Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-211-2012.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/211/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci starostlivosti o maloletého J. E., F.. X.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II ako kolíznym opatrovníkom, dieťaťa rodičov A. H., F.. XX.X.XXXX, T. U. XX, P. a H. E., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, P., na návrh D. H., F.. XX.X.XXXX, T. U. XX, v konaní o osvojenie takto
rozhodol:
Maloletý J. E., F.. X.X.XXXX je od právoplatnosti rozsudku osvojencom navrhovateľa D. H., F.. XX.X.XXXX R. F., syna otca D. H., F.. XX.X.XXXX R. T. a matky P. H., S.. K., F.. XX.X.XXXX R. H..
Osvojenec bude mať priezvisko H..
Osvojiteľ D. H. bude zapísaný v Knihe narodení Matričného úradu E. Č. P.-D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX ako otec maloletého J. E..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom na tunajší súd dňa 11.9.2012 žiadal, aby súd rozhodol o osvojení maloletého J. E., F. X.X.XXXX tak, aby od právoplatnosti rozsudku bol osvojencom navrhovateľa a mal priezvisko H.. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou uzavrel manželstvo dňa 22.6.2012 a v spoločnej domácnosti s nimi žije aj maloletý J., ktorý je synom A. H. I. H. E.. Navrhovateľ spolu s matkou sa podieľa na výchove maloletého a chce si ho osvojiť, lebo sa medzi nimi vytvoril veľmi blízky citový vzťah. V októbri sa má narodiť spoločné dieťa navrhovateľa a matky a radi by boli veľká šťastná rodina. Biologický otec sa s mal. J. F.estretáva.
Matka s osvojením mal. J. navrhovateľom súhlasí.
Otec s osvojením mal. J. navrhovateľom písomne súhlasil podaním zo dňa 12.10.2012.
Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 5.2.2013 uviedol, že bolo vykonané šetrenie pomerov mal. J. E.. Bolo zistené, že tento od útleho detstva vyrastá so svojou matkou a navrhovateľom v spoločnej domácnosti, pričom boli prešetrené aj bytové pomery a maloletý má zabezpečené všetky potrebné veci pre jeho zdravý vývoj. Navrhovateľ sa spolu s matkou podieľa na výchove mal. J., ktorý navrhovateľa prirodzene považuje za svojho otca, rovnako ho aj otcom nazýva. Vzhľadom na uvedené kolízny
opatrovník navrhol návrhu v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko mal za to, že je v súlade so záujmami mal. J..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä sobášnym listom, rodným listom, potvrdením o zdravotnej spôsobilosti, výpisom z registra trestov GR SR, pracovnou zmluvou a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou mal. J. sa spoznal v čase, keď mal. J. mal 9 mesiacov, a keď mal 1 rok a 1 mesiac, začali žiť v spoločnej domácnosti, odkedy žijú spolu až doposiaľ. Manželstvo s matkou mal. uzavreli dňa 22.6.2012 a dňa 5.10.2012 sa im narodila spoločná dcéra. Uvádzal, že už od začiatku ho mal. J. považoval za svojho otca, neskôr približne keď mal 5 rokov, sa s ním aj s manželkou rozprávali o tom, že nie je jeho biologickým otcom, čiže vie o tom. Maloletý ho už teraz považuje za svojho otca a teda pre neho sa týmto nič nezmení. Čo sa týka biologického otca, zo začiatku, mal snahu s dieťaťom sa stretávať, avšak neskôr už nie. Dlhé obdobie pred týmto konaním sa s dieťaťom nestretával. Navrhovateľ uvádzal, že je v súčasnosti zamestnaný v trvalom pracovnom pomere, jeho zdravotný stav je dobrý a rovnako pozná zdravotný stav mal. J., teda nič mu nebráni, aby som si ho osvojil.
Matka na pojednávaní potvrdila, čo uvádzal navrhovateľ vo svojej výpovedi, ktorú doplnila len tým, že J. ho skutočne berie za svojho otca, má ho rád, dokonca ho má radšej ako ju, pretože sa mu navrhovateľ venuje, J. je teda rád, že ho má.
Otec mal. J. na pojednávaní poukázal na obsah svojho písomného vyjadrenia, na ktorom zotrval. Uviedol, že on sa synom nestretával práve na žiadosť matky, ktorá poukazovala na to, že sa začínal jej vzťah s prítomným navrhovateľom a on to akceptoval. Uviedol, že to robí pre svojho syna, pre jeho dobro, aj keď vnútorne s tým nie je celkom stotožnený.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že mal. J. pochádza zo vzťahu matky a otca. Rodičia maloletého manželstvo neuzatvorili a nemali súdom upravené práva a povinnosti k maloletému. Navrhovateľ uzatvoril s matkou manželstvo dňa 22.6.2012. U navrhovateľa ide v poradí o druhé manželstvo. Prvé jeho manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 11.7.2007, z neho deti nepochádzajú. U matky maloletého ide o prvé manželstvo. S matkou sa navrhovateľ zoznámil v čase, keď mal maloletý 9 mesiacov. V spoločnej domácnosti začali bývať od roku 2008, keď mal mal. J. jeden rok a jeden mesiac. Maloletý svojho otca prakticky nepozná, navrhovateľa vníma úplne prirodzene ako svojho otca a oslovuje ho „tata". Navrhovateľ sa od útleho detstva podieľa na jeho výchove spoločne s matkou a zabezpečuje jeho výživu a všetky jeho potreby. Maloletý J. navštevuje Materskú školu na U. K.. R. P.. So svojim otcom sa nestretáva. Otec hradí matke mesačné výživné vo výške 50,- eur. Je ženatý, má dve deti vo veku 17 a 14 rokov. Navrhovateľ pracuje ako barman v riadnom pracovnom pomere. Matka maloletého pracuje vo R. Z. Ú. ako zdravotná sestra, t.č. je na materskej dovolenke. Rodina obýva 3-izbový byt, kde má mal. J. samostatnú izbu. Maloletý je zdravý, výdaje spojené s jeho výchovou a výživou sú primerané veku a potrebám dieťaťa.
Podľa § 97 ods. 1, 2 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a spôsobom svojho života a osôb, ktoré s ňou žijú v
domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
Podľa § 99 ods. 1,2 Zákona o rodine, Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.
Podľa § 100 ods. 1,3 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
V zmysle § 101 ods. 1,2,4 Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
Podľa § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
Podľa § 106 ods. 1,2 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že maloletý J. E. sa stáva počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia osvojencom navrhovateľa D. H. a bude mať priezvisko „H.". Pri tomto rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že ide predovšetkým o záujem maloletého dieťaťa aby vyrastalo v usporiadanej a kompletnej rodine. Navrhovateľa súd považoval za takú osobu, ktorá je schopná zabezpečiť maloletému dieťaťu takéto harmonické rodinné prostredie. Bola splnená podmienka udelenia súhlasu zo strany rodičov, keďže matka, ale aj otec vyjadrili súhlas s osvojením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že účastníkom v tomto konaní súd nepriznal právo na náhradu trov, nakoľko zistil, že žiadne im nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, nakoľko účastníci sa tohto práva účinne vzdali.