Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-13-2022.pdf
PDF · 114.46 KB
Case nature
Subarea
1CoE/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. X.O., A.. XX.XX.XXXX, W. S.Š. XXX/X, XXX XX W., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX8431/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.089,69 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 10Er/272/2014 - 29 zo dňa 14.10.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 10Er/272/2014 - 29 zo dňa 14.10.2021 v napadnutom výroku I p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave, odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 10Er/272/2014 - 29 zo dňa 14.10.2021 v časti výroku II o d m i e t a.
III. Súd n e p r i z n á v a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I zastavil exekúciu v časti zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.089,69 eur od 28.01.2012 do zaplatenia a výrokom II rozhodol, že v ostatnej časti priznanej pohľadávky oprávnenému povoľuje pokračovať v exekúcii, pričom v odôvodnení uznesenia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 22.02.2014, začalo vo veci exekučné konanie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaného rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn. SR 04080/12 zo dňa 25.10.2012, právoplatného dňa 03.12.2012 a vykonateľného dňa 06.12.2012, vykonaním ktorého bol súdom prvej inštancie dňa 16.06.2015 poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktorý dňa 05.02.2016 doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 EP zo dňa 21.01.2016 od oprávneného, v ktorom oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie a tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a rovnako tak sa stali známe súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Podľa oprávneného bol exekučný titul dôsledkom riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného, aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
a opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ustanovením § 39 ods. 4 EP sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 EP preskúmané. Oprávnený súčasne uviedol, že medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov, avšak oprávnený je pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov, ak došlo k ich strate z exekučného spisu, v nadväznosti na čo oprávnený navrhol, aby súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní v exekúcie. Dňa 21.05.2021 oprávnený na výzvu súdu prvej inštancie predložil rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 22.08.2011, ktorá bola uzavretá k zmluve o úvere č. 106800317 zo dňa 22.08.2011, na samostatnom liste a bola podpísaná oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, ktorí sú aj účastníkmi predmetného exekučného konania. Súd prvej inštancie ustálil, že takto uzatvorená rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a v súlade s § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).
2. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 2 písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), ďalej uviedol svoje zistenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 106800317 uzavretej medzi oprávneným a povinný dňa 22.08.2011 s tým, že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť istinu 1.089,69 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.089,69 eur od 28.01.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.089,69 eur od 27.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 313,93 eur, pričom z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že zmenkovo právny charakter vzťahu sa týka výlučne zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.089,69 eur od 28.01.2012 do zaplatenia a zákonného zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy 1.089,69 eur od 27.02.2012 do zaplatenia a v ostatnej časti zmenka plnila len zabezpečovaciu funkciu s tým, že v tejto ostatnej časti exekučný titul vychádza zo zmluvy o úvere.
3. Súd prvej inštancie poukázal na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, publikované pod č. R 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie vo veci samej), ale aj na exekučné konanie a z ktorého vyplýva preskúmavacia činnosť exekučného súdu. Po preskúmaní listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 2 písm. b) ZoSÚ účinného v čase vystavenia zmenky, nakoľko oprávnený je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 ZoSÚ) a povinný je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 ZoSÚ) s tým, že s poukazom na nároky priznané exekučným titulom a s poukazom na § 39 ods. 4 EP súd prvej inštancie skúmal len časť exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky a to priznanú výšku zmenkového úroku z omeškania vo výške 0,25% denne a zákonného zmenkového úroku vo výške 6% ročne, s prihliadnutím na skutočnosť, že tento vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ustálil záver, že výška priznaného zmenkového úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne bola priznaná v rozpore s dobrými mravmi a zákonom, nakoľko v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ si majiteľ mohol žiadať úroky len do výšky šesť percent od zročnosti a tento nárok bol oprávnenému exekučným titulom aj priznaný. Podľa čl. 06 všeobecných podmienok poskytnutia úveru boli zmluvné strany dohodnuté, že ak sa stane splatný celý dlh, oprávnený mohol vyplniť zmenku len na úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, ktorý je však podľa názoru súdu prvej inštancie ďalším úrokom z omeškania, predstavujúcim neprimerané zabezpečenie úveru, čím bola naplnená zákonná podmienka obsiahnutá v § 57 ods. 1 písm. m) EP a z toho dôvodu súd prvej inštancie exekúciu v tejto časti zastavil a v zostávajúcej časti povolil pokračovanie v exekúcii.