Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-209-2020.pdf
PDF · 136.39 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/209/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobcu: Optifin Invest s.r.o., so sídlom Rusovská cesta 1, 851 01 Bratislava, IČO: 35 735 457, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej č. 2, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova č. 83, 831 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2020/3468-15/610608/52/ADC zo dňa 05.08.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2020/3468-15/61608/52/ADC zo dňa 05.augusta 2020, z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Krajský pamiatkový úrad Bratislava (ďalej len orgán verejnej správy prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) vydal prvostupňové rozhodnutie číslo: KPUBA-2017/4550-9/63086/FAL zo dňa 05.09.2017, ktorým nariadil žalobcovi ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky - nehnuteľnosti na Ventúrskej ul. č. 10, Bratislava I., parcelné číslo XXX, k. ú. A. B. (ďalej len NKP), zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod evidenčnými číslami 45/1 a 45/2, nachádzajúcej sa v Pamiatkovej rezervácii Bratislava, aby vykonal nasledujúce opatrenia:
1) zo všetkých otvorov odstrániť kovové rámovania okenných a dverných ostení bez odkladne termín realizácie: do 01.06.2018, 2) výklady na uličnej fasáde NKP zo strany Ventúrskej ulice a Zelenej ulice zmenšiť podľa variantu 2 vizualizácie, ktorú predložil žalobca dňa 27.07.2016 prvostupňovému správnemu orgánu, termín realizácie: do 01.06.2018, 3) na uličnej fasáde NKP zo strany Zelenej ulice upraviť vstupy podľa variantu 2 vizualizácie, ktorú predložil žalobca dňa 27.07.2016 na KPÚ, t. j. na fasáde do Zelenej ulice bude vstup v 4. a 10. osi na fasáde do Ventúrskej ulice bude vstup v jednej osi a v poslednej osi (jeden vstup bude od nárožia so Zelenou ulicou a druhý vstup bude pri objekte na Ventúrskej č. 8), termín realizácie: do 01.06.2018, 4) do 15.03.2018 žalobca predloží prvostupňovému správnemu orgánu na schválenie projektovú dokumentáciu úpravy otvorov podľa bodov 2/ a 3/ výroku rozhodnutia. Schválená dokumentácia bude podkladom pre výrobu nových okenných výplní a dverových výplní podľa bodov 1-3 tohto rozhodnutia,
5) do 31.12.2022 žalobca na fasáde NKP zo strany Ventúrskej ulice prinavráti terajšie vstupné otvory do rozmerov okien. Do všetkých okenných otvorov z Ventúrskej ulice a Zelenej ulice žalobca osadí typy výplní, ktoré mala NKP pred jej rekonštrukciou v roku 2015, t.j. výplne budú rozmermi, materiálovou, tvarovou a farebnou kópiou výplní osadených počas rekonštrukcie v 70-tých rokoch 20.storočia, 6) do 30.09.2021 žalobca predloží prvostupňovému správnemu orgánu na schválenie projektovú dokumentáciu úpravy otvorov podľa bodu 5) výroku rozhodnutia. Schválená dokumentácia bude podkladom pre výrobu nových okenných výplní a dverových výplní a pre realizáciu nápravy podľa tohto rozhodnutia, 7) každú zmenu oproti schválenej projektovej dokumentácii a každú zmenu oproti alebo nad rámec tohto rozhodnutia bude potrebné vopred prerokovať a schváliť príslušným správnym orgánom.
2. V odôvodnení uviedol, že z vlastnej iniciatívy vyhľadal ako ďalší podklad aj pôvodný výskum Pálffyho paláca spracovaný C. D. v roku 1974: stavebno-historický a umelecko-historický výskum, Jirásková ulica č. 12, Bratislava (ďalej len ako Výskum z roku 1974 ), ktorý je uložený v archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava. V tomto výskume je tiež uvedené, že k úprave pôvodných okien na výklady prichádzalo až začiatkom 20. storočia, resp. na prelome 19. a 20. storočia, kedy palác už nebol majetkom šľachtického rodu, ale majetkom rodiny obchodníkov Wachtlerovcov a prišlo k prenájmu priestorov na 1. NP rôznym nájomcom – obchodom. Súčasťou výskumu je aj fotografická dokumentácia vtedajšieho stavu paláca, kde je jasne viditeľné, že na fasáde orientovanej do Zelenej ulice boli vo väčšej miere zachované okenné otvory; len štyri otvory boli zväčšené na výklady a ostatné boli ponechané v originálnej veľkosti barokového okna z barokovej úpravy paláca. Výkresy projektovej dokumentácie „Pálffyho palác“ spracované E. F. G. a F. A. boli spracované bez zohľadnenia výsledkov výskumu, v ktorom sa okrem iného uvádza „...pamiatková obnova nutne musí i tejto časti vrátiť pôvodný kompozičný princíp. Prízemie musí byť členené otvormi v rozmeroch pôvodných okien zhodne s okennými osami na poschodí. Týmto sa palácovej stavbe vráti jej pôvodný monumentálny vzhľad a architektonické členenie...“ Výskum bol nakoniec podkladom pre pamiatkovú obnovu fasád v 2. polovici 70-tych rokov 20. storočia, ktorú požadoval zachovať aj prvostupňový správny orgán, a teda v parteri objektu zachovať okná.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PUSR-2018/23352-5/8277/5/ZLN zo dňa 30.01.2018 (ďalej aj ako pôvodné rozhodnutie žalovaného) a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že žalobcovi ako vlastníkovi NKP uložil povinnosť vykonať nápravu:
1) zo všetkých otvorov na prízemí NKP odstrániť kovové rámovania okenných a dverných ostení, termín realizácie: do 01.06.2018, 2) výklady na uličnej fasáde NKP zo strany Ventúrskej ulice a Zelenej ulice zmenšiť podľa variantu 2 vizualizácie, ktorú predložil žalobca dňa 27.07.2016 na KPÚ, termín realizácie: do 01.06.2018, 3) na uličnej fasáde NKP zo strany Zelenej ulice upraviť vstupy podľa variantu dve vizualizácie, ktorú predložil žalobca dňa 27.07.2016 prvostupňovému správnemu orgánu, t.j. na fasáde do Zelenej ulice bude vstup v 4. a 10. osi na fasáde do Ventúrskej ulice bude vstup v 1 osi a v poslednej osi (jeden vstup bude od nárožia so Zelenou ulicou a druhý vstup bude pri objekte na Ventúrskej č. 8), termín realizácie: do 01.06.2018, 4) do 15.03.2018 žalobca predloží prvostupňovému správnemu orgánu na schválenie projektovú dokumentáciu úpravy otvorov podľa bodov 2/ a 3/ výroku rozhodnutia. Schválená dokumentácia bude podkladom pre výrobu nových okenných výplní a dverových výplní podľa bodov 1-3 tohto rozhodnutia, 5) do 31.12.2022 žalobca na fasáde NKP zo strany Ventúrskej ulice prinavráti terajšie vstupné otvory do rozmerov okien. Do všetkých okenných otvorov z Ventúrskej ulice a Zelenej ulice žalobca osadí typy výplní, ktoré mala NKP pred jej rekonštrukciou v roku 2015, t.j. výplne budú rozmermi, materiálovou, tvarovou a farebnou kópiou výplní osadených počas rekonštrukcie v 70-tych rokoch 20. storočia, 6) do 30.09.2021 žalobca predloží prvostupňovému správnemu orgánu na schválenie projektovú dokumentáciu úpravy otvorov podľa bodu 5/ výroku rozhodnutia. Schválená dokumentácia bude podkladom pre výrobu nových okenných výplní a dverových výplní a pre realizáciu nápravy podľa tohto rozhodnutia, 7) každú zmenu oproti schválenej projektovej dokumentácii a každú zmenu oproti alebo nad rámec tohto rozhodnutia bude potrebné vopred prerokovať a schváliť príslušným správnym orgánom.
4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. PUSR-2018/23352-5/8277/5/ZLN zo dňa 30.01.2018 podal žalobca správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 06. 12. 2018 rozsudkom č.k. 6S/44/2018-153 (ďalej len zrušujúci rozsudok) tak, že pôvodné rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/23352-5/8277/5/ZLN zo dňa 30.01.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), a to 1/ jednak ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov z hľadiska nedostatočného odôvodnenia názoru žalovaného o tom, že ako jediný ochranu si zaslúžiaci vzhľad parteru predmetnej NKP je jej podoba, ktorú mala nehnuteľnosť v 18. storočí
- charakter paláca a nie vzhľad v inom období (aktuálny stav - prelom 19. a 20. storočie, resp. vzhľad pôvodnej stavby z 15. storočia), 2/ z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci z hľadiska realizácie žalobcovi uložených stavebných úprav a zachovania pokojného výkonu v NKP sídliaceho konzulátu Honorárneho konzula Bahamského spoločenstva (ďalej len ako konzulát), 3/ ako aj z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nemalo oporu v dôkazoch nachádzajúcich sa v čase jeho vydania v administratívnom spise, keďže sa opieralo aj o záver Výskumu z roku 1974, avšak žiadny takýto dokument sa v spise v čase správneho konania (a vydania preskúmavaných rozhodnutí) nenachádzal.
