Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-271-2011.pdf
PDF · 182.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/271/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v právnej veci navrhovateľa Y.. I. I., nar.XX.XX.XXXX, sudcu Okresného súdu Lučenec, bytom Lučenec - Malá Ves, Jasná 4, v zast. ABELOVSKÝ & ŠULVA LEGAL, s.r.o. Bratislava, proti odporkyni T.. T. I., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, bytom Lučenec, Novohradská 26, v zast. AKMG s.r.o. Banská Bystrica, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I., I., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako odporkyňa, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľa Y.. I. I., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne T.. T. I., rod. W., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené 28.10.1995 zapísané Matrikou mesta Lučenec v knihe manželstiev vo zv.17, ročník 1995, na strane 79, pod poradovým číslom 158 sa rozvádza.
II. Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I., I., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX tak, že sa zverujú do osobnej starostlivosti odporkyne.
III. Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletého I. 400,00 Eur mesačne, a to 250,00 Eur k rukám odporkyne a 150,00 Eur na tvorbu úspor maloletého na účet založený na jeho meno v K. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu.
IV. Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletej I. 400,00Eur mesačne, a to 250,00 Eur k rukám odporkyne a150,00 Eur na tvorbu úspor maloletej na účet založený na jej meno v K. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu.
V. Na nakladanie s prostriedkami na účtoch maloletých detí je potrebný súhlas súdu.
VI. Navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi :
- každý párny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. okrem víkendov osobitne upravených,
- cez Vianoce každý párny rok od 24.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny rok od 23.12. od 16:00 do 24.12. do 16:00 a od 30.12. od 16:00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin do 16:00 hod.
- jarné prázdniny od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do tretieho dňa prázdnin do 18:00 hod.
- cez Veľkú noc každý párny rok od Bielej soboty od 10:00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18:00 hod. a cez nepárny rok od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do Bielej soboty do 18:00 hod.
- cez leto každý rok od 01.07. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.
- jesenné prázdniny každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod.
Navrhovateľ je povinný maloleté deti prevziať v určený čas pred bytom odporkyne a po zrealizovanom styku ich odporkyni na tom istom mieste v určený čas odovzdať.
Odporkyňa je povinná maloleté deti na styk s navrhovateľom pripraviť a umožniť mu styk s nimi.
VII. Účastníci sú povinní nahradiť štátu trovy konania, a to navrhovateľ 71,94 Eur a odporkyňa 71,94 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec 30.08.2011 sa navrhovateľ domáha rozvodu manželstva s odporkyňou s tým, aby na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletý I. bude zverený do jeho osobnej starostlivosti a odporkyňa bude zaviazaná prispievať na neho výživným 30,- Eur a maloletá I. bude zverená do osobnej starostlivosti odporkyne a on bude zaviazaný prispievať na ňu výživným 110,- Eur, zároveň navrhol aj upraviť svoj styk s maloletou I.. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril manželstvo 28.10.1995. Z tohto manželstva sa XX.XX.XXXX narodil maloletý I. a XX.XX.XXXX maloletá I..
Manželstvo uzatvorili po cca trojročnej známosti z lásky a citovej náklonnosti. Už od roku 1994 žili spolu v jednej domácnosti u navrhovateľa, ktorý vlastnil dvojizbový byt.
Počas trvania manželstva si postavili rodinný dom, do ktorého sa cca pred šiestimi rokmi presťahovali. Čoraz častejšie sa medzi nimi začali prejavovať a prehlbovať názorové nezhody, ktoré vyvrcholili vzájomným odcudzením. 20.01.2011 odporkyňa opustila spoločnú domácnosť.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Ncc/41/2011-21 zo dňa 14.09.2011 vylúčil sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednania a rozhodovania veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Brezno.
Dňa 28.10.2011 navrhovateľ doručil Okresnému súdu Brezno doplnenie návrhu v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch od pondelka od 16:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 16:00 hod. s tým, že navrhovateľ bude zaviazaný platiť na výživu maloletého I. 80,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. 30,- Eur mesačne. Doplnenie návrhu odôvodnil tým, že má pekný vzťah s obidvoma maloletými deťmi, obidvaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti rovnocenne vychovávať a striedavá starostlivosť je v záujme maloletých detí. Táto starostlivosť zrovnoceňuje pozíciu obidvoch rodičov, maloleté deti potrebujú oboch rodičov, hlavne potrebujú ich citový vzťah k nim.
Dňa 08.11.2011 odporkyňa doručila k návrhu písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že aj napriek tomu, že počas trvania manželstva vynaložila nemalé úsilie na to, aby v rodine vytvárala pre deti aj manžela
- navrhovateľa harmonické prostredie, ich spolužitie bolo pre ňu ako aj pre deti stále viac a viac
neznesiteľné a toto prostredie v ktorom deti rástli sa stalo priam poškodzujúce ich zdravý psychický ako aj fyzický vývoj. Začalo medzi nimi dochádzať k intenzívnym a agresívnym hádkam. Navrhovateľ začal byť voči nej ako aj deťom agresívny, čo bolo dôsledkom jeho nadmerného užívania alkoholických nápojov. Navrhovateľ v čase opitosti, ktorá v niektorých obdobiach trvala aj niekoľko týždňov, začal byť čoraz častejšie agresívnejší; išlo nielen o psychické vydieranie, ale aj o fyzické atakmi voči nej ako aj deťom. Vulgárne im nadával, v ničom nebol ochotný pomôcť, pričom sa stávalo, že pod vplyvom alkoholu ju napádal aj pred deťmi. Akékoľvek oslavy či sviatky sa stali pre ňu a deti neznesiteľnými práve pre navrhovateľovo správanie a požívanie alkoholu. Situácia sa stala natoľko neúnosnou, že v januári 2011 sa s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti do podnájmu. Následne aj syn sa rozhodol prísť bývať k nim, nakoľko sa situácia pre neho stala rovnako neúnosnou. Obidve deti dobrovoľne odišli zo spoločnej domácnosti, čo zjavne dokazuje neúnosnosť situácie v spolužití s navrhovateľom. Za prioritné považovala a považuje záujem detí, preto nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. Navrhovateľ nie je schopný sa o deti postarať spôsobom, aby im zabezpečil zdravý fyzický ako aj psychický vývoj. Je ľahostajný k ich základným potrebám, pričom pokiaľ začne požívať alkohol nie je schopný zdravého úsudku ani v tých najbanálnejších veciach, ako je zabezpečenie stravy pre deti. Pokiaľ je v stave triezvosti snaží sa občas deťom demonštrovať svoju ekonomickú silu, keďže ako sudca zarába cca 2 600,- Eur, pričom ona pracuje v štátnej správe s mesačným zárobkom 500,- Eur. Navrhovateľ si vždy potrpel na verejnej mienke, preto po jej odchode zo spoločnej domácnosti sa veľakrát vyhrážal, že sa za to pomstí. Súhlasí s tým, aby súd ich manželstvo rozviedol a na čas po rozvode obidve deti zveril do jej starostlivosti, navrhovateľa zaviazal prispievať na každé z detí po 500,- Eur mesačne a upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený s nimi sa stýkať každý párny týždeň od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 30.12. od 16:00 hod. do posledného dňa Vianočných prázdnin, každý párny rok počas jarných prázdnin prvé tri dni od prvého dňa od 09:00 hod. do tretieho dňa do 18:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatka od 18:00 hod. do pondelka do 16:00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoP/79/2011-82 zo dňa 11.01.2012 ustanovil maloletým deťom za kolízneho opatrovníka namiesto Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno.
Súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 13.03.2012, na ktorom vypočul účastníkov a pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 25.10.2012, navrhovateľ dňa 08.10.2012 doručil žiadosť o zmenu termínu pojednávania z dôvodu čerpania zahraničnej dovolenky, na ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 04.12.2012 sa ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa zdravotnými problémami a žiadal pojednávanie odročiť. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 17.01.2013, na ktorom po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil vyhlásenie rozsudku na deň 05.02.2013.
Okresný súd Brezno vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch účastníkov, ich právnych zástupcov, výsluchom maloletých detí, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 5/2012 vypracovaným znalkyňou L.. P. U. a osobným výsluchom znalkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
Obidvaja účastníci sú občanmi SR, navrhovateľ má národnosť maďarskú, odporkyňa národnosť slovenskú, obidvaja účastníci majú vysokoškolské vzdelanie, u oboch ide o prvé manželstvo, obidvaja majú len deti pochádzajúce z manželstva.
Účastníci uzatvorili manželstvo 28.10.1995 po cca 3 rokoch známosti z lásky, už od roku 1994 žili v spoločnej domácnosti v byte navrhovateľa.
Z tohto manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodil syn I. a XX.XX.XXXX dcéra I.. Počas manželstva si postavili rodinný dom, v ktorom bývajú cca 6 rokov. V tom čase začali medzi nimi vznikať nezhody. Dňa 20.01.2011 sa odporkyňa spolu s maloletou I. odsťahovali zo spoločnej domácnosti, maloletý I.
zostal u navrhovateľa. V auguste 2011 aj maloletý I. sa od navrhovateľa odsťahoval. Na pojednávaní dňa 13.03.2012 bolo nariadené predbežné opatrenie. Toto predbežné opatrenie bolo nariadené uznesením č.k. 8P/271/2011-107 a bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14CoP/47/2012-124 zo dňa 09.05.2012. Na základe tohto predbežného opatrenia maloleté deti boli odovzdané do striedavej osobnej starostlivosti účastníkov tak, že v starostlivosti každého z nich budú týždeň od pondelka od 17:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 17:00 hod. Predbežné opatrenie sa stalo vykonateľným 13.03.2012 a nadobudlo právoplatnosť 28.05.2012. Na základe tohto predbežného opatrenia maloleté deti boli v predbežnej striedavej starostlivosti rodičov. Iba v období od mája do septembra 2012 maloletý I. toto predbežné opatrenie nerešpektoval. Počas letných prázdnin si účastníci písomne upravili styk tak, aby navrhovateľ mohol byť v styku s maloletými deťmi od 16.07.2012 do 30.07.2012 a od 13.08.2012 do 27.08.2012.
Účastníci majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom, auto a byt.
Navrhovateľ výlučné vlastníctvo nemá. Pracuje ako sudca Okresného súdu Lučenec s priemerným čistým mesačným zárobkom 2 851,83 Eur. So zdravím nemá zvýšené výdavky. Na stavbu domu si spolu s odporkyňou zobrali pôžičky z Prvej stavebnej sporiteľne, jednu vo výške 33 000,- Eur a druhú vo výške 17 000,- Eur, tieto teraz spláca navrhovateľ, a to jednu po 165,97 Eur a druhú po 82,98 Eur mesačne. Medzi jeho pravidelné mesačné výdavky patrí inkaso - za plyn 163,- Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur, za vodu 11,62 Eur, za elektriku 75,- Eur, za internet 16,70 Eur, za tri mobily - dva jeho a jeden maloletého I. spolu 100,- Eur. Platí tiež poistky, a to maloletému I. 22,12 Eur mesačne a maloletej I. 12,78 Eur mesačne.
Odporkyňa nemá osobný majetok. Je zamestnaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 575,47 Eur. Mesačne poberá prídavky na deti 45,08 Eur a tiež si uplatňuje daňový bonus na ne. V súčasnosti býva v dvojizbovom prenajatom byte, jej mesačné výdavky súvisiace s bývaním včítane inkasa a poplatku za internet a TV Magio predstavujú 201,- Eur, pravidelne užíva lieky. Mesačne zaplatí za mobil 24,- Eur, za mobil maloletej I. 4-5,- Eur. Vlastnú poistku si platí po 21,51 Eur mesačne.
Maloletý I. v školskom roku 2012/2013 navštevuje Sextu osemročného gymnázia v Lučenci. Na začiatku školského roka zaplatil do triedneho fondu 10-15,- Eur, za hygienické potreby 3,- Eur, za školské pomôcky a potreby dal cca 30-40,- Eur. V tomto školskom roku absolvuje lyžiarsky kurz, kde sa platí poplatok 120,- Eur. V júni absolvuje plavecký kurz, zatiaľ nevie, v akej výške bude poplatok. Za jeho doučovanie sa mesačne platí cca 60,- Eur. Bolo potrebné aby nosil vyberací zubný strojček, od leta 2012 ho nemusí nosiť. Má problémy so štítnou žľazou, pravidelne užíva lieky, za ktoré mesačne platí cca 10,- Eur. Otec mu za mobil mesačne platí 24,- Eur a poistku 22,12 Eur. Mimo školy sa maloletý venuje športu. V K. má založený účet na svoje meno, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Maloletá I. v školskom roku 2012/2013 navštevuje 6.ročník základnej školy v Lučenci. S jej školou sú bežné výdavky. Stravuje sa v školskej jedálni, kde jej matka mesačne platí 20,- Eur. V decembri 2012 jej bol vyberateľný zubný strojček zmenený za stály zubný aparát, za jeho založenie jej zaplatil otec 152,30 Eur - na kontroly bude chodiť raz za dva - tri týždne. Za mobil jej matka mesačne platí 4-5,- Eur. Maloletá mimo školy má záujem o kone. V K. má založený účet na svoje meno, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 13.03.2012 uviedla, že trvá na podanom návrhu tak, ako bol doručený v pôvodnom znení dňa 30.08.2011 na Okresný súd Lučenec s úpravou vykonanou podaním zo dňa 26.10.2011 a doručenou Okresnému súdu Brezno 28.10.2011 - navrhuje manželstvo účastníkov rozviesť, na čas po rozvode maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Na tomto pojednávaní navrhla nariadiť predbežné opatrenie tak, aby si účastníci vyskúšali striedavú starostlivosť o maloleté deti.
