Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/228/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: N. J., bytom D., D. XX, zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom v Bratislave, Západný rad 39, proti odporcom: 1/ S. C., bytom D., D. XX, 2/ X.. N. J., bytom D., D. XX, 3/ Š. K., bytom D., D. XX, K. K., bytom D., D. XX, 4/ S. J., bytom D., D. XX, V. J., bytom D., D. XX, 5/ I. F., bytom D., D. XX, 6/ S. Ž., bytom D., S. W. X, O. X., bytom D., K. XX, N. Ž., bytom D., J.Á. XXf, všetci zastúpení O. X., bytom D., K. XX, 7/ K. I., bytom D., D. XX, 8/ A. J., bytom D., W. X, o určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. októbra 2009, č.k. -59, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal určenia neplatnosti zmluvy o nadstavbe bytového domu D. XX uzavretej dňa 10.05.2006 medzi vlastníkmi bytov a odporcom 8/ a odporcom nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z ust. , , a , , a , a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nakoľko medzi účastníkmi konania neboli sporné samotné ustanovenia Zmluvy o nadstavbe, resp. žiaden z účastníkov v konaní nenapadol neplatnosť zmluvy aj z iných dôvodov, než z tých, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu, zaoberal sa posúdením neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodov uvedených navrhovateľom v návrhu, teda či zmluva o nadstavbe a vstavbe bytov na D. XX je platná vzhľadom na jej schválenie, resp. neschválenie 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome ( cit. zákona). Konštatoval, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo svojom ustanovení v znení účinnom v čase konania schôdze dňa 03.04.2005 vyžadoval schválenie 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome pokiaľ išlo o rozhodnutia o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve. Mal za to, že zákon rozlišuje medzi nadstavbou a vstavbou ako takou na jednej strane, a samotnou Zmluvou o nadstavbe a vstavbe, ako konkrétne zmluvné vymedzenie práv a povinností zmluvných strán na druhej strane. Vyslovil názor, že ak by zákon vyžadoval 2/3 súhlas všetkých vlastníkov na schválenie zmluvy o nadstavbe alebo vstavbe bytov v bytovom dome, tak by to zreteľne vyjadril aj v citovanom ustanovení formuláciou, že „2/3 väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome sa vyžaduje na schválenie rozhodnutia o samotnej Zmluve o nadstavbe alebo vstavbe a nie iba na rozhodnutie o vstavbe alebo nadstavbe“. Považoval tak 2/3 súhlas všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome za vyžadovaný len na schválenie nadstavby alebo vstavby bytov ako takej, nie však na uzavretie Zmluvy o nadstavbe a vstavbe. Mal za to, že tieto dva inštitúty nemožno zamieňať, nakoľko každý z nich na svoju

