Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/21/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľky W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. L. E., K. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 a JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska 62 proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, nám. Legionárov 5, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 03.03.2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody 12.871,21 eura a nemajetkovej ujmy v tej istej výške z titulu nesprávneho úradného postupu polície. Uviedla, že z dôvodu zlej finančnej situácie si zobrala úver od nebankovej spoločnosti D..M..D.. V., D.. D. O..M.. E. G. a na zabezpečenie úveru previedla svoj byt na veriteľa. Dňa XX.XX.XXXX do jej bytu, v ktorom boli prítomní jej syn a priateľ, vstúpili cudzí muži a začali deložovať veci z bytu. Dvaja privolaní príslušníci polície z Obvodného oddelenia L. C. L. E. tomu nezabránili, útočníkom asistovali, odobrovali ich postup, a tak výrazne prispeli k tomu, že prišla o obydlie. Porušili tak jej práva a svoje povinnosti chrániť obydlie občana. V tomto smere poukázala na článok 21 a , ale aj na konkrétne ustanovenia zákona o policajnom zbore a článok 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedla, že po vyprataní bytu sa stala bezdomovkyňou, býva núdzovo v prenajatých bytoch, neboli jej odovzdané vypratané veci a byt bol predaný veriteľskou firmou manželom G.. Zdôraznila, že polícia takto postupovala vo viacerých takýchto prípadoch, na čo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky reagovalo listom adresovaným Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, v ktorom kritizovalo postup polície a poukazovalo na význam nedovolenej uchopovacej a útočnej svojpomoci. Následne prezident Policajného zboru SR zakázal policajtom asistovať pri nezákonných deložáciach občanov a odkázať ich na súd. Aj v jej prípade mali policajti takto postupovať a odkázať útočníkov na súd. Uplatnená škoda predstavuje zaplatené nájomné za byt, ktorý si prenajala po vyprataní jej bytu a v tejto výške sa domáha aj nemajetkovej ujmy. Uviedla, že pôvodne vyzvala odporcu v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody k úhrade škody vo výške 19.482,- eur a nemajetkovej ujmy v tej istej výške listom zo dňa 07.07.2010.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť, ex offo vyhlásiť neprijateľné podmienky, ktoré ponechal na úvahe súdu podľa , . Stotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľky.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože neboli splnené základné podmienky pre vznik zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predovšetkým podľa neho nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu príslušníkov polície. Hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru L. C. L. E. bola do bytu vyslaná na základe telefonického oznámenia vlastníka tohto bytu, a to z dôvodu preverenia oznámenia a zabezpečenia ochrany verejného poriadku v prípade narušenia občianskeho spolunažívania. Hliadka do bytu nevstupovala a samotné preverenie bolo vykonané len v priestoroch obytného domu. Nebol vykonaný žiadny služobný zákrok. Nejednalo sa tak o asistenciu pri vypratávaní bytu novým vlastníkom, ale len o bežné preverenie oznámenia fyzickej osoby na linku 158. Ak sa navrhovateľka, resp. osoby prítomné vypratávania, domnievali, že konaním inej osoby bola naplnená skutková podstata trestného činu, mali právo podať trestné oznámenie prítomnej hliadke. Ďalej uviedol, že hliadka spísala služobný záznam, ktorý bol riadne zaevidovaný a archivovaný, po dvoch rokoch bol skartovaný. Namietal tiež, že škoda a nemajetková ujma, ktorú si navrhovateľka uplatňuje, vznikla v príčinnej súvislosti s uplatnením zabezpečovacieho prevodu práva zo strany veriteľa z dôvodu nesplnenia záväzku navrhovateľky, a nie v súvislosti s údajne nesprávnym úradným postupom policajtov. V čase vypratávania nebola navrhovateľka vlastníčkou tohto bytu, z čoho vyplýva, že bola povinná vlastníkovi bytu poskytovať odplatu za užívanie predmetného bytu. Kým nebol právny úkon súdom uznaný za neplatný, treba ho považovať za právne bezvadný. Navrhovateľka sa mala svojich práv domáhať v občianskom súdnom konaní, v ktorom by sa súd zaoberal aj otázkou platnosti prevodu vlastníckeho práva. Následne sa voči zodpovednému subjektu mohla domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Tiež namietol, že navrhovateľka nepreukázala existenciu skutočnej škody. K údajnému zásahu do základných práv a slobôd uviedol, že ochrana týchto práv je zabezpečená inštitútom ústavnej sťažnosti a smeruje voči odlišnému subjektu práva, ktorým je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v P.. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z tohto titulu je voči nemu nedôvodný. Zdôraznil, že nedisponuje listami, ktoré ako dôkaz uvádza navrhovateľka a nemá vedomosť o tom, aké nové skutočnosti by tieto listiny mohli priniesť vo vzťahu k údajnému nesprávnemu úradnému postupu. Namietal tiež premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody s poukazom na ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uplatnené nároky sú podľa neho odo dňa 24.03.2009 premlčané. Ak sa navrhovateľka domnievala, že údajným nesprávnym úradným postupom polície malo dôjsť k zavŕšeniu odňatia jej vlastníckych práv k bytu, mala právo žiadať náhradu škody, ktorou by uviedla vec do predošlého stavu, teda si zaobstarať obdobnú nehnuteľnosť a nie žiadať o náhradu škody vo forme nepreukázaného nájomného, ktorú by mohla takto uplatňovať ona, resp. jej právni nástupcovia, aj bez časového obmedzenia. Premlčaný je podľa citovaného zákonného ustanovenia, resp. podľa ustanovenia aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to rovnako odo dňa 24.03.2009.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov Ľ. T., G. E., E. C., C. J., oboznámením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 06.07.2010, odpoveďou Ministerstva vnútra SR zo dňa 05.01.2011, uznesením Ústavného súdu SR č. W.. Ú. XXX/XXXX -XXX z 22.04.2010, spisom tunajšieho súdu sp. zn. , notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. C. O. č. L. XX/XXXX zo dňa 18.04.2006, zmluvami o nájme, vyšetrovacími spismi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. č. ČVS: M. XXX/X-M.-P.-XXXX, ČVS: M. XXX/X-M.-P.-XXXX, ČVS: M. XXX/X-M.-P.-XXXX, ČVS: M.-XXX/OEK-P.-XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

