Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_14C-129-2012.pdf
PDF · 94.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/129/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom Mgr. Vlastou Huljakovou, vo veci žalobcu T. L., B.. XX. XX. XXXX, X. X. X., A. XXXX/X, občana Slovenskej republiky, na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mesto Banská Bystrica, ul. Československej armády č. 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti žalovanému Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, zastúpený Urbáni & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, sp. zn. 3081/11 zo dňa 15. 03. 2012, z dôvodu podľa § 40 ods.1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. a noviel.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za konanie 99,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pripojeným príkazom na úhradu.
odôvodnenie:
Mesto Banská Bystrica ako ustanovený opatrovník účastníkovi konania T. L., ktorý bol žalovaným v rozhodcovskom konaní, podalo žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá tunajšiemu súdu došla 23. 05. 2012. V rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v X., P. XX, X., prebiehalo rozhodcovské konanie žalobcu Orange Slovensko, a. s. so sídlom v Bratislave, proti žalovanému T.P. L., X. X. X., o žalobe na zaplatenie 510,59 Eur s príslušenstvom. Žalovaná pohľadávka vychádzala zo zmluvy o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky a dodatku ku zmluve o pripojení, ktorú zmluvné strany uzavreli 12. 06. 2010. Žalovaná pohľadávka predstavovala neuhradenú cenu za poskytnuté vyfakturované služby vo výške 374,59 Eur a zmluvnej pokuty 136,-- Eur. Rozhodcovský súd po konštatovaní, že žalovaný sa nachádza na neznámom mieste, uznesením ustanovil Mesto Banská Bystrica za opatrovníka žalovanému. Mesto Banská Bystrica ako ustanovený opatrovník - žalobca v súdnom konaní uviedol, že s uznesením nesúhlasil, preto sa proti nemu odvolal. Rozhodcovský súd sa nevysporiadal s otázkou nesúhlasu Mesta o ustanovení za opatrovníka a vo veci samej rozhodol rozhodcovským rozsudkom spisovej značky 3081/11 zo dňa 23. 04. 2012 tak, že žalovaného v rozhodcovskom konaní zaviazal zaplatiť žalobcovi v rozhodcovskom konaní žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. V zákonom stanovenej lehote podľa zákona o rozhodcovskom konaní podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na pojednávaní trval na žalobe, rozhodcovský rozsudok žiadal zrušiť z dôvodu podľa § 40 ods.1 písm.g) zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že proti jeho vôli nemôže byť ustanovený za opatrovníka účastníkovi konania. Rozhodcovský súd nevysvetlil, či pred ustanovením Mesta Banská Bystrica za opatrovníka sa zaoberal možnosťou ustanovenia inej osoby za opatrovníka podľa § 29 ods.6 OSP. Poukázal na to,
že v rozhodcovskom konaní bol ustanovený za opatrovníka účastníkovi konania, ktorý má postavenie spotrebiteľa a v takom prípade doručovaný žalobný návrh spolu so žiadosťou, aby podal žalobnú odpoveď, mal byť spolu s listinami, ktoré boli súdu predložené žalobcom. Mal tak urobiť bez ohľadu na to, akú úpravu má v rokovacom poriadku.
Žalovaný v súdnom konaní žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že Mesto Banská Bystrica ako ustanovený opatrovník nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Má ju len účastník rozhodcovského konania. Uviedol, že Mesto Banská Bystrica v žalobnej odpovedi neuviedlo procesnú obranu žalovaného, ale vykonalo úkon, ktorý nazvalo odvolanie. V rozhodcovskom konaní takto naformulovaný úkon nie je prípustný, lebo nie je v súlade so zásadou jednoinštančnosti konania. Rozhodcovský súd správne považoval úkon za ničotný a preto k nemu neprihliadal. Na pojednávaní právna zástupkyňa zotrvala na písomnom vyjadrení a doplnila, že podľa rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Bratislave podľa § 11 ods.5 nevyplýva rozhodcovskému súdu povinnosť spolu so žalobným návrhom doručovať žalovanej strane aj žalobné prílohy. Preto rozhodcovský súd žalovanej strane nedoručoval 26. 03. 2012 okrem žaloby aj ďalšie listiny.
