Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-67-2012.pdf
PDF · 103.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/67/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky S. E., Q.. S., H.. XX.X.XXXX, C. V.. X. Z. X, E., zastúpenej A.. Q. Z., S., advokátom so sídlom A. XX, E. proti odporcovi M. E., H.. X.X.XXXX, C. V.. X. Z. X, E., zastúpeného A.. Q. C. advokátom Advokátskej kancelárie C. &. S. K. K. D. XX, E., za účasti mal. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice IV ako kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky S. E., Q.. S., uzatvorené s odporcom M. E. M. XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Z. X. E. P., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
Maloletého A. H.. XX.XX.XXXX pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 207,84 eur titulom náhrady trov štátu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 157,84 eur titulom náhrady trov štátu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.3.2012 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, zveril jej mal. A., H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. A. sumou 200 eur mesačne a na výživu mal. E. sumou 250 eur mesačne. Styk mal. dieťaťa s otcom na čas po rozvode žiadala upraviť na prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 15,00 hod. do 18,00 hod. v prítomnosti matky. K priebehu manželstva uviedla, že v posledných rokoch trvania manželstva sa začali medzi účastníkmi konania prejavovať rozdiely v riešení spoločných problémov a vznikali nezhody vyplývajúce z odlišnosti pováh navrhovateľky a odporcu. Navrhovateľka nechce, aby svedkami konfliktov bolo ich dospievajúce dieťa. Manželia nežijú manželským životom, nevedú od marca 2012 ani spoločnú domácnosť.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril písomným podaním zo dňa 4.6.2012 v tom zmysle, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, nesúhlasí však s navrhovanou úpravu styku a žiada súd o
zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo ak nebudú splnené podmienky zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, súhlasí odporca so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s nasledovnou úpravou styku: mimo obdobia prázdnin každý párny týždeň od štvrtka 15,00 hod. do nedele do 19,00 hod, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov a veľkonočných prázdnin, počas jesenných prázdnin a cez vianočné sviatky od 9,00 hod. dňa 22.12. do 19,00 hod. dňa 25.12. a cez zimné prázdniny od 9,00 hod. dňa 2.1. do 19,00 hod. dňa 6.1.. Každý nepárny rok počas jarných prázdnin a cez vianočné sviatky od 9,00 dňa 26.12. do 19,00 hod. dňa 1.1.. Cez letné prázdniny každoročne prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne.
Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu vo vzťahu k zvereniu dieťaťa jednému z rodičov počkať na závery konzultácie rodičov u Z.. Q. a eventuálne aj stanovisko polície k možnosti psychického týrania dieťaťa otcom v prípade podania trestného oznámenia.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade Okresného Ú. E. P., pričom u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania SR. Z manželstva pochádza mal. A. E., H.. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.6.2012 uviedla k priebehu manželstva a dôvodom jeho rozvratu, že manželstvo uzatvárali po predchádzajúcom 3-ročnom predmanželskom vzťahu a spočiatku bývali s manželom v byte po manželových rodičoch. Uviedla, že ešte kým bývali v tomto byte, ich manželstvo bolo celkom funkčné, iba s bežnými problémami, ako je to vo všetkých rodinách. Podľa jej názoru, najväčší zlom nastal potom, ako sa presťahovali do nadstavby k rodičom manžela, čo bolo v marci pred 3 rokmi. Po tomto presťahovaní sa cítila veľmi psychicky v manželstve utláčaná a aj ich syn necítil od otca žiadnu podporu, veľa krát sa navrhovateľky pýtal, prečo ho otec nemá rád. Práve po presťahovaní do nadstavby domu k manželovým rodičom sa tieto problémy vyostrili a to z dôvodu, že aj zo strany starých rodičov, syn začal pociťovať určitý kritický postoj, keďže vnímal to tak, že v ničom nie je dosť dobrý, v dôsledku čoho trpelo výrazne jeho sebavedomie a začal mať aj rôzne zdravotné problémy ako napr. s tlakom a taktiež mal tiky hlavou. V dôsledku uvedeného absolvovali všetky rôzne vyšetrenia, avšak výsledok všetkých bol negatívny, vtedy prvý krát ju neurologička upozornila na to, že je potrebné riešiť aj určité vzťahové problémy. Rovnako to povedala aj psychologička, ku ktorej sa vtedy dostavili, že je potrebné riešiť vzťah dieťaťa s otcom, nakoľko v tom čase syn odmietal kresliť otca do rodiny a podobne (z dôvodov, týkajúcich sa sebavedomia, nedostatku lásky zo strany otca). Zo spoločnej domácnosti navrhovateľka odišla so synom 6.3.2012, keďže syn sa vyjadril, že zo školy sa už nevráti domov, že odchádza bývať k navrhovateľkyným rodičom, že už sa nikdy nevráti do domu k otcovi a starým rodičom, teda manželovým rodičom, preto bola nútená zbaliť tie najnutnejšie veci a odísť. Čo sa týka jeho zdravotnej stránky, po odchode zo spoločnej domácnosti sa jeho stav zlepšil. Odkedy opustili spoločnú domácnosť, stretáva sa otec so synom približne jeden krát za dva týždne na 3-4 hodiny bez jej osobnej prítomnosti, na základe telefonického dohovoru, keď buď zavolá otec, alebo zavolá syn otcovi, keďže vie, že je už čas, kedy by sa patrilo, aby sa s otcom stretol. Predtým, ako opustili spoločnú domácnosť, manžel chodieval neskoro z práce, dá sa povedať, že väčšinou sa o syna starala sama a venovala sa mu, pokiaľ by mala povedať, aké aktivity vyvíjal otec so synom, za posledných 14 rokov, to bolo že pár krát s ním bol plávať, a taktiež nechodievali na spoločné výlety, plávanie, bicyklovanie a podobné aktivity, na ktorých by sme sa zúčastňovali všetci traja. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 8.1.2013 predniesla, že trvá na návrhu na rozvod manželstva. Toho času sa zdržiava spolu s mal. A. N. E., H. S. V.. v byte, ktorý jej kúpila matka. Jedná sa o dvojizbový byt, za ktorý uhrádza 158,- eur nájomné mesačne plus 25,- elektrinu, 8,- eur plyn a 40,- eur za internet a televíziu. Okrem toho ešte uhrádza svoju poistku vo výške 25,- eur mesačne, taktiež platby na MHD spolu vo výške 30,- eur mesačne, platby za mobilné telefóny spolu vo výške 36,- eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere v V. N. E., kde jej čistý mesačný príjem je okolo 600,- eur, okrem toho ešte otec od apríla 2012 uhrádza výživné vo výške 100,- eur mesačne a taktiež poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 22,- eur. Okrem domu, ktorý je v BSM manželov a kde v súčasnosti býva odporca, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Okrem A. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Ďalej uviedla, že Jakub je t.č. žiakom 9. ročníka základnej školy, nestravuje sa v školskej jedálni, stravuje sa doma. K jeho mimoškolským aktivitám patrí návšteva klubu plastikových modelov, kde členské sa uhrádza 20,- eur polročne, okrem toho ešte sú výdaje spojené so súťažami a výstavami
