Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11CoE-10-2013.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Subarea
11CoE/10/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému: L. W., bytom W. K. XX, W. K., pre vymoženie 826,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. decembra 2012, č.k. 3Er/318/2008-79, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zo dňa 26.07.2012 a vo výroku II. nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie exekúcie odôvodnil § 36 ods. 5 Exekučného poriadku s poukazom na § 109 ods. 1 písm. c), § 251 ods. 4 O.s.p., ako aj na § 374 ods. 4 a § 202 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa dňa 30.10.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Uznesením č.k. 3Er/318/2008-24 zo dňa 27.04.2012 vyhlásil prvostupňový súd exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený voči tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 25.06.2012. Dňa 09.08.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a článku 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Oprávnený v ňom uviedol, že považuje za správne a dôležité, aby konanie bolo podľa uvedeného zákonného ustanovenia prerušené a aby exekučný súd následne predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky uvedené v podanom návrhu na prerušenie konania. Uznesením č. k. 3Er/318/2008-63 zo dňa 21.09.2012, ktoré vydal vyšší súdny úradník, bol návrh oprávneného na prerušenie konania zamietnutý. Povinný podal proti uzneseniu č. k. 3Er/318/2008-63 v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, keď inter alia v súdnom konaní nerešpektoval právo účastníka na to, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, ktorého súčasťou po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je aj výklad práva Európskej únie. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania Exekučný poriadok ani O.s.p. inak nepripúšťa odvolanie (odvolanie bolo prípustné len z toho dôvodu, že ho vydal vyšší súdny úradník), preto zo znenia citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podaným odvolaním oprávneného sa uznesenie č. k. 3Er/318/2008-63 zo zákona zrušilo v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 poslednej vety O.s.p. a bolo potrebné, aby vo veci opätovne rozhodol sudca. Súdny exekútor dňa 24.08.2012 vrátil súdu prvého stupňa poverenie na vykonanie exekúcie č. 5301*006932,
nakoľko predmetná exekúcia bola rozhodnutím súdu zastavená. Podaním z 02.10.2012 súdny exekútor uviedol, že si neuplatňuje trovy exekučného konania, nakoľko boli uhradené zo strany oprávneného. Súd prvého stupňa po preštudovaní súdneho spisu a návrhu na prerušenie konania dospel k názoru, že návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie je neopodstatnený. Prvostupňový súd zo spisu zistil, že exekúcia bola uznesením č. k. 3Er/318/2008-24 zo dňa 27.04.2012 vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Uznesenie potvrdil Krajský súd v Trenčíne a právoplatnosť nadobudlo dňa 25.06.2012. Právny zástupca oprávneného podal návrh na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok dňa 09.08.2012, teda po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že návrh na prerušenie konania podal oprávnený v čase, kedy už exekúcia bola právoplatne zastavená, čiže neprebiehalo už konanie, ktoré žiadal oprávnený prerušiť. Pritom predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie je možné len v konaní, ktoré prebieha a kde výsledok prejudiciálneho konania môže mať skutočný vplyv na konečné rozhodnutie vo veci. Z uvedených zistení mal súd prvého stupňa za to, že návrh oprávneného bolo potrebné zamietnuť ako neopodstatnený, nakoľko exekúcia bola právoplatne zastavená a z logického hľadiska nie je možné prerušiť konanie, ktoré už neprebieha, resp. bolo právoplatne zastavené. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 200 ods. 1 a 2 O.s.p., pričom ich súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že súdny exekútor výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, pričom z jeho obsahu vyplýva, že oprávnený namietal len výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Odvolanie podal oprávnený z dôvodu, že a) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), keď inter alia v súdnom konaní nerešpektoval právo účastníka na to, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je aj výklad práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke (m. m. ÚS 206/08), b) že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), keď inter alia nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, c) že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Oprávnený zdôraznil, že súd prvého stupňa mal primárne rozhodnúť o podaní prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev samostatným uznesením. Ak spojil toto rozhodnutie s rozhodnutím o prerušení konania, nepostupoval správne. Oprávnený bol ďalej toho názoru, že uznesenie je vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľné, a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že súd prvého stupňa oprávneným prednesenú argumentáciu odôvodňujúcu nutnosť prerušenia konania za účelom uskutočnenia postupu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právne neposúdil. Oprávnený ďalej uviedol, že v napadnutom uznesení absentuje právne posúdenie a) záväzných záverov obsiahnutých v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ktoré zakazujú priamu aplikáciu smerníc, b) nejasnosti právneho základu a jeho interpretácie Súdnym dvorom Európskej únie a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní, c) požiadavky jednotnej aplikácie a interpretácie úniového práva ako aj zásady rovnosti, d) výkladových pravidiel uvedených v smernici Rady 93/13/EHS, e) záveru určujúceho rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere, f) eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty Základných práv Európskej únie, čím toto nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Zastával názor, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zdôraznil, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Mal za to, že poukaz súdu prvého stupňa na § 36 ods. 5 Exekučného poriadku právne ako dôvod zamietnutia návrhu na prerušenie neobstojí. Konanie je v štádiu prejednávania odvolania možné prerušiť v záujme účastníkov na zbavení právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej
republiky podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Záverom dodal, že uplatnená požiadavka oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. je legitímna a súd sa ňou musí riadne zaoberať a právne ju posúdiť na základe komplexného zhodnotenia celej právnej argumentácie. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zo dňa 26.07.2012 (výrok o náhrade trov exekúcie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný) zaoberal sa tým, či odvolanie oprávneného možno považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou a či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 202 ods. 3 písm. o) O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Odvolací súd konštatuje, že oprávnený podaním zo dňa 26.07.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.08.2012, navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením č.k. 3Er/318/2008-79 vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Oprávnený podal dňa 08.01.2013 odvolanie proti výroku I. predmetného uznesenia.
Odvolací súd konštatuje, že nakoľko ustanovenie § 202 ods. 3 písm. o) O.s.p. výslovne ustanovuje, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., nie je prípustné, oprávnený tak v danom prípade podal odvolanie proti rozhodnutiu, voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že v zmysle vyššie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené prerušenie exekúcie nie je podľa zákona prípustné. Ani citované ustanovenie Exekučného poriadku možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu súdu odvolanie neobsahuje.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .