Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cpr/1/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne N. T., H.. XX. X. XXXX, R. C. D. XXX, X. F. Z., právne zastúpenej JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, proti žalovanému P.. Ľ. Š. DANIARIK, s miestom podnikania v Liptovskom Mikuláši, Okoličné 187, IČO: 14 176 068, právne zastúpenému JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, o zaplatenie 8769,60 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3485,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 10. 2008 do zaplatenia, vo výške 7,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 11. 2008 do zaplatenia, vo výške 6,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 12. 2008 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 1. 2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 2. 2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 3. 2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 4. 2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie 2,04 eura sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26. 9. 2011, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 8769,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 10. 2008 do zaplatenia, 7,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 11. 2008 do zaplatenia, 6,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 12. 2008 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 1. 2009 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 2. 2009 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 3. 2009 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 4. 2009 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 7. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 8. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 9. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 10. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 11. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 12. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 1. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 497,91 eura od 1. 2. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 303,09 eura od 1. 3. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že na základe pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 3. 12. 2007, pracovala u žalovaného v pracovnom pomere s dohodnutým druhom práce samostatný účtovník a s dohodnutou mesačnou mzdou 15.000 Sk. Súbežne s výkonom práce

účtovníčky vykonávala od 1. 2. 2008 do 19. 1. 2010 aj prácu pracovnej asistentky, na základe zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 26. 2. 2008. Žalovaný a Úrad práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš uzavreli dňa 20. 3. 2008 dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta, na základe ktorej úrad práce poskytoval žalovanému od februára 2008 príspevky na kompenzáciu časti jej odmeny. Odmena podľa čl. II. písm. e) dohody uzavretej medzi žalovaným a úradom práce bola dohodnutá vo výške 15.000 Sk mesačne, so splatnosťou v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zmluva o poskytovaní pomoci bola uzavretá na dobu určitú a nebola vypovedaná, ani iným spôsobom ukončená. Prácu pracovného asistenta vykonávala od 1. 2. 2008 do nástupu na práceneschopnosť dňa 19. 1. 2010. Dňa 31. 3. 2010 skončila pracovný pomer so žalovaným. Žalovaný jej za výkon činnosti pracovného asistenta odmenu nezaplatil. Všetky činnosti zvládala tak, že pracovala doma, v noci, cez víkendy. Žalovaný jej platil len mesačnú mzdu za výkon práce účtovníčky podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný ju nútil, pod nátlakom a hrozbou straty zamestnania a výslovne jej prikázal, aby do pokladov, preukazujúcich vyplatenie odmeny za činnosť pracovného asistenta uviedla nepravdivé údaje, t. j. že odmena jej bola vyplatená. Domáha sa vyplatenia odmeny za mesiace august 2008 - december 2009 vo výške 8464 eur a alikvotnej časti odmeny za prácu asistenta do 19. 1. 2010 vo výške 303,09 eura, spolu 8769,60 eura. Na súdnom pojednávaní, konanom dňa 17. 10. 2012, zobrala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 2,04 eura späť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 27. 9. 2012, uviedol, že správnosť vyplácania odmeny žalobkyni z titulu výkonu práce pracovného asistenta potvrdil aj výsledok následnej finančnej kontroly Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, ako aj protokol z výkonu inšpekcie práce realizovanej Inšpektorátom práce Žilina. Preto považuje nárok žalobkyne za nedôvodný a navrhuje, aby súd žalobu zamietol. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 14. 11. 2012, uviedol, že žalobkyňa mala na starosti zber dokladov, prvotné prípravné práce u klientov, uvedených v zoznamoch, predložených žalobkyňou, v období roku 2008-2009. Činnosť žalobkyne spočívala v prípravných prácach, v zbere dokladov od klientov. Okrem žalobkyne vykonávali činnosti súvisiace s evidenciou príjmov a výdavkov formou jednoduchého účtovníctva aj on B. P.. M.. Žalobkyňa ani u jedného z uvedených klientov však nevykonávala odborné práce účtovného charakteru. Nastavenie spôsobu účtovníctva do operačného systému MRP Brezno vykonával on a P.. M.. Od 1. 3. 2009 bola uzatvorená zmluva o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti s P.. M., ktorá túto činnosť aj od podpisu dohody vykonávala. O jednotlivých činnostiach, ktoré P.. M. vykonávala, neboli oboznámení ani žalobkyňa, p. Z. B. S.. L.. H. L. nemala prístup k účtovným dokladom, a preto svoje tvrdenia oprela len o nepravdivé údaje deklarované žalobkyňou. Odnášanie dokladov na úrad práce vyplývalo žalobkyni z pracovnej zmluvy. Poukázal na to, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, teda na pracovného asistenta, nie zmluvu na osobného asistenta. Žalobkyňa mala vedomosť, že od marca 2009 podpísal zmluvu na pracovného asistenta s P.. M. a že nemôže mať 2 zmluvy na pracovného asistenta. Žalobkyňa akceptovala zmluvu zo dňa 26. 2. 2008 napriek tomu, že predchádzajúcu zmluvu zo dňa 1. 12. 2006 písomne nezrušili. Konanie žalobkyne voči nemu považuje za účelové.

Právna zástupkyňa žalobkyne na súdnom pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvá. Poukázala na to, že právnym základom nároku je občiansko-právna zmluva, uzatvorená podľa . Žalovaný vyplácal žalobkyni len mzdu za prácu účtovníčky. Pokiaľ by bola žalobkyni vyplácaná odmena, bola by vo výške 15.000 Sk, resp. v alikvotnej časti v eurách. Druh činností, uvedených v zmluve o poskytovaní pomoci, uzavretej medzi žalovaným a P.. M., nekorešponduje s čl. 1 ods. 1 zmluvy o poskytovaní pomoci, činnosti korešpondujú v určitom rozsahu s činnosťami asistenta daňového poradcu. V záverečnom prednese poukázala na to, že žalobkyňa preukázala, že činnosť osobnej asistentky vykonávala nepretržite do 19. 1. 2010. Zmluva, na základe ktorej vykonávala činnosť osobnej asistentky, nikdy nebola ukončená. P.. M. vykonávala činnosť asistenta daňového poradcu. Žalobkyňa nebola účastníčkou dohody s úradom práce, preto táto dohoda nemôže doplniť obsah zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovaným. Výkon asistencie nie je podmienený vyplácaním príspevku od úradu práce. Výkon činností, ktoré uviedla P.. M., je totožný s tým, čo vykonáva asistent daňového poradcu. P.. M. uviedla, že vykonávala činnosti, ktoré však nie sú činnosťami uvedenými v pracovnej náplni predloženej žalovaným. Poukázala na prílohu č. 4 k , obsahujúcu zoznam činností osobného asistenta. Žalobkyňa výpoveďami svedkov Z. a L. preukázala, že v predmetnom období pre žalovaného vykonávala aj prácu osobného asistenta, aj prácu v pracovnom pomere ako