5. Po vrátení veci na ďalšie konanie, žalovaný výzvou zo dňa 09.06.2020 požiadal Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len MZV SR) o poskytnutie písomného stanoviska vo veci rušenia pokoja konzulárnych úradov a vo veci výkladu čl. 59 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, či rušenie pokoja konzulárneho úradu sa môže vzťahovať na stavebné práce týkajúce sa inej časti budovy a či je žalovaný povinný žiadať o vyjadrenie alebo súhlas honorárneho konzula.
6. Dňa 23.07.2020 bola do administratívneho spisu založená kópia časti Výskumu z roku 1974, ktorá po obsahu, pokračuje priamo listom č. 3, následne č. 19, č. 45-63, listom označeným ako fotodokumentácia a detailom plánu „situácia“ z roku 1960. Z listu č. 3 vyplýva, že súčasťou výskumu by mala byť aj fotodokumentácia v rozsahu 126 ks, a diapozitívy v rozsahu 22 ks. V administratívnom spise sa tak nachádza časť výskumu z roku 1974 len v rozsahu 26 listov. Absentujú listy č. 1 až 2, č. 4 až 18, č. 20 až 44 a v administratívnom spise sa nenachádza žiadna fotodokumentácia a diapozitívy, ktoré majú tvoriť súčasť predmetného výskumu.
7. V stanovisku zo dňa 15.07.2020 MZV SR žalovanému oznámilo, že článok 59 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch bol navrhnutý primárne v kontexte organizácie zhromaždení a výkonu slobody prejavu v okolí honorárneho konzulárneho úradu. Sekundárne treba rušenie pokoja vnímať aj ako povinnosť honorárneho konzulárneho úradu dodržiavať predpisy prijímajúceho štátu. Výkon stavebných prác vo všeobecnosti nie je možné považovať za ujmu na dôstojnosti honorárneho konzulárneho úradu. Pri stavebných prácach je potrebné prihliadnuť na to, či nie sú spôsobilé ovplyvniť výkon funkcií honorárneho konzulárneho úradu. V prípade, že stavebné práce nezasiahnu priamo do priestorov honorárneho konzulárneho úradu, žalovaný nemá povinnosť žiadať o vyjadrenie alebo súhlas honorárneho konzula s ich nariadením. Stanovisko MZV SR bolo do administratívneho spisu založené 05. augusta 2020.
8. Žalovaný následne rozhodnutím č. PUSR-2020/3468-15/61608/52/ADC zo dňa 05.08. 2020 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KPUBA-2017/4550-9/63086/FAL zo dňa 05.09.2017 zmenil tak, že žalobcovi ako vlastníkovi NKP, uložil povinnosť vykonať nápravu:
1) zo všetkých otvorov na prízemí NKP odstrániť kovové rámovania okenných a dverných ostení, termín realizácie: do šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, 2) výklady na uličnej fasáde NKP zo strany Ventúrskej ulice a Zelenej ulice zmenšiť podľa variantu 2 vizualizácie, ktorú predložil žalobca dňa 27.07.2016 prvostupňovému správnemu orgánu, termín realizácie: do šesť mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, 3) na uličnej fasáde NKP zo strany Zelenej ulice upraviť vstupy podľa variantu 2 vizualizácie, ktorú predložil žalobca dňa 27.07.2016 prvostupňovému správnemu orgánu, t. j. na fasáde do Zelenej ulice bude vstup v 4. a 10. osi na fasáde do Ventúrskej ulice bude vstup v 1 osi a v poslednej osi (jeden vstup bude od nárožia so Zelenou ulicou a druhý vstup bude pri objekte na Ventúrskej č. 8), termín realizácie: do šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
4) predložiť prvostupňovému správnemu orgánu na schválenie projektovú dokumentáciu úpravy otvorov podľa bodov 2) a 3) výroku rozhodnutia. Schválená dokumentácia bude podkladom pre výrobu nových okenných výplní a dverových výplní podľa bodov 1-3 rozhodnutia, termín realizácie: do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, 5) na fasáde NKP zo strany Ventúrskej ulice prinavrátiť terajšie vstupné otvory do rozmerov okien. Do všetkých okenných otvorov z Ventúrskej ulice a Zelenej ulice osadiť typy výplní, ktoré mala NKP pred jej rekonštrukciou v roku 2015, t.j. výplne budú rozmermi, materiálovou, tvarovou a farebnou kópiou výplní osadených počas rekonštrukcie