Na pojednávaní dňa 17.01.2013 uviedla, že trvá na podanom návrhu, ohľadom maloletých detí naďalej ich navrhuje zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, aby súd určil výživné na ne. Pre
prípad, že by súd tomuto návrhu nevyhovel a maloleté deti zveril do starostlivosti matky, navrhla upraviť styk navrhovateľa s maloletými deťmi čo najširšie, a to počas 50% voľného času. Vzhľadom na vek maloletého I. navrhla ponechať styk navrhovateľa s ním na dohodu účastníkov. Ohľadom maloletej I. navrhla, aby bol styk navrhovateľa s ňou upravený tak, aby navrhovateľ bol oprávnený s ňou sa stýkať každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nasledujúceho nepárneho týždňa do stredy do 17:00 hod., cez jarné prázdniny každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17:00 hod., cez veľkonočné sviatky nepárny rok od Zeleného štvrtka od 9:00 hod. do Bielej soboty do 18:00 hod. a každý párny rok od soboty od 9:00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18:00 hod., cez letné prázdniny od pondelka druhého týždňa prázdnin od 8:00 hod. do nedele o dva týždne do 18:00 hod. a šiesty týždeň prázdnin od pondelka od 8:00 hod. do nedele o dva týždne do 18:00 hod., cez jesenné prázdniny každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17:00 hod., vianočné prázdniny každý nepárny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 30.12 do 18:00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 9:00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18:00 hod.. S návrhom odporkyne na výživné na maloleté deti nesúhlasí, nesúhlasí ani s tvorbou úspor pre maloleté deti vzhľadom na funkciu navrhovateľa, nakoľko on nie je podnikateľ, ktorý by sa mohol ocitnúť bez príjmu. Navrhla určiť výživné na maloletú I. 250,- Eur mesačne a na maloletého I. 350,- Eur mesačne s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku. Namietala, že odporkyňa v konaní nepreukázala konkrétne mesačné výdavky na maloleté deti.
Navrhovateľ súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu pripája k tomu, čo uviedla jeho právna zástupkyňa. Dodal, že s odporkyňou sa zoznámil na pracovisku. Manželstvo uzatvárali z lásky. Jemu rodičia kúpili byt v I. v centre, tam spolu začali bývať. Bývali v tomto byte cca 14 rokov, v tom čase sa im narodili aj dve deti. Potom sa rozhodli pre stavbu domu. Pred siedmimi rokmi sa presťahovali do nového domu. Po roku či dvoch od presťahovania sa, t.j. pred piatimi, resp. šiestimi rokmi začali medzi nimi vznikať nezhody, najskôr bežné, neskôr výraznejšie, nakoľko odporkyňa mala iné názory ako on. Boli to iné názory napr. aj na bývanie, nakoľko odporkyňa vyrastala v činžiaku a on mal pocit, že dom je pre ňu priveľký, aj na prácu. Kvôli týmto rozličným názorom na rôzne veci, prehlbovali sa medzi nimi nezhody. A to aj v dôsledku toho, že odporkyňa zrazu z ničoho nič začala chodiť do kostola, on proti tomu nič nemá, ale začala na to nahovárať aj maloleté deti. Počas manželstva odporkyňa vyštudovala vysokú školu - sociálnu prácu, odišla zo súdu a vtedy nadviazala známosti s takými kamarátkami, ktoré mali iné názory ako on. V podstate on na 90 % financoval celú domácnosť. Podľa neho odporkyňa nedokáže hospodáriť - aj v tom majú odlišný názor na život. Odporkyňa nebola a ani nie je spoločenská na rozdiel od neho. Zo začiatku ich vzťahu sa aj snažila, neskôr nie. Keď sa presťahovali do rodinného domu dokonca nechcela prijímať ani návštevy. Tiež počas manželstva odporkyňa sa správala hystericky, bola nespokojná, žiarlivá. Podľa neho 20.01.2011 odporkyňa bezdôvodne opustila spoločnú domácnosť. Vzťahy medzi nimi hodnotí ako vážne rozvrátené, podľa neho sa manželstvo nedá obnoviť. Od 20.01.2011 spolu nehospodária, ale ani predtým spolu nehospodárili, na 90% on finančne zabezpečoval domácnosť. Intímne sa nestýkajú rok, resp. dva pred januárom 2011. Odporkyňa býva od neho vo vzdialenosti peši 20 minút. Pokiaľ nebola predbežne nariadená striedavá osobná starostlivosť bol v dennom kontakte, osobnom alebo telefonickom s maloletými deťmi, tie každý druhý víkend trávili s ním v dome.
Priznal, že nie je abstinent, alkohol nadmerne nepožíva, požíva ho len príležitostne. Odkedy deti začali bývať so svojou matkou dobrovoľne im prispieval spolu 110,- Eur - z toho 70,- Eur na maloletého I., 40,- Eur na maloletú I.. Tiež každému z detí dáva pravidelne vreckové týždenne po 5,- Eur. Ohľadom ošatenia a obuvi pre mal. deti úplne všetko kupuje on, a to tak, že s nimi ide do obchodu. S maloletými deťmi absolvuje rôzne dovolenky, chodí sa s nimi pravidelne lyžovať. Podľa ním vypracovaného prehľadu výdavkov tvrdil, že mesačne priemerne minie na mal I. 185,03 Eur a na mal I. 176,00 Eur. Keď sú deti u neho tak varí, perie, žehlí, venuje sa im - vie po každej stránke zabezpečiť starostlivosť o ne. Ohľadom detí dokáže s odporkyňou komunikovať, spolu boli aj na Venčeku maloletého. Ohľadom tohto Venčeka on maloletému všetko platil aj vstupné pre odporkyňu, okrem obleku pre maloletého, ktorý kúpili jeho rodičia.
Ohľadom znaleckého posudku spochybnil jeho objektívnosť tým, že testy ktoré boli vypracované pochádzali zo 70-tych, 80-tych rokov.
V záverečnej reči navrhovateľ uviedol, že trvá na návrhu aj na tom, aby po rozvode bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že im bude nariadená striedavá osobná
starostlivosť. Táto starostlivosť už bola vyskúšaná, osvedčila sa. Negatívny postoj odporkyne je v tom, že sa nevedia dohodnúť na výživnom, ona chce len, aby jej ostali peniaze, hlavne pre jej potreby. Jeho obviňujú, že je alkoholik, ale nikto neskúmal rodinnú anamnézu odporkyne - jej otec bol alkoholik. Podľa neho odvtedy má odporkyňa averziu k alkoholu, sestra odporkyne mala schizofréniu a vyskočila z ôsmeho poschodia do výťahovej šachty, druhá sestra je postihnutá Dawnovým syndrómom a podľa neho aj odporkyňa musí mať „niečo v tomto smere“. Zdôraznil, že maloleté deti ho majú radi, on sa im všestranne venuje. Naposledy keď mala maloletá I. narodeniny, on zabezpečil oslavu, prišlo 19 jej kamarátok. Všetko zabezpečil sám, pomáhala mu buď maloletá alebo jeho matka.