účtovníčka. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa vykonávala do 1. 3. 2009 osobnú asistenciu a len čiastočne účtovníctvo. Taktiež nepreukázal, že vyplatil žalobkyni odmenu za výkon asistencie, aj mzdu za výkon účtovníčky. Zo mzdových listov vyplynulo, že žalobkyňa mala vyplácanú len mzdu z pracovného pomeru, o čom svedčí aj to, že mala vyplácanú náhradu mzdy za dovolenku, návštevu lekára. Aj keď v období od 1. 3. 2009 existovali súčasne 2 zmluvy o asistencii, vo vzťahu k zmluve s P.. M. nebol predmet činnosti naplnený. Navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že je nesporným, že zmluva o výkone práce asistenta bola uzavretá na obdobie od 1. 2. 2008 do 28. 2. 2009. Žalobkyňa však nepreukázala, že by zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Na základe dohody medzi žalovaným a úradom práce je nesporné, že príspevok sa poskytuje po dobu 12 mesiacov. Zmluvu o výkone práce asistenta mala žalobkyňa uzavretú už v období od 1. 12. 2006, kde tiež nebola upravená doba trvania zmluvy. Podľa čl. II. bod 2 písm. a) dohody medzi žalovaným a úradom práce je jednou z povinností asistenta účtovníctvo. Od 1. 3. 2009 vykonávala prácu asistenta u žalovaného P.. M.. Žalovaný vždy žiadal o príspevok len na jedného asistenta. Žalobkyňa o skutočnosti, že P.. M. vykonáva prácu asistenta, vedomosť mala, nakoľko sama v liste zo dňa 16. 2. 2010 uviedla, že nevie zaúčtovať odmenu asistenta P.. M. za október 2009. Trvanie zmluvy možno vyvodiť zo základnej zmluvy uzavretej s úradom práce. Úrad práce ani po vykonaní kontroly nespochybnil dobu trvania zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. Z dôvodu právnej istoty namietol premlčanie nároku za obdobie od marca 2009 do septembra 2009, s tým, že odmena za obdobie od februára do augusta 2009 bola uhradená. Žalobkyňa celú agendu asistenta odovzdala P.. M.. V záverečnom prednese uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojím tvrdeniam, uvedeným v žalobe. Preto navrhol žalobu zamietnuť a pre prípad úspechu priznať náhradu trov konania. Nie je sporné, že 26. 2. 2008 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá bola k podkladom k zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a úradom práce. Táto zmluva presne špecifikovala dobu, na ktorú bola uzatvorená, aj rozsah a druh činností, na ktoré bol príspevok na osobnú asistenciu žalovanému poskytovaný. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nebola účastníčkou zmluvy medzi úradom práce a žalovaným, preto sa na ňu ustanovenia uvedenej zmluvy nevzťahujú, je otázne, na základe čoho si uplatňuje odmenu. Je pravda, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nebol ukončený formálnou dohodou, avšak z dohody uzatvorenej s úradom práce vyplýva, že príspevok na osobnú asistenciu bol poskytovaný na dobu 12 mesiacov. Po ukončení dohody o osobnej asistencii žalobkyňa pokračovala v plnení si pracovných povinností z pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy. Každú z činností osobného asistenta schvaľoval úrad práce v rámci dohody so žalovaným. Kontrolný orgán v protokole o kontrole potvrdil, že žalobkyni bola za výkon práce asistencie vyplatená odmena. Žalobkyňa až do podania žaloby nežiadala odmenu za výkon osobnej asistencie po 1. 4. 2009. Ani jeden z vypočutých svedkov nevedel potvrdiť, že P.. M. nevykonávala funkciu osobného asistenta. Je pravda, že P.. M. vykonávala iné činnosti ako žalobkyňa, a to vzhľadom na jej vzdelanie. Ak by bolo priznané žalobkyni žalované plnenie, mala by plnené 2 krát za tú istú prácu, čo by bolo v rozpore s ustanovením a so základnými zásadami a a nasl. .

Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že u žalovaného mala uzavreté 3 pracovné zmluvy na prácu účtovníka. Súčasne mala uzatvorenú zmluvu ako osobný asistent. V pracovnom pomere vykonávala účtovníčku pre približne 80 klientov v jednoduchom účtovníctve. O všetkých klientov sa starala osobne, uzatvárala daňové priznania pre 50 klientov. Prvá zmluva o asistencii bola z 1. 12. 2006, na dobu neurčitú. Následne bola uzatvorená ďalšia zmluva. Predmetom zmluvy však bola len osobná asistencia, nie účtovníctvo. Prácu vykonávala aj vo svojom voľnom čase. Žalovaný od apríla 2009 uzatvoril duplicitne zmluvu aj s P.. M.. P.. M. však nikdy nerobila osobnú asistenciu. Osobnú asistenciu odovzdala H. R. dňa 18. 1. 2010, ktorá ju aj následne do októbra 2010 vykonávala. Od 19. 1. 2010 bola práceneschopná. Žalovaný nikdy nikomu odmenu osobného asistenta nevyplácal. Odmenu od žalovaného nežiadala písomne, nakoľko by prišla o zamestnanie. Pokiaľ sa aj žalovaného pýtala, prečo má robiť asistenciu, povedal jej, že sa dá na ňu spoľahnúť. U žalovaného boli viacerí samostatní účtovníci, mali všetci rovnaké pracovné zmluvy. Ona ako jediná vykonávala jednoduché účtovníctvo. Podvojné účtovníctvo nerobila. Na základe zmluvy o poskytovaní práce osobného asistenta vykonávala administratívne činnosti, najmä komunikáciu s úradom práce, vrátane vypĺňania žiadostí na úhrady nákladov z úradu práce a predkladania príslušných dokladov, v rámci poštového a bankového styku preberala poštu za žalovaného, mala nainštalovaný program na preberanie pošty, osobne chodievala na poštu, preberala výpisy z banky, chodila do bánk a zabezpečovala styk s nimi, vykonávala všetky činnosti sekretárky, vybavovala stránky. Taktiež mala na starosti zabezpečovanie pracovných pomôcok,

pokladňu, na starosti mala upratovačku. Činnosť asistenta hodnotil žalovaný na 15.000 Sk, povedal jej, že v takejto výške je odmena. Žalovaný odmenu nikdy nikomu nevyplácal. Deň pred nástupom na PN jej žalovaný nariadil odovzdať funkciu asistenta H. L.. V liste zo dňa 23. 4. 2010 si žiadala vyplatenie odmeny len do 31. 3. 2009, nakoľko v tom čase na úrade práce riešili len jej dohodu. Z obsahom zmluvy uzavretej medzi úradom práce a žalovaným sa oboznámila. Administratívne práce robila aj popri hlavnom pracovnom pomere, avšak nemali súvis s prácou asistentky. Z pracovnej zmluvy mala dojednaný pracovný čas 40 hodín týždenne, zo zmluvy o činnosti asistenta 40 hodín týždenne.

Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa k nemu nastúpila do pracovného pomeru 1. 4. 2003. Prvú zmluvu so žalobkyňou uzatvoril na rok 2007. Nebolo problémom, aby žalobkyňa vykonávala účtovníctvo aj na základe zmluvy o výkone funkcie asistenta. Na osobnom stretnutí žalobkyni oznámil, že ďalšiu činnosť bude vykonávať P.. M., a to od apríla 2009. Súčasne oznámil žalobkyni, že ďalej prechádza na činnosť z pracovnej zmluvy. V rámci výkonu pracovnej zmluvy bolo žalobkyni oznámené, že bude zabezpečovať len styk s úradom práce, voči čomu nevzniesla námietky. Potom za ním žalobkyňa prišla, že sa jej blíži dôchodok, aby prehodnotil výšku mzdy, prípadne vyplácal načierno odmenu za výkon funkcie asistenta. Keď podpísal dohodu s úradom práce, dohodu si so žalobkyňou prešli. Žalobkyňa vedela, že v dohode s úradom práce je špecifikované jej postavenie asistenta, vedela o dojednaní trvania dohody na 12 mesiacov. Od 1. 4. 2009 vykonávala funkciu asistenta P.. M.C.. Žalobkyni vždy platil sumu, ako bola uvedená v zmluve o asistencii. So žalobkyňou sa pred uzavretím zmluvy o asistencii dohodli, že bude vykonávať činnosť len na základe zmluvy o asistencii. Pracovný pomer trval, ale žalobkyni nebola prideľovaná práca v rozsahu uvedenom v pracovnej zmluve. Práca bola prideľovaná z pracovnej zmluvy len v rozsahu, aby dopĺňala zmluvu o asistencii. Od podpisu zmluvy vykonávala žalobkyňa činnosť na základe zmluvy o asistencii, pracovný pomer nebol skončený, ale nebol vykonávaný. Za obdobie od februára 2008 do marca 2009 vyplácal žalobkyni odmenu zo zmluvy o výkone práce asistenta, a to vždy minimálne vo výške, ako bola nahlásená na úrade práce. Žalobkyňa dostávala odmeny v platbách vo forme výplatných pások, nakoľko to nevedel oddeliť v informačnom systéme. Odmenu teda vyplácal žalobkyni ako mzdu, vrátane odvodov a náhrady mzdy. Taktiež to vyplácal z opatrnosti z dôvodu možných daňových postihov v budúcnosti. Nevedel uviesť, prečo poskytoval žalobkyni aj náhradu mzdy za dovolenku a návštevu lekára. V predmetnom období iné sumy žalobkyni neposkytoval, ako uvedené vo výplatných páskach. Žalobkyňa mala v zmysle dohody vykonávať aj účtovné práce. Žalobkyňa vykonávala aj účtovné práce, aj osobnú asistenciu. Nevedel povedať, v akom rozsahu prideľoval žalobkyni prácu na základe pracovnej zmluvy a na základe zmluvy o výkone funkcie asistenta. Zmluva bola dojednaná na 40 hodín týždenne. Žalobkyňa neodovzdala H. R. činnosť asistenta, ale šanón. V rámci svojej pracovnej zmluvy mala žalobkyňa na starosti aj obchodný styk a evidenciu pošty. Prípravné práce, prevzatie dokladov, odkontrolovanie dokladov a ich nalepenie vykonávala žalobkyňa. Následne kontrolu zúčtovania jednotlivých položiek vykonával on alebo P.. M.. Vypracovanie daňového priznania mal na starosti on alebo P.. M.. Žalobkyňa teda robila len prvotné úkony vo vzťahu ku klientom, a to ku klientom uvedeným v ňou predloženom zozname.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to dohodou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta zo dňa 20. 3. 2008, dodatkom č. 1/2008 zo dňa 3. 6. 2008 k uvedenej dohode, zmluvou o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 26. 2. 2008, oznámením Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 29. 4. 2010, čestnými prehláseniami M. Z., H. R., S. Z. B. B. V., odvolaním okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 1. 3. 2010, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 3. 12. 2007, výpisom z účtu žalobkyne za obdobie od 1. 5. 2008 do 31. 3. 2010, mzdovým listom žalobkyne za rok 2009, výplatnými lístkami žalobkyne za obdobie január - december 2008, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 30. 12. 2009, pracovnou náplňou pre zabezpečenie zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti s P.. A. M. zo dňa 1. 3. 2009, zmluvou o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 1. 3. 2009, zmluvou o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 1. 12. 2006, informáciou k zákonu , informáciou k dani z príjmov zo závislej činnosti, dohodou o poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta zo dňa 1. 4. 2009, listami žalobkyne zo dňa 16. 2. 2010 a 23. 4. 2010, protokolom Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 29. 4. 2010, správou o výsledku následnej finančnej kontroly vykonanej Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši zo dňa 7. 12. 2010, vrátane zápisnice o prerokovaní správy zo dňa 13. 12. 2010, výplatným lístkom za mesiac január 2010, zoznamom klientov pre ktorých žalovaný vykonáva

jednoduché účtovníctvo za roky 2008-2009, e-mailovou komunikáciou vedenou P.. A. M. v období od 30. 4. 2009 do 26. 5. 2010, charakteristikou administratívnych a správnych činností, prílohou č. 4 k , listom žalobkyne zo dňa 23. 4. 2010, popisom činností pracovnej náplne pre zabezpečenie zmluvy o poskytovaní pomoci s P.. M., prílohou č. 1 k pracovnej zmluve P.. M.

- popis pracovnej činnosti zo dňa 3. 12. 2007 pre hlavného účtovníka, prílohou č. 2 k pracovnej zmluve P.. M. - popis pracovnej činnosti pre v časti asistent daňového poradcu zo dňa 12. 12. 2007, pracovnou zmluvou H. R. vrátane popisu pracovnej činnosti zo dňa 29. 4. 2009, popisom pracovnej činnosti pracovného asistenta vypracovaným žalobkyňou vrátane výkazov, popisom pracovnej činnosti samostatného účtovníka vypracovaným žalobkyňou vrátane prehľadu klientov, výpisom zo štatútu Slovenskej komory daňových poradcov, výsluchom svedkov H. L., S. Z. B. P.. A. M., zistiac nasledovný skutkový stav:

Svedkyňa H. L. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pracovala u žalovaného. Preberala klientov od žalobkyne, potom aj asistenciu. Žalovaný telefonoval jej manželovi, že ak nestiahne čestné prehlásenie, bude ju vláčiť po súdoch. U žalovaného pracovala od 5. 3. 2009, zmluvu dostala od 1. 5. 2009. Od marca do mája 2009 ju žalobkyňa zaúčala, potom od nej prevzala nejakých klientov. Určitú dobu sedela so žalobkyňou aj v jednej kancelárii. Žalobkyňa účtovala, nahadzovala klientov do počítača, robila agendu v súvislosti s úradom práce, Sociálnou poisťovňou, zabezpečovala žalovanému výpisy z registra trestov, robila mzdy pre niektorých klientov. Žalobkyňa mala na starosti aj pokladňu, poštový styk. Pracovný pomer skončila so žalovaným k 30. 9. 2009, nakoľko nastupovala na vysokú školu. Mala dojednaný druh práce jednoduché účtovníctvo, ktoré aj vykonávala od nástupu do pracovného pomeru, a to pre 15-20 klientov. Žalobkyňa vykonávala jednoduché účtovníctvo pre 50 klientov, P.. M. asi pre 2 klientov. Žalobkyňa robila ročné zúčtovania zdravotného poistenia. Od marca 2009 bola zobratá k žalovanému preto, aby odbremenila žalobkyňu, ktorá toho mala strašne veľa. P.. M. robila hlavne podvojné účtovníctvo. Po odchode žalobkyne z pracovného pomeru niektorých jej klientov prevzala, niektorých si rozdelili ďalšie kolegyne. Prevzala od žalobkyne asistenciu. Pod pojmom asistencia má na mysli poštový styk, pokladňu, komunikáciu s úradom práce, varenie kávy. Asistenciu v zmluve nemala. Po odchode žalobkyne vykonávala úkony asistencie len ona. Od r. 2009 do januára 2010 P.. M. okrem účtovníctva nevykonávala prácu, ktorú opísala ako asistencia. Tú vykonávala len žalobkyňa. Splnomocnená na preberanie pošty bola žalobkyňa, po jej odchode ona. Komunikáciu s úradom práce mala na starosti žalobkyňa. Vedela, že žalobkyňa nedostávala odmeny, nakoľko jej to povedala žalobkyňa, že už má toho dosť, a že odmeny za to nedostáva. Aj v čase, keď už sedela u žalovaného, videla, kto ku žalovanému chodí, o čom sa bavia. S niektorými vecami ohľadne asistencie jej P.. M.Ú. nevedela poradiť.