V predmetnom konaní si navrhovateľka uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Navrhovateľka tento nesprávny postup vidí v tom, že príslušníci polície Obvodného oddelenia Policajného zboru v L. C. L. E. nezabránili nezákonnému vyprataniu vecí z jej bytu, asistovali pri jeho vypratávaní a aktívne sa tohto vypratávania zúčastnili, resp. výrazne prispeli k strate jej obydlia. Škoda vznikla podľa nej zaplatením nájomného za byt, resp. bývanie, ktoré si bola nútená zabezpečiť po vyprataní bytu.

Listom zo dňa 06.07.2010 požiadala navrhovateľka Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Ministerstvo na žiadosť odpovedalo listom zo dňa 05.01.2011. Oznámil jej, že žiadosti nevyhovuje, a to z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu, ako aj z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

Z výpovede navrhovateľky a predovšetkým spisu tunajšieho súdu sp. zn. , ale aj vyšetrovacích spisov vyplýva, že navrhovateľka uzavrela dňa 17.06.2003 zmluvu o úvere s nebankovým subjektom D..M..D.. V., D.. D. O..M.., na základe ktorej jej veriteľ poskytol úver vo výške 300.000,- Sk s tým, že spolu s „navŕšením“ predstavuje pohľadávka 390.000,- Sk. Splatnosť úveru bola dohodnutá do 17.12.2003. V prípade omeškania sa zaviazala navrhovateľka zaplatiť úroky z omeškania vo výške 0,27 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasne uzavreli účastníci tohto záväzkového vzťahu aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda bytu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Zo zmluvy tiež vyplýva, že v prípade nevrátenia istiny s príslušenstvom v dohodnutej lehote alebo neuhradenia dvoch po sebe nasledujúcich splátok podľa splátkového kalendára, zaväzuje sa dlžníčka aj spolu s osobami, ktoré s ňou bývajú, byt vypratať a kľúče odovzdať veriteľovi bez nároku na náhradný byt alebo ubytovanie. Súhlasila s použitím svojpomocného odňatia bytu a súčasne splnomocnila veriteľa na vypratanie bytu, ak riadne a včas svoje záväzky nesplní (článok VIII zmluvy o úvere).

