Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Csp-81-2023.pdf
PDF · 105.88 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/81/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. P., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: XXX XX R. T. XXX, o zaplatenie 2 130,42 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. V časti o zaplatenie 258,84 EUR s príslušným úrokom z omeškania sa konanie zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (v čase podania žaloby Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, ktorá počas konania postúpila pohľadávku na Intrum Slovakia s.r.o. - viď. odsek 3 rozsudku) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 09. 2023 domáhal zaplatenia sumy 2 130,42 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi bankou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej banka viedla účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 21,24 %. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie banka vystavila ku dňu 10. 08. 2023 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 07. 2023, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2 130,42 EUR. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 07. 2023, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20. 08. 2023. Žalobcovi tak počnúc dňom 21. 08. 2023 vznikol nárok na úroky z omeškania s úhradou uvedenej dlžnej sumy, v zákonnej výške 5 % ročne podľa § 517 Občianskeho zákonníka.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro Premium a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX (č.l. 7 - 8), Výpis z Quatro Šikovnej karty (č.l. 9 - 13).
3. Podaním z 22. 11. 2023 žalobca navrhol, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá žalovanú pohľadávku nadobudla na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (register OpP sp. zn. 1OpP/3/2018) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a
prevod z 09. 10. 2023, a to s účinnosťou k 18. 10. 2023. Tunajší súd zmenu na strane žalobcu pripustil uznesením sp. zn. 22Csp/81/2023-54 zo 24. 11. 2023.
4. Podaním z 24. 01. 2024 žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 258,84 EUR (tvorenej poplatkami a sankčným úrokom) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a doplnil svoje tvrdenia. Uviedol, že žalovaný dňa 10. 03. 2017 vyplnil Žiadosť o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro PREMIUM a zmluva o spotrebiteľskom úvere. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 10. 03. 2017, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2 400,00 EUR so zmluvným úrokom vo výške 18,00 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 80,00 EUR mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 20. 03. 2017, ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií, pričom celkovo čerpal sumu 3 378,12 EUR. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje v súhrne sumu 3 090,- EUR. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02. 10. 2020 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny spočívajúceho v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalobou uplatnená suma 2 130,42 EUR predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením, pričom pozostáva z dlžnej istiny vo výške 1 789,69 EUR, z poplatkov vo výške 9,10 EUR, štandardného úroku vo výške 81,89 EUR a zo sankčného úroku vo výške 249,74 EUR. V časti poplatkov a sankčného úroku žalobca zobral žalobu späť.
5. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu z 24. 01. 2024 priložil nasledovné dôkazy: Predžalobná upomienka (č.l. 65), Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru s doručenkou (č.l. 66 - 67), Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro PREMIUM a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX v rozsahu 1. strany (č.l. 68), Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (č.l. 69 - 72).
6. Žalovanému súd doručil žalobu s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie dňa 02. 02. 2024 (č.l. 78).
7. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
8. V reakcii na závery z pojednávania z 24. 05. 2023 žalobca podaním z 20. 06. 2024 doplnil tvrdenia k skúmaniu bonity žalovaného. Uviedol, že žalovaný v zmysle čl. I. a čl. II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol všetky podstatné informácie o svojich príjmoch a mesačných výdavkoch, takže je zrejmé, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou a preukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedené vyplýva aj z údajov predložených žalovaným
- Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby a potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej z portálu finančnej správy. Tento fakt vyplýva aj z ust. Čl. X bod 4 Zmluvy, kde je uvedené, že žalovaný udeľuje súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových zárukách jemu poskytnutých, údajov o pohľadávkach a údajov o zabezpečení pohľadávok, údajov o splácaní záväzkov, atď. Tento súhlas je udelený aj v prípade, že nedôjde k uzavretiu Zmluvy, a to za účelom ohodnotenie bonity žalovaného ako žiadateľa o vydanie Karty a schopnosti splácať jeho záväzky.
9. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu z 20. 06. 2024 priložil nasledovné dôkazy: Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM (č.l. 100), Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro PREMIUM a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX (č.l. 101 - 102), Informácia o RPMN a priemernej hodnote RPMN pri spotrebiteľských úveroch z kreditných kariet a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l. 103 - 104), Informácie v zmysle zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (č.l. 105), Informácie o finančnom sprostredkovaní SKK SFA (č.l. 105 - 106), Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s (č.l.
106 - 109), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (č.l. 109 - 110), výňatok z daňového priznania (č.l. 111
- 113).
10. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 24. 05. 2023 a 06. 08. 2024, vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
11. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro PREMIUM a zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úverový rámec vo výške 2 400,- EUR pri štandardnej úrokovej sadzbe 18,00 % ročne a štandardnej mesačnej splátke 80,- EUR. Z predloženého Výpisu z Quatro Šikovnej karty vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním čerpaného úveru. Pôvodný žalobca zaslal žalovanému najskôr Predžalobnú upomienku z 02. 09. 2020, v ktorej žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním a na možnosť zosplatnenia úveru. Následne žalovanému zaslal Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02. 10. 2020, v ktorom žalovaného informoval, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu, pričom dlžnú čiastku žalobca ku dňu oznámenia vyčíslil v sume 1 883,14 EUR.
12. Pôvodný žalobca postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (register OpP sp. zn. 1OpP/3/2018) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod z 09. 10. 2023, s účinnosťou k 18. 10. 2023. Postúpenie pohľadávky pôvodný žalobca oznámil žalovanému Oznámením o postúpení pohľadávky z 24. 10. 2023.
13. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
16. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
17. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
18. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.
19. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ: Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
21. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
22. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
23. Žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľovi vzniklo právo vyhlásiť okamžitú splatnosť spotrebiteľského úveru a vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru, a to s poukazom na § 7 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ.
24. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Sám žalobca uviedol vo svojom podaní z 20. 06. 2024 iba niekoľko všeobecných a v podstate bezobsažných tvrdení, z ktorých nebolo možné ustáliť, akým spôsobom veriteľ posudzoval bonitu a aké údaje zohľadnil. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov sa údaje k skúmaniu bonity nachádzajú v Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, kde je pri žalovanom uvedené: základ dane podnikateľa za minulý rok: 12 327,- EUR (pozn. ide o základ dane pred znížením o nezdaniteľnú časť; základ dane po znížení bol 8 523,84 EUR, ako to vyplýva z daňového priznania a táto suma bola uvedená i v zmluve), rodinný stav: ženatý, počet nezaopatrených detí: 2, splátky úverov, hypoték: 300, EUR, výška vyživovacej povinnosti: 0,- EUR. Iné údaje (relevantné z hľadiska skúmania bonity) v žiadosti uvedené neboli. Veriteľ teda od žalovaného ako žiadateľa o úver nezistil žiadne reálne mesačné náklady ani len na základné životné potreby, pri zohľadnení vyživovacích povinností žalovaného. Žalovaný predsa deklaroval 2 nezaopatrené deti, a teda nie je zrejmé, ako mohla byť jeho vyživovacia povinnosť v žiadosti uvedená vo výške 0,- EUR. Žalobca neuviedol vôbec, aké náklady a v akej výške zohľadnil pri posudzovaní bonity (dokonca neoperoval ani životným minimom), ani či a ako overoval a zohľadnil žalovaným poskytnuté údaje, vrátane údajov o finančných záväzkoch žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ nezabezpečil potrebné vstupné údaje pre posudzovanie schopnosti žalovaného splácať úver a postupoval v rozpore s § 7 ods. 27 ZoSÚ, keď nezabezpečil a nezohľadňoval dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne. Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že veriteľ nezhromaždil dostatočné vstupné údaje (resp. nezhromaždil žiadne relevantné údaje o životných nákladoch žalovaného, prihliadajúc na jeho vyživovaciu povinnosť, a ani nezdokladoval akékoľvek finančné záväzky žalovaného a ich overenie v príslušných registroch), ktoré by umožnili skúmať bonitu žalovaného tak, aby veriteľ získal vierohodný výsledok o reálnej schopnosti žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca teda nepreukázal, že veriteľ postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou (veriteľ posudzoval bonitu bez akýchkoľvek údajov o reálnych nákladoch na základné životné potreby žalovaného a v rozpore s § 7 ods. 27 ZoSÚ), a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú, tretiu a štvrtú vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov.
25. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť predmetného úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ prvá veta). Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru však nespôsobuje zánik práva veriteľa na zaplatenie jednotlivých splátok. Je preto potrebné posúdiť, či žalobcovi možno priznať nárok voči žalovanému z titulu jednotlivých splátok.
26. Žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka na neho mala prejsť v dôsledku postúpenia pôvodným žalobcom. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 37 ods. 2 OZ Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Zmluvou o postúpení pohľadávky postupca prevádza svoju
pohľadávku (t.j. právo na plnenie voči dlžníkovi) na postupníka. Pohľadávka musí byť v zmluve určite a zrozumiteľne identifikovaná, pričom musí ísť o existujúcu pohľadávku. Pohľadávka je identifikovaná právnym dôvodom, výškou a splatnosťou. Predmetom postúpenia medzi pôvodným žalobcom a žalobcom bola jedna pohľadávka (po zosplatnení úveru), s jedným dátumom splatnosti. Táto pohľadávka je však odlišnou pohľadávkou od pohľadávok pôvodného žalobcu na úhradu jednotlivých splátok. Má odlišný právny režim a z právneho hľadiska tieto pohľadávky nemožno zamieňať. Jediné, čo majú spoločné, je právny titul. Ak predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok bola vyššie špecifikovaná pohľadávka po zosplatnení, je právne nepochybné, že predmetom postúpenia neboli jednotlivé pohľadávky na úhradu splátok úveru. Naopak, predmetom postúpenia bola neexistentná pohľadávka, keďže podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ nemohla vôbec vzniknúť (pôvodný žalobca nebol oprávnený zosplatniť úver). Preto žalobca nedisponuje platnou pohľadávkou, ktorú by si voči žalovanému mohol v tomto konaní uplatniť. Súd nemohol žalobcovi priznať nárok voči žalovanému ani z titulu splátok, keďže tieto ako samostatné práva/pohľadávky neboli predmetom postúpenia podľa príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda žalobca nie je nositeľom práv z nich vyplývajúcich. Ide o situáciu predpokladanú v § 527 ods. 1 písm. a) OZ.
27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá v tomto konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanému z predmetnej zmluvy, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
28. V časti o zaplatenie sumy 258,84 EUR (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania žalobca vzal žalobu späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Súd preto s poukazom na § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
29. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, a teda by mu inak patril i nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovaný bol počas celého konania pasívny, nezúčastnil sa pojednávaní, neuplatnil si žiadne trovy konania a ani zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá strana domáhať jej splnenia v exekúcii.