Svedkyňa P.. A. M. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že sama navrhla, aby bola v prípade potreby vypočutá ako svedok, nakoľko v žalobe si prečítala, že je spochybnené, že od marca 2009 vykonávala funkciu asistenta. U žalovaného pracuje od r. 2003, od r. 2005 v pracovnom pomere. V pracovnej zmluve má dojednanú prácu účtovníka. Vykonáva podvojné účtovníctvo a mzdy pre pridelené firmy. Jednoduché účtovníctvo účtujú všetky pracovníčky, každá má pridelené nejaké firmy. V r. 2008, do príchodu H. R., zabezpečovala jednoduché účtovníctvo vo väčšine žalobkyňa, potom prebrala H. R. časť jednoduchého účtovníctva. Od 1. 3. 2009 mala uzatvorenú zmluvu na pracovného asistenta. Na základe popisu činností v zmluve vykonávala tie činnosti v zmluve, ktoré tam boli uvedené. Jednalo sa o vyhľadávanie stanovísk pre klientov, dohľadávanie informácií pri daňovej kontrole, korektúry stanovísk, ktoré písal žalovaný, upgradingy programového vybavenia, sledovanie noviniek v upgradoch, vystavovanie faktúr pre klientov, v rámci poštového styku e-mailové dopyty, komunikácia s komorou daňových poradcov, sledovanie školení, účasť na nich. Pred 1. 3. 2009 si uvedené činnosti zabezpečoval žalovaný sám. Pred 1. 3. 2009 vykonávala asistenciu žalobkyňa. Dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným bola iná. Žalobkyňa vykonávala prvotné úkony pre jednoduché účtovníctvo. Fyzicky poštu preberala žalobkyňa, po nej nevedela uviesť, kto poštu preberal, avšak aj ona mala podpisové právo na preberanie pošty. V rámci starostlivosti o pomôcky mala na starosti odbornú literatúru, časopisy, fotenie odborných článkov. Pri príchode do práce kontrolovala pracovisko, toaletný papier, robila menšie nákupy. Nákupy určite robila aj žalobkyňa, resp. iná prítomná zamestnankyňa. Pokiaľ prišla návšteva, uviedol ju ten, kto v kancelárii bol. Kávu varil tiež ten, kto bol k dispozícii. Ako osobný asistent daňového poradcu vyhľadávala materiály pre stanoviská klientov v zákonoch, podporných materiáloch. Súbežne s pracovnou zmluvou mala aj zmluvu o asistencii. Za asistenta mala odmenu 600 eur, z pracovnej zmluvy 800 eur. Mzdu aj odmenu mala vyplácanú v jednom, mala tam vykonávané aj odvody.

Svedok S. Z. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný od septembra 2007 do augusta 2008, následne spolupracovali ako firma V&M Slovakia, s. r. o.. V rámci externej spolupráce vykonával činnosti pre žalovaného od septembra 2008. Mal samostatnú kanceláriu, k žalovanému chodil len pre poštu, donášal vypracované veci. Kanceláriu mal mimo firmy žalovaného. K žalovanému chodieval približne jeden krát týždenne, na 1-2 hodiny, vždy prichádzal do styku so všetkými zamestnancami. Pre žalovaného vykonával najmä podvojné účtovníctvo, mal asi aj 2 klientov na jednoduché účtovníctvo. Žalobkyňa robila samostatné vedenie jednoduchého účtovníctva, spracovávala mzdy, nahadzovala do počítača, polievala kvety, mala na starosti pokladňu, zabezpečovala poštu. Väčšinu jednoduchého účtovníctva zabezpečovala žalobkyňa, avšak zabezpečovali ho aj iní zamestnanci. Iní zamestnanci pritom mali do 5 klientov jednoduchého účtovníctva, žalobkyňa mala množstvo. Žalobkyňa zabezpečovala pracovné pomôcky, mala na starosti pokladňu. Pokiaľ nebola v práci, kvety polial niekto iný. Keď prišla do firmy návšteva, väčšinou ju uviedla žalobkyňa, uvarila kávu. Pokiaľ tam žalobkyňa nebola, urobil tak napr. on. Aj počas toho, ako robil pre žalovaného ako externista, návštevy uvádzala žalobkyňa, robila pokladňu. V informačnom systéme MRP sa dalo robiť jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, mzdy a personalistika, dajú sa tam účtovať autorské odmeny, iné druhy odmien. Úkony jednoduchého účtovníctva robil aj žalovaný. Upgrading programu si väčšinou vykonával žalovaný. Daňové priznania odosielal žalovaný elektronicky. Všetky daňové priznania najskôr on vytlačil, žalovaný ich prekontroloval, a potom ich odosielal. Určite ich odosielala aj P.. M..

Žalobkyňa pracovala v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 3. 12. 2007. Ako druh práce bol dojednaný výkon práce samostatného účtovníka, miestom výkonu práce bolo Námestie osloboditeľov 39, Liptovský Mikuláš. Podľa čl. I ods. 4 zmluvy, pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom vznikol dňa 1. 4. 2003 a trvá podľa ustanovení pracovnej zmluvy. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa čl. III ods. 2 pracovnej zmluvy, je základná mzda zamestnanca 18.000 Sk. Podľa čl. IV pracovnej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na pracovnom čase 40 hodín týždenne. Podľa popisu pracovnej činnosti zo dňa 3. 12. 2007, ktorý tvorí prílohu č. 1 k pracovnej zmluve, žalobkyni z pracovného zaradenia vyplývajú aj pracovné povinnosti spracovávať účtovné a štatistické výkazy, vypracovávať daňové priznania, poskytovať poradenstvo vo vymedzenej oblasti, viesť knihu došlých a vyšlých faktúr, evidenciu pohľadávok a záväzkov, vykonávať prípravu daňových podkladov, viesť evidenciu a vypracovávanie daňového priznania k DPH, spracovať mzdy za pridelené firmy, odvody do fondov, sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, nahlasovať zmeny na sociálnu a zdravotné poisťovne, vypracovávať ročné zúčtovanie dane z príjmov a zo závislej činnosti pre pridelené firmy, vystavovať potvrdenia pre príslušné inštitúcie - sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, atď., zabezpečovať podľa pokynov nadriadeného administratívne práce, vykonávať ďalšie nevyhnutné práce spojené s pracovnými a spoločenskými potrebami, vybavovať korešpondenciu podľa pokynov, písať, prepisovať listy, posielať a prijímať faxové správy, elektronickú poštu, viesť evidenciu a predaj stravných lístkov.

Z výplatných lístkov žalobkyne za rok 2008 mal súd preukázané, že žalobkyni bol za každý mesiac v roku 2008 účtovaný zmluvný základný plat 18.000 Sk, ku ktorému boli vyplatené aj prémie, pričom z hrubej mzdy boli vykonávané v každom mesiaci odvody na nemocenské poistenie, zdravotné poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie a zrazený preddavok na daň z príjmov. Následne bola vyplácaná na osobný účet žalobkyne čistá mzda. Zo mzdového listu za rok 2009 súd zistil, že žalobkyni prislúchal zmluvný základný plat vo výške 597,49 eura každý mesiac, ku ktorému boli vyplácané aj prémie, pričom z hrubej mzdy boli vykonané odvody na nemocenské, zdravotné, starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a preddavok na daň z príjmu a následne na osobný účet vyplatená čistá mzda. Z výplatného lístku za mesiac január 2010 súd zistil, že žalobkyni bol účtovaný zmluvný základný plat vo výške 597,49 eura, z ktorého boli vykonané odvody na nemocenské, zdravotné, starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, ako aj preddavok na daň z príjmov a následne bola vyplatená na osobný účet čistá mzda.

Listom zo dňa 30. 12. 2009 žalovaný ukončil výpoveďou podľa pracovný pomer so žalobkyňou, z dôvodu racionalizačných opatrení, v rámci ktorých sa zrušila funkcia samostatného účtovníka pre JU ku dňu 31. 12. 2007, v dôsledku čoho sa stala žalobkyňa nadbytočnou, pričom žalovaný inú vhodnú prácu pre žalobkyňu nemá.

Dňa 1. 3. 2010 právny zástupca žalovaného v mene žalovaného oznámil žalobkyni, že žalovaný odvoláva okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 5. 2. 2010 s tým, že naďalej bude žalobkyňu zamestnávať do uplynutia výpovednej doby, t. j. do 31. 3. 2010 a vyplatí jej odstupné.