cca 20,- eur mesačne. Okrem toho mal. A. toho času navštevuje doučovanie z matematiky v rámci školy, kde úhrada bola jednorázovo na rok 40,- eur.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.6.2012 uviedol, že je pravdou, že manželstvo uzatvárali po 3-ročnej predmanželskej známosti, pretože čakali dieťa, rovnako je pravdou, že spočiatku bývali v byte po rodičoch a neskôr sa presťahovali do nadstavby rodinného domu. Príčinou pre ktorú ich manželstvo nefungovalo tak, ako by malo, bolo jednak to, že nemali spoločné záľuby a to, že mali problém v komunikácii, kedy podľa jeho názoru, spoločné problémy neriešili komunikáciou, ktorá medzi nimi chýbala. S manželkou sa nehádali kvôli bežným veciam, väčšinou sa hádali kvôli jej rodičom, keď v dôsledku ich správania sa aj on cítil odstrkovaný na druhej koľaji v dôsledku čoho už k manželke necítil to čo na začiatku. Taktiež uviedol, že A. veľmi často navštevoval starých rodičov pretože odporca predtým pracoval v nemocnici na zmeny, a neskôr, keď nastúpil do súčasného zamestnania, jednalo sa o súkromného zamestnávateľa, kde nie je presne stanovená pracovná doba a stávalo sa, že nastúpil do práce o 6,30 hod a skončil o 18,30 hod, teda nemohol odísť, kým práca nebola riadne urobená. Je pravdou, že mal menej času, aby sa mohol venovať synovi, avšak napriek tomu, nie je pravdou, žeby sa mu nevenoval, stalo sa viackrát, že boli na spoločných výletoch, napr. v R. a minimálne posledný polrok pred tým, ako opustili spoločnú domácnosť každý večer chodieval so synom na spoločné vychádzky, kedy sa 1 hodinu prechádzali a rozprávali z dôvodu, že ho chcel dostať od počítača, pričom sa nejednalo len o jeho nejaké direktívne stanovisko, ale syn sám sa chcel takýchto prechádzok zúčastňovať. Taktiež sa mu venoval, keď spoločne hrali karty, avšak manželka sa takýchto našich aktivít nikdy nezúčastňovala. Je pravdou, že možno synovi neprejavoval až toľko lásky, avšak nie preto, žeby ho nemal rád, je celkovo taký typ, ktorý nevie prejavovať svoje city. Uviedol, že syna mám veľmi rád, len tieto svoje city nevie prejaviť. Na ďalšom pojednávaní odporca uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva ako aj so zverením mal. A. do osobnej starostlivosti matky. Vo vzťahu k navrhovanej úprave styku uviedol, že potom ako počul prednes matky, ktorá uvádzala, že A. si neželá, aby styk bol upravovaný rozhodnutím súdu, s takýmto návrhom súhlasil, pretože nechce narušiť v súčasnosti sa zlepšujúce vzťahy s mal. A.. Maloletý otca pravidelne navštevuje, stále častejšie a to spontánne, a preto rovnako aj on nenavrhuje, aby súd upravoval jeho styk s mal. A.. K svojim súčasným majetkovým a zárobkovým pomerov odporca uviedol, že naďalej pracujem v trvalom pracovnom pomere v Q. F., kde jeho čistý mesačný príjem činí okolo 1.200,- eur, pričom základný plat činí iba 689,- eur a zvyšok sú odmeny, ktoré sa pohybujú podľa rôznych kritérií. Býva v súčasnosti v rodinnom dome, kde s ním bývajú rodičia. Jedná sa o rodinný dom, ktorý je v BSM odporcu a navrhovateľky. Hypotéku na dom uhrádza odporca vo výške 600,- eur mesačne, okrem toho uhrádza 17,- eur štvrťročne platbu dane z nehnuteľnosti, taktiež štvrťročne 47,- eur poistku za dom a okrem toho ešte sú v súvislosti s bývaním spojené aj ďalšie výdaje spolu v hodnote 250,- eur za plyn, elektrinu a vodu, ktoré uhrádzajú rodičia odporcu. Okrem toho odporca hradí platbu za internet a televíziu vo výške 50,- eur mesačne. Taktiež má výdaje na MHD - 20,- eur mesačne, na mobil 20,- eur mesačne, na poistku za auto a pohonné hmoty približne 20,- eur mesačne. Okrem toho platí na výživu mal. A. 100,- eur mesačne od apríla 2012, taktiež mu platí 2 poistky a to vo výške 22,40 eur a 3,40 eur, čiže spolu približne 25,- eur. Rovnako do konca predchádzajúceho školského roka platil maloletému aj obedy.