v 70-tych rokoch 20. storočia, termín realizácie: do päť rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, 6) predložiť na KPÚ na schválenie projektovú dokumentáciu úpravy otvorov podľa bodu 5) výroku rozhodnutia. Schválená dokumentácia bude podkladom pre výrobu nových okenných výplní a dverových výplní a pre realizáciu nápravy podľa tohto rozhodnutia, termín realizácie: do štyroch rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, 7) pri realizácii nápravných opatrení zabezpečiť, aby sa čo možno najviac zmiernili akékoľvek vplyvy (napr. prístup do budovy, hluk, prašnosť a pod.) na chod v NKP sídliaceho konzulátu vedeného honorárnym konzulom Bahám, 8) každú zmenu oproti schválenej projektovej dokumentácii a každú zmenu oproti alebo nad rámec tohto rozhodnutia je potrebné vopred prerokovať a schváliť prvostupňovým správnym orgánom.
9. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca, ako vlastník NKP vykonal jej rekonštrukciu v rozpore so všetkými vydanými stanoviskami a vyjadreniami prvostupňového správneho orgánu, nerešpektujúc vzhľad uličnej fasády a parteru na Ventúrskej ulici, preto vedie voči žalobcovi konanie o náprave podľa § 31 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len pamiatkový zákon). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vzhľad NKP z 18. storočia má najvyššie pamiatkové hodnoty spomedzi známych podôb. Návrat do úpravy spred 18. storočia by znamenal výrazný zásah do vzhľadu ulice, žalobcovi by spôsobil neúmerné náklady a neexistuje žiaden odborný podklad, na základe ktorého by bolo možné obnovu z tohto obdobia pravdivo vykonať. Žalovaný poukázal na správu z 30.05.2013 o preskúmaní záväzného stanoviska z 23.03.2013, ako aj vyjadrenie Pamiatkovej komisie z 26.03.2013. Jednou z významných pamiatkových hodnôt NKP je jej monumentálny palácový vzhľad a architektonické členenie, a preto je nutná náprava spočívajúca v prinavrátení podoby parteru z 18. storočia, resp. do podoby po obnove v 70. rokoch 20 storočia, kedy okná v parteri boli tvarovými a rozmerovými replikami barokových okien.
10. K možnému rušeniu pokoja konzulátu sídliaceho v NKP uviedol, že doplnil dokazovanie stanoviskom MZV SR zo dňa 15.07.2020, poukázal na jeho obsah a konštatoval, že nápravné opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia sa priamym spôsobom netýkajú priestorov konzulátu; týkajú sa výlučne parteru a priestory konzulátu sa nachádzajú vo vyšších podlažiach. Za účelom zabezpečenia čo najmiernejších dopadov nariadenej nápravy na konzulát stanovil žalovaný vo výroku 7) žalobcovi povinnosť zabezpečiť pri realizácii nápravy čo možno najmenší vplyv nad chod konzulátu. Nedostatok vytýkaný Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č.k. 6S/44/2018-153 zo dňa 06.12.2018 žalovaný odstránil založením kópie príslušných častí výskumu do administratívneho spisu.
II. Žaloba
11. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. PUSR-2020/3468-15/61608/52/ADC zo dňa 05.08. 2020 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. KPUBA-2017/4550-9/63086/FAL zo dňa 05.09.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
12. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné doplnil výlučne o úvahy o vzhľade NKP z obdobia pred 18. storočím, a k stavu preferovaným žalobcom sa vôbec nevyjadril. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia videl aj v skutočnosti, že žalovaný dôvodil, že návrat úprav do stavu spred 18. storočia spôsobil žalobcovi neúmerné náklady. Ak by takýto argument žalovaný použil pre všetky alternatívy vzhľadu parteru, musel by sa prikloniť k akceptácii parteru zohľadňujúceho 19. storočie.
Nepreskúmateľné je napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu, že záver o výraznom zásahu do vzhľadu celej ulice žalovaný vyhodnotil bez toho, aby sa zaoberal vzhľadom ostatných budov na predmetnej ulici.