Úrad práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a žalovaný ako príjemca uzatvorili dňa 20. 3. 2008 dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Podľa čl. II. ods. 1 sa príjemca zaviazal uzatvoriť zmluvu s pracovným asistentom o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a predložiť jedno vyhotovenie najneskôr do 10 dní od jej uzatvorenia. Podľa čl. II. ods. 2 zmluvy sa príjemca zaviazal dodržiavať štruktúru pracovnej asistencie s pracovným asistentom podľa vzájomne uzatvorenej zmluvy v zmysle §, 53 nasledovne: a) druh a rozsah činností vykonaných pracovným asistentom: účtovanie, administratívne činnosti v rozsahu pomocných činností, zabezpečovanie poštového a bankového styku, b) miesto výkonu činnosti pracovného asistenta: Námestie osloboditeľov 39, Liptovský Mikuláš, c) dohodnutý pracovný čas: týždenný pracovný čas 40 hodín, d) práva a povinnosti pracovného asistenta: v súlade so zmluvou o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ, uzatvorenej dňa 1. 2. 2008, e) výška odmeny a spôsob jej vyplácania: 15.000 Sk, dohodnutá odmena je splatná dozadu za mesačné obdobie a výplatným termínom je posledný kalendárny deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, f) dôvody odstúpenia od zmluvy: SZČO má právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu porušenia ktorejkoľvek povinnosti pracovného asistenta uvedenej v čl. IV. bod 4 až 6 zmluvy, g) meno a priezvisko pracovného asistenta: N. T., H.. XX. X. XXXX.

Podľa čl. III. ods. 1, sa úrad práce, soc. vecí a rodiny zaväzuje poskytnúť finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta pre SZČO, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, poskytovať mesačne, najviac vo výške do 7609 Sk, po dobu najviac 12 mesiacov. Dňa 3. 6. 2008 bol podpísaný Dodatok č. 1 k uvedenej dohode, ktorým došlo, okrem iného, k zmene výšky maximálneho mesačného príspevku na činnosť asistenta na 11.609 Sk.

Dňa 26. 2. 2008 uzatvorili žalobkyňa ako pracovný asistent a žalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, v ktorej si dojednali popis pracovných činností, a to: zabezpečovanie administratívnych činností pre výkon práce SZČO, zabezpečovanie poštového a bankového styku, zabezpečovanie pracovných pomôcok a materiálov nutného k výkonu práce, zabezpečovanie pitného režimu, dodržiavanie hygieny v práci, pomoc pri zabezpečovaní osobných potrieb SZČO, starostlivosť o kultúrnosť pracovného prostredia.

Inšpektorát práce v Žiline listom zo dňa 29. 4. 2010 oznámil žalobkyni vybavenie jej podania na žalovaného, ktoré v časti nedodržania dohody o poskytovaní nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta bolo z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpené k vybaveniu Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši. Inšpektori práce požiadali o spoluprácu Sociálnu poisťovňu, ktorá potvrdila, že v období od 1. 3. 2004 do 31. 3. 2010 zamestnávateľ neoznámil prerušenie pracovnoprávneho vzťahu so žalobkyňou, z čoho vyplýva, že v uvedenom období vykonávala prácu podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 3. 12. 2007 a podľa dohodnutých mzdových podmienok v pracovnej zmluve jej bývalý zamestnávateľ aj vyplácal mzdu. Z predložených výplatných pások, mzdových listov a dokladov o vyplatení mzdy vyplýva, že pracovná zmluva nebola prerušená a nebol prerušený ani pracovnoprávny vzťah k žalobkyni za celé obdobie trvania pracovného pomeru so žalovaným od 1. 3. 2004 do 31. 3. 2010.

M. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 11. 1. 2011 uviedla, že u žalovaného pracovala od 5. 2. 2007 do 31. 7. 2008 na hlavný pracovný pomer vo funkcii samostatný účtovník. Žalobkyňa u žalovaného pracovala vo funkcii samostatný účtovník JÚ, pričom žalovaný nemal sekretárku a tak na všetky práce nad rámec účtovníctva využíval žalobkyňu. Nie je jej známe, že by žalobkyňa za to dostala nejakú odmenu, dostávala len mzdu za prácu samostatnej účtovníčky. Žalobkyňa ako jediná vykonávala prácu ako samostatný účtovník JÚ a účtovala do 80 firiem. Taktiež robila pre uvedené firmy ročné zúčtovania zdravotného poistenia, daň z motorových vozidiel, oznámenia o predaji liehu na colný úrad. Nakoľko

požadovanú prácu samostatnej účtovníčku a popri tom prácu sekretárky nebolo možné vykonať v pracovnom čase 8 hodín, musela zostávať účtovať dlho do večerných hodín.

H. R. v čestnom prehlásení zo dňa 16. 12. 2010 uviedla, že u žalovaného pracovala od 1. 5. 209 do 30. 9. 2010. Žalobkyňa pracovala ako samostatný účtovník JÚ aj ako pracovná asistentka žalovaného, a to aj za P.. A. M.. Za pracovnú asistenciu nikdy nedostávala žiadne odmeny, dostávala len mzdu za prácu účtovníčky. Prebrala po nej približne 17 firiem. Počas PN žalobkyne bola prijatá nová pracovníčka, ktorá prevzala približne 20 firiem, ostatné firmy po žalobkyni rozdelil žalovaný ďalším 3 kolegyniam. Celú agendu pracovného asistenta prebrala od žalobkyne na príkaz žalovaného dňa 18. 1. 2010, hoci ako oficiálna pracovná asistentka bola od 1. 4. 2009 menovaná P.. M., ktorá však počas jej pôsobenia vo firme túto prácu nevykonávala.

S. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 11. 1. 2011 uviedol, že u žalovaného pracoval od septembra 2007 do augusta 2008 na hlavný pracovný pomer, potom s ním spolupracoval externe ako dodávateľská spoločnosť do r. 2010. Žalobkyňa pracovala u žalovaného vo funkcii samostatný účtovník JÚ, aj ako sekretárka. Ako jediná z kolegýň vykonávala prácu ako samostatný účtovník a navyše vykonávala sekretárku a iné bežné administratívne služby.

B. V. v čestnom prehlásení zo dňa 31. 1. 2011 uviedla, že u žalovaného pracovala od 27. 9. 2005 do 31. 10. 2005 na dohodu o vykonaní práce a od 1. 11. 2005 do 31. 8. 2006 a od 1. 9. 2006 do 31. 7. 2008 na hlavný pracovný pomer. Žalobkyňa pracovala u žalovaného ako samostatný účtovník JÚ, pričom žalovaný nemal sekretárku, a tak všetky práce nad rámec účtovníctva vykonávala žalobkyňa. Nie je jej známe, že by za túto prácu dostala odmenu, dostávala len mzdu za prácu samostatnej účtovníčky. Žalobkyňa vykonávala prácu ako samostatný účtovník pre 80 firiem, pre ktoré robila aj ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, daň z motorových vozidiel, oznámenia o predaji liehu na colný úrad. Nakoľko prácu samostatnej účtovníčky a popri tom prácu sekretárky nebolo možné vykonať v pracovnom čase, musela zostávať účtovať dlho do večerných hodín.

Dňa 1. 3. 2009 uzatvoril žalovaný zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti s pracovným asistentom P.. A. M.. Podľa čl. I ods. 1 zmluvy, pracovný asistent bude u SZČO vykonávať pomocné administratívne činnosti a zabezpečovanie potrieb SZČO pri výkone podnikateľskej činnosti. Podľa čl. III ods. 2 zmluvy, sa zmluvný vzťah uzatvára na dobu neurčitú, od 1. 3. 2009. Podľa čl. V ods. 1 zmluvy, za vykonanú činnosť patrí pracovnému asistentovi dohodnutá mesačná odmena vo výške 600 eur. Podľa pracovnej náplne k uvedenej zmluve zo dňa 1. 3. 2009 sa zmluvné strany dojednali na pracovnej činnosti: zabezpečovanie pomocných administratívnych činností, zabezpečovanie poštového a bankového styku, zabezpečovanie pracovných pomôcok a materiálu nutného k výkonu práce, zabezpečovanie pitného režimu, dodržiavanie hygieny práce a pomoc pri zabezpečovaní osobných potrieb SZČO.

