Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-228-2012.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/228/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: N. J., bytom D., D. XX, zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom v Bratislave, Západný rad 39, proti odporcom: 1/ S. C., bytom D., D. XX, 2/ X.. N. J., bytom D., D. XX, 3/ Š. K., bytom D., D. XX, K. K., bytom D., D. XX, 4/ S. J., bytom D., D. XX, V. J., bytom D., D. XX, 5/ I. F., bytom D., D. XX, 6/ S. Ž., bytom D., S. W. X, O. X., bytom D., K. XX, N. Ž., bytom D., J.Á. XXf, všetci zastúpení O. X., bytom D., K. XX, 7/ K. I., bytom D., D. XX, 8/ A. J., bytom D., W. X, o určenie neplatnosti zmluvy o nadstavbe, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. októbra 2009, č.k. 11C 113/2007-59, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal určenia neplatnosti zmluvy o nadstavbe bytového domu D. XX uzavretej dňa 10.05.2006 medzi vlastníkmi bytov a odporcom 8/ a odporcom nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z ust. § 14 ods. 1, 3, 4 a 5, § 14 ods. 5, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 2 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nakoľko medzi účastníkmi konania neboli sporné samotné ustanovenia Zmluvy o nadstavbe, resp. žiaden z účastníkov v konaní nenapadol neplatnosť zmluvy aj z iných dôvodov, než z tých, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu, zaoberal sa posúdením neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodov uvedených navrhovateľom v návrhu, teda či zmluva o nadstavbe a vstavbe bytov na D. XX je platná vzhľadom na jej schválenie, resp. neschválenie 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome (§ 14 ods. 3 cit. zákona). Konštatoval, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo svojom ustanovení § 14 ods. 3 v znení účinnom v čase konania schôdze dňa 03.04.2005 vyžadoval schválenie 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome pokiaľ išlo o rozhodnutia o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve. Mal za to, že zákon rozlišuje medzi nadstavbou a vstavbou ako takou na jednej strane, a samotnou Zmluvou o nadstavbe a vstavbe, ako konkrétne zmluvné vymedzenie práv a povinností zmluvných strán na druhej strane. Vyslovil názor, že ak by zákon vyžadoval 2/3 súhlas všetkých vlastníkov na schválenie zmluvy o nadstavbe alebo vstavbe bytov v bytovom dome, tak by to zreteľne vyjadril aj v citovanom ustanovení formuláciou, že „2/3 väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome sa vyžaduje na schválenie rozhodnutia o samotnej Zmluve o nadstavbe alebo vstavbe a nie iba na rozhodnutie o vstavbe alebo nadstavbe“. Považoval tak 2/3 súhlas všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome za vyžadovaný len na schválenie nadstavby alebo vstavby bytov ako takej, nie však na uzavretie Zmluvy o nadstavbe a vstavbe. Mal za to, že tieto dva inštitúty nemožno zamieňať, nakoľko každý z nich na svoju
platnosť vyžaduje odlišné náležitosti, resp. splnenie podmienok. Preto kým na platnosť rozhodovania o nadstavbe a vstavbe sa vyžaduje jej schválenie 2/3 väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v bytovom dome na domovej schôdzi, na platnosť Zmluvy o nadstavbe sa vyžaduje jej určitosť, zrozumiteľnosť a predpísaná forma pre tento právny úkon (§ 34 a nasl. OZ), ako aj náležitosti podľa § 21 a 22 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré však účastníci nenamietali. Vychádzal tak z rozlíšenia medzi nadstavbou bytového domu (resp. zákonom použitým pojmom „nadstavba“) na jednej strane a Zmluvou o nadstavbe (resp. zákonom použitým pojmom „zmluva o nadstavbe“) ako konkretizáciou samotnej realizácie nadstavby vymedzením práv a povinností zmluvných strán na strane druhej. Z dôvodov uvedených navrhovateľom tak nepovažoval zmluvu o nadstavbe a vstavbe zo dňa 10.05.2006 za neplatný právny úkon. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa navrhovateľ mohol domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia, ktorým bolo schválené rozhodnutie o nadstavbe alebo vstavbe bytov, nie však neplatnosti samotnej zmluvy o nadstavbe, alebo vyslovenia neplatnosti zmluvy o nadstavbe, avšak z dôvodov nedodržania náležitostí podľa § 22 ods. 1, 2 zákona o vlastníctve bytov, prípadne podľa § 34 a nasl. OZ, pričom takéto nedostatky neboli účastníkmi konania v zmluve vytýkané, ani neboli zrejmé z obsahu predloženej Zmluvy o nadstavbe zo dňa 10.05.2006. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom odporcov v konaní, ktorí si náhradu trov konania neuplatnili, ani im trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť považujúc za nesprávny jeho právny záver, že na schôdzi dňa 03.04.2005 vlastníci bytov schválili nadstavbu, pričom odporca 8/ svojou výpoveďou potvrdil, že ním predložená zápisnica zo schôdze uskutočnenej dňa 03.04.2005 bola vytvorená dodatočne jeho obchodným partnerom s cieľom splniť požiadavky stavebného úradu a dodatočné vytvorenie zápisnice potvrdzuje aj rozpor jej obsahu s obsahom prezenčnej listiny zo dňa 03.04.2005 a okrem textovej časti aj skutočnosť, že navrhovateľ a manželia J. sú podpísaní na prezenčnej listine, nie však v zápisnici a ide tak o falzifikát, na ktorý nemožno prihliadať. Mal za to, že jediným relevantným dokumentom je prezenčná listina zo schôdze konanej dňa 03.04.2005, na ktorú zároveň prítomní napísali svoje stanovisko k nadstavbe a obsah tejto listiny potvrdzuje, že nedošlo k hlasovaniu o nadstavbe, ale iba k diskusii k nej. Poukázal na to, že bezpodmienečný súhlas vyjadrili iba vlastníci bytu manželia J. a I. F., vlastníci C., J., K. a I. s nadstavbou súhlasili iba s podmienkami, ktoré ozrejmili až v rámci súdneho konania a v prezenčnej listine nie sú špecifikované ktoré neboli splnené, namiesto 6 súhlasných hlasov sú iba 3 súhlasné hlasy, v dôsledku čoho nebola nadstavba platne schválená. Hlasovanie spojené s podmienkou, a to neurčitou a všeobecne formulovanou, nepovažoval za hlasovanie, pretože hlasovaním hlasujú a v reakcii na návrh reagujú a prejavia súhlasné alebo odmietavé stanovisko. Poukázal na ust.§14 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z., ktoré výslovne požaduje „ hlasovanie„ nie iba „súhlas“, či konsenzus dosiahnutý rokovaním, konsenzus dosiahnutý na schôdzi vlastníkov sa stane pre všetkých vlastníkov záväzným až po tom, ako ho 2/3 väčšina schváli a na schôdzi dňa 03.04.2005 za predložený návrh hlasovali len F. a manželia J.. Pokiaľ ide o obsah prezenčnej listiny, tento nasvedčuje tomu, že na schôdzi dňa 03.04.2005 sa v skutočnosti nehlasovalo, ale sa iba diskutovalo o možnej nadstavbe, pričom svoje postoje vlastníci zaznamenali v prezenčnej listine, ktorá nie je zápisnicou o hlasovaní, ale zápisom o diskusii. Vo vzťahu k strešným bytom na 3. poschodí malo dôjsť k zväčšeniu ich podlahovej plochy, nedošlo by teda k nadstavbe ale k vstavbe, s čím je spojené aj zväčšenie podielu na zastavanom a priľahlom pozemku, stavbu nestačí považovať za súčasť nadstavby a musela byť predmetom samostatného hlasovania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezistil riadne skutkový stav, keď si nevyžiadal ani stavebnú dokumentáciu zo stavebného úradu na posúdenie rozsahu nadstavby a vstavby a charakteru nadstavovaných podlaží, pokiaľ majú vlastníci kvalifikovane rozhodnúť o nadstavbe, musia poznať projektovú dokumentáciu a všetky podstatné detaily zmluvného vzťahu, nie iba samotný fakt nadstavby a všeobecnú a nekonkrétnu informáciu o počte podlaží a dôležitá je aj podlahová plocha bytov. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že predmetom hlasovania je iba všeobecná nadstavba bez ohľadu na konkrétne zmluvné podmienky a poukázal na to, že nadstavba predstavuje výrazný zásah do vlastníckych práv doterajších vlastníkov, keďže sa zmenší ich podiel na spoločných častiach a spoločných priestoroch domu a najmä na zastavanom a priľahlom pozemku. Poukázal aj na súčasné znenie ust. § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., v ktorom je už jasne vyjadrená požiadavka, aby sa schvaľovala zmluva o nadstavbe, čím sa odstránili akékoľvek pochybnosti. Aj keď rozhodovanie o nadstavbe podľa právneho stavu účinného v čase konania schôdze možno nevyžadovalo priamo schvaľovanie zmluvy, zrčite však vyžadovalo, aby na schválenie bol vlastníkom predložený projekt a podrobné podmienky zmluvy, čo zjavne splnené nebolo. Keďže projekt vznikol až v novembri 2005 a o podmienkach nadstavby sa vlastníci iba chystali vyjednávať, niektorí z nich ich neboli schopní
naformulovať ani na schôdzi, ale sľubovali tak urobiť dodatočne, avšak hlasovaním nemožno schváliť budúce nešpecifikované podmienky a všeobecnú nadstavbu bez projektu a bez poznania jej rozsahu.
Odporcovia žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že nie sú si vedomí žiadneho rozporu v legislatívnych náležitostiach vedených v Zmluve o vstavbe a nadstavbe zo dňa 10.05.2006 a súhlasia s ňou najmä preto, že stavebník sa zaviazal zrealizovať v rámci nadstavby opravy, ktoré sú vzhľadom na vek domu nevyhnutné, ako strecha, elektroinštalácie, kanalizácia, ktoré opravy presahujú rámec financovania z fondu opráv. Odporca 8/ uviedol, že schôdza vlastníkov bytového domu bola riadne dňa 03.04.2005 zvolaná a zúčastnili sa na nej všetci vlastníci bytového domu vrátane navrhovateľa, čo preukazuje aj prezenčná listina, ktorú podpísal aj navrhovateľ a súhlas vlastníkov s vstavbou a nadstavbou bol preukázaný aj výpoveďami vlastníkov na pojednávaní dňa 06.10.2009 a zmluva bola podpísaná zákonnou dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Mal za to, že vlastníci bytového domu vrátane navrhovateľa boli podrobne informovaní o projekte, jeho rozsahu, stavebnej dokumentácii a zmenách ich vlastníckych podielov po vstavbe a nadstavbe, zmluva podrobne uvádza zmenu vlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov, ako aj ďalšie práva a povinnosti investora a všetky tieto podmienky vlastníci schválili zákonnou 2/3 väčšinou, preto navrhovateľove tvrdenia považoval za účelové s cieľom oddialiť a znemožniť vykonanie nadstavby súčasným investorom, pričom bytový dom je v havarijnom stave a navrhovateľovým bezdôvodným predlžovaním rekonštrukcie vznikajú na bytovom dome ďalšie škody.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. septembra 2010 č.k. 4Co 65/2010-110 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR Rozsudkom zo dňa 5. januára 2012 č.k. 3Cdo 218/2011-197 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. septembra 2010 č.k. 4Co 65/2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania navrhovateľa z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pokiaľ navrhovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, uviedol, že aj keby bola námietka navrhovateľa opodstatnená, nezakladala by procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. a v dôsledku toho ani prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. K námietke navrhovateľa, že súdy nevykonali všetky navrhované dôkazy, uviedol, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p., a nie účastníkov konania. Vyslovil, že postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal Všetky účastníkom navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože týmto postupom neodňal účastníkovi možnosť pred súdom, v prípade neúplnosti a nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemal za nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nepovažoval za vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.
