Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/125/2012

Zmenené rozhodnutím 9Co/193/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobkyne: U. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. P., T. XXXX/XX, proti žalovanému: F. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom C., M. O. XX, o zaplatenie sumy 1.373,07 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C/125/2012-65 zo dňa 6. februára 2013 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že s c h v a ľ u j e zmier tohto znenia: Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 686,- eur istiny a 125,- eur náhradu trov tohto konania a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci navrhovateľky: U. P., nar. X.X.XXXX, bytom W. P., T. XXXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Štefan Lehocký, AK Šaštín - Stráže, Štúrova 1267 proti odporcovi: F. W., nar. X.X.XXXX, bytom Č., P.. O. XX o zaplatenie sumy 1373,07 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh na zaplatenie sumy 1 373,07 € sa zamieta.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 82,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.7.2012 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 1373,07 € titulom bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedla, že v minulosti bola priateľkou odporcu, s odporcom žili v spoločnej domácnosti a v období od 6.10.2010 do 29.9.2011 zaplatila za odporcu platby za jeho dlhy do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi. Všetky dlhy, ktoré navrhovateľka za odporcu uhradila, predstavujú sumu 1 373,07 €. Na poštových poukážkach je meno odporcu, ale reálne tieto finančné čiastky zaplatila navrhovateľka. Tým sa odporca bezdôvodne obohatil, nakoľko sa za neho plnilo, čo mal podľa práva plniť sám. Navrhovateľka sa vec snažila vyriešiť pokusom o zmier zaslaným odporcovi dňa 7.6.2012, odporca na tento nereagoval. Žiadala tiež náhradu trov konania.

Okresný súd Senica vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. - 14 zo dňa 9.8.2012, proti ktorému podal dňa 30.8.2012 odporca odpor. V odpore uviedol, že si svoje daňové a odvodové povinnosti plnil sám. S navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti od roku 2007 do septembra 2011, zo začiatku bývali v prenajatom byte Q. X., za ktorý platil odporca nájomné vo výške 9 000 Sk mesačne. Odporca jazdil na kamióne a navrhovateľka ho na cestách sprevádzala, počas tejto doby nepracovala a všetky jej potreby hradil odporca. Po tom, ako prestal pracovať ako vodič kamiónu, začali spoločne bývať u rodičov odporcu, odporca začal podnikať ako živnostník v autoopravárenstve, navrhovateľka sa zamestnala. Odporca žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu poplatku za odpor.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, výsluchom svedka Q. O., pokusom o zmier, ústrižkami poštových poukážok, dokladmi ohľadom zamestnaní a zárobkov navrhovateľky, daňovými priznaniami odporcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľky mal súd preukázané, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti od roku 2007 do septembra 2011. Spočiatku asi 8 mesiacov počas ich vzťahu vola nezamestnaná, odporca vtedy jazdil na kamióne. V novembri 2017 sa zamestnala v Grafobale, následne bola zamestnaná v Čároch J. C. D. X., potom pracovala v Lozorne, tam pracuje doteraz. V Grafobale mala dohodnutú mzdu cca 10 000 Sk (331,64 €), u zamestnávateľa v Čároch cca 300 €, vtedy jej bola výplata vyplácaná na ruku, v Lozorne zarába okolo 700 € v čistom. Navrhovateľka uviedla, že počas spolužitia s odporcom uhradila za odporcu všetky platby doložené ústrižkami poštových poukážok, nakoľko odporcovi sa v podnikaní nedarilo. Svedkom je pán Q. O. ktorému dávala peniaze a on tieto sumy platil. Tiež zaplatila rodičom odporcu za odporcu 600 €, táto suma ale nie je predmetom konania. Zmluvu o pôžičke s odporcom neuzavreli. Mesačne pravidelne prispievala navrhovateľka rodičom odporcu na plyn a elektrinu sumou 160 €, a to zhruba od 12/2010 do 9/2011. Všetky peniaze pochádzali podľa vyjadrenia navrhovateľky z jej výplat. Ďalej mala výdavky na stravu a ošatenie a na mobil, kredit do telefónu ju stál 20 € mesačne, strava okolo 150 - 200 € mesačne. Odporca jazdil na kamióne do 5/2008, následne začal podnikať, podľa navrhovateľky zarobil okolo 200 - 300 € mesačne. Navrhovateľka uviedla, že peniaze si z účtu nevyberala v deň úhrady tej ktorej platby, mala ich doma. S odporcom sa nedohodla na tom, že za neho sumy uhradí, nechcela, aby mal exekúcie. Peniaze mala iba z výplat, iné finančné prostriedky nemala. Po výsluchu svedka O. navrhovateľka uviedla, že pánovi O. vrátila v roku 2011 platby, ktoré on uhradil za odporcu. Mala k dispozícii väčšiu sumu peňazí, nakoľko v mesiacoch apríl - jún 2011 bola v Nemecku, od júna 2011 potom vykonávala prácu v Lozorne, z Nemecka si priniesla 2 000 €, z toho pánovi O. vrátila peniaze, ktoré on zaplatil za odporcu, za rok 2010 mu dlžila 580 €. Za 1 000 € si kúpila automobil. Po dotaze súdu, z čoho navrhovateľka vrátila pánovi O. sumu 580 €, keď si z Nemecka priniesla podľa vlastného vyjadrenia sumu 2 000 €, z ktorej si kúpila za 1000 € auto, 600 € vrátila dlh odporcovým rodičom a 500 € vrátila pánovi O. svoj dlh za autoškolu (čo vyplýva z nižšie uvedeného svedectva) navrhovateľka uviedla, že si z Nemecka priniesla sumu 2 600 € (vrátane diét).