Z obsahu oboznámených vyšetrovacích spisov, zo zápisníc o výsluchu navrhovateľky orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj z obsahu návrhu na riadenie predbežného opatrenia, ktorý podala navrhovateľka voči spoločnostiam D..M..D.. V. W. D..O..M.. na Okresnom súde P. dňa 13.04.2006 (č.l. 43 vyšetrovacieho spisu OR PZ v P. č. ČVS: M. - XXX/X-M.-P.-XXXX, č.l. 16 a nasl. spisu č. ČVS:M.-XXX/ OEK-P.-XXXX) vyplýva, že navrhovateľka ako dlžníčka dohodnutý splátkový kalendár nedodržiavala, opakovane (5- krát) bola doba splatnosti úveru predlžovaná dodatkami k úverovej zmluve uzavretými oboma účastníkmi zmluvy o úvere, naposledy dňa 22.06.2005. Z obsahu vyšetrovacích spisov vyplýva, že navrhovateľke veriteľ písomne oznámil, že pohľadávku zo zmluvy o úvere postúpil spoločnosti W. D..O..M... Tiež z nich vyplýva, že navrhovateľke a aj jej druhovi, bolo v období pred vyprataním bytu známe, že ak dlh nevyrovná, z bytu ju vysťahujú.

Z výpovede navrhovateľky, ako aj z výpovedí svedkov a vyšetrovacích spisov vyplýva, že dňa 24.03.2006 W., D.. D. O..M.. splnomocnená D..M..D.. V. D.. D. O..M.. vypratala byt č. XX, ktorý bol predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V tom čase bol v katastri nehnuteľností vedený vo vlastníctve nebankovej spoločnosti D..M..D.. V., navrhovateľka v predmetnom byte bývala. V čase jeho vypratávania bola v zahraničí, v byte boli prítomné osoby, ktoré spolu s ňou byt obývali, a to jej druh E. C. a syn C. J..

Z výpovede svedka C. vyplýva, že po otvorení vchodových dverí mu prítomný majiteľ firmy W. O. oznámil, že ich idú vypratať z bytu, pretože navrhovateľka nesplácala pôžičku. Nechcel ich do bytu vpustiť, chceli sa dostať do bytu násilne. Oznámil im, že navrhovateľka je v zahraničí. Odmietli mu na jeho žiadosť preukázať, na základe čoho ich chcú vysťahovať. Vyhrážali sa bitkou, synovi navrhovateľky sa podľa jeho vyjadrenia mali vyhrážať aj zbraňou. Syn navrhovateľky privolal políciu, policajtom po príchode na ich otázku, čo sa deje, oznámil, že ich chcú vysťahovať z bytu, že navrhovateľka nie je doma a potrebujú jeden deň na to, aby sa vrátila a záležitosť riešila s D..M..D.. V.. Neoznámil, že sa im vyhrážali, len im povedal, že ich idú vysťahovať a že im nepreukázali svoju totožnosť. Jeden z policajtov si prečítal listinu, ktorú mu predložil O.. Potom im policajt povedal, že byt musia vypratať, a tak pustili prítomných do bytu, nebránili im vo vstupe do bytu. Keď začali veci z bytu sťahovať, policajti odišli, zdržali sa na mieste asi pol hodinu. Za prítomnosti polície sa im nevyhrážali. Pri sťahovaní pomáhal prítomnej pani z notárstva spisovať veci, ktoré vysťahovávali a kontroloval, čo zapisuje. Z bytu im so synom navrhovateľky dovolili odniesť len najnutnejšie veci, doklady a niečo na oblečenie. Odmietli im oznámiť, kde veci odvážajú. Po vyhrážkach odovzdali aj kľúče od bytu. Navrhovateľku o vypratávaní bytu informoval hneď, ešte pred tým, než veci začali vypratávať. K vyprataniu došlo bez upozornenia navrhovateľky veriteľom, navrhovateľka však tušila už pred tým, že je zle, lebo jej veriteľ odmietol dať vyúčtovanie úveru a pýtal od nej vysokú sumu 630.000,- Sk. Zo zahraničia sa vrátila na druhý deň. Najskôr bývali u dcéry, neskôr si prenajali byt na D. P., potom v L. C. L. E.. Až neskôr sa dozvedeli, že v čase vypratávania bol byt vlastnícky vedený na D..M..D.. V..

V podstate rovnako okolnosti vypratávania bytu popísal aj svedok J.. Uviedol, že druh navrhovateľky privrel pred prítomnými mužmi dvere bytu, ktoré sa však nedali celkom zavrieť, preto ich zvnútra držal. Muži sa mu vyhrážali bitkou a cez privreté dvere mu ukázali zbraň. Telefonicky zavolal policajtov, oznámil im, že majú za dverami bytu ľudí, ktorí ich chcú z bytu vysťahovať. Neoznámil, že sa mu vyhrážajú. Po príchode policajnej hliadky otvoril dvere a všetci, teda asi 15 ľudí vošlo do bytu, na chodbu bytu vošli aj policajti. V tomto smere svedok vypovedal odlišne ako svedok C., ktorý tvrdil, že prítomné osoby vstúpili do bytu až po tom, čo policajt povedal, že ich musia vpustiť. Keď druh navrhovateľky pýtal nejaký doklad, na základe ktorého ich chcú vypratať, predložil O. jednému z policajtov listinu, ten si ju pozrel a povedal, že sa musia z bytu vysťahovať. Potom začali veci vynášať. Policajti po chvíle odišli, i keď podľa neho mali zostať až do konca, kým byt vysťahovávali.

Odporca tvrdil, že hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru v L. C. L. E. bola vyslaná na adresu bydliska navrhovateľky na základe telefonického oznámenia vlastníka bytu na linku 158 dňa 24.03.2006 z dôvodu preverenia oznámenia a zabezpečenia ochrany verejného poriadku v prípade narušenia občianskeho spolunažívania. Na mieste zotrvala z dôvodu zabezpečenia verejného poriadku, do bytu nevstupovala, preverenie vykonala len v priestoroch obytného domu. Na mieste nebol vykonaný žiaden služobný zákrok, ktorému by predchádzala žiadosť konkrétnej osoby. Nejednalo sa o asistenciu pri vypratávaní bytu novým vlastníkom, ale o bežné preverenie oznámenia fyzickej osoby. Služobný záznam spísaný hliadkou bol po dvoch rokoch skartovaný.

Vypočutí boli príslušníci polície, ktorí boli ako hliadka vyslaní na miesto samé. Z výpovede svedka T. vyplýva, že hliadku vyslala stála služba za účelom zabezpečenia ochrany verejného poriadku. Vždy pred takýmto zákrokom boli poučení o tom, že nesmú vstúpiť do bytu, ktorý sa vypratáva, musia byť nestranní a ich povinnosťou je dohliadať len na poriadok, teda aby nedošlo k jeho narušeniu, k nejakým konfliktom. V tomto prípade sa zdržiavali len pri hlavnom vchode alebo v spoločných priestoroch. Za ich prítomnosti nedošlo k žiadnemu konfliktu, ani hádke, v podstate nemali čo riešiť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či v čase príchodu hliadky sa už byt vypratával, dvere bytu boli otvorené. Nevidel, že by niekto z prítomných protestoval proti vypratávaniu, vylúčil akékoľvek vyhrážky, uviedol, že nikto z prítomných osôb nepodal oznámenie ohľadne priestupku, resp. trestného činu a neurobil tak ani následne na obvodnom oddelení. Nikto z osôb prítomných ho neupozornil na to, že sa cíti ohrozený. Uviedol, že ak by osoby, ktoré byt vypratávali, nejakým spôsobom ohrozovali nájomcu alebo vlastníka bytu, resp. obmedzovali jeho osobnú slobodu alebo by do bytu vstupovali násilne alebo sa násilnícky správali, riešili by to obmedzením osobnej slobody. K takémuto zákroku však v jeho prípade nikdy nedošlo. Tiež uviedol, že po zákroku sa žiadna osoba na policajný postup nesťažovala, stalo sa tak až niekoľko rokov po ňom. V tom čase už nebolo možné prešetriť postup zvukovým záznamom zo služby, ktorý bol po 5 rokoch skartovaný.

