Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-254-2012.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/254/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou vo veci mal. A. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Pracoviskom Košice II, bytom u matky, dieťaťa rodičov: H., trvale bytom S., X. XX a B. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XXX, B., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M en í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/119/2008-68 zo dňa 13.8.2008 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. A. Q., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 73,03 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od 1.10.2012 do budúcna, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 31.1.2013 v sume 187,88 eur sa otec zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 20 eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. A. Q., nar. XX.X.XXXX, návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 28.9.2012 žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. A. Q. zo sumy 73,03 eur na sumu 200 eur mesačne. Zvýšenia výživného sa matka domáhala na tom skutkovom základe, že posledná súdom určená vyživovacia povinnosť otca na mal. A. bola určená pred viac ako štyrmi rokmi rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/119/2008-68 zo dňa 13.8.2008 v sume 73,03 eur mesačne, nakoľko od posledného pojednávania v roku 2008 sa jej rapídne zvýšili náklady na školskú dochádzku. Dieťa navštevuje už 5. ročník. Taktiež sa zvýšili náklady na bývanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, cestovné a ostaté vopred nepredpokladané výdavky. Náklady sa zvýšili natoľko, že suma 73,03 eur, ktorú sumu otec prispieva na výchovu a výživu maloletej dcéry, je nepostačujúca.
Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 5.11.2012. S návrhom na zvýšenie výživného otec pôvodne nesúhlasil a žiadal návrh matky zamietnuť ako nedôvodný.
Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 41P/254/2012-10 zo dňa 16.10.2012 ustanovil mal. A. Q. za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Pracovisko Košice II.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Posledná vyživovacia povinnosť otca B. Q. na mal. A. Q., nar. XX.X.XXXX, bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/119/2008-68 zo dňa 13.8.2008, na základe ktorého bol otec
zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 2.200,- Sk (73,03 eur) mesačne, počnúc dňom 1.8.2008 do budúcna. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.9.2008.
Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že maloletá A. je v školskom roku 2012/2013 žiačkou 5.ročníka na ZŠ X. č. 2. Stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok uhrádza matka vo výške 25 eur. V rámci školy maloletá navštevuje športový krúžok, za ktorý je úhrada 4 eurá. Matka neudáva žiadne výchovné problémy. Zvýšené výdavky na dieťa sú spojené s úhradou životnej poistky v sume 140 eur ročne, s úhradou mobilného telefónu v sume 10 eur mesačne a s nákupom školských pomôcok a úhrad rôznych poplatkov. V blízkej budúcnosti plánuje zabezpečiť pre seba a dcéru vlastné bývanie, na čo bude musieť čerpať hypotekárny úver. Matka býva s mal. A. v byte u svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 100 eur mesačne. Okrem toho sa podieľa na bežných výdavkoch domácnosti. Náklady na cestovné matka vyčíslila v sume 18,25 eur mesačne, úhradu za telefón v sume 30 eur mesačne, úrazové poistenie v sume 25 eur mesačne.
Matka pracuje na P. úrade, kde pracuje ako správca daní. Jej mesačný príjem je cca 600 eur.
Otec pracuje v spoločnosti W. s.r.o. so sídlom v Y., B. XXX na pozícii elektroinštalatér. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný zárobok za posledných 12 mesiacov u otca činil 613,18 eur. Okrem toho podľa potvrdenia R. B. otec mal od 25.1.2012 do 31.12.2012 uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce na opravy a údržbu miestneho rozhlasu a verejného osvetlenia. V uvedenom období priemerný čistý mesačný príjem otca z Obce B. činil cca 30 eur mesačne.
Na pojednávaní dňa 6.2.2013 matka mal. dieťaťa zotrvala na podanom návrhu na zvýšení výživného na mal. A. a pôvodne požadovala sumu 200 eur mesačne. Počas pojednávania však bola ochotná pristúpiť s otcom na dohodu vo výške 150 eur mesačne. Uviedla, že vzala hypotéku na na 3-izbový byt v Y., čím poriešila svoju a dcérinu bytovú otázku. Svojho zamestnávateľa požiadala o preradenie do Y.. Matka mesačné náklady vyčíslila nasledovne: hypotéka 80 eur mesačne, nájomné na základe mesačného zálohového predpisu platieb 125 eur mesačne, elektrina 30 eur mesačne, plyn 5 eur mesačne, smeti 7 eur mesačne, internet 25 eur mesačne, stavebné sporenie pre matku a mal. A. vo výške 50 eur na každú z nich, životná poistka 22,09 eur mesačne, poistenie bytu 40 eur ročne, sporenie 10 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti za rok 2013 vo výške 18 eur ročne, telefón, školská jedáleň 22 eur mesačne, hádzaná 5 eur mesačne, cestovné na hádzanú vo výške 7,50 eur mesačne. Matka ďalej popísala zvýšené náklady na zariadenie bytu, spotrebiče, maľovanie, výdavky spojené s kúpou bytu, kataster a ostatné výdavky so sťahovaním, benzínom, výdavky na stravu 150 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur mesačne.