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonnej lehote elektronicky, s autorizáciou a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a aby vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Ďalej má oprávnený za to, že dojednaná výška úrokov 0,25% denne nie je v rozpore so zákonom. Oprávnený v odvolaní zároveň namietal posudzovanie povinného ako spotrebiteľa, nakoľko v zmysle predmetnej zmluvy o úvere bol úver povinnému poskytnutý na účel zamestnania. Oprávnený v odvolaní poukázal na § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z z. o spotrebiteľských úveroch), v dôsledku čoho je podľa oprávneného dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý, pričom oprávnený zastáva názor, že zmluva uzavretá s povinným nemá povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený vychádzal z vyjadrenia povinného a skutočnosť, na čo konkrétne povinný poskytnutý úver využil, oprávnený neskúma. Oprávnený vstúpil do vzťahu s povinným na základe vyhlásenia, že peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, nie na súkromnú potrebu.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku I vecne správne. Zároveň v prípade odvolania podaného proti výroku II uznesenia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.
7. Podľa § 243d ods. 1 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
8. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.
9. Podľa § 243f ods. 1 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia - dátum vyhlásenia 23.12.2015) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 243f ods. 6 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia - dátum vyhlásenia 23.12.2015), ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20151223.html>, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
11. Podľa § 243h ods. 1 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
12. Podľa § 39 ods. 4 EP (v znení účinnom od 23.12.2015) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (v znení účinnom od 23.12.2015) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.03.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že dané exekučné konanie začalo dňa 22.02.2014, spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. a exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslav Rác, zo dňa 25.10.2012 pod sp. zn. SR 04080/12 s vyznačenou právoplatnosťou dňom 03.12.2012 a vykonateľnosťou dňom 06.12.2012, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.089,69 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.089,69 eur od 28.01.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.089,69 eur od 27.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 313,93 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie v prebiehajúcom exekučnom konaní posudzoval v štádiu po vydaní poverenia otázku prípustnosti exekúcie prostredníctvom posudzovania existencie podmienok definovaných v § 57 ods. 1 písm. m) EP (v znení účinnom od 23.12.2015), a to výlučne vo vzťahu k exekučným titulom priznanému nároku na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.089,69 eur od 28.01.2012 do zaplatenia.
18. V prvom rade odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody oprávneného spočívali v tvrdení o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu predstavujúceho v danom prípade rozhodcovský rozsudok a v tvrdení o neexistencii spotrebiteľského vzťahu účastníkov z dôvodov poskytnutia úveru na účel zamestnania, čo vylučuje aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právne a skutkové závery exekučného súdu vo vzťahu k aplikácii § 57 ods. 1 písm. m) EP odvolateľ nespochybnil a neboli predmetom odvolania. Z uvedených dôvodov odvolací súd za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi a vychádzajúc z obsahového vymedzenia odvolacích dôvodov v odvolaní oprávneného preskúmal v rámci odvolacieho konania správnosť napadnutého uznesenia len z hľadiska odvolateľom spochybňovanej správnosti záverov a podstatných úvah exekučného súdu o danosti preskúmavacej činnosti exekučného súdu a o spotrebiteľskom vzťahu účastníkov, na ktorých napadnuté rozhodnutie spočíva. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého uznesenia a s obsahom odvolania oprávneného dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia v časti odvolaním dotknutého výroku I. Posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je exekučný súd síce povinný primárne riešiť už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak ustálená súdna prax pripúšťa posudzovanie existencie podmienok prípustnosti exekúcie, vrátane preskúmavania podmienky spôsobilosti a vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom počas celého exekučného konania v ktoromkoľvek jeho štádiu.
Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodnutie vydané voči spotrebiteľovi, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady nemožnosti vecného prieskumu vykonateľného rozhodnutia exekučným súdom. V tejto súvislosti odvolací súd osobitne poukazuje na Spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, týkajúce sa postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 150/2018-50 zo dňa 15.08.2018. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že vecný prieskum exekučného titulu v prípade priznaného nároku zo zmenky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou jednoznačne vyplýva priamo z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) EP (v znení účinnom do 31.03.2017) a to vrátane prieskumu prípadného rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, ak preskúmaval exekučný titul vo vzťahu k priznanému zmenkovému úroku vo výške 0,25% denne, pričom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úroková sadzba 0,25% predstavuje úrok 91,25% ročne.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 22.08.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 OZ v citovanom znení, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 52 ods. 3 OZ v citovanom znení, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 OZ v citovanom znení ,spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odvolateľa, že úverová zmluva pre účelovosť poskytnutého úveru nemá povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a medzi účastníkmi nejde ani o spotrebiteľský vzťah a ani o spotrebiteľskú zmluvu, odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na potrebu dôsledného rozlišovania medzi spotrebiteľským vzťahom, ktorým sa rozumie zmluvný vzťah uzatváraný medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom a spotrebiteľským úverom (resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere), vymedzeným pôvodne v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov a následne v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je však len časťou z celkovej množiny spotrebiteľských vzťahov. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 22.08.2011 síce správne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, avšak pre účelovosť úveru poskytnutého povinnému na jej posúdenie nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto súvislosti odvolací súd na dôvažok považuje za potrebné tiež uviesť, že súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý však bol účinný len do 10.06.2010 (zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), t. j. súd prvej inštancie aplikoval na daný právny vzťah právny predpis, ktorý v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere a v čase vystavenia predmetnej zmenky, t. j. dňa 22.08.2011 už nebol účinný. Nesprávne aplikovanie ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zo strany súdu prvej inštancie však nemalo vplyv na samotnú vecnú správnosť záveru exekučného súdu o tom, že v prípade predmetnej zmluvy o úvere ide o spotrebiteľskú zmluvu, podliehajúcu prieskumu predpokladanému ustanovením § 57 ods. 1 písm.
m) EP (v znení účinnom do 31.03.2017) a to z dôvodu, že tento záver súdu prvej inštancie má nesporne oporu vo vyššie citovanej zákonnej úprave spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom odvolací súd v tejto súvislosti osobitne poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v citovanom znení.
24. Zo súdom prvej inštancie riadne zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predmetný úverový vzťah bol zabezpečený zmenkou, avšak predmetom exekúcie nie je zmenka ako taká a ani rozhodnutie súdu vydané v rámci zmenkového konania, ale exekučným titulom nesporne je rozhodcovský rozsudok vychádzajúci zo zmluvy o úvere, pričom z nárokov ním priznaných má zmenkový charakter zákonný úrok a dohodnutý zmenkový úrok. Predmetná zmluva o úvere a ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť neobsahujú žiadnu dohodu o výške úroku z omeškania 0,25% denne z dlžnej sumy alebo dohodu o zmenkovom úroku 0,25% denne z dlžnej sumy (zmenkový úrok nie je sankčným úrokom a preto nejde o úrok z omeškania), ale zmenkový úrok definovaný dennou sadzbou 0,25% je obsiahnutý priamo v zmenke, ktorú síce vystavil dlžník, avšak zo samotnej listiny zmenky (na č.l. 4 súdneho spisu) je zrejmé, že ide o predtlačenú blankozmenku predloženú povinnému ako spotrebiteľovi na podpis spolu s predmetnou zmluvou o úvere a rozhodcovskou zmluvou, čo je odvoditeľné z totožných dátumov uzavretia zmluvy o úvere, uzavretia rozhodcovskej zmluvy a vystavenia zmenky, v dôsledku čoho je dôvodné predpokladať, že jej vystavením zo strany dlžníka - spotrebiteľa bolo podmienené poskytnutie samotných úverových prostriedkov.
25. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a výšku exekučným titulom priznaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, odvolací súd zastáva jednoznačný názor o správnosti jednak postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k preskúmavaniu naplnenia podmienok zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP (v znení účinnom do 31.03.2017), ako aj správnosť záveru súdu prvej inštancie o rozpore exekučným titulom priznaného zmenkového úroku s dobrými mravmi, pričom v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že titulový súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal spotrebiteľským charakterom predmetnej zmluvy o úvere, čo je zrejmé z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, v ktorom rozhodcovský súd len konštatoval vylúčenie aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že žalovaný (povinný) žiadnym spôsobom nenamietal zmenkovo právny vzťah, ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským. Táto konštatácia titulového súdu je však nesúladná s následne prijatým stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov, z ktorých nepochybne vyplýva opodstatnenosť a zároveň potreba preskúmavania zmenkového nároku v kontexte spotrebiteľského práva a to aj za situácie nenamietania týchto skutočností zo strany spotrebiteľa.
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd pri dôslednom rešpektovaní zásady viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výroku I ako vecne správne potvrdil.
27. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
28. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a. zastavení konania, b. odmietnutí podania vo veci samej, c. odmietnutí žaloby na obnovu konania, d. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e. zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1, f. návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g. zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h. zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i. návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j. odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k. povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l. zabezpečení dôkazného prostriedku, m. nároku na náhradu trov konania, n. prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o. návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
29. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t.j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v tomto ustanovení, odvolanie prípustné nie je.
30. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
31. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a. bolo podané oneskorene, b. bolo podané neoprávnenou osobou, c. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d. nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
32. V súčasnosti Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2) nedáva účastníkovi konania oprávnenie na podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu a na rozdiel od režimu Občianskeho súdneho poriadku odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v § 357 CSP všeobecne, alebo konkrétne, prípustnosť odvolania sa predpokladá v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v § 44 ods. 2 veta posledná, § 50 ods. 4, § 56 ods. 8, § 164 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017).
33. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že smerovalo voči celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, t.j. aj voči výroku II, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že v ostatnej časti priznanej pohľadávky oprávnenému súd povoľuje pokračovať v exekúcii. Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého výroku II uznesenia súdu prvej inštancie zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. V danom prípade odvolací súd zistil, že odvolanie oprávneného proti výroku II uznesenia je potrebné odmietnuť ako neprípustné. Ako už bolo uvedené, s ohľadom na špecifiká exekučného konania sa prípustnosť odvolania neposudzuje len podľa ustanovení CSP, ale aj podľa ustanovení EP, ktorý v niektorých ustanoveniach výslovne odvolanie pripúšťa. Odvolanie proti výroku II uznesenia, ktorým súd prvej inštancie povolil pokračovanie v exekúcii v ostatnej časti priznanej pohľadávky oprávnenému, nie je prípustné podľa ustanovení CSP (§ 355 ods. 2 v spojitosti s § 357 CSP) a zároveň ide o rozhodnutie podľa ustanovenia § 243f ods. 6 EP, ktoré prípustnosť odvolania neupravuje, čo zakladá v danom prípade neprípustnosť odvolania aj podľa EP.
34. Nakoľko z Exekučného poriadku a Civilného sporového poriadku nevyplýva možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu sudcu o povolení pokračovať v exekúcii v ostatnej časti priznanej pohľadávky, odvolací súd predmetné odvolanie oprávneného voči výroku II napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Súčasne je potrebné zo strany odvolacieho súdu poukázať aj na skutočnosť, že výrok II napadnutého rozhodnutia predstavuje rozhodnutie, ktoré je vydané v prospech oprávneného. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V prípade, ak je odvolanie podané osobou, ktorá nie je oprávnená na podanie odvolania, odvolací súd takéto odvolanie uznesením odmietne v súlade s § 386 písm. b) CSP. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúce konanie.
35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).
38. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).