13. Žalobca namietal, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s argumentmi pre podporu vykonania nápravy pri zachovaní súčasne existujúcich rozmerov okenných otvorov. Žalovaný bez relevantných argumentov a arbitrárne, v rozpore s predloženým architektonicko-historickým výskumom Ing. Arch. F. H. dospel k záveru, že pamiatkovú hodnotu má len fasáda parteru z 18. storočia, bez toho, aby uviedol, v čom pamiatková hodnota spočíva a prečo ju nemajú aj prípadné predchádzajúce alebo nasledujúce historické fasády, ktoré NKP preukázateľne mala.
14. Podľa názoru žalobcu pamiatkový zákon akceptuje obnovu kultúrnej pamiatky adaptáciou, a nie je preto zrejmé, prečo žalovaný bez uvedenia dôvodov neakceptoval adaptáciu fasády parteru zohľadňujúcu fasádu z prelomu 19. a 20. storočia, pri ktorej zostala zachovaná architektúra pôvodnej NKP z hľadiska objemu a tvaru. Rekonštrukciou NKP nedošlo k strate charakteristických parametrov NKP, ani k zásahu do pomerov a koncepcie architektonického diela. Ak existujú viaceré historické riešenia fasády NKP, mal žalovaný pri výbere konkrétneho variantu obnovy sledovať aj práva žalobcu.
15. Žalobca ďalej namieta, že o založení kópie príslušných častí výskumu do administratívneho spisu nemal žiadnu informáciu. Nevedel, že bol do administratívneho spisu založený a kedy. Nemohol sa k nemu vyjadriť, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Založenie do spisu, len časti výskumu – ako časti dôkazu – môže mať rovnaké dôsledky ako nesprístupnenie dôkazu vôbec. Správny orgán si nemôže svojvoľne rozhodnúť, že v administratívnom konaní sprístupní len časť dôkazu. Uvedeným postupom došlo k porušeniu základného pravidla správneho konania, podľa ktorého rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ako aj k porušeniu princípu úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, tak nemá oporu v administratívnom spise.
16. Žalobca namietal tiež nedostatočné zistenie skutkového stavu veci nepostačujúceho na riadne posúdenie veci. Stanovisko MZV SR zo dňa 15.07.2020 nebolo žalobcovi nikdy predložené, nemal vedomosť že sa nachádza v administratívnom spise. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že úrad honorárneho konzula je povinný strpieť výkon stavebných prác len do tej miery, kým nezasahujú do výkonu konzulárnych funkcii. Žalovaný ale nikdy nezisťoval, či v prípade vydania rozhodnutia tomu tak aj bude. V administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že stavebné práce nezasiahnu priamo do priestorov konzulátu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že disponuje informáciami o tom, že konzulát užíva na základe podnájomného vzťahu aj časť NKP priamo dotknutú zamýšľanými stavebnými prácami. Žalovaný uvedené skutočnosti nepreveril, honorárneho konzula Bahám nevyzval, aby sa vyjadril, či môže dôjsť k rušeniu pokoja konzulátu.
17. Žalobca namietal aj nevykonateľnosť výroku rozhodnutia žalovaného bod 7.
III. Vyjadrenie žalovaného
18. K žalobe sa žalovaný písomne vyjadril dňa 27.10.2022 a uviedol, že všetky výhrady Krajského súdu v Bratislave uvedené v zrušujúcom rozsudku boli žalovaným v ďalšom konaní odstránené. Výskum z roku 1974 bol do administratívneho spisu doplnený v kópii z dôvodu, že sa nachádza v archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Žalobca o ňom vedel od roku 2016, keďže sa naň poukazuje v odôvodnení prvostupňového, pôvodného druhostupňového aj napadnutého rozhodnutia. Poukázal na písomné stanovisko MZV SR zo dňa 15.07.2020, z ktorého vyplýva, že konzulát je povinný strpieť výkon prác do takej miery, kým nezasahujú do výkonu konzulárnych funkcií.