Odporca uviedol, že počas prevádzkovania živnosti zarobil okolo 800 € mesačne, navrhovateľka podľa neho zarobila okolo 200 € mesačne. Rodičom, u ktorých bývali, prispievali na domácnosť. Odporca uviedol, že niekedy šeky platil on, niekedy pán O., pripustil, že navrhovateľka mohla zo svojich peňazí zaplatiť možno 3 - 4 krát, ktoré sumy, uviesť nevedel. Žili v spoločnej domácnosti, on zasa navrhovateľke pomohol s niečím iným, peniaze si navzájom nevracali. Odporca uviedol, že keď si navrhovateľka kúpila auto, nešlo o platbu len 1000 €, platila ešte poistku, musela auto prihlásiť, čo boli ďalšie náklady. Pán O. robil za odporcu úhrady z vlastnej iniciatívy, odporca uviedol, že mu peniaze priebežne vracal, zhruba do 2 týždňov. Niekedy mu peniaze dávala navrhovateľka, ale išlo o ich spoločné peniaze. Nevedel uviesť, ktoré platby hradila navrhovateľka výlučne zo svojich prostriedkov.

Výsluchom svedka Q. O. mal súd preukázané, že v minulosti robil odporcovi peňažný denník, mal teda prehľad o jeho podnikaní. V oblasti autoopravárenstva odporca začal podnikať v roku 2008. Za rok 2011 odporca dosiahol zisk 3 531,33 € (294,28 € priemerne mesačne), roky predtým boli o niečo lepšie. Odporca na platby príliš nedbal, čo vidno z toho, že mal exekúcie. Svedok uviedol, že sumy preukázané ústrižkami poštových poukážok platila buď navrhovateľka, alebo svedok, navrhovateľka mu potom peniaze vrátila. Podľa svedka sa jednalo o peniaze výlučne navrhovateľky, na čo usúdil z toho, že mu ich dávala navrhovateľka, nakoľko má za to, že keby peniaze mal odporca, dal by mu ich odporca. Svedok zo svojich peňazí zaplatil 10 platieb, a to:

v 6/2010 suma 100 €,

v 10/2010 suma 96,90 €,

v 11/2010 suma 100 €,

v 12/2010 suma 100 € + 100 € (spolu 200 €),

v 1/2011 suma 96,90 €,

v 2/2011 suma 46,60 €,

v 4/2011 suma 109,07 € a

v 9/2011 suma 92,12 € + 92,12 € (spolu 184,24 €), spolu teda 933,71 €.

Kam išli peniaze odporcu, ktorý v tom čase zarábala ako živnostník, svedok uviesť nevedel, uviedol, že asi nakupoval súčiastky, tiež prispieval na domácnosť rodičom, nemohli mu teda podľa svedka zostať peniaze. Ústrižky poštových poukážok dal navrhovateľke svedok z dôvodu, že uvedené sumy platila navrhovateľka.