platnosť vyžaduje odlišné náležitosti, resp. splnenie podmienok. Preto kým na platnosť rozhodovania o nadstavbe a vstavbe sa vyžaduje jej schválenie 2/3 väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v bytovom dome na domovej schôdzi, na platnosť Zmluvy o nadstavbe sa vyžaduje jej určitosť, zrozumiteľnosť a predpísaná forma pre tento právny úkon ( a nasl. ), ako aj náležitosti podľa a 22 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré však účastníci nenamietali. Vychádzal tak z rozlíšenia medzi nadstavbou bytového domu (resp. zákonom použitým pojmom „nadstavba“) na jednej strane a Zmluvou o nadstavbe (resp. zákonom použitým pojmom „zmluva o nadstavbe“) ako konkretizáciou samotnej realizácie nadstavby vymedzením práv a povinností zmluvných strán na strane druhej. Z dôvodov uvedených navrhovateľom tak nepovažoval zmluvu o nadstavbe a vstavbe zo dňa 10.05.2006 za neplatný právny úkon. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa navrhovateľ mohol domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia, ktorým bolo schválené rozhodnutie o nadstavbe alebo vstavbe bytov, nie však neplatnosti samotnej zmluvy o nadstavbe, alebo vyslovenia neplatnosti zmluvy o nadstavbe, avšak z dôvodov nedodržania náležitostí podľa , zákona o vlastníctve bytov, prípadne podľa a nasl. , pričom takéto nedostatky neboli účastníkmi konania v zmluve vytýkané, ani neboli zrejmé z obsahu predloženej Zmluvy o nadstavbe zo dňa 10.05.2006. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. , úspechom odporcov v konaní, ktorí si náhradu trov konania neuplatnili, ani im trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť považujúc za nesprávny jeho právny záver, že na schôdzi dňa 03.04.2005 vlastníci bytov schválili nadstavbu, pričom odporca 8/ svojou výpoveďou potvrdil, že ním predložená zápisnica zo schôdze uskutočnenej dňa 03.04.2005 bola vytvorená dodatočne jeho obchodným partnerom s cieľom splniť požiadavky stavebného úradu a dodatočné vytvorenie zápisnice potvrdzuje aj rozpor jej obsahu s obsahom prezenčnej listiny zo dňa 03.04.2005 a okrem textovej časti aj skutočnosť, že navrhovateľ a manželia J. sú podpísaní na prezenčnej listine, nie však v zápisnici a ide tak o falzifikát, na ktorý nemožno prihliadať. Mal za to, že jediným relevantným dokumentom je prezenčná listina zo schôdze konanej dňa 03.04.2005, na ktorú zároveň prítomní napísali svoje stanovisko k nadstavbe a obsah tejto listiny potvrdzuje, že nedošlo k hlasovaniu o nadstavbe, ale iba k diskusii k nej. Poukázal na to, že bezpodmienečný súhlas vyjadrili iba vlastníci bytu manželia J. a I. F., vlastníci C., J., K. a I. s nadstavbou súhlasili iba s podmienkami, ktoré ozrejmili až v rámci súdneho konania a v prezenčnej listine nie sú špecifikované ktoré neboli splnené, namiesto 6 súhlasných hlasov sú iba 3 súhlasné hlasy, v dôsledku čoho nebola nadstavba platne schválená. Hlasovanie spojené s podmienkou, a to neurčitou a všeobecne formulovanou, nepovažoval za hlasovanie, pretože hlasovaním hlasujú a v reakcii na návrh reagujú a prejavia súhlasné alebo odmietavé stanovisko. Poukázal na ust. , ktoré výslovne požaduje „ hlasovanie„ nie iba „súhlas“, či konsenzus dosiahnutý rokovaním, konsenzus dosiahnutý na schôdzi vlastníkov sa stane pre všetkých vlastníkov záväzným až po tom, ako ho 2/3 väčšina schváli a na schôdzi dňa 03.04.2005 za predložený návrh hlasovali len F. a manželia J.. Pokiaľ ide o obsah prezenčnej listiny, tento nasvedčuje tomu, že na schôdzi dňa 03.04.2005 sa v skutočnosti nehlasovalo, ale sa iba diskutovalo o možnej nadstavbe, pričom svoje postoje vlastníci zaznamenali v prezenčnej listine, ktorá nie je zápisnicou o hlasovaní, ale zápisom o diskusii. Vo vzťahu k strešným bytom na 3. poschodí malo dôjsť k zväčšeniu ich podlahovej plochy, nedošlo by teda k nadstavbe ale k vstavbe, s čím je spojené aj zväčšenie podielu na zastavanom a priľahlom pozemku, stavbu nestačí považovať za súčasť nadstavby a musela byť predmetom samostatného hlasovania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezistil riadne skutkový stav, keď si nevyžiadal ani stavebnú dokumentáciu zo stavebného úradu na posúdenie rozsahu nadstavby a vstavby a charakteru nadstavovaných podlaží, pokiaľ majú vlastníci kvalifikovane rozhodnúť o nadstavbe, musia poznať projektovú dokumentáciu a všetky podstatné detaily zmluvného vzťahu, nie iba samotný fakt nadstavby a všeobecnú a nekonkrétnu informáciu o počte podlaží a dôležitá je aj podlahová plocha bytov. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že predmetom hlasovania je iba všeobecná nadstavba bez ohľadu na konkrétne zmluvné podmienky a poukázal na to, že nadstavba predstavuje výrazný zásah do vlastníckych práv doterajších vlastníkov, keďže sa zmenší ich podiel na spoločných častiach a spoločných priestoroch domu a najmä na zastavanom a priľahlom pozemku. Poukázal aj na súčasné znenie ust. , v ktorom je už jasne vyjadrená požiadavka, aby sa schvaľovala zmluva o nadstavbe, čím sa odstránili akékoľvek pochybnosti. Aj keď rozhodovanie o nadstavbe podľa právneho stavu účinného v čase konania schôdze možno nevyžadovalo priamo schvaľovanie zmluvy, zrčite však vyžadovalo, aby na schválenie bol vlastníkom predložený projekt a podrobné podmienky zmluvy, čo zjavne splnené nebolo. Keďže projekt vznikol až v novembri 2005 a o podmienkach nadstavby sa vlastníci iba chystali vyjednávať, niektorí z nich ich neboli schopní

naformulovať ani na schôdzi, ale sľubovali tak urobiť dodatočne, avšak hlasovaním nemožno schváliť budúce nešpecifikované podmienky a všeobecnú nadstavbu bez projektu a bez poznania jej rozsahu.