Dňa 1. 12. 2006 uzatvoril žalovaný so žalobkyňou ako pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, pričom podľa čl. I ods. 1 zmluvy sa pomocný asistent zaviazal vykonávať u SZČO činnosti pomocného účtovníka vykonávajúceho účtovanie dokladov SZČO v rozsahu platného zákona o účtovníctve, administratívne činnosti a zabezpečovanie poštového a bankového styku. Podľa čl. III ods. 2 zmluvy, bol zmluvný vzťah založený na dobu neurčitú, od 1. 12. 2006. Podľa čl. V ods. 1 zmluvy, si zmluvné strany dojednali mesačnú odmenu vo výške 9000 Sk.

Dňa 1. 4. 2009 uzatvoril žalovaný s Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš dohodu o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta, podľa ktorej sa úrad práce zaviazal poskytnúť finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta na dobu najviac 12 mesiacov, a to na P.. A. M..

Listom zo dňa 16. 2. 2010 žalobkyňa oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru na základe listu zo dňa 5. 2. 2010 považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ zamestnával až do uplynutia výpovednej doby, t. j. do 31. 3. 2010. Listom zo dňa 23. 4. 2010 žalobkyňa požiadala žalovaného o doplatenie odstupného a vyplatenie odmeny za prácu pracovného asistenta na základe zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 1. 12. 2006, za ktorú jej prislúcha mesačná odmena 9000 Sk a na základe zmluvy o poskytovaní

pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČO zo dňa 26. 2. 2008 do 31. 3. 2009, za ktorú jej prislúcha mesačná odmena 15.000 Sk. Inšpektorát práce Žilina v protokole z výkonu inšpekcie práce, spísanom dňa 29. 4. 2010 pod číslom IZA-27-33-2.3/P-E 22, 24-10, okrem iného, uviedol, že zamestnávateľ nevyplatil žalobkyni mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej 25 % priemerného zárobku za rok 2009. Ďalej inšpektorát zistil, že v zápisnici o podaní informácie žalovaný ako zamestnávateľ uviedol, že v období od 1. 3. 2008 do 28. 2. 2009 mal so žalobkyňou ako zamestnancom súbežne uzatvorené 2 zmluvy, a to pracovnú zmluvu zo dňa 3. 12. 2007 a zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 26. 2. 2008. Sociálna poisťovňa potvrdila, že žalovaný neoznámil v období od 1. 4. 2003 do 31. 3. 2010 prerušenie pracovnoprávneho vzťahu so žalobkyňou.

Úrad práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v správe o výsledku následnej finančnej kontroly zameranej na použitie finančných prostriedkov podľa dohody č. /Šr zo dňa 20. 3. 2008, vypracovanej dňa 7. 12. 2010 pod číslom 09/2010/NFK, uviedol, že kontrola bola vykonaná na základe podnetu žalobkyne, ktorá tvrdila, že žalovaný predkladal na úrad práce ako oprávnený výdavok na úhradu odmeny za činnosť pracovného asistenta jej mzdu z hlavného pracovného pomeru, a za skutočne vykonávanú prácu pracovného asistenta jej nevyplácal odmenu. Podľa doručenej žiadosti o úhradu platby a výpisov z bankového účtu zamestnávateľa, bolo zistené, že SZČO vyplácal N.. T. vyššiu sumu, než bola dohodnutá v zmluve (15.000 Sk). Úrad práce, soc. vecí a rodiny uznal a uhradil oprávnený výdavok pre SZČO len do dohodnutej výšky príspevku, zakotvenej v dohode a jej dodatku. Kontrolou bolo tiež zistené, že počas účinnosti dohody nenapadol výšku príspevku, resp. poskytovanej odmeny za činnosť pracovného asistenta, ani jeden z účastníkov zmluvy. Naopak, pracovný asistent N.. T. sama predkladala úradu doklady preukazujúce jej odmenu za činnosť pracovného asistenta počas celého kontrolovaného obdobia. O uvedenej skutočnosti jej bolo na jej vlastnú žiadosť vydané potvrdenie, že počas platnosti všetkých dohôd doručovala úradu práce, soc. vecí a rodiny všetky požadované doklady v súlade s platnými dohodami. Žalovaný listom zo dňa 2. 6. 2010 oznámil Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, že počas platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní pomoci pre SZČO podľa neho nevykonávala žalobkyňa prácu podľa pracovnej zmluvy, preto nemohla byť ani odmeňovaná mzdou v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Na základe zistení inšpektorátu práce a stanoviska a vyjadrení kontrolovaného subjektu vyplynulo, že úrad práce, soc. vecí a rodiny nie je kompetentný jednoznačne potvrdiť, či zamestnávateľ vyplácal pracovnému asistentovi len odmenu za pracovnú asistenciu podľa uzatvorenej zmluvy alebo mzdu na základe platnej pracovnej zmluvy, resp. kumuláciu obidvoch foriem odmeňovania za vykonávané činnosti. Keďže ide o rozpor medzi pracovnou asistentkou a SZČO, tvrdenia ktorých sú rozdielne, spor medzi nimi môže vyriešiť len príslušný súd, najmä z dôvodu aplikácie viacerých právnych noriem súvisiacich s predmetom konania žalobkyne. Podľa záveru finančnou kontrolou bolo zistené porušenie finančnej disciplíny formou poskytnutia verejných prostriedkov nad rámec vo výške 31,24 eura, vyplatených pred novelou zákona o službách zamestnanosti, kedy sa CCP odvíjala od VZ pre platenie poistného, a nie od priemernej mzdy zamestnanca v NH SR.

Žalobkyňa listom zo dňa 23. 4. 2010 zaslala úradu práce, soc. vecí a rodiny žiadosť o doplatenie odstupného a vyplatenie odmeny za prácu pracovného asistenta, ktorú zaslala v uvedený deň aj žalovanému. V liste uviedla, že keď sa domáhala odmeny, žalovaný sa vyhovoril, že nemá z čoho, že ju od práce odbremení, čo sa však nestalo. Asistenciu robila ďalej aj za novú asistentku do 20. 1. 2010.

Žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril dňa 29. 4. 2009 so zamestnancom H. R. pracovnú zmluvu, na dobu neurčitú, s dátumom vzniku pracovného pomeru 1. 5. 2009 na výkon práce samostatného účtovníka. Podľa popisu pracovnej činnosti, ktorá tvorí prílohu č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 29. 4. 2009, k pracovným povinnostiam zamestnanca patrí, okrem iného: spracovanie účtovných a štatistických výkazov, vypracovávanie daňových priznaní, poskytovanie poradenstva, vedenie hlavnej účtovnej knihy, vedenie knihy došlých a vyšlých faktúr, vedenie evidencie a vypracovávanie daňových priznaní k DPH, príprava daňových podkladov, spracovávanie miezd za pridelené firmy, odvody do fondov, vypracovávanie mesačných, štvrťročných a ročných výkazov ohľadne miezd, nahlasovanie zmien na sociálnu a zdravotné poisťovne, vypracovanie ročných zúčtovaní daní z príjmov, vystavovanie potvrdení pre príslušné inštitúcie - sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, atď., zabezpečovanie podľa pokynov nadriadeného administratívnych práv, vykonávanie ďalších nevyhnutných prác spojených s pracovnými a spoločenskými potrebami, vybavovanie korešpondencie podľa pokynov, písanie, prepisovanie listov, posielanie a prijímanie faxových správ, elektronická pošta, vedenie a predaj stravných lístkov.

