Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Pc/14/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky/manželky: Z. T., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. F. XX, B., Slovenská J., K..Č.. F. XXXX/X, X., Č. J., štátna občianska Q. J., zastúpená advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., IČO: 36 854 930, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, Slovenská republika proti manželovi: P. A. C. T., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX C. J. B. B. XNG R. A., K..Č.. F. XXXX/X, X., Č. J., štátny občan Q. A. V. B. T. Q. Í. o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že vo veci rozvodu manželstva manželov: Z. T., Z.. XX.XX.XXXX a P. A. C. T., Z.. XX.XX.XXXX nemá právomoc vo veci konať.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.06.2023 domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 16.10.2021 v B.. Z manželstva sa deti nenarodili. S manželom nemali spoločné bydlisko na Q., ani jeden z manželov aktuálne na Q. nežije. Obaja manželia sa zdržiavajú v X.. Navrhovateľka má evidovaný trvalý pobyt na adrese F. XX, B.. Manžel na Q. nemá evidovaný trvalý pobyt. Poukázala na ustanovenie z. o medzinárodnom práve súkromnom aa procesnom, podľa ktorého v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právom slovenských súdov daná,, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Keďže navrhovateľka je štátnou občianskou Slovenskej republiky mala za to, že je daná právomoc Slovenských súdov vo veci konať.

2. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 3. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "").

5. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety ústavného , právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom súd, sa v prvom rade zaoberal otázkou, či vec patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, z pohľadu Nariadenia Rady

(ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000), ktoré bolo revidované Nariadením (ES) 2019/1111 zo dňa 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ako i z pohľadu z. o medzinárodnom práve súkromnom (ďalej len " ZMPS") .

7. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vystúpilo z Európskej únie dňa 31.01.2020.

8. Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 ( Brusel IIa) sa v zmysle Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie uplatňovalo aj na súdne konania začaté pred skončením tzv. prechodného obdobia t.j. do 31.12.2020. Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 ( Brusel IIa) bolo následne revidované Nariadením rady (EÚ) č 2019/111 ( Brusel IIa rev. ), ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.08.2022.

9. Podľa článku 1 a) Nariadenia (EÚ) 2019/1111 zo dňa 25.06.2019 (ďalej len " Brusel IIa rev . ") toto nariadenie sa uplatňuje vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva

10. Podľa článku 3, bod 1 Nariadenia Brusel IIa rev vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,

a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva,

- má odporca obvyklý pobyt

- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej rok bezprostredne pred podaním návrhu alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt ,ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia

11. Podľa článku 4 Nariadenia Brusel IIa rev. , súd , ktorý koná podľa článku 3, má tiež právomoc konať o vzájomnom nároku, ak uvedený vzájomný nárok patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

12. Podľa článku 5 Nariadenia Brusel IIa rev. , bez toho, aby bol dotknutý článok 3, súd členského štátu, ktorý povolil rozluku , má tiež právomoc zmeniť rozluku na rozvod, ak tak ustanovuje právny poriadok tohto členského štátu.

13. Podľa Článku 6 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa rev , s výhradou odseku 2, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa právneho poriadku tohto štátu.

14. Podľa Článku 6 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa rev. manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území členského štátu alebo je štátnym príslušníkom členského štátu, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

15. Podľa Článku 6 ods. 3 Nariadenia Brusel IIa rev., proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského štátu, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytom na území iného členského štátu využiť kritériá právomoci platné v danom štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto štátu.

16. Podľa článku 18 Nariadenia Brusel IIa rev. , ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

17. V článku 6 Nariadenia Brusel IIa rev. je upravená tzv. zostatková právomoc. Ak žiaden súd členského štátu nemá právom podľa článkov 3,4,5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu. Na základe zostatkovej právomoci môže by žalovaný: - manžel, ktorý nemá obvyklý pobyt v žiadnom členkom štáte a nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu, alebo - manžel, ktorý nemá obvyklý pobyt v žiadnom členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu, alebo - manžel, ktorý nemá obvyklý pobyt v žiadnom členskom štáte ale je žalovaný v štáte svojej štátnej príslušnosti. Slovenské súdy iba v týchto prípadoch zostatkovej právomoci, aplikujú ustanovenie § 38 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom. 18. Poukazujúc aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora ( Ďalej len "ESD") vo veci Lopez plynú dva dôležité závery: - slovenské súdy majú posudzovať medzinárodnú právomoc prednostne podľa nariadenia Brusel IIa aj v prípade, že manželstvo vykazuje cudzí prvok, ktorý sa viaže k tretiemu nečlenskému štátu, pokiaľ neexistuje bilaterálna medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná vo vzťahu k danému tretiemu štátu a ktorá obsahuje pravidlo právomoci pre daný prípad, - slovenské justičné orgány majú pri posudzovaní vlastnej právomoci podľa nariadenia Brusel IIa uskutočniť test pozostávajúci z nasledovných otázok: 1. Je daná medzinárodná právomoc slovenského súdu podľa článku 3 až 5 nariadenia Brusel IIa na konanie o zrušenie manželstva rozvodom. 2. Ak nie, existuje súd iného členského štátu, ktorý by si mohol založiť právomoc podľa nariadenia Brusel IIa?. Ak aj na druhú otázku odpovie slovenský súd negatívne a súčasne odporca nemá obvyklý pobyt v inom členskom štáte EÚ resp. nie je štátnym príslušníkom iného členského štátu, môže slovenský súd posúdiť vlastnú medzinárodnú právomoc podľa z. o medzinárodnom práve súkromnom.

19. Manželka ako navrhovateľka je občianskou Q. J., s trvalým pobytom na území Q. J., avšak s obvyklým pobytom v Č. J.. Jej manžel je štátny občan Q. A.H. V. B. a Q. Í. s obvyklým pobytom v Č. J.. Manželia ( obaja) nie sú štátnymi príslušníkmi Q. J. , ktorá okolnosť by , v zmysle článku 3 písm. b) nariadenia Brusel IIa, zakladala právomoc slovenského súdu. Ustanovenie článku 3 bod 1 Nariadenia Brusel IIa rev. vypočítava alternatívne možnosti, podľa ktorých sa môže navrhovateľ v konaní o rozvod manželstva rozhodnúť, na ktorý súd návrh podá. Uvedené možnosti sú vo vzťahu alternatívnom t.j. žiadna z možností nie je nadradená inej, je teda na navrhovateľovi, ktorú možnosť si vyberie a na ktorý súd návrh na rozvod manželstva podá. Právomoc vo veci konať sa podľa citovaného nariadenia riadi obvyklým pobytom manželov, nie ich trvalým bydliskom . Štátne občianstvo je smerodajné len v prípade, ak sú obaja manželia štátnymi občanmi rovnakého členského štátu, čo v danej veci splnené nie je ( navrhovateľka je štátnou občianskou Q. J. a manžel je štátnym občanom Q. A. V. B. a Q. Í. ) . Obaja manželia však majú obvyklý pobyt v Č. J., z ktorého dôvodu je daná právomoc konať vo veci rozvodu ich manželstva súdom Č.M. J.. Pre nedostatok právomoci súdu Q. J. konať vo veci návrhu na rozvod manželstva, tunajší súd podľa článku 18 Nariadenia Brusel IIa rev. vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie podľa zastavil.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa .

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( )

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené ,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).