19. Žalovaný skonštatoval, že nikdy neuviedol, že vzhľad NKP z 18. storočia je jediný zaslúžiaci si ochranu, ale vždy uvádzal, že tento vzhľad má najvyššie pamiatkové hodnoty, spomedzi všetkých známych podôb. V 70. rokoch 20. storočia bola vykonaná komplexná pamiatková obnova NKP, ktorá
potom čo bol palác v roku 1963 vyhlásený za NKP, prinavrátila objektu jeho pôvodný reprezentačný vzhľad takmer v celom rozsahu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nevykonal stavebné úpravy predmetnej NKP, tak aby zabezpečil základnú ochranu definovanú v § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, pričom poukázal na názor Krajského súdu v Bratislave v zrušujúcom rozsudku. Žalovaný bol povinný viesť voči žalobcovi konanie o náprave podľa § 31 pamiatkového zákona. V konaní o náprave je úvaha žalobcu, že žiadna stavba nie je nemenná a plynutím času prejde stavebnými úpravami podľa potrieb a predstáv jej vlastníka, aby čo najlepšie slúžila jej účelu, za v príkrom rozpore s jeho účelom. Samotná skutočnosť, že sa žalobcovi mohlo podariť vytvoriť komerčne atraktívne prostredie v prízemí NKP, neznamená, že nedošlo k devalvácii jej pamiatkových hodnôt. Žalobca bezohľadne naložil so svojím vlastníctvom na úkor pamiatkových hodnôt NKP, a to napriek tomu, že bol žalovaným, prvostupňovým orgánom ako aj inými odborníkmi z oblasti ochrany pamiatkového fondu včas a detailne informovaný o pamiatkových hodnotách NKP, ktoré je potrebné chrániť.
IV. Replika
20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe vyjadril tak, že ho považuje za všeobecné a vágne. Z výskumov F. F. H. a F. I. J. vyplývajú odlišné závery, ako tie prezentované žalovaným. V prípade viacerých dochovaných historických riešení fasády NKP musia správne orgány podľa jeho názoru v čo najväčšej miere zohľadniť vlastnícke práva vlastníka NKP. Napadnuté rozhodnutie a ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú správnu úvahu v súlade s účelom pamiatkového zákona po posúdení všetkých špecifík prípadu, a sú preto nepreskúmateľné. Spôsob, akým žalovaný odstránil vadu v absencii výskumu z roku 1974 v administratívnom spise, žalobca považuje za porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci aj za nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. Stanovisko MZV SR zo dňa 15.07.2020 sa nenachádza v administratívnom spise. Žalobca nežiada nový variant riešenia fasády, žiada žalovaného len o schválenie variantu riešenia, ktorý NKP už v minulosti mala (a sú o tom zachované historické dôkazy) a ktorý najmenej zasahuje do jeho vlastníckych práv.
V. Duplika
21. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že stanovisko MZV SR zo dňa 15.07.2020 je riadne založené v administratívnom spise. V napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnil, že NKP je barokovým mestským palácom. Vo vzťahu k žalobcovi koná, nakoľko mu takúto povinnosť ukladá pamiatkový zákon; v napadnutom rozhodnutí zohľadnil vlastnícke právo žalobcu v čo najväčšej možnej miere. Podoba NKP z 18. storočia má najvyššie pamiatkové hodnoty spomedzi všetkých známych podôb a práve túto vyhodnotil ako hodnú ochrany.
VI. Ďalšie vyjadrenie žalobcu
22. Žalobca v ďalšom vyjadrení k duplike žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
VII. Pojednávanie
23. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/209/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/209/2020.
24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 30.08.2023 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.
VIII. Relevantná právna úprava
25. Podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
26. Podľa § 28 ods. 2 písm. a), písm. b) pamiatkového zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky a užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou.
27. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do pôvodného stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.
28. Podľa § 31 ods. 2 pamiatkového zákona ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad v konaní podľa odseku 1 uloží vlastníkovi ich predloženie v určenom rozsahu a lehote.
29. Podľa § 32 ods. 1 pamiatkového zákona obnova kultúrnej pamiatky podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 3 ods. 2 SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
31. Podľa § 3 ods. 5 zákona SP rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
32. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
33. Podľa § 33 ods. 2 SP správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
34. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
IX. Posúdenie veci správnym súdom
35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
36. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (Správny poriadok, Pamiatkový zákon).
37. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
38. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu správny súd zistil, že obsahuje aj Záväzné stanovisko KPÚ Bratislava č. BA-2013/349-3/1339/ BAR zo dňa 27.03.2013, ktorým bola schválená prípravná dokumentácia „Bratislava, Ventúrska 10 Pálffyho palác, Architektonicko-historický výskum“ vypracovaný F. F. H., B. K. A., Stanovisko Pamiatkového úradu SR zo dňa 16.01.2013 k dokumentácii „Bratislava, Ventúrska 10 Pálffyho palác, Architektonicko-historický výskum“ vypracovaný F. F. H., B. K. A., Záväzné stanovisko KPÚ Bratislava č. KPUBA-2014/17688-2/66401/FAL zo dňa 15.10.2014, Záväzné stanovisko KPÚ Bratislava č. KPUBA-2015/23438-2/86169/FAL zo dňa 03.12.2015, ktorým nebola schválená projektová dokumentácia k zmene stavby – Variantné riešenia fasády na Ventúrskej a Zelenej ulici, dátum spracovania 10/2013, Záväzné stanovisko Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2016/5338-2/11474/ HAB zo dňa 16.02.2016, ktorým bolo potvrdené Záväzné stanovisko KPÚ Bratislava č. KPUBA-2015/23438-2/86169/FAL zo dňa 03.12.2015, fotokópia časti výskumu z roku 1974, Architektonicko-historický výskum vypracovaný F. F. H. a B. K. A., október 2012, Variantné riešenia fasády na Ventúrskej a Zelenej ulici vypracované spoločnosťou Cakov + partners, október 2013.
39. Správny súd považuje za potrebné poznamenať, že v súčasnom štádiu konania nie je dôvod odkláňať sa od názoru už skôr vyjadreného v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/44/2018-153 zo dňa 06.12.2018, a to že žalobca vykonal rekonštrukciu NKP v rozpore so všetkými vydanými stanoviskami a vyjadreniami dotknutých orgánov nachádzajúcimi sa v administratívnom spise
a opísanými v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku, nerešpektujúc vzhľad uličnej fasády a parteru na Ventúrskej ulici. Žalobca sám vypracoval celkovo štyri variantné riešenia fasády na Ventúrskej a Zelenej ulici, z ktorých prvá spĺňala požiadavky na uličnú fasádu a parter vyslovené prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným v ich stanoviskách, no napriek tomu uskutočnil rekonštrukciu podľa štvrtej alternatívy (súčasný stav), ktorá tieto požiadavky nerešpektuje. 40. Na druhej strane však správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa záväzným právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave v zrušujúcom rozsudku č.k. 6S/44/2018-153 zo dňa 06.12.2018 neriadil dôsledne, keďže vytýkané pochybenia riadne, resp. v dostatočnom rozsahu neodstránil, tak aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné a závery v ňom verifikovateľné obsahom administratívneho spisu.
41. Ako vadu v konaní v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd vyhodnotil skutočnosť, že v čase celého správneho konania, a to tak prvostupňového ako aj odvolacieho, administratívny spis neobsahoval dôkaz, o ktorý správne orgány opreli odôvodnenie oboch svojich preskúmavaných rozhodnutí – Výskum z roku 1974. Do administratívneho spisu bola po vrátení veci na ďalšie konanie založená len kópia časti výskumu z roku 1974, a to v rozsahu len 26 zo 63 listov: po obsahu, pokračuje priamo listom č. 3, následne č. 19, č. 45-63, listom označeným ako fotodokumentácia a detailom plánu „situácia“ z roku 1960. Absentujú však listy č. 1 až 2, č. 4-18, č 20 - 44 a vôbec sa v administratívnom spise nenachádza fotodokumentácia a diapozitívy, ktoré majú tvoriť jeho súčasť (z listu č. 3 vyplýva, že súčasťou výskumu by mala byť aj fotodokumentácia v rozsahu 126 ks, a diapozitívy v rozsahu 22 ks). Okrem toho, strany Výskumu z roku 1974, ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú, v prvom riadku pokračujú vetou, ktorá začala na predchádzajúcej strane; predchádzajúca strana sa však už v administratívnom spise nenachádza. Preto je ťažké overiť, či sa Výskum z roku 1974 týka len predmetnej NKP alebo aj inej NKP alebo stavby, prípadne v akom rozsahu. Táto skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť predmetného listinného dôkazného prostriedku.
42. Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie žalovaného, nemá oporu v administratívnom spise. Vôbec nie je možné overiť závery vyplývajúce z fotodokumentácie Výskumu z roku 1974 , na ktoré prvostupňový správny orgán aj žalovaný výslovne poukazujú vo svojich rozhodnutiach, avšak súčasťou časti administratívneho spisu nie je.
