaním (3.10.2012) mu navrhovateľka povedala, že od leta s priateľom znovu spoločne fungujú. Ohľadne svojho odchodu z nájmu sa mu navrhovateľka priznala, že to bolo kvôli tomu, že starší syn plakal, nechcel tam byť, jej priateľa odmietal, chcel byť s matkou a s otcom. Odporca sa priateľa navrhovateľky, s ktorým sú naďalej kolegovia, pýtal, akú má ďalšiu predstavu, ako sa mieni starať o jeho deti, na čo mu odpovedal, že on s navrhovateľkou nemieni žiť v spoločnej domácnosti. Tiež navrhovateľka mu povedala, že chce bývať sama s deťmi. On je ochotný pristúpiť na to, že budú mať otvorené manželstvo, že navrhovateľka bude mať naďalej mimomanželský vzťah, ale manželstvo zachovajú kvôli ich malým deťom, ktoré potrebujú oboch rodičov. V súčasnosti spoločne intímne nežijú, majú ale spoločné hospodárenie, on platí všetky náklady spojené s užívaním bytu, spláca hypotéku, majú spoločné stravovanie, obidvaja do domácnosti nakupujú všetky potreby a nakoľko je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, dáva jej 300,-€ mesačne. Doma sa nehádajú, vychádzajú spolu normálne, bez konfliktov, deti o ničom netušia. Ich podiel na výchove detí je rovnaký.

Súd vypočul ako svedka S. Z., súčasného priateľa navrhovateľky. Svedok vypovedal, že navrhovateľku pozná zhruba päť rokov a rovnako dlho pozná aj odporcu, s ktorým sa zoznámil na spoločnom pracovisku. S navrhovateľkou ho zoznámil odporca. Neskoršie sa mu aj navrhovateľka aj odporca zmienili o problémoch v manželstve, ktoré ale nekonkretizoval, pričom informácie z jednej aj z druhej strany boli odlišné. O týchto problémoch sa dozvedel asi pred rokom, možno o niečo skôr, nevie už určiť, ktorý z manželov začal o nich hovoriť ako prvý. Viac sa dozvedel od navrhovateľky, ktorá uvádzala, že jej manželstvo nefunguje dlhší čas, že si s odporcom nerozumejú, príčina mala spočívať na strane odporcu a malo ísť o problémy v minulosti, keď spolu žili v H.. Odporca mal mať vtedy problémy s alkoholom, navrhovateľku vyhadzoval z bytu. V tom období, keď sa mu navrhovateľka zdôverovala, odporca problémy s alkoholom nemal. Asi pred rokom a pol ich vzťah prerástol do hlbšieho, išlo o obojstranný citový vzťah, ktorý pretrváva do dnes. Po istú dobu spolu bývali, jednak spolu chceli bývať a jednak keď sa odporca dozvedel o tom, že majú k sebe bližšie, rozhodli sa, že bude vhodnejšie presťahovať sa do spoločného podnájmu. Tento trval však len deväť dní, on navrhovateľke s deťmi pomáhal, ale problém bol v tom, že starší syn manželov ťažko znášal zmenu, keď prichádzal od otca k matke a naopak, chcel byť s obidvoma rodičmi. S navrhovateľkou svedok mieni udržiavať vzťah aj naďalej. Mrzí ho, že rozbil ich rodinu. Úvahy o manželstve s navrhovateľkou považuje zatiaľ za predčasné.

Odporca rozporoval obsah výpovede svedka tým, že on svedkovi o svojom manželstve povedal úplne všetko a dokonca od neho chcel, aby navrhovateľke dohovoril, čo bolo ešte v čase, keď nevedel, že má s navrhovateľkou vzťah. Poukázal tiež na to, že počas krátkeho obdobia, keď navrhovateľka bývala so svedkom v podnájme, jedno z detí ochorelo a svedok sa vtedy zachoval tak, že odcestoval do zahraničia.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že v súčasnosti manželstvo účastníkov konania neplní všetky svoje spoločenské funkcie len absenciou intímneho spolužitia manželov, pričom ostatné sú v plnej miere zachované. Manželia naďalej spolu bývajú a spoločne zabezpečujú chod domácnosti,

keď odporca hradí všetky poplatky spojené s bývaním a spláca úver, do domácnosti vykonáva nákupy a navrhovateľke dáva mesačne 300,-€, z ktorých navrhovateľka spolu so svojim príjmom - rodičovským príspevkom - zabezpečuje potreby domácnosti. Na uspokojovaní potrieb rodiny sa teda zúčastňujú obidvaja manželia, a to nielen vo sfére ekonomickej, ale tiež čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, ktorých opateru zabezpečujú opäť obidvaja, samozrejme s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka čerpá rodičovskú dovolenku a odporca je riadne zamestnaný, čím je objektívne daná miera ich osobnej účasti na tejto starostlivosti. Ako potvrdili obidvaja manželia, ich spolužitie je v záujme detí bezkonfliktné.

