Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/61/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Y. H., B.. XX.XX.XXXX, X. B. O. XX/XX, XXX XX B. O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, o zaplatenie 432,15 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 183,20 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 183,20 € od 06.06.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov dňa 16.12.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 432,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 432,15 € odo dňa 06.06.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom neuhradenej ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty. Z požadovanej istiny tvoril nárok žalobcu 183,20 € ako neuhradené elektronické komunikačné služby a 248,95 € ako nárok na zmluvnú pokutu.

Rozsudkom č.k. -56 zo dňa 08.08.2011 Okresný súd Bardejov vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a priznal žalobcovi istinu v celkovej výške 432,15 € pozostávajúcu z čiastkových nárokov uvedených vyššie s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 432,15 € od 06.06.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 25,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného.

V odvolaní namietal, že mu nie je známa konkrétna špecifikácia žalovanej pohľadávky, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku táto informácia nevyplýva a naviac vedľajšiemu účastníkovi napriek jeho žiadosti o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh v podaní zo dňa 13.07.2011, ktorým oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania, neboli tieto materiály súdom doručené. Vedľajší

účastník súdu prvého stupňa vytýka skutočnosť, že postupoval v súlade so zákonom a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa , ako aj to, že rozsudok odôvodnil iba v intenciách ustanovenia Vedľajší účastník na strane žalovaného teda v odvolaní napadol rozsudok ako celok. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v odvolaní zároveň poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva iba skutočnosť, že využívaním služieb vznikla žalobcovi pohľadávka vo výške 432,15 € s príslušenstvom, preto podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka nie je možné zistiť, či táto suma je iba sumou za neuhradené faktúry alebo je v tejto sume zahrnutá aj zmluvná pokuta. Postupom súdu preto došlo k odňatiu možnosti vedľajšieho účastníka konať pred súdom v spojení s nesprávnym právnym posúdením veci, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca, a to podaním zo dňa 28.10.2011. Uviedol, že žalobný návrh je dôvodný, a to v celom rozsahu, ako bol uplatnený, nakoľko žalobca si plnil riadne a včas všetky svoje zmluvné povinnosti, zatiaľ čo zo strany žalovaného dochádzalo opakovane k neplneniu si zmluvných povinností, dôsledkom čoho bolo odstúpenie žalobcu od zmluvy, ako aj vyúčtovanie dojednanej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaným, vedúcich k ukončeniu zmluvného vzťahu. Pri uzatváraní zmluvy o pripojení zmluvné strany splnili podmienky predpokladané pre platné uzavretie zmluvného vzťahu. Okrem práv a povinností výslovne upravených Z. sa zmluvné vzťahy riadia . Podľa žalobcu bola uplatnená zmluvná pokuta dojednaná plne v súlade s platným právnym poriadkom a ako taká nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka ďalej uviedol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného považuje za nedôvodný, nakoľko sa a priori nejedná o klasický spotrebiteľský spor, kde si poškodený spotrebiteľ alebo právnická osoba na to zriadená uplatňuje svoje práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V riešenom prípade ide o spor, ktorým sa poškodený dodávateľ služieb domáha zaplatenia ceny za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v súlade so zákonom. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nevykonal nič na zistenie rozhodujúcich skutočností, nepožiadal o nahliadnutie do súdneho spisu, neprejavil záujem o zistenie, či a kedy je nariadené pojednávanie. V rozpore so skutočnosťou uvádza ničím nepodložené tvrdenia o porušení zákona súdom. Používa iba všeobecné formulácie o potrebe ochrany spotrebiteľa a bez znalosti problematiky prejednávaných prípadov hromadne vstupuje do konaní, čím môže naopak poškodiť žalovaných, ktorým sa v konečnom dôsledku zvyšujú náklady na trovy konania.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súčasne navrhol, aby súd zaviazal vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.05.2012 č.k. -74 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 05.02.2013 sa na základe substitučného plnomocenstva zo dňa 22.12.2012 dostavil právny zástupca žalobcu JUDr. František Sobek. Žalovaný sa nedostavil, pričom doručenie predvolania mal vykázané dňa 16.11.2012. Svoju neúčasť ničím neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka neprítomný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 10.01.2013. O odročenie pojednávania nežiadal. Preto súd v zmysle vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom právneho zástupcu žalobcu a písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 09.01.2013, ktoré bolo krátkou cestou doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

