Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-131-2004.pdf
PDF · 89.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/131/2004
Uznesenie
Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: HOSPIMED- Slovakia, spol. s r.o. Orenburská 44, 810 05 Bratislava, IČO: 31 342 311, zast. JUDr. Roman Ožvold, Vazovova č. 9A, 811 07 Bratislava proti povinnému t.č. neexzistujúci právny subjekt: INTERIER LADO v.o.s. Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 620 396 na vymoženie pohľadávky vo výške 0,05% - ný úrok z omeškania za každý deň zo sumy 1.116.246,90.-Sk od 27.04.1999 do 10.06.1999, zo sumy 492.654,50.-Sk od 15.07.1999 do 13.03.2000, z istiny 162.657,50.-Sk od 14.03.2000 do 13.08.2002, z istiny 62.657,50.-Sk od 14.08.2002 do 05.11.2002 + trovy predchádzajúceho konania 7.970.- Eur + trovy exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava pod spis. zn. EX 118/2004 na základe návrhu oprávneného zo dňa 06.02.2004 a poverenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 5601 010158 zo dňa 16.02.2004 z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 280,71 € a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 0,05% - ný úrok z omeškania za každý deň zo sumy 1.116.246,90.-Sk od 27.04.1999 do 10.06.1999, zo sumy 492.654,50.-Sk od 15.07.1999 do 13.03.2000, z istiny 162.657,50.-Sk od 14.03.2000 do 13.08.2002, z istiny 62.657,50.-Sk od 14.08.2002 do 05.11.2002 + trovy predchádzajúceho konania 7.970.- Eur + trovy exekúcie , a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/136/2002 zo dňa 14.11.2002.
Poverením č. 5601 010158 zo dňa 16.02.2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára so sídlom exekútorského úradu Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 118/2004.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu v Banskej Bystrici doručené dňa 30.05.2012, súdny exekútor žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra a teda stratil právnu subjektivitu a spôsobilosť byť účastníkom konania.
Súd z aktuálneho výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 28Cbr/1/2005- 200 zo dňa 26.02.2007 bola obchodná spoločnosť INTERIER LADO v.o.s. Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 620 396 zrušená bez likvidácie. Dňa 21.02.2008 bol povinný z obchodného registra vymazaný.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov ( ďalej len "OSP" ), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno- právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.
Podľa § 20a ods. 2 Obč. zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len
" Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu 375,90 € / odmena 92,96 eur za 14 hod. po 6,64 eura, 69,72 eur za 21 úkonov po 3,32 eura , hotové výdavky 163,57 eura za poštovné, poplatky + 20 % DPH 62,65 eur. Súd preskúmal vyúčtovanie trov zo dňa 22.05.2012 a pripojeného EX spisu dospel k záveru, že toto nie je v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. a upravil ich na sumu 280,71 eura.
Odmena exekútora pri zastavení exekúcie sa podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom k 30.04.2008 určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu bola do 31.12.2008- 6,64 € ( 200,- Sk), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky bola 3,32 € ( 100,- Sk ).
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie zo dňa 22.05.2012 súd uvádza, že citovaná vyhláška určovala odmenu exekútora pri zastavení exekúcie dvoma spôsobmi, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Za ktoré úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou, vymedzuje taxatívne § 15 ods. 1 vyhlášky. Toto ustanovenie honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 100,- Sk, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje.
Z predloženého spisu vyplýva, že prináleží exekútorovi paušálna odmena 69,72 € za 21 úkonov po 3,32 € (100,- Sk podľa § 15 ods. 1 EP (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie majetku, doručenie exekučných príkazov).
Za exekučnú činnosť, ktorá smeruje k nútenému výkonu (§ 2), a ktorá je u exekútora honorovaná odmenou podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, nemožno považovať za úkony podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu: prevzatie a zaregistrovanie, žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, vydanie exekučných príkazov, doručenie exekučných príkazov. Súd má za to, že pri týchto úkonoch ide o administratívne práce, ktoré nemožno odmeňovať podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Ďalej okresný súd už priznal exekútorovi paušálnu odmenu za získanie poverenia, ktorá v sebe zahŕňa aj administratívne úkony ako prevzatie a zaregistrovanie, žiadosť o udelenie poverenia. Taktiež súd už priznal exekútorovi paušálnu odmenu za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie aj za doručovanie exekučných príkazov vo výške po 3,32 € ( 100,- Sk, pričom poštovné za doručovanie viacerým adresátom si mohol exekútor zahrnúť do poštovného a zrejme aj tak urobil. Potom súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu 6,64 eura za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu po 6,64 € ( návrh na zastavenie exekúcie ).
Ust. § 22 citovanej vyhlášky upravuje, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Tomuto nasvedčuje špecifikácia hotových výdavkov vyčíslených na sumu 163,57 €. Súd nemal z predloženého exekučného spisu preukázanú položku spotrebovaný materiál, archiváciu, telekomunikačné výdavky. Ostatné položky považoval za reálne a dôvodné. Potom exekútorovi prináleží náhrada hotových výdavkov vo výške 157,57 € za poštovné a poplatky bankám.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal 20 % DPH vo výške 46,78 € ( odmena 76,36 € , náhrada hotových výdavkov 157,57 €).
Potom trovy exekúcie zodpovedajú celkovej sume 280,71 €, ktoré pozostávajú z odmeny 76,36 € a z náhrady hotových výdavkov 157,57 € a 20 % DPH 46,78 €.
Vzhľadom na uvedené súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s citovanou vyhláškou a Exekučným poriadkom celkovú sumu 280,71 Eur , a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Na záver súd poznamenáva, že exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 375,90 €, ktoré však nepovažoval za primerané vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. Exekúcia má byť vykonávaná primeraným, vhodným spôsobom, pričom treba brať zreteľ aj na výšku vymáhanej pohľadávky, s čím súvisí primeranosť nákladov vynakladaných na exekúciu.
Exekučné konanie sa začalo 06.02.2004, kedy bol doručený návrh oprávneného súdnemu exekútorovi.
Ak povinný (právnická osoba) v priebehu exekučného konania zanikol bez právneho nástupcu, je odôvodnené zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 z 24. 11. 2011
V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom ( viď rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 11/2012).
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.