Navrhovateľka bola v roku 2011, keď pracovala v Lozorne, v Nemecku, keď sa vrátila, priniesla viac peňazí, z čoho uhradila niektoré platby. Keď sa vrátila z Nemecka, uhradila aj dlh 600 € rodičom odporcu, svedkovi vrátila sumu 580 € (dlžná suma za rok 2010, ktorú svedok uhradil za odporcu), tiež vrátila svedkovi peniaze 500 €, ktoré jej požičal na vodičské oprávnenie. Iné sumy mu po návrate z Nemecka nevrátila.

Pokusom o zmier mal súd preukázané, že navrhovateľka listom zo dňa 7.6.2012 vyzvala odporcu na zaplatenie žalovanej sumy v troch splátkach.

Ústrižkami poštových poukážok mal súd preukázané, že v období od októbra 2010 do septembra 2011 boli prostredníctvom poštových poukážok uhradené nasledovné sumy:

v 6/2010 suma 100 €

v 10/2010 suma 96,90 € + 44,73 € (spolu 141,63 €),

v 11/2010 suma 91,17 € + 100 € (spolu 191,17 €)

v 12/2010 suma 100 € + 100 € + 49,50 € (spolu 249,50 €),

v 1/2011 suma 44,73 € + 96,90 € (spolu 141,63 €),

v 2/2011 suma 46,06 € + 110 € (spolu 156,06 €),

v 3/2011 suma 91,17 €,

v 4/2011 suma 109,07 € a

v 9/2011 suma 8,10 € + 92,12 € + 92,12 € (spolu 192,34 €), celkom teda 1372,57 €.

Dokladmi ohľadom zamestnaní a zárobkov navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka bola v období od 26.11.2007 do 31.12.2007 zamestnaná v spoločnosti Gragobal Y..X.. Q. X..

Následne bola v období od 9.1.2008 do 28.2.2010 zamestnaná u zamestnávateľa Leon Lee Stecher - LEE STYLE s dohodnutou základnou mesačnou mzdou 8 200 Sk (272,20 €) s možnosťou vyplácania osobného ohodnotenia do 50 % základnej mesačnej mzdy. Podľa mzdového listu tu zarobila v mesiacoch 1/2010 a 2/2010 sumu 335,47 €.

Od 12.7.2010 do 31.12.2010 bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce u O. D. - D. s dojednanou odmenou 1,77 €/hod. pri 350 hod/rok. Podľa výplatných pások sa jej príjem za obdobie od 7/2010 do 3/2011 pohyboval v rozmedzí od 14,34 € do 20,08 €. Naposledy jej bolo v mesiaci 3/2011 vyplatených 5,90 €. V tomto období jej podľa vyjadrenia navrhovateľky aj odporcu boli peniaze vyplácané na ruku.

Dňa 1.6.2011 bol podpísaný dodatok č. 2 k pracovnej zmluve so zamestnávateľom Inteva Products Slovakia spol. s r.o. Lozorno, v ktorom bola dohodnutá hodinová mzda vo výške 3,17 €, okrem toho bola dojednaná možnosť vyplatenia mesačnej prémie. Podľa doložených výplatných pások navrhovateľka u posledného zamestnávateľa dostávala v období od 3/2011 do 12/2011 priemernú mesačnú čistú mzdu vo výške 650,81 €. Za mesiac apríl 2011 zarobila sumu 584,54 € netto, za máj 2011 sumu 594,24 € netto a za mesiac jún 2011 sumu 611,27 € netto.

Daňovými priznaniami odporcu mal súd preukázané, že tento za rok 2009 dosiahol z podnikania zisk 4 027,41 € (v priemere 335,62 € mesačne), za rok 2010 dosiahol zisk 5 276,20 € (v priemere 439,68 € mesačne).