Súd po vypočutí zástupkyne Mesta Banská Bystrica, právnej zástupkyne žalovaného, po oboznámení sa so spisom Rozhodcovského súdu v Bratislave, zistil nasledovný skutkový stav:
Na rozhodcovský súd v Bratislave, ul. Ventúrska 14, Bratislava bola spísaná podľa Občianskeho súdneho poriadku podľa § 42 žaloba o zaplatenie 510,59 Eur s príslušenstvom, v ktorej Orange Slovensko, a. s. so sídlom v Bratislave ako žalobca žaluje žalovaného T. L. X. X. X. o zaplatenie 510,59 Eur s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že obe strany uzavreli písomne zmluvu o pripojení č. H. dňa 12. 06. 2010, súčasťou ktorej sú všeobecné zmluvné podmienky, v ten istý deň uzavreli aj dodatok ku zmluve. Žalobca sa zaviazal poskytovať a dodávať telekomunikačné služby, žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas cenu za služby. Porušil túto povinnosť, preto žalobca žaloval zaplatenie splatných cien služieb 374,59 Eur a zmluvnej pokuty 136,-- Eur. Žaloba bola spísaná 22. 11. 2011, pričom rozhodcovskému konaniu bolo pridelené číslo 3081/2011. Rozhodcovský súd zaslal žalobu spolu s výzvou žalovanému, pričom zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená žalovanému s oznámením poštára adresát neznámy s dátumom vrátenia 30. 11. 2011. V spise rozhodcovského súdu sa nachádza aj doručenka pre adresáta G. T., B.. XXXX, G. XX, X. X., s poznámkou uznesenie o ustanovení opatrovníka, ktoré doručoval rozhodcovský súd uvedenej osobe, pričom zásielka sa vrátila súdu neprevzatá 16. 05. 2012 so správou pošty adresát neznámy. Rozhodcovský súd Bratislava uznesením 3081/2011 zo dňa 15. 03. 2012 ustanovil žalovanému za opatrovníka Mesto Banská Bystrica podľa § 29 ods.6 OSP. Z odôvodnenia vyplýva, že z dostupnej verejnej databázy (živnostenský register, obchodný register, internetové vyhľadávače), z Registra obyvateľov SR sa nepodarili zistiť aktuálnu adresu pobytu žalovaného. Ustanovil teda za opatrovníka Mesto Banská Bystrica, kde žalovaný mal naposledy známy pobyt. Toto uznesenie bolo doručované Mestu Banská Bystrica (žalobcovi v súdnom konaní) tak, že ho prevzal 23. 03. 2012. Dňa 02. 04. 2012 Mesto Banská Bystrica podalo odvolanie proti uzneseniu s odôvodnením, že nesúhlasí, aby Mesto bolo ustanovené za opatrovníka, lebo z uznesenia nie je zrejmé, či v dostatočnej miere rozhodcovský súd skúmal okruh osôb žalovaného z rodinného prostredia, ktorí by mohli byť ustanovení za opatrovníka. Pokiaľ rokovací poriadok rozhodcovského súdu nemá osobitnú úpravu, vzťahujú sa podľa § 51 ods.3 zákona o rozhodcovskom konaní na procesný postup ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Z predloženého spisu rozhodcovského súdu nemá všeobecný súd preukázané, ako s týmto podaním označeným ako odvolanie rozhodcovský súd naložil. Zo spisu je zrejmé to, že rozhodcovský súd o veci rozhodol vydaním rozhodcovského rozsudku 3081/2011, evidenčné číslo U. dňa 23. 04. 2012 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s úrokom z omeškania a zaplatiť náhradu trov konania. Z pripojenej doručenky je preukázané, že rozhodcovský rozsudok súd doručoval Mestu Banská Bystrica tak, že prevzalo rozsudok 27. 04. 2012.
Mesto Banská Bystrica ako ustanovený opatrovník pre žalovaného v rozhodcovskom konaní, ktorý je žalobcom v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podalo žalobu tunajšiemu súdu tak, že došla 23. 05. 2012.
Zákon 244/2002 Z. z. v znení noviel o rozhodcovskom konaní (ďalej zákon o rozhodcovskom konaní) v § 41 ods.1 umožňuje účastníkovi rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Môže tak urobiť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Dôvod, pre ktorý môže účastník podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je uvedený v § 40 ods.1 zákona. V písmene g) je uvedený dôvod, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17). Znenie § 17 uvádza, že účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Procesný postup rozhodcovského konania upravuje vyššie uvedený zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 51 ods.3 uvádza „ak tento zákona neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi“. Týmto predpisom je občiansky súdny poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní nerieši otázku zastupovania účastníka rozhodcovského konania, ktorý sa nachádza na neznámom mieste. Použijú sa teda ustanovenia občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 29 ods.2 OSP, pokiaľ súd neurobí iné opatrenia, môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa ods.6, za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500,-- Eur (ďalej len "drobné spory"). Súd podotýka, že takéto znenie ustanovenia odseku 6 bolo účinné v čase rozhodcovského konania.
Citované zákonné ustanovenie upravuje takzvaného procesného opatrovníka (na rozdiel od ustanovenia § 29 Občianskeho zákonníka, ktorý rozlišuje dva druhy zákonných zastúpení). Procesný opatrovník podľa § 29 OSP sa ustanovuje účastníkovi, ktorý je inak procesne spôsobilý byť účastníkom konania, ale nemôže sa v konaní zúčastniť z dôvodov uvedených v odseku 2. V spornom prípade preto, lebo jeho pobyt nie je známy (na uvedenej adrese bydliska nebýva, ani sa nezdržiava). Ustanovenie § 29 OSP upravuje možnosť ustanoviť účastníkovi opatrovníka a to iba na riešenú vec. Súdom ustanovený opatrovník je aj zákonný zástupca (viď komentár Iura edition na strane 56). Rozhodnutie podľa odseku 2 robí procesný súd. V zásade platí, že ustanovený opatrovník zastupuje účastníka do právoplatnosti skončenia veci. Okolnosť neznámeho pobytu účastníka sa má hodnoverne preukázať. Súd ustanovuje opatrovníka uznesením, ktoré doručí opatrovníkovi. Proti tomuto uzneseniu sa možno odvolať.
