Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/320/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: W. D., trvale bytom H., M. X a otca: I. D., trvale bytom N. XXX, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému I. D., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 2.500,-Sk mesačne na sumu 140,-€ mesačne od 1.9.2012, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 v celkovej sume 285,10 € súd povoľuje otcovi splácať po 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od februára 2013.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.6.2007, č.k. , v časti o výživnom na maloletého I..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom tunajšiemu súdu podaným dňa 11.9.2012 požiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému I. D., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 2.500,-Sk mesačne na sumu 140,-€ mesačne od júna 2012. Ako dôvod podania návrhu uviedla stále zvyšovanie sa všetkých nákladov na jeho výchovu a vzdelávanie. Na pojednávaní upresnila, že výživné navrhuje zvýšiť od mája 2012, nakoľko dovtedy otec prispieval aj iným spôsobom, než platením výživného určeného súdom, napr. zakupovaním oblečenia. Poukázala na nástup maloletého do prvého ročníka strednej školy v septembri 2012, s čím bolo spojených množstvo výdavkov.

Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že momentálne je gastronómia v kríze, on v tejto oblasti pracuje, musia mu pomáhať jeho rodičia. Ak sa situácia zlepší a bude to možné, bude prispievať viac.

Kolízny opatrovník skonštatoval, že posledná úprava výživného bola v roku 2007, keď maloletý chodil iba do štvrtého ročníka základnej školy, odvtedy matka o zvýšenie výživného nepožiadala. Návrh preto považoval za dôvodný a k navrhovanej výške výživného sa pripojil. S ohľadom na podstatnú zmenu pomerov u maloletého v septembri 2012 nástupom na strednú školu a dobu podania návrhu na súd

odporučil výživné zvýšiť od septembra 2012, pričom absenciu príspevkov otca nad rámec súdom určeného výživného od mája 2012 nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.6.2007, č.k. , kedy súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému I. na sumu 2.500,-Sk mesačne a zároveň aj na jeho vtedy tiež ešte maloletú sestru W., nar. XX.XX.XXXX, na sumu 2.800,-Sk mesačne. V tej dobe boli rodičia rozvedení, matka dosahovala čistý mesačný zárobok cca 8.804,-Sk vo firme Y., otec mal vo firme S., s.r.o. zárobok cca 6.140,-Sk netto mesačne, pričom podľa vlastného vyjadrenia mimo mzdy vyčíslenej zamestnávateľom mesačne dosahoval na sprepitnom ďalších cca 3.000,-Sk. Deti boli vo veku, W. trinásť a pol roka a I. desať rokov. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.

V súčasnej dobe sa osobný stav matky nezmenil, nové vyživovacie povinnosti jej nepribudli. Spoločne s otcom jej naďalej trvá vyživovacia povinnosť k dnes už plnoletej dcére W., študentke maturitného ročníka strednej školy, ktorá si podala taktiež návrh o zvýšenie výživného zo strany otca na tunajší súd, rozhodnuté vo veci zatiaľ nebolo. Matka pracuje vo firme G., s.r.o., kde v roku 2011 zarobila v priemere 468.30 € netto mesačne a v roku 2012 v priemere 669,80 € netto mesačne. Nemocenské dávky ani dávky OČR v sledovanom období nepoberala. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedená nie je. Vlastní 3-izbový byt, v ktorom býva s obidvomi deťmi, iné nehnuteľnosti nemá, z cenného hnuteľného majetku vlastní osobný automobil U. S., rok výroby 1996.