Otec mal. dieťaťa so zvýšením výživného súhlasil, avšak nie vo výške požadovanej matkou. Pripustil zvýšenie výživného na maximálnu výšku 100-120 eur mesačne. Požadované výživné považoval za neprimerané jeho finančným možnostiam. Uviedol, že pracuje ako elektrikár a jeho priemerný čistý mesačný príjem je asi 613 eur. Okrem mal. A. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. I. Q., nar. X.X.XXXX, ktorá pochádza zo vzťahu s partnerkou, s ktorou v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti. Družka je dlhodobo nezamestnaná a žije s ňou i 9 ročná dcéra z predchádzajúceho manželstva. Ďalej uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý je jeho vlastníctvom a kde platí inkaso 95 eur mesačne. Spláca hypotekárny úver vo výške 47 eur mesačne, cestovné do zamestnania 50 eur mesačne, internet 20 eur mesačne, mobilný telefón 6 eur mesačne, I. škôlka strava 25 eur mesačne, škôlka poplatok 3,50 eur mesačne, ZRPŠ a pomôcky 30 eur ročne. Otec má úrazové poistenie, kde náklady činia 130 eur ročne, životné poistenie 163 eur ročne, poistenie domu 22 eur ročne, tuhé palivo na vykurovanie 600 eur ročne, zabezpečenie domácnosti 200 eur mesačne, komunálny odpad 60 eur ročne. Okrem výživného na mal. A. vo výške 73 eur mesačne prispieva aj na nečakané výdavky, naposledy v máji 2012 to bola škola v prírode, na ktorú prispel sumou 40 eur. A. založil sporiaci účet, na ktorom má momentálne 1.050 eur. Počas prázdnin berie A. na dovolenku. Minulý rok bola s nimi v D., predtým v Q. a časť prázdnin trávi vo B..
Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov ako aj na pojednávaní odporúčal návrhu vyhovieť vzhľadom na vek a odôvodnené potreby dieťaťa a s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti otca, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme a v prospech maloletého dieťaťa. Od posledného určenia výživného sa zmenili pomery na strane mal. dieťaťa, najmä v súvislosti s jej nástupom na II. stupeň základnej školy.
Podľa ust. § 78 ods. l, 2, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný berie na seba.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov v zmysle ust. § 78 ods. l Zákona o rodine, platia ust. § 62 ods. l až 5, ods. 1 Zákona o rodine.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného dochádza u maloletej k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že maloletá je žiačkou 2. stupňa základnej školy a je nepochybné, že od roku 2008, kedy bola naposledy určená vyživovacia povinnosť, vzrástli náklady na jej vzdelávanie, kultúrne a športové vyžitie, výchovu a výživu. V porovnaní s poslednou úpravou výživného došlo k zvýšeniu príjmu matky cca o 140 eur mesačne, pričom matka je naďalej zamestnankyňou daňového úradu. Taktiež v porovnaní s poslednou úpravou výživného došlo k zvýšeniu príjmov u otca od 221 eur - 188 eur, u ktorého priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov činil 613 eur. Priemerný mesačný zárobok otca za rok 2007 bol 11.824,-Sk (392,48 eur) a za prvých päť mesiacov v r. 2008 činil 12.811 Sk(425,25eur), pričom už pri poslednom rozhodovaní súd evidoval ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca na mal. I. Q., narodenú v roku 2008. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že boli dané zákonné predpoklady pre zvýšenie výživného zo strany otca na mal. A. Q., pričom za primeranú výšku prihliadnuc na oprávnené potreby maloletej, ako aj na príjmy zo strany otca a jeho majetkové pomery súd považoval sumu 120 eur mesačne. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, so zvýšením výživného v uvedenom rozsahu otec aj súhlasil. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 31.1.2013 predstavuje sumu 187,88 eur (čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ uhrádzaným výživným a novourčeným výživným, t.j. 120 - 73,03 x 4, na návrh otca súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok. Matka so splácaním dlžného výživného v splátkach súhlasila. Z uvedených dôvodov o návrhu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť (§ 42 ods. 3), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.