Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Renáty Deákovej v právnej veci starostlivosti o maloletú D. I., nar. XX.X.XXXX bytom u matky zastúpenú Úradom práce sociálnych vecí a rodiny V., dieťa matky G. I. nar.X.X.XXXX, trvale bytom P. X, t.č. bytom E. X, V. a otca G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, V., t.č. bytom P. XXXX/XX, V. zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolinským, advokákom, AK Nám SNP 17/29 Zvolen, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca G. I. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -87 zo dňa 26.10.2010 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej D. zvýšeným výživným 75,- Eur od 1.9.2012 vždy do 15 dňa. v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné do 31.10.2012 vo výške 50,- Eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň vyslovil, že týmto dochádza k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia č.k. -50 zo dňa 30.4.2012.

Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol otec maloletého dieťaťa vyjadrujúc tak nespokojnosť s určenou výškou výživného. Závery okresného súdu, že jeho priemerný zárobok je o 299,- Eur mesačne vyšší považuje za nesprávne, lebo v čase rozhodovania v apríli 2012 vychádzal u otca nie zo sumy dávok a príspevkov, ale z jeho posledného známeho príjmu, ktorý mal predtým, než sa stal nezamestnaným. Súčasný príjem otca maloletej nie je v porovnaní s predchádzajúcim príjmom omnoho vyšší a vyššíe nie sú ani náklady na maloletú, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodovania študovala v X. ročníku strednej školy a teraz študuje v X. ročníku. Na rozhodovanie by nemalo mať vplyv, ani ďalšie súdne konanie ohľadom výživného na staršiu dcéru. Podľa otca od predchádzajúcej úpravy výživného uplynula príliš krátka doba, preto aby bolo zvýšenie výživného opodstatnené a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že u maloletej nedošlo k zmene pomerov, ani ku zvýšeniu životných nákladov oproti máju 2012, keď sa o výživnom naposledy rozhodovalo. Rovnako tak nedošlo k takej výraznej zmene pomerov, ani na strane matky, ani otca resp, nedošlo ku takej z mene pomerov na jednej alebo druhej strane, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného o 50% v porovnaní s predchádzajúcim stavom. Na základe uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamietne.

Matka vo vyjadrení uviedla, že otec bol dobrovoľne nezamestnaný, preto nesúhlasila s tvrdením uvádzaným v odvolaní, že bol v hmotnej núdzi a preto sa mu výška príspevku 50,- Eur zdala vysoká. Pretože otec je zamestnaný zvýšil sa jeho príjem a okrem výživného svojej dcére dobrovoľne nijakým iným spôsobom neprispieva, matka trvala na zvýšení výživného na sumu 75,- Eur mesačne. Okrem

nákladov na bývanie, stravu, ošatenie atď. matka mesačne platí aj preddavok na stužkovú vo výške 10,- Eur mesačne. Otec o dcéry nemá žiaden záujem, neprispieva im dobrovoľne žiadnou čiastkou a ani nijako inak, nekúpi im oblečenie, obuv, neprispeje na školu.

Kolízny opatrovník v záujme maloletého dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací vec podľa vec preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa , potvrdil.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď zmenil doterajšie súdne rozhodnutie o výživnom na maloletú D. tak, že zvýšil doteraz určené výživné. Od poslednej úpravy výživného totižto došlo na strane otca k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Otec od doby poslednej úpravy výživného, kedy bol nezamestnaný sa opätovne zaradil do pracovného procesu, čím sa podstatne zmenil jeho príjem, ktorý sa pohybuje v rozpätí od 460,- Eur do 470,- Eur. Otec so svojou terajšou priateľkou a jej dvomi deťmi obýva 3-izbový byt. Matka maloletej D. s deťmi býva v jednoizbovom prenajatom byte, dosahuje priemerný mesačný zárobok 439,50 Eur. Okrem maloletej D. majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť ešte k staršej dcére, ktorá študuje na vysokej škole. Nakoľko u otca došlo k zvýšeniu jeho mesačného príjmu oproti poslednej súdnej úpravy výživného, aj odvolací súd dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby platil na výživu maloletej D. zvýšené výživné vo výške určenej okresným súdom. Je neúnosné, aby povinnosť hradiť náklady výživného na maloletú D. znášala v prevažnej miere len matka, preto aj snahou otca musí byť v dostatočnej miere podieľať sa na úhrade týchto nákladov a za tým účelom vyvinúť veškeré úsilie v snahe zabezpečiť riadnu výživu svojich detí. Krajský súd na základe uvedeného nemohol uznať odvolací návrh otca, aby výživné bolo ponechané len v sume 50,.- Eur mesačne za dôvodný a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Suma, ktorou otec má platiť na výživu maloletej D. zodpovedá zákonným podmienkam a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca platiť takého výživné. Je nesporné, že životné náklady maloletej D., ktorá pokračuje ďalej v štúdiu vzhľadom aj na druh tejto prípravy pre budúce povolanie sa zvyšujú a preto je povinnosťou otca prispieť na pokrytie týchto nákladov.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.