Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoPs-5-2024.pdf
PDF · 74.09 KB
Case nature
Subarea
24CoPs/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiášovej a JUDr. Antónie Kandravej vo veci C.. C.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., B. XX, t. č. vo V. O. n.o., so sídlom L. XXX, O., práv. zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava a zastúpená procesným opatrovníkom C. O., na návrh navrhovateľa E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., D. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Luciou Bakošovou, advokátkou so sídlom Rožňava, Šafárikova 20, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 12Ps/34/2022-221 zo dňa 11.04.2024, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II..
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal obmedzenia na spôsobilosti na právne úkony C.. C.. W. C., nar. XX.XX.XXXX. Navrhol, aby ho súd ustanovil za opatrovníka pre menovanú a nepriznať žiadnemu z účastníkov konania a nepriznať štátu právo na náhradu trov konania.
2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:
„I. Konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. III. Štát nemá právo na náhradu trov konania.“.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná. Navrhol rozhodnutie v jeho napadnutej časti zmeniť v súlade s jej odvolacím návrhom.
4. K odvolaniu odvolateľky sa vyjadrilo C. O.. Navrhlo rozhodnutie v jeho napadnutej časti potvrdiť. 5. K odvolaniu odvolateľky sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol rozhodnutie v jeho napadnutej časti potvrdiť.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákoa č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Konania o spôsobilosti na právne úkony sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku.
9. Podľa § 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku (CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
12. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. Podľa ust. § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.
13. V zmysle ustanovenia § 55 CMP je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú také výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o trovách výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza teda do úvahy v prípadoch, keď súd po preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o výnimočný prípad, a tento musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
14. V predmetnej veci dospel súd k záveru, že nie je splnená podmienka aplikácie ustanovenia § 55 CMP. Odvolateľka dôvodnosť a spravodlivosť priznania nároku na náhradu trov konania odvodzuje od šikanózneho konania navrhovateľa, ktorý nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania, ktorý nemá skutočný záujem sa o jej osobu starať, má len záujem sa na jej účel obohatiť. Navrhovateľ zobral po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Svojím konaním tak zapríčinil vznik trov na strane odvolateľky. V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že zo znaleckého posudku č. 11/2023 zo dňa 05.02.2023 vyplýva, že odvolateľka trpí vážnou duševnou poruchou, ktorá má trvalý, progredujúci charakter, odvolateľka je odkázaná na dlhodobú a celodennú starostlivosť a pomoc druhej osoby, vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopná právne posudzovať svoje konanie a ovládať svoje konanie, za svoje konanie nie je plne zodpovedná, nie je spôsobilá samostatne vystupovať pred súdmi a inými orgánmi, nechápe dostatočne význam právnych úkonov, nie je schopná si sama zabezpečiť a obstarávať finančné a iné záležitosti, vzhľadom na svoje ochorenie nechápe dostatočne zmysel prebiehajúceho súdneho konania. Obavy navrhovateľa ohľadom zdravotného a duševného stavu odvolateľky sa v kontexte záverov vyplývajúcich z vyššie uvedeného znaleckého posudku javili byť dôvodné. Pokiaľ odvolateľka namieta, že navrhovateľ sa o jej osobu skutočne nezaujíma, snaží sa len na jej úkor finančne obohatiť, uvedené skutočnosti v priebehu konania neboli preukázané. Odvolateľka ďalej namietala, že navrhovateľ nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu, čo odvodzuje zo zrušujúceho uznesenia tunajšieho súdu č. k. 24CoPs/2/2023-194 zo dňa 23.11.2023. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že takéto závery z vyššie identifikovaného rozhodnutia nevyplývajú. Je pravdou, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil ale nie z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa. Dôvodom zrušenia prvoinštančného rozhodnutia boli procesné pochybenia prvoinštančného súdu s tým, že súd prvej inštancie mal po vrátení veci skúmať aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Vzhľadom na procesný úkon navrhovateľa, ktorý zobral žalobu po zrušení prvoinštančného rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie konanie zastavil bez toho, aby skúmal, či navrhovateľ
je alebo nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Len zo samotnej skutočnosti, že navrhovateľ zobral žalobu späť, nemožno automaticky odvodzovať, že nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, aby v danej veci bolo aplikované výnimočné ust. § 55 CMP.
15. Za daného stavu, odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).