43. Zo zásad, na ktorých je postavené správne konanie (§ 3, § 32 SP) vyplýva, že účastník správneho konania musí mať možnosť v priebehu konania ako aj pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa so všetkými dôkazmi (najmä s tými, z ktorých správne orgány pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzajú), a to tým spôsobom, že správny orgán účastníkovi konania vytvorí možnosť, aby sa k nim pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť. Žalobca teda pred vydaním napadnutého rozhodnutia nemal možnosť vyjadriť sa k celkovým podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 SP, a túto možnosť nemal napokon ani správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, keďže Výskum z roku 1974 nie je v kompletnom rozsahu založený v spise. Žalovaný žalobcu ako účastníka správneho konania o založení predmetných listín (dôkazov) do spisu neupovedomil, nevyzval ho na vyjadrenie k nim, čím mu nevytvoril priestor na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Nahradiť dôkaznú povinnosť správneho orgánu nemôže správny súd (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/6/2018 z 12.12.2018), nakoľko túto má správny orgán v rámci správneho konania.
44. V zrušujúcom rozsudku Krajský súd v Bratislave vyslovil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci z hľadiska realizácie žalobcovi uložených stavebných úprav a zachovania pokojného výkonu v NKP sídliaceho konzulátu. Žalovaný síce doplnil dokazovanie stanoviskom MZV SR zo dňa 15.07.2020, no vyplývajú z neho len všeobecné závery ohľadom zasahovania do činnosti konzulátu. Skutkový stav sa však vôbec oproti stavu pred vydaním zrušujúceho rozsudku nezmenil, žalovaný neviedol dokazovanie k objasneniu otázky skutočného sídla konzulátu a miesta vykonávania stavebných prác spojených s jeho rozhodnutím, vôbec nepožiadal o vyjadrenie Honorárneho konzulátu. Otázka zásahu do činnosti konzulátu tak bola posúdená predčasne a bez riadneho zistenia skutkového stavu, preto nie je možné posúdiť namietané nesprávne právne posúdenie veci žalovaným ohľadom rušenia činnosti konzulátu sídliaceho v NKP (čl. 59 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch). Ak majú konajúce správne orgány vedomosť o sídle honorárneho konzula v danej budove, tak majú povinnosť zisťovať, či uložené opatrenia nebudú mať negatívny dopad na chod a činnosť honorárneho konzulátu. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí túto skutočnosť síce konštatuje, avšak bez adekvátneho zistenia
skutkového stavu k tejto otázke, ktorá by ho odôvodňovala prijať uvedený záver. Samotné stanovisko MZV SR skutkový stav v danej veci neobjasňuje.
45. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonateľnosti bodu 7/ výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom mu žalovaný uložil povinnosť „ pri realizácii nápravných opatrení zabezpečiť, aby sa čo možno najviac zmiernili akékoľvek vplyvy (napr. prístup do budovy, hluk, prašnosť a pod.) na chod v NKP sídliaceho konzulátu vedeného honorárnym konzulom Bahám“ správny súd dáva do pozornosti vyššie uvedený záver o predčasnosti vyhodnotenia vplyvu na chod honorárneho konzulátu. Na druhej strane však vo všeobecnej rovine uvádza, že takto formulovaný výrok je síce stručný, ale jasne z neho vyplývajú povinnosti, ktoré by sa žalobcovi ukladali. Obdobne sú formulované aj výroky 1-6, ktoré žalobca nenamieta. Je na žalobcovi ako zabezpečí napríklad prístup do budovy pre zamestnancov honorárneho konzulátu počas nápravných opatrení (či vytvorí koridor, striešku alebo prijme iné opatrenia), splnenie povinnosti je však vo výroku jednoznačne a nepochybne formulované.
46. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, skutkový stav opísaný v rozhodnutí nemal oporu v administratívnom spise a došlo k podstatnému porušeniu nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. e/, písm. f/ a písm. g/ SSP a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie, pretože žalovaný ako druhostupňový správny orgán je v zmysle § 59 ods. 1 SP oprávnený doplniť dokazovanie, odstrániť zistené vady a vo veci meritórne rozhodnúť (§ 59 ods. 2 SP).
47. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie úplným Výskumom z roku 1974 vrátane fotodokumentácie a založí ho do administratívneho spisu, vykoná dokazovanie ohľadom konkrétneho umiestnenia honorárneho konzulátu v NKP a vyhodnotí s tým potenciálne spojené rušenie výkonu jeho povinností. Pred vydaním rozhodnutia žalovaný umožní žalobcovi vyjadriť sa k podkladom a následne svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 47 ods. 3 SP.
48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).