Po oboznámením so spisovým materiálom právny zástupca žalobcu uviedol, že k úhrade pohľadávky zo strany žalovaného nedošlo, preto zotrváva na podanom návrhu v celom rozsahu.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 09.05.2006 uzavretá Zmluva o pripojení č. XXXXXXX (v ďalšom kontexte „Zmluva“) s Dodatkom k Zmluve. Predmetom Dodatku bol predaj vybraného zľavneného mobilného telefónu s tým, že žalobca poskytol užívateľovi zľavu z kúpnej ceny MT za predpokladu dodržania podmienok Dodatku.

Z ustanovení bodu 1b a 2) Dodatku vyplýva povinnosť užívateľa platiť po dobu 24 mesiacov včas cenu služieb v súlade so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby navrhovateľa tak, aby nedošlo k vypojeniu SIM karty zo strany Prevádzkovateľa.

Pre prípad porušenia zmluvných povinnosti s následkom odstúpenia od zmluvy bola v Dodatku k zmluve dojednaná zmluvná pokuta vo výške 7.500,- Sk. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.

Vyššie uvedené skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné a sporné medzi nimi nebolo ani to, že povinnosťou žalovaného bolo platiť žalobcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške uvedenej vo vystavených faktúrach.

Podľa článku 5 bod 5.2 písm. b) Všeobecných podmienok účastník je povinný najmä uhrádzať cenu za využívanie Služieb a v súlade so Zmluvou a platným Cenníkom.

Využívaním služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete žalovaným vznikla tak žalobcovi celková pohľadávka v sume 432,15 € ako nezaplatené poplatky za hovorné, mesačné poplatky a nároku na zmluvnú pokutu v zmysle Dodatku. Navrhovateľ odporcovi za ním poskytnuté služby vyfakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.06.2008 vo výške po čiastočnej úhrade 84,56 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.07.2008 vo výške 96,98 € a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.09.2008 vo výške 1,66 €. Uvedené súd zistil z vyššie uvedených faktúr. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na faktúry vystavené žalobcom nereagoval, zaslal mu žalobca pokus o zmier zo dňa 28.08.2008 s rozpisom neuhradených faktúr v celkovej výške 183,20 €, v ktorom určil dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžnej sumy - do 12.09.2008 a v ktorom žalovaného súčasne upozornil, že ak v stanovenej lehote svoj záväzok nesplní, odstúpi od zmluvy v súlade s bodom 15.3 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete. V pokuse o zmier bol žalovaný upozornený na automatické predĺženie doby trvania dodatku k zmluve o pripojení a doby viazanosti z neho vyplývajúcej o dobu odo dňa vypojenia SIM karty až do jej opätovnej aktivácie. Súčasne bol žalovaný v pokuse o zmier upozornený na doúčtovanie zmluvnej pokuty vo výške 7.500,- Sk (248,95 €), ak neuhradí splatné faktúry v tejto lehote. Na pokus o zmier žalovaný taktiež nereagoval. Z dôvodu nezaplatenia dlžnej sumy si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.06.2009. Zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností, ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný zotrvá v zmluvnom vzťahu a že si bude svoje zmluvné povinnosti plniť.

Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa , o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 5 ods.7 cit. zák. účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) cit. zák. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 2 písm. b) cit. zák. účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a) a b) cit. zák. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) a e) cit. zák. podnik môže od zmluvy o pripojení odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

V zmysle tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení č. XXXXXXX je účastník povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 7.500 Sk (248,95 €).

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom vyjadrení zo dňa 09.01.2013 namietal opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a oznámil, že do konania vstupuje len ohľadom samostatného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uviedol, že nárok žalobcu pozostávajúci z dvoch samostatných nárokov, konkrétne z nároku na sumu 183,20 € za nezaplatené elektronické komunikačné služby a nároku na sumu 248,95 € na zaplatenie zmluvnej pokuty sú nárokmi z odlišných právnych vzťahov a tieto môžu byť predmetom aj samostatných žalôb, nie sú na sebe závislé. Vedľajší účastník nenamieta samostatný uplatnený nárok žalobcu vo výške 183,20 € s príslušenstvom za poskytnuté elektronické komunikačné služby, preto v tejto časti žaloby nemá záujem vystupovať, ani pôsobiť na podporu žalovaného, keďže nezistil porušenie spotrebiteľských práv pri uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie elektronických komunikačných služieb.

