Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-348-2023.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Subarea
68Ek/348/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, IČO:37 927 795, proti povinnej: S. K., I.: XX.X.XXXX, G. X. W. XXXX/XX, XXX XX M. I. O. o vymoženie 3076,3 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Bíla so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42 099 170, pod číslom XXXEX XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.02.2023 domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 3076,3 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XCsp/XX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.07.2019 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 20.03.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Mária Bíla so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor predložil Okresnému súdu dňa 01.04.2023 na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 28.02.2023. Povinná doručila súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 16.03.2023, a teda bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril v podaní zo dňa 29.03.2023. 4. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že žiada zrušiť sporný exekučný titul, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia ústavných práv povinnej, pretože sa nikdy nezúčastnila súdneho konania v uvedenej veci, hoci mala na to ústavné právo a hlavne z dôvodu, že platobný rozkaz, ktorý bol predložený ako exekučný titul, nebol povinnej nikdy doručený do vlastných rúk. Povinná ďalej uvádza, že keď nie je možné doručiť platobný rozkaz účastníkovi konania do vlastných rúk, súd podľa ustanovení CSP predmetný platobný rozkaz zruší a nariadi pojednávanie vo veci, čo sa v prípade povinnej nestalo. O vydaní exekučného titulu sa povinná dozvedela len od právneho nástupcu oprávneného, ktorý ju kontaktoval. Keďže povinná si je vedomá toho, že si finančné prostriedky požičala a neplatila požičanú sumu, tak postupne v 100,- eurových mesačných splátkach aj vyšším jednorazovým vkladom splatila podľa jej názoru celú istinu úveru. Aj z dôvodu zmeny finančnej situácie povinnej, povinná prestala ďalej platiť ním požadovaný nárok. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie začala povinná pátrať, ako sa mohlo predmetné rozhodnutie súdu stať právoplatným a vykonateľným, keďže jej doručené nebolo. Preto nahliadla do súdneho spisu a zistila, že rozhodnutie jej bolo doručované, avšak nenašla doručenku, ktorá by jednoznačne preukázala, že rozhodnutie prevzala do vlastných rúk. Povinná taktiež uvádza, že keby disponovala doručenkou, bolo by možné z jej strany dokázať, že podpis nie je jej, že predmetnú zásielku neprevzala a nebola doručená do jej vlastných rúk. Na základe uvedeného má povinná za to, že exekučný titul nie je právoplatný ani vykonateľný. Na
základe uvedeného povinná žiada, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania. 5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že predmetom exekúcie je vymáhanie peňažného nároku právoplatne priznaného exekučným titulom, platobným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves pod č. k. XCsp/XX/XXXX zo dňa 21.06.2019. Predmetným exekučným titulom bola povinná zaviazaná na plnenie z titulu nesplatenej pôžičky. Prostriedky procesnej obrany voči uplatnenému nároku počas základného konania neuplatnila a odpor voči platobnému rozkazu nepodala. Povinná v podanom návrhu neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Nakoľko v návrhu povinnej na zastavenie exekúcie absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku brániaci vymáhateľnosti uplatneného nároku oprávneným, so zastavením exekúcie nesúhlasí a na podanom návrhu na vykonanie exekúcie preto trvá aj naďalej.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa § 45 odsek 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú 12. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 13. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
15. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 31.06.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.07.2019; a teda v súlade s § 45 ods. 2 písm. h) a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnila, čo povinná v návrhu na zastavenie exekúcie v konečnom dôsledku ani nenamietala. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. 16. Súd vo vzťahu k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné. Povinná žiadnym spôsobom nepreukázala zánik nároku, a ani nenastali okolnosti pre ktoré by mohla, resp. mala byť exekúcia zastavená tak, ako to uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta nedoručenie platobného rozkazu do vlastných rúk, a teda že uvedené rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe povinnou tvrdených skutočností si súd vyžiadal od Okresného súdu Spišská Nová Ves celý spisový materiál sp. zn. XCsp/XX/ XXXX, z ktorého vyplýva a súd má preukázané riadne doručenie platobného rozkazu povinnej. Platobný rozkaz - listinný rovnopis bol podľa doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise doručený povinnej dňa 01.07.2019. Súd taktiež vykonal lustráciu v informačnom systéme Slovenskej pošty a. s., kde zistil, že zásielka pod číslom M. (úradný list od Okresného súdu Spišská Nová Ves - Platobný rozkaz zo dňa 21.06.2019) bola dňa 01.07.2019 o 09:10 hod. doručená do vlastných rúk priamo adresátovi. Číslo zásielky je uvedené v súdnom spise. Súd má teda preukázané, že Okresný súd Spišská Nová Ves povinnej riadne doručil exekučný titul a povinná si tento riadne prevzala. Pasivita povinnej viedla k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Na základe uvedeného sa tak platobný rozkaz stal riadnym exekučným titulom a oprávnený pristúpil na vymáhanie dlžnej sumy prostredníctvom súdneho exekútora. 17. Súd ďalej uvádza, že doručenka je listinou, ktorá má status verejnej listiny a ktorá sa od listín súkromných líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. V prípade všetkých verejných listín sa teda uplatňuje vyvrátiteľná domnienka ich správnosti (pravdivosti tvrdení v nich uvádzaných). Táto domnienka sa nevzťahuje na súkromné listiny. Obsah verejných listín musí súd zobrať za správny (pravdivý), čím verejná listina preukazuje to, čo je v nej uvedené, v prípade doručenky to je konkrétny postup pri doručení. Ak strana konania správnosť (pravdivosť) v doručenke uvedených informácií popiera, musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý. Predpokladom vyvrátenia prezumpcie správnosti je teda podanie takého dôkazu, na základe ktorého a hodnotením ktorého súd dospeje k záveru, že je prakticky vylúčené, aby nastali skutočnosti alebo prebehli skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu verejnej listiny. Nestačí teda iba spochybnenie skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale musí byť podaný jednoznačný plný dôkaz o tom, že tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti a sú teda nepravdivé. Ak niekto popiera pravdivosť toho, čo sa vo verejnej listine osvedčuje alebo potvrdzuje, musí svoje tvrdenie preukázať, t. j. musí v tomto smere ponúknuť aj dôkazy, teda má dôkazné bremeno. Keďže povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala pravdivosť údajov uvedených v doručenke (verejnej listine), ale nepredložila súdu a ani nenavrhla súdu vykonanie takého dôkazu, ktorým by bolo preukázané, že údaje v doručenke sú nepravdivé, súd dospel k záveru, že povinná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočností uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval argumentáciu povinnej v uvedenom smere za nedôvodnú. Exekučný súd skúma iba to, čo došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“. Keďže povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
19. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.