Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-117-2012.pdf
PDF · 74.53 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou v právnej veci navrhovateľa E. Z., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto E. proti odporkyni O. Z., rod. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom D.. F. X, E. v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Súd návrh E. Z., nar.XX.X.XXXX o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela v celom rozsahu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v návrhu osobne podanom dňa 18.4.2012 žiadal svoju bývalú manželku o vyživovaciu povinnosť z dôvodu jeho hmotnej núdze.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila. Zúčastnila sa prvého pojednávania nariadeného na deň 22.10.2012, ktoré bolo odročené na deň 28.11.2012, následne zrušené z dôvodu práceneschopnosti samosudkyne. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 9.1.2013, z dôvodu nedoriešenia pobytu navrhovateľa bol termín zmenený na deň 5.2.2013. Odporkyňa sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnila, predvolanie jej bolo doručené riadne a včas. Prvá zásielka pre navrhovateľa doručovaná na adresu ním uvedenú v návrhu Š. X, E. sa vrátila s tým, že adresát je neznámy. Na prvom pojednávaní od odporkyne súd zistil, že na uvedenej adrese nebýva určite 10 rokov, mal by bývať u rodičov E. I. D.F. Z. v časti Ľ., predtým býval u sestry E. E.. Cestou Mestského úradu Martin súd zistil adresu matky C.. E. XXXX/XX, E., otca Q. P. Č.. XX a sestry T. Č.. XXX, požiadal ich o podanie informácií o navrhovateľovi, výzvy si prevzali, ale nereagovali. Lustráciou v registri obyvateľov SR súd zistil, že navrhovateľ má od 2.7.2012 trvalý pobyt ako bezdomovec v meste E.. Na telefónnom čísle uvedenom v návrhu sa hlásila len odkazová služba.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov bez ich vypočutia, pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Oboznámil sa s návrhom, s lustráciou v sociálnej poisťovni, so správami dvoch bývalých zamestnávateľov otca a s rozvodovým spisom. Na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci nie sú manželia, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom č.k. 6C/66/2007-33 zo dňa 16.7.20121, mal. P., nar.X.X.XXXX bola na čas po rozvode zverená do výchovy a opatery matke, otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu 3.000,- Sk mesačne a bol upravený styk.
Navrhovateľ bol od 1.7.2011 evidovaný v poistnom vzťahu zamestnanec u viacerých zamestnávateľov, od 17.7.2011 do 31.7.2011 u E. H., Martin, od 17.8.2011 do 29.8.2011 a od 26.9.2011 do 12.10.2011 u Ľ. P., Martin, od 13.2.2012 do 29.2.2012 a od 9.5.2012 v RSMH, s.r.o., Martin a od 3.4.2012 do 12.4.2012 u D. E. - Jánošíkov dvor, Žilina. U E. H. pracoval na dohodu o vykonaní práce, ktorá bola ukončená v skúšobnej dobe a bola mu vyplatená odmena 37,26 Eur. U D. E. pracoval v riadnom pracovnom pomere so skúšobnou dobou 3 mesiace na pracovnej pozícii kuchár. Pracoval dňa 11.4.2012, dňa 12.4.2012 nenastúpil do práce, odišiel zo zariadenia a zamestnávateľ zistil, že odcudzil majetok, podal na neho trestné oznámenie, pracovnú zmluvu nestihol podpísať.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 prvá veta Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd po zhodnotení dokazovania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. V období od júla 2011 do júla 2012 pracoval len niekoľko dní u viacerých zamestnávateľov, nikde nepracoval dlhšiu dobu, hoci u D. E. išlo o trvalý pracovný pomer, v ktorom v prípade plnenia povinností mohol
pracovať i v súčasnosti, odpracoval však len jeden deň, odcudzil majetok a je proti nemu vedené trestné stíhanie. V nepriaznivej finančnej situácii sa ocitol vlastným nezodpovedným správaním a konaním, čo nemôže byť na ujmu jeho bývalej manželke, ich dcére P., ako aj ďalšej dcére odporkyne H. Š.. Neuvedenie správnej adresy a nereagovanie navrhovateľa svedčí o tom, že nie je v nepriaznivej situácii, je schopný sám sa živiť a nie je odkázaný na príspevok na výživu od bývalej manželky. Ani jeho najbližší príbuzný na výzvu nereagovali, z čoho možno usúdiť, že navrhovateľ nie je v hmotnej núdzi, ak by to tak bolo, určite by minimálne rodičia podali informácie, aby súd mohol rozhodnúť o jeho návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého by mala odporkyňa nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, v konaní jej žiadne trovy nevznikli. Navrhovateľ je v konaní oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).