Z odpisov mzdových listín navrhovateľky vyplýva, že táto je zamestnaná v V. H. F.. S. N. E., kde za obdobie 4/11-3/12 dosiahla priemernú čistú mzdu vo výške 558,- eur.
Z odpisov mzdových listín odporcu vyplýva, že tento je zamestnaný v spoločnosti Q.-F. K..Q..X.., kde za obdobie september 4/11 - 3/12 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 1255,43 eur.
Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 11.6.2012 uviedol, že obaja rodičia nie sú jednotní vo svojich stanoviskách na úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva, názory rodičov na zverenie i úpravu styku sa v priebehu času menili. Vzťahy mal. A. k otcovi sú toho času problematické, celá rozvodová situácia sa natoľko vyhrotila, že má negatívny vplyv na maloletého, nie je vhodné maloletého toho času k stretávaniu sa s otcom nútiť. V prípade, že rodičia do termínu pojednávania nedospejú k dohode, ktorú by obaja rešpektovali a ktorá by zároveň bola v prospech dieťaťa, navrhuje kolízny opatrovník vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.
Uznesením zo dňa 18.6.2012 súd ustanovil znalca PhDr. M. D. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, pričom uložil jej vyšetriť štruktúry osobnosti oboch účastníkov konania a maloletého dieťaťa. Znalkyňa dňa 6.9.2012 doručila súdu znalecký posudok z odboru psychológie č. 67/12, zo záverov ktorého vyplýva nasledovné: Obaja rodičia majú dobré mentálne predpoklady k výchove mal. A.. Ani jeden z nich nie je však ideálny rodič čo sa týka ich citového a osobnostného profilu. Obaja sú emočne nezrelé osobnosti, závislé, preferujúce pasívny štýl života, absentuje u nich vzájomná komunikácia, sexuálny život, úprimnosť a otvorené riešenie problémov, spontánne citové prejavy, majú nejednotný výchovný prístup k maloletému. Manželská disharmónia sa odráža aj v ich užšom i širšom rodinnom živote, v rodine nefungujú spoločné aktivity a trávenie voľného času. Otec je povahovo uzatvorený, citovo rezervovaný, neprístupný, zameraný materiálne, realizuje sa v práci. Matka má rozvinuté materinské cítenie, citovo saturuje mal. A. prejavuje mu láskavosť, toleranciu, ale je pohodlná a taktiež ho nedostatočne stimuluje k aktívnejšiemu tráveniu voľného času. Maloletý je ponechaný sám na seba. Otec citovo a záujmovo syna zanedbáva, v jeho výchovnom usmerňovaní uplatňuje prísnosť, kritiku, direktívnosť. Disharmonické spolunažívanie rodičov, prenášanie vlastných frustrácií, očakávaní, nárokov, ich nejednotný výchovný prístup, ale najmä chladné správanie otca negatívne ovplyvňujú zdravý emocionálny a osobnostný vývin maloletého, ktorý veľmi senzitívne prežíva ich správanie k sebe navzájom , ale aj k nemu, citovo ho zraňuje, zúskostňuje, vyvoláva u neho neurotické príznaky. Mal. A. má rád svojich rodičov, s rozpadom rodiny nie je vyrovnaný. Silnejšiu citovú väzbu a upnutosť prejavuje vo vzťahu ku matke, ktorá sa od narodenia o neho osobne starala. Jeho vzťah k otcovi je poznačený vnútornou neistotou, či je pre otca dostatočne hodným jedincom, aby ho mal rád. Hnevá sa na otca a nadmerne úzkostne, až dramaticky prežíva otcove správanie k sebe, pociťuje ho ako odmietavé, má pocit, že ho otec nechápe, cíti sa ním ohrozený a akoby v permanentnom nebezpečenstve, pretože má negatívnu skúsenosť, že otec ho fyzicky potrestal a môže sa to zopakovať. Želá si, aby si bol aj s otcom citovo blízky, aby ho otec vedel oceniť, pochváliť, pozitívne podporiť, aby sa zaujímal o to, čo rád robí, o jeho prežívanie, aby mu bol nápomocný vtedy, keď ho práve potrebuje, nielen karhal, kritizoval, direktívne usmerňoval, alebo vôbec si ho nevšímal. To, že maloletý verbálne odmieta otca, je