Právna zástupkyňa odporkyne súdu uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, na čas po rozvode navrhuje maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne a styk navrhovateľa s maloletými deťmi ponechať na dohodu rodičov. V prípade, že nebude možná táto dohoda súhlasia s tým, aby tento styk bol upravený čo najširšie. Ohľadom výživného navrhuje určiť po 600,- Eur mesačne na každé z detí zvlášť s tým, že na každé z nich bude určená čiastka na tvorbu úspor po 200,- Eur. Nesúhlasí s tým, aby styk navrhovateľa s maloletým I. vzhľadom na jeho vek nebol upravený, aby bol upravený iba jeho styk s maloletou I.. Podľa nej by v tomto prípade mohlo dôjsť k pretrhnutiu súrodeneckých vzťahov, prípadne ak by maloletý I. chcel byť so sestrou I. potom by sa aj on musel podrobiť rozhodnutiu. Výživné na maloleté deti požaduje spätne od podania návrhu. V prípade, že by súd upravoval styk navrhovateľa s maloletými deťmi navrhuje, aby navrhovateľ bol s nimi oprávnený sa stýkať každý párny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., párny rok Vianoce od 24.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod., nepárny rok Vianoce od 30.12. od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00 hod., cez jarné prázdniny párny rok od prvého dňa od 18:00 hod. do tretieho dňa do 18:00 hod., cez Veľkú noc párny rok od piatku od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod., počas prázdnin každý rok od 01.07. od 18:00 hod. a do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 18.00 hod. do 15.08. do 18:00 hod..
V záverečnej reči právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že zotrváva na prednesoch v plnom rozsahu, nechce, ani nespochybňuje navrhovateľa ako otca maloletých detí, ale chce aby súd pri úprave rodičovských práv a povinností k nim na čas po rozvode rešpektoval záujem maloletých detí.
Odporkyňa súdu uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Dodala, že dva roky po výstavbe rodinného domu začali vznikať medzi ňou a navrhovateľom nezhody, podľa nej najmä kvôli navrhovateľovmu alkoholizmu. Pod vplyvom alkoholu došlo aj k zmene jeho správania sa. Z toho dôvodu sa rozhodla ukončiť spolužitie s ním. Urobila tak hlavne vzhľadom na hodnoty, ktoré navrhovateľ u maloletých detí ohrozoval. Navrhovateľ požíval alkohol po svojej pracovnej dobe, jeho alkoholické excesy trvali rôzne dlho - dva dni, najdlhšie tri týždne, vtedy si v práci bral dovolenku. Takéto excesy začínali u neho vždy nejakou príležitosťou - meninami, plesom a podobne. Keď bol pod vplyvom alkoholu nedalo sa na neho spoľahnúť. Jeho alkoholové excesy boli v také časté ako často ich známi niečo oslavovali - niekedy každý víkend, niekedy každý druhý víkend alebo raz mesačne. Priznala, že odmietala návštevy, nakoľko u nich doma sa schádzalo 15 niekedy aj 30 ľudí. Spolu s navrhovateľom nakúpili a pripravili pre nich pohostenie, avšak keď títo priatelia prišli obsluha bola iba na nej. Bývala hore do rána - snažila sa, aby keď sa ráno maloleté deti zobudia, v dome neboli žiadne stopy po návštevách, všetko bolo upratané. Vzhľadom na funkciu navrhovateľa vždy sa niekto našiel, kto pre neho prišiel a s kým odišiel do spoločnosti. Odísť zo spoločnej domácnosti sa rozhodla už v decembri 2010, avšak navrhovateľ ju prehovoril, súhlasil s jej podmienkami po splnení ktorých chcela s ním zostať - jednou z podmienok bola abstinencia a protialkoholická liečba. Abstinenciu a protialkoholickú liečbu navrhovateľ sľúbil, čo počuli aj maloleté deti. Potom však navrhovateľ odišiel na nejakú oslavu, nedodržal sľub, vrátil sa až po štvordňovom pití. Už predtým sa deti stotožnili s ňou, aby opustili spoločnú domácnosť. Keď ona toto rozhodnutie odkladala, maloleté deti boli sklamané z jej nerozhodnosti. Potom, čo navrhovateľ porušil sľub ktorý dal jej pred maloletými deťmi, sa dňa 20.01.2011 spolu s maloletou I. odsťahovala. Rešpektovala názor maloletého I. zostať u navrhovateľa. V auguste 2011 sa aj maloletý I. rozhodol prísť k nej. Vzťahy s navrhovateľom považuje za rozvrátené, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií.
Dodala, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, najmä z dôvodu alkoholizmu navrhovateľa ktorý u neho spôsobuje zmeny správania. Odkedy deti nie sú v spoločnej domácnosti s navrhovateľom zlepšil sa ich psychický stav, od augusta 2011 vymizli migrény u maloletého I. ktorými predtým často trpieval. Snaží sa však v maloletých deťoch pestovať pozitívny vzťah k navrhovateľovi, hovorí im, že rozvodom sa nič nezmení, že stále to bude ich otec. Na čas po rozvode navrhuje obidve deti zveriť
do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazať prispievať na každé z nich po 600,- Eur mesačne. Navrhuje styk navrhovateľa s maloletými deťmi aby prebiehal na základe ich dohody. Od augusta 2011 sa navrhovateľ s maloletými deťmi stýkal na základe ich ústnej dohody. Maloleté deti k nemu radi chodia, odbehnú k nemu aj keď niečo potrebujú do školy, telefonujú si 3-4krát za deň. Od navrhovateľa sa vracajú spokojné. Uviedla, že navrhovateľ je dobrý človek, ale má problémy s alkoholom, ktoré nie je ochotný si priznať, zmeniť sa. V prípade, že by sa navrhovateľ podrobil protialkoholickému liečeniu nechce s ním obnoviť manželstvo. Navrhovateľ jej prispieva 110,- Eur mesačne, predtým sa dohodli, že takouto sumou bude prispievať na maloletú I., túto sumu berie, že je to výživné na dcéru I., na maloletého I. teda ničím neprispieva. Priznala, že navrhovateľ chodí kupovať veci do Maďarska - kupuje maloletým deťom, čo potrebujú. Aj ona kupuje obuv a spodné prádlo maloletým deťom. Keď kúpila dcére veci v čínskom obchode, ktoré boli podľa nej kvalitné, navrhovateľ ju vysmial. V čase keď opustila spoločnú domácnosť musela maloletým deťom kúpiť notebook, za ktorý zaplatila 500,- Eur. Spočítala si výdavky na maloleté deti, podľa nej na maloletého I. mesačne potrebuje na všetko 400,- Eur a na maloletú I. 350,- Eur. Dodala, že navrhovaný styk začínajúci o 9:00 hod. nevyhovuje maloletým deťom lebo tie si chcú pospať. Styk cez Štedrý deň majú vyskúšaný. Počas trvania predbežného opatrenia o striedavej osobnej starostlivosti s navrhovateľom spísali dohodu a aj napriek predbežnému opatreniu o týždňovej osobnej starostlivosti dohodli sa s ním, že letné prázdniny deti s nimi strávili po dvoch týždňoch.