Podľa Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol podaný dôvodne. Navrhovateľka tvrdila, že počas spolužitia s odporcom za odporcu uhradila zo svojich výlučných prostriedkov jeho dlhy v sume uvedenej v návrhu. Tvrdila, že tieto peniaze pochádzali výlučne z jej výplat, avšak pri porovnaní príjmov navrhovateľky až do obdobia nástupu do zamestnania v Lozorne (3/2011) s jej výdavkami (160 € mesačne plyn + elektrina, 20 € mesačne kredit na mobil, 150 - 200 € mesačne strava) je vylúčené, aby platila za odporcu jeho dlhy, nakoľko na to nemala dostatok finančných prostriedkov. Väčší obnos peňazí si priniesla až za prácu v Nemecku, kde bola podľa svojho vyjadrenia od 4/2011 do 6/2011. Na druhej strane nepreukázalo sa ani tvrdenie navrhovateľky, že odporca pri výkone živnosti zarábal len okolo 200 - 300 € mesačne, minimálne za roky 2009, 2010 zarábal viac. Bolo teda v možnostiach odporcu dlžné sumy hradiť z vlastných prostriedkov. V priebehu konania bolo preukázané, že väčšinu platieb doložených ústrižkami poštových poukážok uhradil pán O., ktorý odporcovi v minulosti viedol účtovníctvo a nie navrhovateľka. Navrhovateľka a svedok sa zhodli, že navrhovateľka v roku 2011 po návrate z Nemecka, teda zhruba v 6/2011 vrátila pánovi O. z peňazí, ktoré svedok uhradil za odporcu, sumu 580 €, ktoré odporca dlžil pánovi O. za rok 2010. Skutočnosť, že pán O. platil za odporcu niektoré šeky, odporca potvrdil. Navrhovateľka mala uvedenú dlžnú sumu vrátiť z 2000 €, ktoré si v júni 2011 priniesla z výkonu práce v Nemecku. Zároveň ale uviedla, že z tejto sumy kúpila auto za 1000 €, zaplatila dlh rodičom odporcu 600 € a potvrdila aj výpoveď svedka, že mu z tejto sumy vrátila tiež 500 €, ktoré jej svedok požičal na vodičské oprávnenie. Z toho je ale jednoznačne zrejmé, že jej nemohla zostať k dispozícii suma 580 €, ktorú by vrátila za odporcove dlhy. Následnú zmenu jej výpovede v zmysle, že z Nemecka si doniesla viacej peňazí, a to 2600 €, žiadnym spôsobom nepreukázala, naopak, z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že za mesiace apríl 2011 až jún 2011, kedy navrhovateľka podľa vlastného vyjadrenia vykonávala prácu v Nemecku, zarobila celkovo 1790,05 € netto. V priebehu dokazovania navrhovateľka viac krát zmenila svoju výpoveď (najskôr uvádzala, že peniaze z výplat si vyberala z účtu, mala ich doma, z toho vracala pánovi O. platby, ktoré hradil za odporcu - neskôr zasa uvádzala, že peniaze vrátila pánovi O. až po návrate z Nemecka v júni 2011). Odporca pripustil, že 3 až 4 krát mohla platbu za neho uhradiť navrhovateľka, kedy a akú sumu, uviesť nevedel. Bolo však na navrhovateľke, aby preukázala, aké sumy, ktoré mal podľa zákona uhrádzať odporca, uhradila za neho ona zo svojich prostriedkov a tiež kedy k tomu prišlo. Navrhovateľka ale nepreukázala, ani akú konkrétnu sumu peňazí mala uhradiť za odporcu (v priebehu dokazovania vyšlo najavo, že to rozhodne nemohla byť suma uvedená v návrhu), a pokiaľ ide o sumu 580 €, ktorú mala vrátiť pánovi O., ak by aj súd pripustil, že túto sumu pánovi O. uhradila, nepodarilo sa jej žiadnym spôsobom preukázať, že išlo o peniaze patriace výlučne jej, pochádzajúce výlučne z jej výplaty. Tvrdenie svedka v tom zmysle, že peniaze museli byť navrhovateľky, lebo mu ich dávala ona s tým, že ak by odporca peniaze mal, dal by mu ich on, v žiadnom prípade nepreukazuje, odkiaľ tieto peniaze pochádzali, ohľadom pôvodu peňazí išlo výlučne o svedkovu domnienku, nie vedomosť. Dôležitou skutočnosťou je aj tá, že ústrižky poštových poukážok, ktoré navrhovateľka súdu predložila ako dôkaz úhrad dlhov za odporcu, nemala u seba z dôvodu, že by tieto postupne uhrádzala, tieto jej odovzdal pán O.. Súd má za to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, relevantnými dôkazmi nepreukázala, akú sumu peňazí mala za odporcu uhradiť, pokiaľ sa jedná o sumu 580 €, ktorej prevzatie od navrhovateľky potvrdil svedok, nepreukázala, že by sa jednalo výlučne o jej peniaze. Keďže navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdením, nepodarilo sa jej preukázať vznik bezdôvodného obohatenia a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle a odporcovi, ktorý bol vo veci plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania, pričom tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Senica ku

Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach. Právo podať

odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa tohto práva vzdali.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa v znení neskorších predpisov, ak

ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.