Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/35/2013

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom L., dieťa rodičov E. nar. XX.XX.XXXX, a O. nar. XX.XX.XXXX,. obaja bytom L., na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, v konaní o vydanie predbežného opatrenia vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. B., takto

rozhodol:

Súd v y d á v a toto p r e d b e ž n é o p a t r e n i e :

I. Súd n a r i a ď u j e o d o v z d a n i e mal. B., nar. XX.XX.XXXX,. do ústavnej starostlivosti K.

II. Súd ukladá otcovi O., nar. XX.XX.XXXX., p o v i n n o s ť prispievať na výživu mal. B. sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, na účet K.

III. Súd ukladá matke E., nar. XX.XX.XXXX., p o v i n n o s ť prispievať na výživu mal. B. sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, na účet K.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX . sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd predbežným opatrením zveril mal. B. nar. XX.XX.XXXX., do ústavnej starostlivosti K.

Svoj návrh odôvodnil tým, že mladistvá B. vymeškala v školskom roku 2011/2012 651 neospravedlnených hodín a z tohto dôvodu bolo mladistvej udelené veľké množstvo výchovných opatrení zo strany školy. Na konci školského roka neprospela, preto opakuje siedmy ročník. V školskom roku 2012/2013 je mladistvá B. žiačkou siedmeho ročníka. Dochádzka do školy v mesiaci november 2012 bola nepravidelná. Vynechala 39 vyučovacích hodín, z toho 11 je neospravedlnených.

V mesiaci november 2012 vymeškala 94 vyučovacích hodín, z toho 69 je neospravedlnených. Mladistvá B. má k 21.12.2012 vymeškaných 290 vyučovacích hodín, z toho 233 hodín je neospravedlnených. Na vyučovaní sa správa bez záujmu, vyvoláva hádky, nerešpektuje triedneho učiteľa a nespolupracuje na vyučovaní. Rodičia so školou nespolupracujú. Matka mladistvej E. je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Otec mladistvej O. je nezamestnaný a k dcérinmu záškoláctvu sa vyjadril, že býva s priateľom v Y.. Voči rodičom mladistvej sa vedie trestné stíhanie pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Mladistvá B. sa nezdržiava v obci E., nakoľko žije so svojim priateľom v Y.. U mladistvej bolo vyšetrením dňa 03.12.2012 zistené

tehotenstvo v dĺžke 19 týždňa, teda je predpoklad, že k otehotneniu mohlo dôjsť okolo 30.07.2012, teda po dovŕšení 15. roku svojho veku. Predpokladaný termín pôrodu je XX.XX.XXXX.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a s obsahom celého spisu, z čoho mal zistený nasledujúci skutkový stav:

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „") môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo striedavej osobnej starostlivosti.

Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

V zmysle o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „") v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je ústavná starostlivosť.

V zmysle pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, ktoré majú prednosť pred starostlivosťou ústavnou.

Podľa môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

V zmysle môže súd výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Podľa súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Na základe dôvodov uvedených v návrhu a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery mal. B., nakoľko v záujme jej ďalšieho priaznivého vývoja je potrebné ju umiestniť v ústavnej starostlivosti do doby pokiaľ nebudú mať jej rodičia vytvorené vhodné prostredie na výchovu mal. dieťaťa. V príbuzenstve sa nenašla vhodná osoba, ktorej by bolo možné zveriť mal. B. do náhradnej osobnej starostlivosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností vydal tunajší súd predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. B. do ústavnej starostlivosti. Súd ma zato, že je v záujme mal. B. a jej ďalšej priaznivej prognózy vývoja a výchovy za nevyhnutné nariadiť nad ňou ústavnú starostlivosť.

Podľa predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa a je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa prvá veta, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti rodičov prispievať na výživu mal. B. sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, čo v súčasnosti predstavuje sumu 26,65 eur.

S prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, zaviazal súd rodičov mal. B. prispievať na jej výživu len v minimálne zákonom stanovenej výške, a to 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, čo predstavuje suma vo výške 26,65 eur mesačne pre každého rodiča, teda tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd v tomto konaní rozhodol podľa , teda bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

O trovách konania rozhodne súd v konaní o veci samej.

Poučenie:

O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.