V záverečnej reči odporkyňa uviedla, že sa pripája k tomu, čo uviedla jej právna zástupkyňa, nesúhlasí so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. U nej má prioritu záujem maloletých detí - jej tvrdenia uvádzané v konaní sú potvrdené aj znaleckým posudkom. Maloleté deti boli podľa nej dlhý čas vystavované experimentovaniu striedavou osobnou starostlivosťou. Chce, aby súd rozhodol predovšetkým v prospech maloletých detí a za úbohé považuje, že navrhovateľ spomína jej rodinnú anamnézu, s ktorou ona nemá nič spoločné, sama sa hodnotí ako dosť silná osobnosť.
Na pojednávaní dňa 17.01.2013 maloletý I. uviedol, že všetko čo sa deje okolo neho a jeho sestry mu bolo zo začiatku nepríjemné, ale teraz chcel sám prísť na súd, aby mohol povedať svoj názor. V januári 2011 matka so sestrou sa odsťahovali z rodinného domu, v ktorom bývali ako rodina, on zostal bývať s otcom. Od neho odišiel koncom letných prázdnin 2011, lebo otec začal požívať alkohol už aj v jeho prítomnosti. Po nariadení predbežného opatrenia o striedavej osobnej starostlivosti bol spolu so sestrou po týždňoch raz u matky, raz u otca. Zo začiatku toto predbežné opatrenie rešpektoval. V máji 2011 prestal k otcovi chodiť na protest proti tomu, že otec sa najprv držal - nepil, keď boli u neho, ale neskôr, keď od neho odišli, tak si vypil. Zistil to z telefonátov alebo keď od neho niečo potreboval a išiel za ním. Otca má rád, cíti sa v jeho prítomnosti dobre, ale má zlé skúsenosti s tým, že pije. Jemu vôbec vadí ten pocit, že vie že otec pije, aj keď ho nevidí, aj keď je s ním iba v telefonickom kontakte. Vtedy znervóznie, má z toho zlú náladu. Zo začiatku sa niekedy aj hanbil za to že otec pije lebo sa stalo, že otec bol opitý a chcel ísť na jeho rodičovské združenie, raz tak aj bol, druhýkrát prehovoril mamu, aby išla na toto združenie ona. Keď je otec opitý, tak je nervózny, agresívny. Keď je agresívny, tak vytýka im ako deťom, že sú ovplyvnení matkou, že ju nemajú počúvať, že on im chce len dobre. Od začiatku školského roka 2012/2013 sa znova podrobil predbežnému opatreniu a chodil spolu so sestrou na týždeň k otcovi a na týždeň k matke. Asi pred dvoma týždňami kolízny opatrovník s ich rodinou vykonal pohovor, on pred všetkými povedal svoj názor, sestra radšej nie. Po tomto pohovore bol otec na neho hnusný, povedal mu, že je zradca. Podľa neho by bolo dobré, keby boli usporiadané rodičovské práva a povinností tak, aby bol zverený matke. Bol by veľmi rád, keby bol zverený matke spolu so sestrou I., sestra by mu chýbala. Ich matka neovplyvňuje ich vzťah k otcovi. Aj naposledy mali byť u otca iba do pondelka večera, avšak keď matke zavolal, či môžu u neho zostať o deň dlhšie, súhlasila. Matku vníma ako spoľahlivejšiu, otcovi natoľko nedôveruje, voči otcovi je viac uzavretý. Oblečenie mu väčšinou kupoval otec, aj teraz mu kupuje ponožky, spodné prádlo, ale kupuje mu to aj matka. Podľa neho by bolo lepšie, keby tieto veci kupovala jeho matka a otec jej na to dával peniaze. Keby bol spolu so sestrou zverený do starostlivosti matky, chodil by k otcovi cez víkendy, cez prázdniny. Návrh právnej zástupkyne otca, aby on chodil k otcovi podľa toho kedy bude on chcieť a sestra, aby k nemu chodila na týždňovky, nepovažuje za dobrý, chce, aby bol spolu so sestrou. Mínusom striedavej osobnej starostlivosti je podľa neho neustále balenie, zabúdanie vecí. Za neutrálne považuje pri tejto starostlivosti to, že doma sa cítil tak u otca ako aj u mamy, lebo v dome u otca bývali a tiež predtým, ako sa nasťahovali do rodinného domu bývali aj v byte. Plusom striedavej osobnej starostlivosti, ktorú absolvoval je podľa neho to, že si túto starostlivosť vyskúšali. Vyskúšali si ju cca trištvrte roka, čo podľa neho stačilo. Podľa neho otec je rád, keď k nemu príde. Nevidí problém, aby mohol otcovi dopredu zavolať a dohodnúť si stretnutie. Teraz v zime spolu s
otcom odpratávali sneh, v lete chodili na prechádzky so psom, hrajú sa spoločenské hry, tiež už natierali spolu drevo na studni, pracovali spolu v záhrade, pri týchto prácach sa cíti príjemne s otcom. Striedavú osobnú starostlivosť považuje a pociťuje za nútenú. V prípade, že by bol zverený matke a boli by určené víkendy kedy má byť u otca, chodil by k nemu na tieto víkendy a tiež by bola možnosť dohodnúť sa s otcom aj na niektorý deň cez týždeň, aby mohol k nemu ísť, čo je podľa neho väčšia sloboda rozhodovať sa.