Uviedol, že s poukazom na ustanovenia , a zmluvná pokuta má nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa a táto podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Vedľajší účastník poukázal na právoplatné rozsudky Krajského súdu v Prešove, na základe ktorých je žalobca povinný sa zdržať používania nekalej podmienky z dôvodu je neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi (napr. rozsudok KS Prešov zo dňa 15.3.2012, č.k. -42, rozsudok KS Prešov zo dňa 21.6.2012, sp. zn. a i.) Zároveň si uplatnil náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 104,84 €.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o pripojení zo dňa 09.05.2006 vrátane k nej uzatvoreného dodatku. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, súd nemal pochybnosti o tom, že si žalobca splnil všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy i dodatku a poskytoval žalovanému telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu. Rovnako súd nemal pochybnosti ani o tom, že si žalovaný svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnil, a to povinnosť zaplatiť cenu za poskytované telekomunikačné služby riadne a včas, ktoré boli žalovanému vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.06.2008 vo výške po čiastočnej úhrade 84,56 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.07.2008 vo výške 96,98 € a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.09.2008 vo výške 1,66 € (spolu 183,20 € za nezaplatené elektronické komunikačné služby).

Za nedôvodný považoval však súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty zo zmluvy v sume 248,95 €.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia , ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (uvedené vyplýva z výpisu z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (, ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú

zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v , a to v a nasl. ustanovení a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

V zmysle nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa čl. 12 bod 2.1 Všeobecných podmienok ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo Zmluvy alebo z akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu so spoločnosťou T-Mobile (ďalej len „peňažný záväzok“, má spoločnosť T-Mobile voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V prípade, ak by výška úroku z omeškania stanovená podľa platnej právnej úpravy bola vyššia, ako je dohodnutá podľa prvej vety, má spoločnosť T-Mobile nárok na úrok z omeškania vo výške podľa takejto platnej právnej úpravy.

Keďže žalovaný jednotlivé platby neuhrádzal v dohodnutých lehotách splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania až odo dňa 06.06.2009, t.j. nasledujúcim dňom po splatnosti poslednej z faktúr, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta, t.j. po splatnosti faktúry č. 7904424500 splatnej dňa 05.06.2009.

Vzhľadom k tomu, že súd je viazaný návrhom na začatie konania, priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 183,20 € od 06.06.2009 do zaplatenia, a to v súlade s ust. a v súlade s ust. nariadenia Vlády SR č.

Zmluvná pokuta je právnym inštitútom, upraveným v v a nasl. V tomto prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky o dojednaní zmluvnej pokuty spôsobuje neplatnosť tohto dojednania od počiatku a nespôsobuje predpokladané a dohodnuté právne účinky. Táto skutočnosť nie je v rozpore s ustanoveniami zákona upravujúcimi zmluvnú pokutu, pretože pokiaľ by si účastníci platne dohodli zmluvnú pokutu, v prípade splnenia podmienok by ju povinná zmluvná strana musela zaplatiť. V tomto prípade to však nenastalo a dohoda o zmluvnej pokute je neplatná. Je tiež nepochybné, že odporca užíval služby navrhovateľa, za ktoré v určitom období neplatil.

S poukazom na uvedené má súd za to, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pripojení, na základe ktorej mal žalovaný uhradiť žalobcovi za služby, ktoré mu žalobca poskytoval, a preto súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom neuhradených služieb sumu 183,20 € . Nesplnením svojho záväzku riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 183,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, pretože žalobca svoj nárok v tejto časti návrhu riadne preukázal a odôvodnil a naopak žalovaný nepreukázal zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.

V prevyšujúcej časti, t.j. v časti zmluvnej pokuty a k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania súd žalobný návrh zamietol ako nedôvodný s prihliadnutím na neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná podmienka uvedená v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 09.05.2008 v tabuľke č. 1 je podľa názoru súdu neprijateľná, súd však s ohľadom na znenie využil fakultatívnu možnosť úvahy o tom, či uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol aj vo výroku tohto rozsudku a mal za to, že to nie je potrebné.

O trovách konania súd rozhodol podľa a vyslovil, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.