Z obsahu spisu však dovolací súd nemal za preukázané, či bol zachovaný procesný postup odvolacieho súdu upravený v § 156 ods. 3 O.s.p., keďže z ničoho podľa neho nemožno vyvodiť, že súdna kancelária predmetný pokyn predsedníčky senátu skutočne aj zrealizovala, na čom nič nemení ani písomné vyhotovenie oznámenia o tom, že sa bude konať verejné vyhlásenie rozsudku (č.l. 108a spisu), ani zápisnica z 29. augusta 2010 (č.l. 109 spisu) - obsah spisu mu nedával podklad, ktorý by umožňoval záver, že miesto a čas verejného rozsudku boli oznámené aj na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Vyvodil z toho záver, že uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý s priečil § 156 ods. 3 O.s.p. došlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Len na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia odvolací súd dodáva:
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi (§ 21 ods. 1 veta prvá zák.č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.10.2005). Zmluvou sa vymedzujú vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluva o nadstavbe bytov (§ 21 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov) obsahuje najmä určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru, vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci, vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestoroch, na príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru, určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia vlastnej práce stavebníkov. Ak vstavbou alebo nadstavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové priestory, zmluvu so stavebníkom uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluva okrem uvedených náležitostí musí obsahovať aj presné vymedzenie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo spoločných nebytových priestorov, v ktorých sa bude uskutočňovať vstavba alebo nadstavba. Navrhovateľ v danom prípade spochybňoval platnosť predmetnej zmluvy o nadstavbe bytového domu z hľadiska hlasovania, resp. jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Spôsob hlasovania týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov prešiel zásadnou zmenou a je upravený v § 14 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom v danom prípade bolo potrebné vychádzať z úpravy platnej v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na D. XX dňa 03.04.2005 stanovenej zákonom č. 367/ 2004 Z.z.. Pre niektoré zákonom vymedzené okruhy rozhodovacej kompetencie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov stanovil kvalifikované 2/3 kvórum všetkých vlastníkov v dome (§ 14 ods. 3 cit. zákona). Kvalifikované kvórum dvojtretinovej väčšiny stanovil zákon aj pre hlasovanie vlastníkov o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že z ust. § 14 ods. 3 účinného od 01.07.2004 vyplýva nevyhnutnosť 2/3 väčšiny vlastníkov pri hlasovaní o vstavbe alebo nadstavbe bytov a nie o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe. Podľa znenia citovaného zákonného ustanovenia „ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytovaného úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome „ sa vyžaduje 2/3 kvórum pri hlasovaní o vstavbe alebo nadstavbe a nie pri hlasovaní o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe, pretože ak by sa vyžadovalo aj v tomto prípade, bolo by uvedené v § 14 ods. 3, že vlastníci rozhodujú dvojtretinovou väčšinou pri zmluve o vstavbe alebo o nadstavbe, tak ako je v citovanou ustanovení napr. výslovne uvedené, že tak rozhodujú o zmluve o spoločenstve.
Požiadavku 2/3 kvóra pri hlasovaní vlastníkov o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe zaviedla až novela zák.č. 182/1993 Z.z., a to zákon č. 268/2007 Z.z. účinný od 01.07.2007, v ktorého ust. § 14 ods. 3 je už uvedené, že „ak vlastníci bytov alebo nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečené úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o nadstavbe bytov zo dňa 09.06.2005, táto napokon bola uzavretá medzi stavebníkom a doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a obsahuje náležitosti požadované ust. § 21 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Odvolací súd preto vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 § 243d ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, nakoľko im v týchto konaniach žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.