Na pojednávaní dňa 17.01.2013 maloletá I. súdu uviedla, že podmienky u obidvoch rodičov sú dobré. Obidvaja rodičia sa o nich dobre starajú, ale striedavá osobná starostlivosť je komplikovanejšia. Mínusom tejto starostlivosti je pre ňu to, že sa stále treba baliť, pričom sa zabúdajú veci. Plusom tejto starostlivosti je, že keď bola u otca ten ju vozil do školy autom, ale na druhej strane pripustila, že sa rada prejde aj peši. Ďalším plusom je podľa nej aj to, že u otca bola spolu so psom. Chcela by bývať u matky spolu s bratom, brat by jej chýbal. U otca nechce byť, lebo ten si zvykne vypiť. Má zlú skúsenosť, keď bola menšia - raz keď mal otec vypité, požiadala mamu, aby si k nej ľahla do postele, na čo prišiel otec a mamu ťahal za vlasy preč, aby išla s ním. Jej vadí, keď má otec vypité, vadí jej jeho správanie aj to, že z neho cítiť alkohol. Za spoľahlivejšieho rodiča považuje matku, vie sa s ňou lepšie porozprávať. S matkou má lepší vzťah, pred otcom má väčší rešpekt, ale nebojí sa ho. Otec vie robiť domáce práce, keď sú u neho s bratom, tak im varí - dobre varí, ale ani kvôli tomu nechce byť v striedavej starostlivosti. Návrh, aby boli obidvaja zverení matke s tým, že brat I. bude k otcovi chodiť, kedy bude chcieť a ona bude k otcovi chodiť na týždňovky, nepovažuje za dobrý. Radšej chce byť u matky a potom cez víkendy alebo hocikedy keď nebude mať učenie by išla za otcom. Má mobil - s otcom si vzájomne telefonujú. Pri rodinnom rozhovore za účasti kolízneho opatrovníka sa bála pred otcom povedať svoj názor, povedala ho len kolíznemu opatrovníkovi a požiadala ho o mlčanlivosť. V čase tohto rozhovoru bola práve v starostlivosti u otca a bála sa jeho reakcie. Raz sa jej aj vyhrážal, že jej zoberie veci, ktoré jej dal. Teraz je v starostlivosti matky, súhlasí s tým, aby súd zverejnil jej výpoveď. Priznala, že otec jej kupuje viac vecí, kupuje jej také veci, ktoré si vyberie, avšak má to svoje limity, ktoré určí otec. Bola by radšej keby otec dal peniaze mame a ona veci kupovala. Priznala sa, že posledného polroka sa dosť pohoršila v škole tak v správaní ako aj v prospechu. Odmietla striedavú osobnú starostlivosť ako príležitosť, že by mala väčšiu voľnosť, že by ju rodičia menej kontrolovali.
Znalkyňa na pojednávaní dňa 17.01.2013 po oboznámení sa s výpoveďami maloletých detí uviedla, že od vypracovania znaleckého posudku prešla istá doba, avšak súčasné vyjadrenia maloletých detí sa nelíšia od záverov ňou vypracovaného znaleckého posudku. V plnom rozsahu zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Podľa nej si striedavá osobná starostlivosť vyžaduje dvoch zrelých rodičov, ktorý nepovažujú deti za prostriedok ich nevraživosti a v tomto prípade sa nedá uvažovať o tom, že by rodičia maloletých detí boli zrelí pre striedavú osobnú starostlivosť. Na námietky navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne uviedla, že znaleckú činnosť vykonáva od roku 1978, ročne urobí 10-13 znaleckých posudkov, v posledných rokoch sú to znalecké posudky 90% ohľadom rodičovských otázok. Testy aj keď boli vypracované v 70-tych, resp. 80-tych rokoch neovplyvňujú objektivitu jej znaleckého posudku. Pripúšťa, že znalecký posudok v tejto veci bol možnože u nej prvým, ktorý sa týkal striedavej osobnej starostlivosti. Dopredu si však veci naštudovala aj teoreticky.
Kolízny opatrovník súdu uviedol, že dňa 09.01.2013 vykonal rodinné stretnutie s účastníkmi a ich maloletými deťmi. Závery z tohto stretnutia uviedol v písomnej správe, v ktorej však nie sú uvedené vyjadrenia maloletej I., nakoľko táto žiadala o zachovanie mlčanlivosti.
Kolízny opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne, výšku výživného ponechal na úvahu súdu, ak by súd upravoval styk navrhovateľa s maloletými deťmi doporučil čo najširší styk. Tiež navrhol uložiť účastníkom povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva v záujme zachovania vzťahov a komunikácie medzi nimi.
Zo záveru znaleckého posudku č. 5/2012 vypracovaného znalkyňou L.. P. U. súd zistil, že vzťah medzi rodičmi a maloletými deťmi je vzájomne pozitívny. Matka je však oboma maloletými deťmi vnímaná ako väčšia stabilita, emocionálna istota a spoľahlivé zázemie za každých okolností. Vzťah k otcovi je kritický vzhľadom na prežité skúsenosti (viac u maloletého I.). U maloletej I. pozitívny vzťah k otcovi
občas strieda ambivalencia a náznaky ľútosti a obáv o osobu otca (v dôsledku istých prejavov citovej manipulácie z jeho strany).
Z výsledkov psychologického vyšetrenia vyplýva, že obaja rodičia maloletých detí sú vzhľadom na intelektovú kapacitu a štruktúru osobnosti porovnateľný vzhľadom na ich výchovné kompetencie. U otca maloletých detí existujú výchovné riziká vzhľadom na nedostatočné zábrany pri požívaní alkoholických nápojov aj v čase, keď sú deti v jeho starostlivosti, čo spôsobuje striedanie výchovných nárokov, náladovosť, nižšiu trpezlivosť a spoliehanie detí samých na seba. Súčasne to negatívne ovplyvňuje zdravý, najmä psychický vývin deti, i tvorbu ich morálnych noriem, hodnôt a vzorov.
Striedavá osobná starostlivosť t.č. nie je v záujme maloletých detí vzhľadom na výchovné riziká otca, s ktorými majú obe deti negatívne skúsenosti počas spolužitia v rodine i po odchode matky s deťmi z rodiny, pri návštevách u otca, a maloletý I. má polročnú skúsenosť zo spolužitia len s otcom, pre ktoré sa rozhodol sám. Najmä z týchto dôvodov obe maloleté deti vyjadrili prianie žiť s matkou a otca iba navštevovať. Obom deťom záleží na dobrých vzťahoch s otcom i keď t.č. uprednostňujú osobu matky a jej výchovné prostredie. Deti majú už praktické skúsenosti so striedavej osobnej starostlivosti, ktoré tiež ovplyvnili vytvorenie si názoru na ňu, i na to u koho z rodičov chcú žiť.
Matka maloletých detí je z hľadiska osobnostných, ale najmä stability výchovných predpokladov vhodnejšia na ich výchovu.
Pre obe maloleté deti je pozitívny styk s otcom dôležitý, najmä preto, že obe majú k nemu vytvorený pozitívny citový vzťah napriek istým kritickým výhradám. Preto odporúča upraviť kontakt otca s maloletými deťmi vo frekvencii dvakrát mesačne v rozsahu jedného víkendu, vhodné by boli aj krátke návštevy cez týždeň, ktoré by však neboli viazané na pravidelnosť a nutnosť, ale by sa flexibilne a slobodne prispôsobovali časovým možnostiam detí a rodičov, po ich vzájomnej dohode a informovanosti o čase odchodu a príchodu toho ktorého maloletého dieťaťa od matky k otcovi a naopak.