Svedok E. (druhý príslušník policajnej hliadky) si na tento konkrétny prípad vôbec nepamätal. Uviedol, že na podobné zákroky bol vyslaný asi 5 - 6 krát a jeho povinnosťou bolo dohliadať na verejný poriadok pri vypratávaní exekútorom, ktorý predložil súdne rozhodnutie. Nikdy neasistoval pri vypratávaní bytu, nesťahoval veci a ani pri jednom jeho zákroku, nebolo potrebné prijímať opatrenia, nedošlo k žiadnym napadnutiam, narušeniam poriadku, ani k žiadnym trestným oznámeniam. Oprávnenosť vypratávania bytu po právnej stránke neriešil. Uviedol, že otázku oprávnenosti mala riešiť stála služba, keď požiadal exekútor alebo niekto iný o prítomnosť policajtov pri vypratávaní, k žiadosti bolo priložené buď súdne rozhodnutie alebo zmluva, z ktorej povinnosť vypratať byt pre nesplnenie nejakej povinnosti vyplývala.

Ďalej súd zistil, že navrhovateľka sa o vyprataní bytu a o tom, že na miesto samé jej syn privolal príslušníkov polície dozvedela v deň vypratania bytu, teda 24.03.2006. Následne podala v súvislosti s vyprataním bytu niekoľko trestných oznámení na neznámeho páchateľa, na spoločnosti D..M..D.. V., ako aj W., resp. na ich zamestnancov, či konateľov pre nebezpečné vyhrážanie a vydieranie, podvod, krádež, porušovanie domovej slobody, a to dňa 10.04.2006, 29.05.2006, dňa 15.05.2007. Ako vyplýva z pripojených vyšetrovacích spisov všetky trestné oznámenia boli odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania, resp. ak aj bolo trestné stíhanie začaté bolo zastavené, keďže oznámený skutok nebol trestným činom. Ani v jednom z týchto trestných oznámení, resp. vo výpovediach, navrhovateľka, ani jej druh a syn, nenamietali postup policajtov privolaných v deň vypratávania bytu.

Dňa 06.06.2006 podala navrhovateľka návrh na začatie súdneho konania, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práv k nehnuteľnosti uzavretá medzi ňou a spoločnosťou D..M..D.. V. je neplatná. Neskôr súd na jej návrh pripustil rozšírenie návrhu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý bol veriteľom predaný manželom G.. Konanie sa viedlo pod sp. zn. . Rozsudkom zo dňa 27.01.2010 č.k. -324 súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou tohto bytu. Ďalej určil, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľkou a D..M..D.. V. je absolútne neplatná podľa , keď dôvodom boli aj neprijateľné podmienky, keďže sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú. Zároveň súd určil aj absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k bytu. Tento rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil Krajský súd v P. rozsudkom zo dňa 21.12.2010 č.k. -508. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2011.

Súd vlastnou činnosťou zistil, že navrhovateľka podala dňa 07.08.2009 na Ústavnom súde sťažnosť, v ktorej namietala, že jej základné právo na obydlie podľa článku 21 ods. 1 a 3 bolo porušené postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru L. C. L. E., keďže príslušníci polície nezabránili násilnému vypratávaniu bytu v prospech spoločnosti, ktorá jej poskytla úver. Domáhala sa finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,- eur. Sťažnosť Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22.04.2010 č. W.. Ú. XXX/XXXXXXX- odmietol ako oneskorene podanú. Konštatoval, že k namietanému postupu došlo 24.03.2006 a v tento deň sa navrhovateľka reálne dozvedela (telefonicky od svojho priateľa) o zásahu do jej práva na obydlie. Z tohto dôvodu sa Ústavný súd Slovenskej republiky nezaoberal meritom sťažnosti navrhovateľky.