Za príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd jednoznačne považuje porušenie povinností daných ustanovením § 18 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého sú manželia medzi iným povinní byť si verní, navrhovateľkou, ktorá nadviazala intímny vzťah s kolegom odporcu. Ide teda o subjektívnu príčinu rozvratu manželského spolužitia účastníkov konania spočívajúcu na strane navrhovateľky. Následnú jednorazovú neveru odporcu možno chápať ako jeho osobné pochybenie v kontexte so zistením nevery navrhovateľky.

Navrhovateľka nepreukázala, že by zo strany odporcu voči nej dochádzalo k nejakým atakom, brachiálnym či verbálnym, v dôsledku požívania alkoholu, pričom sama uviedla, že odporca nie je alkoholik a alkohol ani často nepožíva. Nepreukázala ani to, že by ako rodina mali nejaké finančné problémy, ktoré by mali existenčný dopad na ich manželstvo, keď je pochopiteľné, že mladá rodina, v ktorej príjem je obmedzený čerpaním rodičovskej dovolenky jedným z manželom a redukovaný splácaním pôžičiek, môže byť z tohto hľadiska určitým spôsobom frustrovaná.

Svedok v rámci svojej výpovede potvrdil, že problémy, ktoré mu zmieňovala navrhovateľka, mali pochádzať z minulosti, keď manželia žili v H.. Pokiaľ by aj v tom období nejaké problémy v manželstve jestvovali, nebolo by ich možné vyhodnotiť ako terajšiu príčinu rozvratu manželstva, ktoré medzičasom plnilo riadne svoj spoločenský účel, o čom svedčí aj rozhodnutie manželov splodiť druhé dieťa. Navrhovateľkine dôvody pre rozvod manželstva sa tým javia len ako prostriedok na ospravedlnenie jej osobného zlyhania, keď krátko po narodení druhého dieťaťa nadviazala intímny vzťah s iným mužom.

Navrhovateľka by si mala uvedomiť aj to, že v prípade rozvodu manželstva a naplnenia jej zámeru odsťahovať sa s deťmi do V., by bola jej materiálna situácia značne napätá, keďže z prípadného výživného na maloleté deti od odporcu by mohla hradiť výlučne len ich potreby a jej príjem spočívajúci iba z rodičovského príspevku by jej doterajšiu životnú úroveň, a tým aj životnú úroveň detí, značne narušil. Nakoľko príčina rozvratu manželstva za daných okolností spočíva na jej strane, je zrejmé, že na príspevok na výživu rozvedenej manželky by s najväčšou pravdepodobnosťou nárok nemala. Navyše aj v tomto prípade by podľa všetkého dochádzalo k obdobným situáciám, ako v čase krátkeho spolužitia navrhovateľky v podnájme s priateľom, kedy staršie dieťa reagovalo veľmi negatívne na striedanie svojho pobytu u rodičov.

Postoj navrhovateľky k manželstvu sa javí ako nanajvýš nezodpovedný, nakoľko uprednostňuje citové vzplanutie k inému mužovi pred vytváraním zdravého rodinného prostredia pre svoje maloleté deti, pričom nemá na zreteli, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí tak, ako je to stanovené v čl. 1 Zák. o rodine.

Odporcova snaha o zachovanie manželstva v záujme uceleného rodinného prostredia pre maloleté deti zachádza až do tých rozmerov, že je ochotný navrhovateľke tolerovať jej mimomanželský vzťah. Z hľadiska záujmov maloletých detí by to však bolo prijateľné len do doby ich konfrontácie s realitou.

Súčasný intímny partner navrhovateľky, ktorý sám priznal svoju účasť na rozvrate manželských vzťahov účastníkov, je slobodný a bezdetný, a preto mu do istej miery nemožno upierať jeho zjednodušený náhľad na situáciu v rodine manželov, ktorá sa ho osobnostne nijakým spôsobom nedotýka. Aj túto skutočnosť by nemala navrhovateľka ako matka podceňovať.

Podľa vyššie oboznámeného ustanovenia § 23 ods. 1 Zák. o rodine môže súd manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi trvalo rozvrátené a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Táto podmienka pre rozvod manželstva účastníkov nie je preukázaná, nakoľko navrhovateľka počas trvania mimomanželského vzťahu obnovila spolužitie s odporcom.

Keďže súd podľa § 23 ods. 2 Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada, pričom pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí, návrh ako nedôvodný zamietol. V záujme maloletých detí je, aby boli aj naďalej vo výchovnom pôsobení súčasne obidvoch rodičov, v ucelenom rodinnom prostredí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -, nesprávne právne posúdenie veci.).