Zo správy o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno zo dňa 29.02.2012 súd zistil, že navrhovateľ obýva poschodový rodinný dom. Prízemie rodinného domu tvorí vstupná hala, obývacia izba, pracovňa otca, kuchyňa s jedálenskou časťou, spálňa a kúpeľňa s WC. Na poschodí rodinného domu sú dve detské izby, kúpeľňa a galéria s knižnicou. Rodinný dom je vkusne a moderne zariadený, udržiavaný v poriadku. Detské izby sú zariadené účelným, moderným nábytkom. Pri dome je záhrada. Maloleté deti majú u navrhovateľa psa.
Odporkyňa býva v byte, ktorý pozostáva z dvoch izieb kuchyne a príslušenstva. Je účelne zariadený, vybavený a udržiavaný v poriadku a čistote. Maloletá I. užíva izbu spolu s odporkyňou, ktorá slúži ako spálňa aj ako obývacia izba. Maloletý I. má samostatnú izbu, v ktorej spí a učí sa.
V čase šetrenia pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno vykonali pohovor s obidvoma maloletými deťmi, už v tom čase sa obidve deti vyjadrili, že chcú zostať v osobnej starostlivosti matky, naďalej počas víkendov chcú navštevovať otca. Matka ich v tomto smere nijako neobmedzuje. Nutnosť voľby jedného z rodičov je pre obe deti veľmi náročné vzhľadom k tomu, že k obom rodičom majú vytvorený silný pozitívny vzťah a obidvaja rodičia majú pre nich vhodné podmienky pre ich ďalšiu výchovu a starostlivosť.
Zo správy o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 16.01.2013 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno uvádza, že na strane rodičov nedošlo k zmene bytových pomerov od posledného šetrenia v ich domácnosti. Počas predbežného opatrenia o striedavej osobnej starostlivosti otec detí, keď zabezpečoval starostlivosť o ne vykonával všetky domáce práce, pomáhal deťom s učením, kontroloval ich prípravu do školy, vozil ich do školy - spoločne s deťmi fungoval bez akýchkoľvek problémov. V čase keď maloleté deti boli u neho navštevoval s nimi lekára a informácie o ich zdravotnom stave matke odovzdával pri ich osobnom kontakte. S deťmi trávil voľný čas, viedol ich k aktívnemu odpočinku a využitiu voľného času. Nakupoval im všetko, čo potrebujú, snažil sa im zabezpečiť pekné a kvalitné veci. Komunikáciu s matkou maloletých detí vo veci výchovy a opatery považuje úrad za primeranú situácii, komunikujú osobne, telefonicky aj formou SMS správ a dokonca keď je spoločenská akcia týkajúca sa detí, idú na túto akciu spoločne - naposledy Venček maloletého I..
Matka maloletých detí sa 09.01.2013 pri šetrení pred pracovníčkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno vyjadrila, že pri striedavej osobnej starostlivosti maloleté deti majú problémy s vecami, keď si veci zabudnú u otca a tento nie je doma, v škole im chýbajú školské pomôcky. Otec niekoľkokrát nebol ochotný veci priniesť. Komunikáciu s otcom detí matka nepovažuje za dostatočnú, nakoľko komunikujú len o bežných otázkach, otec detí nekladie dôraz na sporné veci, napr. nie je dôrazný pri riešení problémov zhoršeného prospechu maloletej I., ktorá si nielen zhoršila prospech, ale aj zmenila správanie, správa sa vodcovsky a v škole má konflikty, zdôrazňuje svoju osobu. Táto zmena správania nastala u maloletej po zavedení striedavej osobnej starostlivosti a nejednotnosťou výchovného pôsobenia. Maloletá najviac v škole voči autorite učiteľa používa neprimeranú formu správania v podobe neadekvátnych reakcií (papuľovanie, neprimerané sebapresadzovanie). Matke sa podarilo získať otca na spoluprácu - zmenil svoj liberálny postoj k tráveniu voľného času maloletou mimo bydliska a zaujal jednotný postoj s matkou.
Matka maloletých detí zdôraznila, že vedie deti k tomu, aby k otcovi mohli ísť kedykoľvek, ak sa samé rozhodnú, žiadnym spôsobom im nebráni. Deti nechcú ísť k otcovi vtedy keď je pod vplyvom alkoholu. Sústavné premiestňovanie sa detí medzi rodičmi v týždňových intervaloch deti podľa matky emocionálne zneisťuje, pretože u matky majú jasne nastavené pravidlá, u otca sa z dôvodu požívania alkoholu situácia často mení, býva podráždený. Podľa matky, neistota, v ktorej sú deti pri kontakte s otcom a pri pobyte v jeho prostredí vystavené, má za následok zhoršenie prospechu maloletej I. a uzatváraním sa maloletého I.. V prípade, že deti budú zverené do osobnej starostlivosti matke tá sa s pracovníčkam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno vyjadrila, že bude podporovať kontakt detí s ich otcom.
Maloletý I. pri uvedenom šetrení uviedol, že sa mu striedavá osobná starostlivosť nepáči, nesúhlasí s ňou a chce byť zverený do výchovy a opatery matky. S otcom má dobrý vzťah a chce, aby mohol k otcovi chodiť a stretávať sa s ním podľa potreby. Vadí mu, že sa vždy sťahuje, stane sa, že si zabudne veci a potom musí otca žiadať, aby mu veci doniesol. Problém je vtedy keď je otec pod vplyvom alkoholu. K otcovi chodí keď musí - podľa rozhodnutia súdu, ale stalo sa, že aj nešiel a išiel k otcovi mimo určenej doby a otec to rešpektoval. Bol by radšej keby sa mohol sám rozhodnúť. Rodičia mu nebránia aby sa kontaktoval s druhým rodičom podľa toho kde sa práve zdržiava. Uviedol, že pôjde na pojednávanie a povie svoj názor súdu.
Maloletá I. požiadala pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno o rozhovor bez prítomnosti rodičov a brata I.. Požiadala ich o mlčanlivosť. Vyjadrila sa, že chce byť zverená do výchovy a opatery matky.
Z pohľadu kolízneho opatrovníka je vzájomná komunikácia rodičov nepostačujúca a nie je v záujme maloletých detí. Kolízny opatrovník doporučil rodičom poradenský proces u psychológa, resp. mediáciu ako prostriedok na dosiahnutie efektívnej komunikácie pri zabezpečovaní potrieb detí. V závere správy kolízny opatrovník konštatuje, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre zabezpečenie potrieb maloletých detí a zabezpečujú im všetky potreby nadštandardne. Matka pre deti predstavuje emocionálnu stabilitu a istotu. Obe maloleté deti nechcú prísť o kontakt s otcom, u otca však veľmi citlivo vnímajú požívanie alkoholických nápojov a jeho následné správanie. Tieto situácie maloleté deti zneisťujú a vytvárajú komunikačnú bariéru medzi nimi a otcom.
Maloleté deti potrebujú výchovne a emocionálne stabilné prostredie na napĺňanie nielen biologických potrieb, ale aj pre potrebu lásky a bezpečia, istoty a stability potrebujú, aby im rodičia zabezpečili podmienky rešpektujúce ich zabehnutý životný rytmus. Obe deti sa nachádzajú v citlivom období puberty, je pre nich plné zmien. Pre ich zdravý psychický vývin a utváranie identity je potrebné rešpektovať ich potreby a názory.
