Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-86-2012.pdf
PDF · 95.09 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/86/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441 o zaplatenie 427,- € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% p.a. z dlžnej sumy 11,49 € odo dňa 19.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh na začatie konania z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 427,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% p.a. z dlžnej sumy 427,- € odo dňa 19.10.2011 do zaplatenia ako aj trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh žalobcu bol odôvodnený tým, že dňa 19.12.2009 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: C. XXX U. na komunikácii D2, ktorého prevádzkovateľ je povinne zmluvne poistený u žalovaného. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom. Nehodou bol poškodený majetok žalobcu vo výške 725,19 €.
Žalobca si u žalovaného uplatnil náhradu vyššie spomenutej škody vo výške 725,19 € a to listom číslo 11955/37673/40202/2011 zo dňa 19.12.2009. Žalovaný žalobcovi doručil dňa 11.10.2011 list - Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný dňa 05.10.2011 poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 298,19 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 427,- €. Z uvedeného listu Oznámenie o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný neoprávnene odpočítal od poistného plnenia sumu 11,49 € z titulu amortizácie a sumu 415,51 € žalovaný neuhradil z titulu nepriznaných pracovných výkonov pasívnych.
V žalobnom návrhu poukazuje na § 9 ods. 6 Zák.č. 135/1961 Z.z. ako lex specialis vo vzťahu k § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.
Poukazuje na skutočnosť, že vynaložil náklady na odstránenie poškodenia cestnej komunikácie vo výške 725,19 €, pričom mu žalovaný uhradil iba časť týchto nákladov a zvyšná časť ostala neuhradená.
Z dôvodu, že sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, je povinný platiť aj úroky z omeškania, ktoré si navrhovateľ uplatňuje odo dňa, ktorý nasleduje po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, teda odo dňa 03.10.2011 až do zaplatenia.
Súd vo veci vydal dňa 27.03.2012 platobný rozkaz sp. zn. 34 Rob/256/2011, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, prečo žalobcovi krátil vyčíslenie náhrady škody o sumu 11,49 € titulom amortizácie. Poukázal na ustanovenie § 442 OZ : „uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Poukázal tiež na ustanovenie § 443 OZ: „pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.“ Rozporoval tiež tú skutočnosť, že mu žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti nepriznal sumu 415,51 €, ktorú sumu si žalobca uplatnil titulom pracovných výkonov pasívnych (tzv. prestojov). Tento svoj nárok žalobca odvodzuje zo znenia § 9 odsek 6 zákona číslo 165/1961 Z.z. v spojení s § 427 OZ. Tu žalovaný zdôraznil, že žalobca si vo svojom vyčíslení škody uplatnil celkovo 8,5 hodín tzv. prestojov. Žiadnym spôsobom však žalovanému nepreukázal a nevyplýva to ani z podaného návrhu, že vzniknuté prestoje sú v priamej súvislosti s odstraňovaním škôd. Žalovanému nie je zrejmé z akého dôvodu pri oprave zvodidiel vznikli uvedené prestoje, ktoré sú žalobcom jednostranne stanovené v jeho organizačnej norme, ktorá však nezaväzuje tretie strany. Žalovaný má za to, že žalobca si prestoje a sadzbu za hodinu prestojov uplatňuje bez preukázania vyššie uvedenej priamej súvislosti s odstránením poškodenia zvodidla a preto tieto prestoje nemožno považovať za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s poškodením zvodidiel.
K odporu žalovaného sa dňa 09.05.2012 písomne vyjadril žalobca, ktorý opätovne poukázal na § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Z.z., podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t.j. žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Čo sa týka prestojov k tým uviedol, že škodu treba chápať v zmysle ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Prestoj predstavuje účasť mechanizmov navrhovateľa na odstraňovaní vzniknutej škody. Ide o celkovú dobu, počas ktorej je účasť mechanizmu pri odstraňovaní následkov škody nutná, avšak mechanizmus nevykonáva žiadnu činnosť. Prípadné neuznanie nároku na prestoje by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, nakoľko v prípade neuznania prestojov by navrhovateľ musel vykonať mnoho jázd s tým istým výsledkom, aby kompenzoval stratu spôsobenú účasťou mechanizmov na odstraňovaní škody. Vzhľadom na to, že § 9 ods. 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex generalis, neprípustnosť uplatnenia amortizácie či vznik ušlého zisku, je odporca povinný uhradiť v celom rozsahu tak, ako ich chápe cestný zákon. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 255/10, ktorý sa zaoberá otázkou prestojov a v ktorom súd má za to, žalobcovi prináleží aj suma za prestoje ako si ich vyčíslil žalobca, keďže prestoje predstavujú ďalšie náklady, ktoré súvisia s dopravnými nákladmi a ktoré poškodený žalobca vynaložil zbytočne, keď uvedené motorové vozidlá stáli a nemohli vykonávať inú činnosť v prospech žalobcu a tieto náklady teda predstavujú skutočnú škodu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania - ich poverených zástupcov, Hlásením o škode zo dňa 02.06.2011, základnou úrokovou sadzbou, Listom Oznámenie o poistnom plnení, výpisom z účtu zo dňa 05.10.2011, Listom číslo 11955/37673/40202/2011 - Škodová udalosť číslo: K., Nehoda zo dňa 19.12.2009, Výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra, a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.
Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 19.12.2009 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: C. XXX U. na komunikácii D2, ktorého prevádzkovateľ je povinne zmluvne poistený u žalovaného. Uvedenou dopravnou nehodou došlo na strane žalobcu k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom. Nehodou bol poškodený majetok žalobcu vo výške 725,19 €.
Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla a navrhovateľ si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného.
Žalovaný však žalobcovi nepriznal celú vzniklú škodu, ale túto znížil z dôvodov, ktoré uviedol v podanom odpore a ktoré predniesol aj na pojednávaní konanom dňa 04.02.2013.
Poverený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaných návrhov založených v súdnom spise, pričom poukázal opätovne na § 9 ods. 6 cestného zákona, podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi komunikácie, teda žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Uviedol, že zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky a podľa technického predpisu TP 7/2000, ktorým je navrhovateľ sa riadiť a pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Čo sa týka prestojov tu uviedol, že žalobca je povinný v zmysle technického predpisu TP 7/2000 vykonávať súvislú údržbu, ktorá sa vykonáva denne, je preto úplne zrejmé, že vozidlá (mechanizmy) by boli použité pri podnikateľskej činnosti navrhovateľa.
Poverený zástupca žalovaného sa tiež v plnom rozsahu na pojednávaní pridržiaval písomne podaného odporu zo dňa 11.04.2012 a vzhľadom na skutočnosti a argumenty uvedené v odpore žiadal, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol a žalovanému priznal trovy konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V zmysle § 420 ods. 2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla (ods. 2).
Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk (ods. 1). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa skutočná škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).
V zmysle § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase jej poškodenia.
V zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť (Zákon číslo 135/1961 Zb.).
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný žalobcovi poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 298,19 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 427,- €. Z uvedeného listu Oznámenie o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný odpočítal od poistného plnenia sumu 11,49 € z titulu amortizácie a sumu 415,51 € žalovaný neuhradil z titulu nepriznaných pracovných výkonov pasívnych.
Podľa názoru súdu nemožno od žalobcu požadovať, aby on ako správca komunikácie doplácal na dopravnú nehodu, odhliadnuc od toho, že komunikáciu je potrebné uviesť do pôvodného stavu, čo nie je možné inak len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle Vyhl. MVRR číslo 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, ktorá skutočnosť bráni pri výmene použitia starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani žalobca nemusí mať k dispozícii, navyše tieto už vôbec nemusia zodpovedať aktuálnym normám. Poškodený (žalobca) by nemal doplácať na nehodu. Žalobca v tomto prípade nemal možnosť voľby či si nechá vec opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. Predmetná oprava nemohla byť podľa názoru súdu prevedená inak ako za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné diely a ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Nebolo možné neprihliadnuť na to, že poškodenému žalobcovi ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ zvodidiel bolo v podstate protiprávnym konaním žalovaného vnútené. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú nehodu. Za skutočnú škodu možno považovať napríklad náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody (Fekete Občiansky zákonník komentár strana 449, 450).
Čo sa týka nároku žalobcu pri likvidácii poistnej udalosti tu súd žalobcovi nepriznal sumu 415,51 €, ktorú sumu si žalobca uplatnil titulom pracovných výkonov pasívnych (tzv. prestojov). Súd zastáva názor, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť vynaloženia uvedeného nákladu pri odstraňovaní poškodenia zvodidiel. Žalobca v súdnom konaní ničím nepreukázal, že okrem jazdných výkonov vozidiel a mzdových nákladov pracovníkov mu vznikol aj nárok na zaplatenie prestojov vo výške 415,51 €, ako nákladov vzniknutých pri odstraňovaní vzniknutej škody. Stanovenie ceny prestoja v organizačnej norme žalobcu nie je škodou, resp. nákladmi, ktoré žalobca vynaložil v priamej súvislosti s odstraňovaním poškodenia za prestoje.
V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo žalobcovi tiež právo na úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,5% odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Poisťovateľ ukončil vyšetrovanie 19.10.2011, preto mu úrok z omeškania prináleží odo dňa 19.10.2011.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.