Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-78-2012.pdf
PDF · 94.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/78/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu 1/ JUDr. O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X., N., 2/ N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X,. N., oboch právne zastúpených JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovanému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, o zaplatenie 389,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 18C/2/2012-110 zo dňa 27.4.2012 a proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18C/2/2012-125 zo dňa 21.6.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 18C/2/2012-110 zo dňa 27.4.2012 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 389,11 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 23 eur a k rukám právneho zástupcu žalobcov trovy právneho zastúpenia vo výške 240,66 eur, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade mal z potvrdenia Leteckej meteorologickej stanice za preukázané, že v dňoch 30.1.2010, 31.1.2010 a 1.2.2010 napadlo enormné množstvo snehu a snehová pokrývka bola vo výške 45 cm, pričom tento bolo potrebné odpratať. Podľa znaleckého posudku na severnej strane rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcov sa ku dňu obhliadky pre účely znaleckého posudku, t.j. ku dňu 9.3.2010 nachádzala malá vrstva snehu. Zároveň bolo viditeľné poškodenie sokla rodinného domu - zvetraná fasádna vrstva, na niektorých miestach odlupujúca sa od podkladu. Tieto povrchové vonkajšie znaky nasvedčovali tomu, že pravdepodobnou príčinou bola vlhkosť (voda) od roztápajúceho sa snehu. V suterénnej časti rodinného domu pri vnútornej časti severnej steny bola viditeľná voda, ktorá v západnej časti bola zaústená do drenáže. Severná stena rodinného domu žalobcov je v priamom susedstve s pozemkom žalovaného, resp. je hranicou medzi pozemkami účastníkov konania, čo vyplynulo z priložených fotografií. Podľa priloženej fotodokumentácie žalobcovia nemajú prístup k tejto stene a zároveň strecha rodinného domu prečnieva cez obvod rodinného domu, teda sneh z nej nemohol padať priamo po línii domu, t.j. nemohol padať kolmo po stene domu. Z priložených fotografií je tiež zrejmé, že odpratávaný sneh žalovaný odpratával z prístupovej cesty - chodníka, pričom po dĺžke celej severnej strany steny rodinného domu žalobcov
sa nachádzala niekoľkocentimetrová vrstva snehu, kým na protiľahlej strane chodníka bol sneh už len v minimálnej vrstve. Teda žalovaný mal konať tak, aby ku škode nedošlo, nakoľko jeho povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona je predchádzať škodám, a teda sneh mohol odpratať na protiľahlú stranu, kde sa nenachádza žiadna stavby. Prvostupňový súd mal za to, že škodu žalobcom spôsobil žalovaný, a to nahádzaním snehu na rodinný dom žalobcov, keďže v tom čase aj podľa tvrdenia Leteckej meteorologickej stanice napadlo až 45 cm snehu. Zároveň žalovaný na svoju obranu neuviedol a nepredložil žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že sneh nenahádzal na susediacu stenu rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalobcov, a ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcov. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že mu nebola doručená žaloba. Mal za to, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom, keďže sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tieto rozsudky z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo v spojitosti s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý namietal, že mu nebola doručená žaloba žalobcov, a že sa k uvedenej žalobe nemohol vyjadriť na výzvu prvostupňového súdu vykonanú uznesením č.k. 18C/2/2012-93 zo dňa 28.3.2012.
Podľa ust. § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Z doručenky z nachádzajúcej sa v súdnom spise na č.l. 20 vyplýva, že žalovanému bol doručený platobný rozkaz č.k. 21Ro/28/2011-19 zo dňa 8.3.2011 spolu so žalobou žalobcov zo dňa 3.3.2011.
Následne bol žalovaný uznesením prvostupňového súdu č.k. 18C/2/2012-93 zo dňa 28.3.2012 vyzvaný v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Obsahom poučenia bolo aj to, že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Na podanie vyjadrenia určil súd lehotu. Z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise na č.l. 117 vyplýva, že žalovaný prevzal uznesenie prvostupňového súdu č.k. 18C/2/2012-93 zo dňa 28.3.2012 dňa 18.4.2012.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že námietka žalovaného, ktorý namietal skutočnosť, že sa nemohol vyjadriť k žalobe žalobcov je neopodstatnenou. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosti uvedené na doručenke, ktorú podpísal vlastnoručným podpisom. Potvrdil tak doručenie žaloby a platobného rozkazu.
So zreteľom na ďalší žalovaným tvrdený dôvod odvolania sa odvolací súd zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS 85/06).
Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, alebo nie.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z tohto práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych. Súd má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V každom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie konané dňa 27.4.2012, svoju neprítomnosť však na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Postup prvostupňového súdu bol správny, keďže účelom právnej úpravy týkajúcej sa podmienok konania, ktoré musia byť dodržané, je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovaní právnej istoty, ktorá je jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva.
Odvolací súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť, a to absenciu včasného, riadneho ospravedlnenia z vážneho (dôležitého, ospravedlniteľného) dôvodu dospel k záveru, že žalovanému nebola odňatá možnosť pred prvostupňovým súdom konať tým, že vo veci prebehlo pojednávanie bez jeho účasti. Prvostupňový súd správne postupoval v súlade so zákonnými podmienkami stanovenými v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Doručením upovedomenia o termíne pojednávanie spolu s poučením v zmysle § 114, 120 ods. 4 O.s.p. dal možnosť prvostupňový súd žalovanému predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti a umožnil žalovanému zúčastniť sa vykonania dokazovania a vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.
Vzhľadom na to, že odvolacie dôvody neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku prvostupňového súdu, odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vrátane trov konania.
Prvostupňový súd uznesením č.k. 18C/2/2012-125 zo dňa 21.6.2012 uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 23 eur podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný.
Odvolací súd preskúmal aj napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Aj pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „ZSP“) poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 7 ods. 1 ZSP pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase
podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov.
Podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k ZSP z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu - 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura alebo z hodnoty v obchodných veciach predmetu sporu najviac 33.193,50 eura.
Podľa poznámky č. 3 k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k ZSP poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane navrhovateľa alebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného spoločenstva tak, že v prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) platia súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade nerozlučného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) spoločne a nerozdielne.
V prípade podania odvolania proti rozsudku je poplatníkom v zmysle vyššie uvedeného subjekt, ktorý odvolanie podal (navrhovateľ tohto poplatkového úkonu), t.j. v tomto prípade žalovaný O. J.. Keďže podaním odvolania vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za toto odvolanie súdny poplatok v zmysle vyššie uvedenej poznámky podľa rovnakej sadzby, ako je uvedená v položke 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. vo výške 23,- eur (6% z predmetu konania vo výške 389,11,- eur), prvostupňový súd rozhodol správne, keď uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za ním podané odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ v konaní o odvolaní nebol úspešný, a preto mu náhrada trov konania nepatrí. Úspešní žalobcovia si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.