Kolízny opatrovník navrhuje zveriť maloleté deti do výchovy a opatery matky, zároveň navrhuje styk otca a maloletých detí v čo najväčšom rozsahu a tiež aby na obdobie 12 mesiacov súd uložil rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému procesu so zameraním na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi maloletých detí.
K správe o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí bola pripojená aj správa z poradensko- psychologického rozhovoru s maloletými deťmi zo dňa 09.01.2013, z ktorej súd zistil, že maloletá I. požiadala o rozhovor bez prítomnosti rodičov a staršieho brata, rozprávala len v prítomnosti kolízneho
opatrovníka a psychológa a zároveň požiadala, aby sa otec nedozvedel o obsahu rozhovoru. Počas rozhovoru vyjadrila svoju obavu z toho, ako sa k nej bude otec správať keď sa dozvie, že chce byť zverená mame. Svojho otca má rada. Keď je s ním tak sa jej venuje, chodievajú spolu na výlety, otec jej kupuje pekné veci. Mama jej lepšie rozumie, cíti sa s ňou pokojnejšie. Sú veci, o ktorých otcovi nedokáže povedať, no s mamou sa môže kedykoľvek o všetkom porozprávať. Otca by chodievala navštevovať počas víkendov. Má strach z toho ako bude otec reagovať na to, čo chce. Vie, že on nesúhlasí s tým, aby ostala s mamou. Otec často berie ohľad na to „čo povedia ľudia z okolia“. Keď mu naposledy povedala, že chce ostať u mamy, tak sa na ňu nahneval, bol mrzutý. Otec síce hovorí, že bude rešpektovať ich rozhodnutie, toto ale nie je pravda.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne nerušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s skonaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravy pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa Čl.3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého Valným zhromaždením Spojených národov 20.11.1989, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa Čl.12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.
Podľa Čl.12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu a spôsobom ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo neplní svoj účel, nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vážny rozvrat vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou zapríčinila rozdielnosť ich pováh, názorov a záujmov. Z tohto dôvodu súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Na čas po rozvode súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k ich spoločným maloletým deťom tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti odporkyne. Pri tomto rozhodnutí súd zobral do úvahy tak závery znaleckého posudku, ako aj názory obidvoch maloletých detí, ktoré sú vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor. Obidve maloleté deti po tom, čo si vyskúšali predbežne v trvaní trištvrte roka striedavú osobnú starostlivosť, sa výslovne vyjadrili, že s takouto striedavou starostlivosťou nesúhlasia, obmedzuje ich a zaťažuje. Na čas po rozvode chcú byť v starostlivosti odporkyne a s navrhovateľom sa chcú naďalej stýkať v čo najširšom rozsahu.
Súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletých detí. Sám navrhovateľ uviedol, že len jeho náklady na maloletého I. mesačne prestavujú 185,03 Eur a na maloletú I. cca 176,- Eur.
Odporkyňa uviedla, že podľa nej celkové náklady na maloletého I. predstavujú 400,- Eur mesačne a na maloletú I. 350,- Eur mesačne.
Pri určení výživného súd vychádzal tak z objektívne zistených nákladov na maloleté deti, ako aj z predpokladaných nákladov uvedených odporkyňou a tiež z nákladov uvedených navrhovateľom. Určil na výživu maloletého I. 400,00 Eur mesačne a na maloletú I. 400,00 Eur mesačne. Pri tomto rozhodovaní súd zobral do úvahy tak odôvodnené potreby obidvoch maloletých detí ako aj možnosti, schopnosti, majetkové pomery navrhovateľa s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové pomery a osobnú starostlivosť odporkyne o ne. Vychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd je toho názoru, že majetkové pomery navrhovateľa dovoľujú za odôvodnené potreby maloletých detí považovať aj tvorbu úspor. Z tohto dôvodu súd určil, že časť výživného, a to na maloletého I. vo výške 250,00 Eur a na maloletú I. vo výške 250,00 Eur bude navrhovateľ platiť k rukám odporkyne a časť 150,00 Eur na maloletého I. a 150,00 Eur na maloletú I. bude navrhovateľ poukazovať na účet maloletých detí. Na nakladenie s prostriedkami na týchto účtoch je potrebný súhlas súdu.
Pri určení výšky výživného súd prihliadol tiež k tomu, že navrhovateľ v Union poisťovni a.s. Bratislava dojednal maloletým deťom poistenie a mesačne platí mal. I. 22,12 Eur a maloletej I. 12,78 Eur.
Súd zároveň upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to tak, aby bol s nimi v čo najširšom styku - aby bol s nimi aspoň 50% z ich voľného času. Pri úprave jeho styku počas Štedrého dňa súd prihliadol k tomu, že účastníci bývajú v jednom meste, blízko seba a takýto styk si už vyskúšali počas Vianoc 2012.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vzhľadom k tomu, že ani u jedného z účastníkov nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, obidvom účastníkom súd uložil povinnosť zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania - každému z nich po 150,- Eur. Navrhovateľ tento preddavok zložil dňa 25.06.2012 pod položkou denníka D14/26/2012, účtovný doklad 520612 a odporkyňa preddavok na trovy znaleckého dokazovania zaplatila 16.07.2012 pod položkou denníka D14/28/12, účtovný doklad 300712.
Tunajší súd uznesením č.k. 8P/271/2011-172 zo dňa 19.09.2012 priznal znalkyni L.. P. U. odmenu a náhradu výdavkov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku č. 5/2012 vo výške 383,44 Eur. Zároveň súd priznal znalkyni odmenu a náhradu výdavkov súvisiacich s jej účasťou na pojednávaní dňa 17.01.2013 vo výške 60,44 Eur. Spolu takto štát zaplatil znalkyni 443,88 Eur, z toho z preddavkov zložených účastníkmi 300,- Eur. Zvyšok vo výške 143,88 Eur znáša štát. Z tejto sumy súd uložil obidvom účastníkom povinnosť uhradiť po polovici, t.j. každému z nich vo výške 71,94 Eur.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. veta prvá podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Kolízny opatrovník navrhol obidvom rodičom maloletých detí uložiť povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva v záujme zachovania vzťahov a komunikácie medzi nimi.
Vzhľadom k výpovediam maloletých detí, že ich odporkyňa neobmedzuje v styku s navrhovateľom, tiež prihliadnuc k tomu, že účastníci sa dokázali aj v priebehu nariadeného predbežného opatrenia dohodnúť o ich styku s maloletými deťmi počas letných prázdnin, tiež sa dokázali dohodnúť o účasti na Venčeku mal. I. a o styku počas Štedrého dňa, súd nepovažuje za potrebné ukladať im takéto výchovné opatrenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.