Po zamietnutí sťažnosti Ústavným súdom SR požiadala navrhovateľka Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru L. C. L. E.. Ministerstvo jej žiadosti nevyhovelo.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné naplnenie troch podmienok, a to: 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy, 2/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutie v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia. O zodpovednosti štátu však možno hovoriť iba vtedy, ak ide o taký nedostatok v činnosti orgánu štátu, ktorý mal dopad do majetkovej sféry občana a iba ak je nesprávny úradný postup orgánu štátu príčinou vzniku zmenšenia majetku občana. Zodpovednosť štátu teda vzniká, ak sa preukáže, že pri správnom úradnom postupe orgánu štátu by ku škode nedošlo. Dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je na tom, kto si nárok uplatňuje.

Rozhodovanie o náhrade škody, ku ktorej vzniku došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu, je závislé od náležitého posúdenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, predovšetkým príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V danom prípade bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru L. C. L. E., postupovali nesprávne, keď nezabránili vyprataniu predmetného bytu, resp. vysťahovaniu jej príbuzných z bytu.

Navrhovateľka dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla. V dôkaznej núdzi sa ocitla predovšetkým vlastnou vinou, keď nárok na náhradu škody podala 5 rokov po tom, čo k nesprávnemu postupu policajtov malo dôjsť. Nezachovali sa žiadne záznamy z tohto zákroku polície a je samozrejmé, že ani vypočutí svedkovia - členovia policajnej hliadky si na podrobnosti nemôžu po takejto dobe pamätať. Zo skutkového stavu vyplýva, že policajná hliadka bola na miesto samé vyslaná na základe telefonického oznámenia. Nebolo jednoznačne preukázané, kto telefonické oznámenie na polícii urobil. V tomto smere boli v tvrdeniach účastníkov rozpory. Ak aj oznámenie urobili príbuzní navrhovateľky, nebolo preukázané, že sa domáhali ochrany majetku, resp. zabránenia ich vysťahovaniu. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, ani po príchode policajtov žiadna z osôb obývajúcich byt o takúto pomoc nepožiadala. Nebolo povinnosťou prítomných policajtov v danom okamihu a za krátky čas právne posudzovať vzniknutú situáciu. Nakoniec otázka platnosti úverovej zmluvy, resp. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k bytu, bola až neskôr predmetom súdneho sporu, ktorý v dôsledku rozsiahleho dokazovania trval takmer 5 rokov a teda až právoplatnosťou tohto rozsudku sa stala navrhovateľka opätovne vlastníčkou predmetného bytu.

Navrhovateľka v predmetnom návrhu zdôrazňuje, že svojím postupom policajti porušili povinnosť chrániť jej obydlie a svojou pasivitou prispeli k strate jej obydlia. Týmto bolo porušené jej základné právo vyplývajúce z článku 21 . Súd v tomto smere zdôrazňuje, že všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať porušenie základných práv a slobôd výkonom verejnej moci, takéto oprávnenie má len Ústavný súd Slovenskej republiky ( , o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov). Navrhovateľka využila možnosť ústavnej sťažnosti, ktorá však pre oneskorené podanie, bola neúspešná a ústavný súd sa nemohol meritórne vecou zaoberať, i keď konštatoval vo svojom uznesení, že sťažnosť navrhovateľky možné porušenie jej práv Obvodným oddelením Policajného zboru L. C. L. E., voči ktorému smerovala, signalizovala.

Nebola preukázaná ani existencia druhej podmienky vzniku zodpovednosti, teda príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym postupom polície a uplatnenou škodou zodpovedajúcou nájomnému, ktoré navrhovateľka platila za iný byt po vyprataní predmetného bytu, resp. nemajetkovou ujmou. Navrhovateľka stratila vlastnícke právo k bytu v dôsledku uplatnenia zabezpečovacieho prevodu práva zo strany jej veriteľa pre nesplnenie záväzku. Skutočnosť, že byt nemohla užívať a následne si musela zabezpečiť svoje bývanie iným spôsobom a platiť za prenajatý iný byt nájomné, nie je v príčinnej súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom policajtov. Jednoznačne k vyprataniu navrhovateľky došlo v dôsledku nedovoleného svojpomocného konania veriteľa navrhovateľky, resp. spoločnosti W., ktorú spoločnosť D..M..D.. V. na vypratanie bytu splnomocnila. Nie je pri tom v tomto smere dôležité, že predmetný byt bol v tom čase vedený v katastri nehnuteľností vo vlastníctve veriteľa navrhovateľky na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k bytu, ktorú neskôr súd na návrh navrhovateľky určil za absolútne neplatnú. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od samého začiatku voči každému. Kto má naliehavý právny záujem, môže sa určenia neplatnosti dovolávať bez časového obmedzenia, či už súdnou alebo aj mimosúdnou cestou. Takéto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastávajú. Súd za absolútne neplatnú určil aj zmluvu o úvere, teda aj jej článok VIII, v ktorom navrhovateľka v prípade riadneho a včasného nesplnenia svojich záväzkov súhlasila so svojpomocným vyprataním svojho bytu a splnomocnila k tomu veriteľa D..M..D.. V..