Žalobkyňa v popise pracovnej činnosti pracovného asistenta uviedla, že v rámci tejto činnosti vykonávala zabezpečovanie administratívnych činností pre výkon práce SZČO, a to agendu ohľadne príspevku na chránené pracovisko podľa , agendu ohľadne príspevku na pracovného asistenta podľa o službách zamestnanosti, agendu ohľadne príspevku podľa o službách zamestnanosti, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, iné administratívne práce, ďalej zabezpečovanie poštového a bankového styku, zabezpečovanie pracovných pomôcok a materiálu k výkonu práce, zabezpečovanie pitného režimu, dodržiavanie hygieny práce, pomoc pri zabezpečovaní osobných potrieb SZČO, starala sa o kultúrnosť pracovného prostredia. V rámci výkonu funkcie práce samostatného účtovníka žalobkyňa podľa predloženého popisu pracovnej činnosti vypracovávala daňové priznania k dani z príjmu fyzických osôb, daňové priznania k DPH, vykonávala mzdy a personalistiku, vykonávala ďalšie práce v zmysle pracovnej zmluvy.

Podľa § 35 Štatútu Slovenskej komory daňových poradcov je asistent daňového poradcu oprávnený vykonávať iba tie úkony, na ktoré ho daňový poradca splnomocní.

Súd sa oboznámil aj so zoznamom subjektov, pre ktoré vykonávala žalobkyňa účtovnícke úkony v r. 2008-2009, s e-mailovou komunikáciou medzi P.. A. M. a žalovaným, resp. klientmi žalovaného, vrátane príloh k uvedenej komunikácii v období od 30. 4. 2009 do 26. 5. 2010, charakteristikou administratívnych a správnych činností, vrátane popisu práce samostatného účtovníka.

Súd sa oboznámil v rámci dokazovania aj s popisom pracovnej činnosti P.. A. M. ako hlavného účtovníka, ktorá tvorí prílohu č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 3. 12. 2007. Podľa prílohy č. 2 k pracovnej zmluve P.. A. M. zo dňa 12. 12. 2007, popis pracovnej činnosti v časti asistent daňového poradcu, zamestnankyňa v rámci pozície asistent daňového poradcu vypracováva daňové priznania, metodicky riadi daňovú agendu, vypracováva daňové priznania k DPH a iným daniam, zúčastňuje sa školení týkajúcich sa danej problematiky, dodržiava vnútorné predpisy SK BP, štatút SK BP, iné, poskytuje odborné poradenstvo ostatným zamestnancom kancelárie podľa pokynov zamestnávateľa.

Podľa , o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), úrad poskytuje zamestnávateľovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím na činnosť pracovného asistenta (ďalej len "").

Pracovný asistent na účely tohto zákona je a) zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času, b) fyzická osoba, ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a pri vykonávaní jej osobných potrieb počas prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, c) zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorí poskytujú pomoc znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, pri zapracovaní alebo pomoc pri príprave na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a pri vykonávaní ich osobných potrieb počas zapracovania alebo počas prípravy na pracovné uplatnenie.

Podľa , samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len ""). Zmluva obsahuje najmä a) druh a rozsah činností vykonávaných pracovným asistentom, b) miesto výkonu činností pracovného asistenta, c) dohodnutý pracovný čas, d) práva a povinnosti pracovného asistenta, e) výšku odmeny a spôsob jej vyplácania, f) dôvody odstúpenia od .

Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú , ktorá nie je osobitne upravená; však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa , dlžník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej H. C. K. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom pomere od 1. 4. 2003, naposledy na základe pracovnej zo dňa 3. 12. 2007, ako samostatný účtovník. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa pracovnej bola medzi zmluvnými stranami dojednaná základná mzda vo výške 18.000 Sk. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dňa 1. 12. 2006 so žalovaným o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, na základe ktorej vykonávala pre žalovaného činnosti pracovného asistenta podľa . Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Medzi účastníkmi taktiež nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril dňa 20. 3. 2008 s Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta, v znení dodatku č. 1 zo dňa 3. 6. 2008, na základe ktorej sa úrad práce, soc. vecí a rodiny zaviazal poskytovať žalovanému finančný na činnosť pracovného asistenta pre SZČO, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, mesačne najviac vo výške do 7609 Sk, po dobu najviac 12 mesiacov, v zmysle dodatku mesačne vo výške najviac 11.609 Sk, po dobu najviac 11 mesiacov. Žalovaný nespochybnil, že žalobkyňa vykonávala činnosť pracovného asistenta na základe o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 26. 2. 2008 po dobu 12 mesiacov, a to až do začatia výkonu činnosti pracovného asistenta P.. M., t. j. do 28. 2. 2009. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalovaný za výkon činnosti pracovného asistenta vyplatil žalobkyni odmenu, ako aj skutočnosť, či žalobkyňa vykonávala funkciu pracovného asistenta aj od 1. 3. 2009 a či jej preto za uvedené obdobie až do nástupu na práceneschopnosť dňa 19. 1. 2010 prislúcha odmena. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v období od februára 2008 do marca 2009 žalobkyni síce pracovný pomer trval (čo napokon tvrdil aj v rámci kontrol vykonávaných inšpektorátom práce a úradom práce, soc. vecí a rodiny), avšak v uvedenom období žalobkyňa vykonávala účtovníctvo v rámci výkonu činnosti pracovného asistenta. Tvrdil, že žalobkyňa vykonávala účtovné práce, aj osobnú asistenciu, resp. že žalobkyni počas uvedeného obdobia práca v rozsahu uvedenom v pracovnej prideľovaná nebola. V predmetnom období žalobkyni vyplácal odmenu na základe o výkone činnosti pracovného asistenta tak, ako to bolo preukázané z predložených výplatných lístkov a mzdového listu. Súd považoval uvedené tvrdenia žalovaného za účelové a nepreukázané. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi účastníkmi konania to nebolo ani sporné, že žalobkyňa v období do 28. 2. 2009, po dobu 12 kalendárnych mesiacov, reálne vykonávala tak úkony súvisiace s účtovníctvom, ako aj činnosti pracovného asistenta, uvedené v zo dňa 26. 2. 2008. Vykonávanie činnosti pracovného asistenta v uvedenom období žalobkyňou žalovaný potvrdil. Taktiež žalovaný potvrdil, že žalobkyňa v uvedenom období vykonávala aj účtovnícke práce. Uvedená skutočnosť napokon bola preukázaná aj výpoveďami svedkov, ktorí v predmetnom období pracovali v pracovnom pomere, resp. vykonávali práce pre žalovaného v inom zmluvnom vzťahu. Súd mal preukázané, že žalobkyňa v uvedenom období vykonávala prácu účtovníčky na základe pracovnej , keďže jej pracovný pomer u žalovaného v uvedenom období trval, nebol žiadnym spôsobom skončený, žalovaný žalobkyni v predmetnom období