Z predloženého spisu rozhodcovského súdu je preukázané, že tento doručoval žalovanému žalobu zrejme s výzvou, aby sa k nej vyjadril. Zásielka sa vrátila súdu neprevzatá s oznámením poštára adresát neznámy. Rozhodcovský súd sa pokúšal doručovať aj G. T. s tým istým výsledkom. V odvolaní Mesto Banská Bystrica uvádza, že ďalšou osobou, ktorá je z rodinného prostredia žalovaného je otec G. L., bytom W. XX, X. X.. Na túto adresu zrejme rozhodcovský súd sa nepokúsil doručovať, predložené listiny o tom nesvedčia. Zo spisu tiež nie je preukázané, že súd sa pokúsil zistiť vtedajší pobyt žalovaného aj dotazmi na Sociálnu poisťovňu o poslednom známom zamestnávateľovi žalovaného na centrálny register obyvateľstva, na Okresné riaditeľstvo PZ Banská Bystrica (podľa posledne známeho miesta bydliska), neurobil dotaz na ÚZVJS Bratislava, či žalovaný sa nenachodí vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe. Takýto postup rozhodcovský súd mal zvoliť, keďže mu to prikazuje ustanovenie § 29 ods.6 OSP tak, že súd ustanoví za opatrovníka osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom alebo inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. V citovanom ustanovení sa uvádza, že súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec, čo rozhodcovský súd urobil. Predtým ako ustanovil za opatrovníka Mesto Banská Bystrica však rozhodcovský súd neurobil dotaz na Mesto, či súhlasí s ustanovením opatrovníka. Nikto nemôže byť ustanovený ani za procesnoprávneho opatrovníka osobe na neznámom mieste, pokiaľ sám s takýmto ustanovením nesúhlasí. Pre názornosť procesný súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 27. 11. 2012, kde v konaní pred všeobecným súdom sa riešila rovnaká otázka nesúhlasu Obce Tajov s ustanovením za opatrovníka účastníčke
súdneho konania. Odvolací súd zrušil prvostupňové uznesenie o ustanovení opatrovníka v dôvodoch uviedol, že „nie je možné ustanoviť niekoho za opatrovníka proti jeho vôli. Pokiaľ si prvostupňový súd pred tým ako ustanovil obec za opatrovníka navrhovateľky nezistil jeho stanovisko k tejto otázke a Obec Tajov podala odvolanie z dôvodu nesúhlasu, ako aj z iných dôvodov (nedostatočné zistenie otázky neznámeho pobytu navrhovateľky) neostalo odvolaciemu súdu iné ako uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušiť podľa § 221 ods.1 písm.h) OSP a odseku 2 a vrátiť vec na ďalšie konanie“.
Ak teda v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd rozhodol vo veci samej vydaním rozhodcovského rozsudku bez toho, že by sa bol vyporiadal s odvolaním Mesta Banská Bystrica ustanoveného opatrovníka, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Je síce pravda, že rozhodcovské konanie sa riadi jedno inštančným princípom. To však nebráni tomu, aby rozhodcovský súd svoje uznesenie o ustanovení opatrovníka nezrušil podľa § 210a OSP, pretože jedná sa o také uznesenie, z ktorého nenadobudla doposiaľ práva iná osoba ako odvolateľ. Tým by bola vyriešená otázka nesúhlasu toho, kto bol ustanovený za opatrovníka a rozhodcovský súd ďalším procesným postupom by zisťoval inú vhodnú osobu na ustanovenie za opatrovníka. Osoba, ktorá je ustanovená za opatrovníka nemá ani inú možnosť sa proti tomu brániť ako podaním opravného prostriedku prípadne vyjadrením námietky. Keďže podporne sa vzťahujú ustanovenia občianskeho súdneho poriadku, proti uzneseniu je opravným prostriedkom odvolanie.
Bude teda úlohou rozhodcovského súdu zistiť, či miesto pobytu žalovaného je neznáme a ak tak je, ustanoviť mu opatrovníka, ktorý s týmto ustanovením bude súhlasiť. Riadne ustanovenému opatrovníkovi žalovaného rozhodcovský súd potom zašle žalobu spolu s listinami predloženými žalobcom a vyzve ho na podanie žalobnej odpovede (§ 18 ods.4, § 26 ods.5 zákona o rozhodcovskom konaní). A to bez ohľadu na to, akú úpravu má rozhodcovský súd v rokovacom poriadku. Úprava rokovacieho poriadku nesmie byť v rozpore so zákonom.
Žalobca v tomto súdnom konaní je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm.b) zákona 71/1992 Zb. a noviel o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalovaný od súdnych poplatkov oslobodený nie je, v konaní bol neúspešný, je teda povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za konanie podľa citovaného zákona sadzobníka položky 1 písm.b) vo výške 99,50 Eur, pripojeným príkazom na úhradu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca v tomto konaní bol úspešný, ale výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada. Žalovaný požiadal o náhradu trov konania, ale bol neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.