Otec nové manželstvo neuzavrel, ďalšie vyživovacie povinnosti mu nepribudli. V obchodnom registri vedený nie je, podľa údajov živnostenského registra podnikateľskú činnosť ukončil k 28.7.2005. V evidencii nezamestnaných vedenej na úrade práce bol naposledy v období od 14.9.1998 do 24.9.1998. Poberateľom sociálnych dávok nie je a ani v minulosti nebol, rovnako nepoberal ani podporu v nezamestnanosti. Od 11.4.2012 trvá jeho pracovný pomer vo firme S., s.r.o., kde za pomernú časť roku dosiahol čistý mesačný zárobok cca 284,71 € pri hrubej mzde 327,20 €. Ohľadne predchádzajúceho priebehu zamestnaní najskôr uviedol, že od decembra 2011 až do uzavretia súčasného pracovného pomeru bol nezamestnaný, bez evidencie na úrade práce a predtým bol jeho zamestnávateľ ten istý, ako v súčasnosti, pracoval tam niekoľko rokov, pracovný pomer ukončil dohodou pre zdravotné problémy psychického rázu. Neskôr uviedol, že v predošlom období v tejto firme nepracoval a v dôsledku dlhodobého užívania antidepresív si predchádzajúceho zamestnávateľa nepamätá. Počas svojej nezamestnanosti nemal žiaden príjem, finančne mu pomáhali rodičia dôchodcovia, s ktorými susedí, pomáhali mu hradiť náklady spojené s bývaním, s jeho živobytím a výživné na deti. Je vlastníkom rodinného domu, v ktorom býva, iné nehnuteľnosti nevlastní, z cenného hnuteľného majetku má osobný automobil Q. Q., rok výroby 2008. Je vyučený čašník a v tejto profesii pracuje od skončenia školy.

Maloletý I. je vo veku necelých 16 rokov, od septembra 2012 je študentom prvého ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na F. X v H.. Matka mu na začiatku štúdia zaplatila vyše 100,-€ za knihy, zošity a školský materiál, pričom tento v každom ďalšom mesiaci stojí 30,- až 40,- €. Štvrťročne mu platí tiež električenku v sume 34,-€. V školskej jedálni sa maloletý nestravuje, platené záujmové aktivity nenavštevuje. Podľa vyjadrenia matky trpí na zvýšenú kazivosť zubov, a z toho dôvodu má zvýšené výdaje za ošetrenie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

O doterajšom výživnom na maloletého bolo rozhodnuté v júni 2007, teda bezmála pred šiestimi rokmi. V tom čase maloletý navštevoval štvrtý ročník základnej školy, kým dnes je študentom prvého ročníka strednej školy. Primerane k uplynulej dobe vyspel fyzicky a psychicky, čo sa premietlo aj v celkových nákladov na jeho výživu. Od septembra 2012 v dôsledku toho, že sa stal stredoškolákom, pribudli

jeho matke výdaje s tým spojené, spočívajúce predovšetkým so zabezpečením školských pomôcok a študijného materiálu, ale tiež tým, že aj mimoškolské záujmy stredoškolského študenta sú iného charakteru a vyžadujú si vyššie náklady (kultúra, aktívny oddych, záľuby a pod.).

U matky sa od doby predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom zvýšil priemerný mesačný príjem približne o 377,-€. Zmenil sa tiež charakter jej bývania, kým v minulosti s deťmi žila v 2-garsónke patriacej jej bratovi, v súčasnosti užíva s deťmi vlastný 3-izbový byt, za ktorý spláca hypotekárny úver.

Otec tak, ako v predošlom období, býva naďalej vo vlastnom dome a pracuje u toho istého zamestnávateľa v rovnakom pracovnom zaradení, kde však poberá len minimálnu mzdu. Zvýšenie jeho mesačného príjmu tak predstavuje v porovnaní s dobou určenia ostatného výživného zhruba 80,- €. Pred uzavretím súčasného pracovného pomeru bol dobrovoľne nezamestnaný v bližšie nezistenej dobe, nakoľko si údajne nepamätá predchádzajúceho zamestnávateľa, v evidencii úradu práce nebol a pracovný pomer mal ukončiť dobrovoľne pre zdravotné problémy psychického rázu.

Obom rodičom naďalej trvá spoločná vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére W., nar. XX.XX.XXXX, študentke strednej školy.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého už nie je možné zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu, na rozdiel od obdobia predošlého rozhodovania súdu o výživnom.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného - maloletého dieťaťa zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko zodpovedajúce veku.

Schopnosti a možnosti povinného - rodiča sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, okruhom vyživovacích povinností a pod.

Súd návrh matky o zvýšenie výživného na maloletého I. považuje za dôvodný v dôsledku zmeny pomerov, ktorá u neho nastala od doby určenia doterajšieho výživného. Pomery maloletého sa významným spôsobom zmenili najmä v súvislosti s jeho nástupom na strednú školu v septembri 2012. Postupným zvyšovaním životných nákladov sa výživné v sume 2.500,-Sk (82,98 €) stalo pre neho nedostatočným, keď v prepočte na jeden deň predstavuje sumu len 2,77 €.

Matkou navrhované zvýšenie výživného je primerané aj z hľadiska tej skutočnosti, že rodičom trvá aj vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére, ktorá si ako študentka uplatnila taktiež nárok o zvýšenie výživného zo strany otca. Takéto zvýšenie výživného je v plnej miere adekvátne k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca bez prihliadnutia na to, že v zamestnaní pracuje za minimálnu mzdu. Rozhodujúcim kritériom posúdenia možností a schopností povinného pri stanovení jeho vyživovacej povinnosti totiž nie je potvrdenie o výške jeho mesačného zárobku, ale reálne možnosti dosiahnuť pracovnou aktivitou príjem zodpovedajúci najvyššie dosiahnutému vzdelaniu, praxi a odbornosti pri plnej zdravotnej spôsobilosti. Otec je vyučený čašník s dlhoročnou praxou v odbore, čo predpokladá, že nie je odkázaný na prácu ohodnotenú iba minimálnou mzdou, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal ani trvalo zvýšené výdaje na svoju vlastnú výživu spôsobené dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo dokonca ním obmedzenú pracovnú spôsobilosť.

Pokiaľ otcovi podľa jeho výpovede mali v období jeho dobrovoľnej nezamestnanosti pred nástupom do aktuálneho pracovného pomeru finančne pomáhať s úhradou osobných nákladov spojených s bývaním, živobytím, a tiež výživným na deti jeho rodičia - otec, ktorý je 30 rokov na invalidnom dôchodku a matka pracujúca dôchodkyňa, táto okolnosť neosvedčila otcovu nepriaznivú životnú situáciu, ale naopak, ozrejmila jeho ľahkovážny a nezodpovedný prístup k základným povinnostiam každého občana

- zadovážiť si vlastný príjem z pracovnej aktivity nielen pre vlastnú obživu, ale tiež na výživu osôb na neho v tomto smere odkázaných.

Ani tá okolnosť, že matka v súčasnosti dosahuje podstatne vyšší zárobok, než v dobe stanovenia doterajšieho výživného, nemôže mať za následok ďalšie akceptovanie nedostatočného výživného na maloletého zo strany otca. Otec musí mať na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého syna účasť v súlade s jeho schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi a nemôže časť svojej vyživovacej povinnosti k nemu prenechávať matke.

Tiež majetkové pomery na strane otca sú priaznivejšie, než u matky, ktorá je síce vlastníčkou 3-izbového bytu, za tento však platí hypotekárny úver, kým otec je tak, ako už bol aj v roku 2007, vlastníkom rodinného domu.

V dôsledku veku maloletého matka už nemôže kompenzovať osobnou opaterou svoju finančnú povinnosť k nemu, tak ako v predošlom období. Odôvodnené potreby maloletého sú tak hradené z primeraného finančného prispenia matky, z výživného od otca a v určitej miere aj zo štátneho prídavku vyplácaného matke.

Súd rozhodol o zvýšení výživného od doby podstatnej zmeny pomerov u maloletého, teda od jeho nástupu na strednú školu v septembri 2012, keď neuznal dôvod matky o zvýšenie výživného už pred touto udalosťou, a to že otec prestal prispievať na maloletého aj iným spôsobom, než platením súdom stanoveného výživného. Tým vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 v celkovej sume 285,10 € (57,02 € x 5 mesiacov), ktoré otcovi povolil splácať po 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od februára 2013 ( ) Započítateľné plnenia v prospech maloletého nad rámec doterajšieho výživného za zročné obdobie otcom poskytnuté neboli.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - , nesprávne právne posúdenie veci.)

Ak povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.