prácu účtovníčky podľa pracovnej aj prideľoval a žalobkyňa ju aj vykonávala (čo napokon ani sporné nebolo, spornou bola len skutočnosť, na základe akého dôvodu túto prácu vykonávala). Pokiaľ ide o konkrétne činnosti, ktoré žalobkyňa pre žalovaného v rámci pracovnej asistencie vykonávala, súd mal za to, že nemožno vychádzať v tejto časti zo uzavretej medzi úradom práce, soc. vecí a rodiny a žalovaným, nakoľko konkrétny rozsah činností bol uvedený výslovne v uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej účtovníctvo uvedené nie je. Z výplatných lístkov a mzdových listov žalobkyne mal súd preukázané, že žalovaný jej vyplácal v predmetnom období mzdu v súlade s dojednaním v pracovnej , t. j. základný plat vo výške 18.000 Sk, z ktorej vykonával aj povinné odvody, zrážal preddavok na daň z príjmov a v prípade prekážok v práci vyplácal aj náhradu mzdy. Žalovaný sa v predmetnom období teda správal ako zamestnávateľ, vyplácal žalobkyni plnenie formou mzdy z pracovného pomeru. Napokon, aj svedkyňa P.. M., ktorá od 1. 3. 2009 až doposiaľ vykonáva pracovnú asistenciu pre žalovaného, potvrdila (a žalovaný to nerozporoval), že žalovaný jej vypláca tak mzdu z pracovného pomeru za výkon práce účtovníka, ako aj odmenu za výkon pracovného asistenta vo výške 600 eur mesačne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v predmetnom období žalovaný iné plnenie žalobkyni nevyplatil. Súd preto priznal žalobkyni právo na zaplatenie 3485,37 eura, t. j. odmenu za výkon činnosti pracovného asistenta vo výške 497,91 eura mesačne za obdobie od augusta 2008, tak ako si uplatnila žalobkyňa v žalobe, do februára 2009. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška dojednanej odmeny v sume 15.000 Sk, t. j. 497,91 eura, mesačne. Preto súd v tomto smere ďalšie dokazovanie nevykonával. Výška uvedenej odmeny napokon vyplynula aj zo uzavretej medzi žalovaným a Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorej účastníčkou síce žalobkyňa nebola, avšak žalovaný nespochybnil, že v takejto výške bola dojednaná účastníkmi výška odmeny za výkon práce pracovného asistenta. Napokon, ustanovenie neustanovuje obligatórnu písomnú formu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobkyni aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to v súlade s dojednaním o splatnosti v zmysle čl. II ods. 2 písm. e) uzavretej medzi Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a žalovaným, na ktorú sa obaja účastníci konania zhodne odvolávali, pričom medzi účastníkmi konania nebola sporná splatnosť odmeny k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa odmena vypláca. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške určenej občianskoprávnymi predpismi, t. j. z odmeny, so zaplatením ktorej sa dostal žalovaný do omeškania v roku 2008, vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej H. C. K. platnej k prvému dňu omeškania a z odmeny, so zaplatením ktorej sa dostal žalovaný do omeškania v roku 2009, vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania, vždy od prvého kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odmena splatná. Súd pritom nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku a priznal žalobkyni úrok z omeškania len vo výške uplatnenej v žalobe.

Podľa (ďalej len ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie 2,04 eura späť a uvedený dispozitívny úkon jej prislúchal, súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, konanie v uvedenej časti zastavil. Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

V zostávajúcej časti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v období od 1. 3. 2009 vykonávala prácu pracovného asistenta P.. A. M.. Uvedenej skutočnosti svedčia aj listinné dôkazy, a to uzatvorená s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 1. 4. 2009 a uzatvorená s P.. A. M. na výkon činnosti pracovného asistenta dňa 1. 3. 2009. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že zo dňa 26. 2. 2008 bola so žalovaným dojednaná na dlhšie obdobie ako na čas poskytovania príspevku z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, t. j.

na 12 mesiacov, prípadne že by bola dojednaná na dobu neurčitú. Len okrajom súd poznamenáva, že žalobkyňa pri žalovanom nároku odkazovala na dohodu medzi úradom práce, soc. vecí a rodiny a žalovaným pokiaľ ide o výšku odmeny a jej splatnosť. Súd preto nemal dôvod pochybovať o dojednaní účastníkov aj pokiaľ ide o dobu trvania v súlade s dojednaním medzi úradom práce, soc. vecí a rodiny a žalovaným, t. j. na 12 mesiacov. Ani výpoveďami svedkov nebola vyvrátená skutočnosť, že od 1. 3. 2009 vykonávala činnosti pracovného asistenta P.. A. M.. Z výpovede svedkyne P.. M. vyplynulo, že ako pracovná asistentka zabezpečovala čiastočne iné úkony ako žalobkyňa, a to najmä administratívne činnosti pri prevádzkovaní a vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti žalovaného. P.. M. popísala, aké konkrétne úkony ako pracovný asistent vykonávala, pričom uvedené činnosti korešpondovali s popisom práce podľa pracovnej náplne na zabezpečenie činnosti pracovného asistenta zo dňa 1. 3. 2009. Pokiaľ aj žalobkyňa tvrdila, že aj v období od 1. 3. 2009 vykonávala činnosti pracovného asistenta v súlade so zo dňa 26. 2. 2008, uvedené tvrdenie nepreukázala. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa od 1. 3. 2009 vykonávala činnosti v súlade s pracovnou , a že žiadnu z činností, ktoré vykonávala a o ktorých tvrdila, že sa jedná o výkon práce pracovného asistenta, by nevykonávala v súlade s popisom pracovnej činnosti uvedenej ako príloha č. 1 k pracovnej . Pokiaľ aj poukazovala žalobkyňa na to, že zabezpečovala uvádzanie návštev pre žalovaného, nákupy občerstvenia, z výpovede svedka Z., ale aj P.. M. vyplynulo, že uvedené činnosti zabezpečovala nielen žalobkyňa (aj keď v prevažnej miere), ale aj tí zamestnanci, ktorí momentálne boli prítomní na pracovisku. Ani svedkyňa L. nevyvrátila tvrdenie žalovaného, že od 1. 3. 2009 zabezpečovala činnosti pracovného asistenta P.. M.. Svedkyňa L. tvrdila, že prevzala celú asistenciu od žalobkyne, avšak pokiaľ aj popisovala činnosti, ktoré pre žalovaného vykonávala, jednalo sa o činnosti, ktoré zodpovedali popisu pracovnej činnosti v prílohe č. 1 k pracovnej a uvedené činnosti vykonávala bez toho, aby mala uzatvorenú o pracovnej asistencii. Nebolo teda zrejmé (a svedkyňa L. to ani netvrdila), na základe akého právneho dôvodu by bola pre žalovaného vykonávala po nástupe žalobkyne na PN pracovnú asistenciu. Naopak, logicky vyplýva, že pracovnú asistenciu už v tomto období vykonávala P.. M. na základe zo dňa 1. 3. 2009 a H. L. vykonávala práce, o ktorých sa domnievala, že sa jedná o pracovnú asistenciu, v súlade s pracovnou . Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne poukazovala na to, že činnosti vykonávané P.. A. M. nie sú svojím charakterom pracovnou asistenciou, poukazujúc na prílohu č. 4 k o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedená príloha obsahuje činnosti osobného asistenta, pričom, podľa uvedeného zákona, osobnou asistenciou je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v uvedenej prílohe, ktorú vykonáva osobný asistent. Súd mal za to, že nemožno si zamieňať osobného asistenta podľa a pracovného asistenta podľa , ktorý, pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, zabezpečuje uvedenej osobe pomoc pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a pri vykonávaní jej osobných potrieb počas prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Pracovný asistent teda zabezpečuje pomoc pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, teda nie osobnú asistenciu pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 k . Napokon, uvedená skutočnosť je zrejmá aj zo samotných zmlúv uzavretých medzi úradom práce, soc. vecí a rodiny a žalovaným, kde je rozsah činností vymedzený inak ako osobná asistencia v zmysle Preto aj činnosti, ktoré uviedla P.. M. ako činnosti pracovného asistenta, predstavujú činnosti pracovného asistenta v súlade so , teda činnosti pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, vznesenú právnym zástupcom žalovaného, súd sa uvedenou námietkou nezaoberal, nakoľko bola vznesená ohľadne nároku za obdobie od marca 2009 do septembra 2009, pričom súd nárok žalobkyne za uvedené obdobie považoval z vyššie uvedených dôvodov za nedôvodný.

Súd rozhodol, že ďalšie dôkazy, navrhnuté právnou zástupkyňou žalobkyne, a to výsluchy svedkov B. V.H., M. Z., vykonanie listinných dôkazov evidenciou dochádzky zamestnancov v rokoch 2008-2009 až do 19. 1. 2010, správami zo Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, daňového úradu, obvodného úradu životného prostredia ohľadne podávania žiadostí žalobkyňou, ako aj listinné dôkazy - , na základe ktorých vykonávala činnosti pre žalovaného P.. M. a listinné dôkazy preukazujúce vyplatenie mzdy P.. M., nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav umožňoval rozhodnúť vo veci a ďalšie vykonávanie dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, navrhnutí svedkovia už v žalovanom období u žalovaného ani nepracovali.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.