Odporcovia žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že nie sú si vedomí žiadneho rozporu v legislatívnych náležitostiach vedených v Zmluve o vstavbe a nadstavbe zo dňa 10.05.2006 a súhlasia s ňou najmä preto, že stavebník sa zaviazal zrealizovať v rámci nadstavby opravy, ktoré sú vzhľadom na vek domu nevyhnutné, ako strecha, elektroinštalácie, kanalizácia, ktoré opravy presahujú rámec financovania z fondu opráv. Odporca 8/ uviedol, že schôdza vlastníkov bytového domu bola riadne dňa 03.04.2005 zvolaná a zúčastnili sa na nej všetci vlastníci bytového domu vrátane navrhovateľa, čo preukazuje aj prezenčná listina, ktorú podpísal aj navrhovateľ a súhlas vlastníkov s vstavbou a nadstavbou bol preukázaný aj výpoveďami vlastníkov na pojednávaní dňa 06.10.2009 a zmluva bola podpísaná zákonnou dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Mal za to, že vlastníci bytového domu vrátane navrhovateľa boli podrobne informovaní o projekte, jeho rozsahu, stavebnej dokumentácii a zmenách ich vlastníckych podielov po vstavbe a nadstavbe, zmluva podrobne uvádza zmenu vlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov, ako aj ďalšie práva a povinnosti investora a všetky tieto podmienky vlastníci schválili zákonnou 2/3 väčšinou, preto navrhovateľove tvrdenia považoval za účelové s cieľom oddialiť a znemožniť vykonanie nadstavby súčasným investorom, pričom bytový dom je v havarijnom stave a navrhovateľovým bezdôvodným predlžovaním rekonštrukcie vznikajú na bytovom dome ďalšie škody.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. septembra 2010 č.k. -110 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR Rozsudkom zo dňa 5. januára 2012 č.k. -197 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. septembra 2010 č.k. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vady konania uvedené v až e/ a v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania navrhovateľa z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pokiaľ navrhovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, uviedol, že aj keby bola námietka navrhovateľa opodstatnená, nezakladala by procesnú vadu konania uvedenú v a v dôsledku toho ani prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia . K námietke navrhovateľa, že súdy nevykonali všetky navrhované dôkazy, uviedol, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( , a nie účastníkov konania. Vyslovil, že postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal Všetky účastníkom navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa , pretože týmto postupom neodňal účastníkovi možnosť pred súdom, v prípade neúplnosti a nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemal za nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nepovažoval za vadu konania v zmysle

Z obsahu spisu však dovolací súd nemal za preukázané, či bol zachovaný procesný postup odvolacieho súdu upravený v , keďže z ničoho podľa neho nemožno vyvodiť, že súdna kancelária predmetný pokyn predsedníčky senátu skutočne aj zrealizovala, na čom nič nemení ani písomné vyhotovenie oznámenia o tom, že sa bude konať verejné vyhlásenie rozsudku (č.l. 108a spisu), ani zápisnica z 29. augusta 2010 (č.l. 109 spisu) - obsah spisu mu nedával podklad, ktorý by umožňoval záver, že miesto a čas verejného rozsudku boli oznámené aj na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Vyvodil z toho záver, že uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý s priečil došlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom ( ).

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Len na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia odvolací súd dodáva:

Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi ( veta prvá v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.10.2005). Zmluvou sa vymedzujú vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluva o nadstavbe bytov ( v znení neskorších predpisov) obsahuje najmä určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru, vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci, vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestoroch, na príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru, určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia vlastnej práce stavebníkov. Ak vstavbou alebo nadstavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové priestory, zmluvu so stavebníkom uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluva okrem uvedených náležitostí musí obsahovať aj presné vymedzenie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo spoločných nebytových priestorov, v ktorých sa bude uskutočňovať vstavba alebo nadstavba. Navrhovateľ v danom prípade spochybňoval platnosť predmetnej zmluvy o nadstavbe bytového domu z hľadiska hlasovania, resp. jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Spôsob hlasovania týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov prešiel zásadnou zmenou a je upravený v o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom v danom prípade bolo potrebné vychádzať z úpravy platnej v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na D. XX dňa 03.04.2005 stanovenej zákonom č. 367/ 2004 Z.z.. Pre niektoré zákonom vymedzené okruhy rozhodovacej kompetencie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov stanovil kvalifikované 2/3 kvórum všetkých vlastníkov v dome ( cit. zákona). Kvalifikované kvórum dvojtretinovej väčšiny stanovil zákon aj pre hlasovanie vlastníkov o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že z ust. účinného od 01.07.2004 vyplýva nevyhnutnosť 2/3 väčšiny vlastníkov pri hlasovaní o vstavbe alebo nadstavbe bytov a nie o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe. Podľa znenia citovaného zákonného ustanovenia „ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytovaného úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome „ sa vyžaduje 2/3 kvórum pri hlasovaní o vstavbe alebo nadstavbe a nie pri hlasovaní o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe, pretože ak by sa vyžadovalo aj v tomto prípade, bolo by uvedené v , že vlastníci rozhodujú dvojtretinovou väčšinou pri zmluve o vstavbe alebo o nadstavbe, tak ako je v citovanou ustanovení napr. výslovne uvedené, že tak rozhodujú o zmluve o spoločenstve.

Požiadavku 2/3 kvóra pri hlasovaní vlastníkov o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe zaviedla až novela , a to účinný od 01.07.2007, v ktorého ust. je už uvedené, že „ak vlastníci bytov alebo nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečené úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov

všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o nadstavbe bytov zo dňa 09.06.2005, táto napokon bola uzavretá medzi stavebníkom a doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a obsahuje náležitosti požadované ust. v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd preto vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a odporcom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, nakoľko im v týchto konaniach žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.