Možnosť „svojpomoci“ je v úverovej zmluve dohodnutá v rozpore s jej úpravou v . Toto ustanovenie umožňuje výnimočne za splnenia všetkých uvedených predpokladov ako prostriedok ochrany subjektívnych práv svojpomoc, teda možnosť ohrozeného vlastnými silami bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah inej osoby do svojho práva sám odvrátiť. Účelom svojpomoci podľa tohto ustanovenia však môže byť len zachovanie doterajšieho faktického pokojného stavu (tzv. svojpomoc obranná - defenzívna), a to aj v prípade, keď tento (pokojný) stav by bol neoprávnený, či protiprávny a nie vytvorenie stavu nového, jeho zmenou, teda svojpomocou.

Podľa názoru súdu je dôvodná aj námietka premlčania, ktorú vzniesol odporca v súlade s ust. a ust. - 3 citovaného zákona. Podľa prvej vety citovaného ust. zákona sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený subjekt sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch a právo na jej náhradu uplatniť na súde.

Navrhovateľka sa o škode, ku ktorej malo dôjsť nesprávnym postupom polície, dozvedela v deň, keď k tomuto namietanému postupu malo dôjsť, teda dňa 24.03.2006, a to telefonicky od svojho druha. Ak navrhovateľka bola názoru, že postup polície bol nesprávny a že v jeho dôsledku došlo k odňatiu jej vlastníckeho práva k bytu, a teda ku škode, mala právo sa domáhať náhrady škody uvedením veci do predošlého stavu, teda zaobstarať si obdobný byt. Ak by aj postup polície v deň vypratania bytu bol nesprávny, škoda, ktorá v tomto dôsledku mohla vzniknúť, nemôže spočívať v platení nájomného za iný byt (výšku navrhovateľka naviac v plnom rozsahu ani nepreukázala). Navrhovateľka si náhradné bývanie musela zabezpečiť z toho dôvodu, že na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ( v znení v čase uzavretia zmluvy), došlo k prevodu jej vlastníckeho práva k bytu na veriteľa a tým aj k strate oprávnenia predmet vlastníctva užívať. Uplatnený nárok na náhradu škody je od 24.03.2009 premlčaný a týmto dňom sa premlčal aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Ustanovenie zákona sa vzťahuje aj na lehoty týkajúce sa nemajetkovej ujmy, čomu nasvedčuje tá skutočnosť, že samotný zákon v ust. v časti nazvanej „Spôsob a rozsah náhrady škody“ považuje za škodu nielen skutočnú škodu a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú ujmu. Ak teda navrhovateľka návrh na začatia konania podala na súde dňa 03.03.2011, jej nárok je premlčaný a keďže odporca vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku, ani z tohto dôvodu nie je možné návrhu vyhovieť.

Navrhovateľka tvrdila, že akceptovanie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi ( ) pre výrazné nerovné postavenie účastníkov. Súd odporcom uplatnenú námietku premlčania nepovažuje za vznesenú v rozpore s dobrými mravmi. Premlčaciu lehotu stanovuje priamo zákon, ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Nemožno teda hovoriť o tom, že využitie možnosti štátu vzniesť námietku premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút premlčania je zákonným inštitútom a vo všeobecnosti prispieva k istote v právnych vzťahoch. Súd nezistil žiadne okolnosti existujúce v čase uplatnenia námietky premlčania, ktoré by odôvodňovali tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania.

Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ,, ).