podmienené nielen správaním otca, ale aj zvýšenou senzitívnou reaktivitou maloletého a čiastočne je to ovplyvnené aj matkou, jej zvýšene ochraňujúcou výchovou. Vzhľadom na citovú naviazanosť maloletého k matke, jeho infantilnosť a nekritičnosť, identifikuje sa maloletý s postojmi a hodnoteniami matky k osobe otca, prijíma ich za svoje. Matka má lepšie citové predpoklady pre výchovu maloletého. Vzhľadom na vek maloletého a jeho vyjadrenia vo veci zverenia do osobnej starostlivosti, aby ostal pri matke, jeho citovú naviazanosť na matku, a problematický vzťah k otcovi znalkyňa odporúča, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, a ponechať jeho styk s otcom ako neobmedzený.
Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ust. 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, a keďže medzi účastníkmi konania už nie je reálna nádej na obnovenie manželského spolužitia, pričom manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ust. § 24 ods. 2 cit. zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.
Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť. Podľa ust. 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 62 ods. 6 cit. zákona, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Aj keď účastníci spočiatku prezentovali odlišné stanoviská, neskôr zohľadniac závery znaleckého dokazovania a postoj maloletého A., zhodne navrhli maloletého zveriť pre čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Zohľadnením vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol o zverení mal. A. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletého aj v súčasnosti osobne stará, pričom nie je pochybnosť o tom, že aj v budúcnosti sa o maloletého náležite postará a zabezpečí mal. zdravý vývoj.
Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletého A., ako aj zárobkové možností odporcu, ktorému nebol maloletý zverený do starostlivosti a ktorý je v súčasnosti riadne zamestnaný a teda má pravidelný prijem. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že takto určená výška výživného v sume 150 eur mesačne je primeraná veku a potrebám mal. dieťaťa, pričom je v súlade s ust. § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine. Súd zároveň poznamenáva, že výživné zo strany rodiča na dieťa má prednosť pred inými výdajmi rodičov, a preto súd vychádzajúc zo zisteného (vyšši uvedeného) priemerného zárobku otca považoval sumu 150,- eur/mesačne za primeranú.
S poukazom na skutočnosť, že znalkyňa, navrhovateľka, ako aj odporca (akceptujúc názor maloletého A.) zhodne navrhli, že nežiadajú úpravu styku odporcu s maloletým na čas po rozvode, súd postupujúc v zmysle ust. § 25 ods. vyššie cit. zák. ust. o úprave styku nerozhodoval.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 148 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konaniam ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Uznesením zo dňa 10.9.2012 súd priznal odmenu znalkyni za znalecký posudok vo výške 415,68 eur predbežne zo štátnych prostriedkov. V súlade s cit. zák. ustanovením súd zaviazal navrhovateľku a odporcu zaplatiť titulom náhrady trov štátu sumu za znalecký posudok vyplatenú zo štátnych prostriedkov (415,68 eur) a to v rovnakej časti, pričom pri odporcovi započítal zálohu uloženú odporcom na účet súdu vo výške 50,- eur dňa 20.7.2012. Súd rozhodol zaviazať účastníkov uhradiť trovy štátu v rovnakej výške, preto že súd znalecké dokazovanie nariadil kvôli úprave rodičovských práv a povinností po rozvode, čo je v záujme maloletého dieťaťa a na ktorej úprave rodičia bez nariadenia znaleckého dokazovania sa nedohodli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).