Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22P-141-2012.pdf
PDF · 109.94 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté deti
O. Q., nar. XX.XX.XXXX
K. Q., nar. XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, deti rodičov: matky K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.D. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v Martine, Štúrovo nám. 10520/13B a otca W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Č.. XX, t.č. bytom K., S. XX, maloleté deti bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloleté deti O. Q., nar. XX.XX.XXXX a K. Q., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj detí, zastupovať deti a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého O. Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletého K. Q., nar. XX.XX.XXXX mesačne 100 eur na každé z detí, počnúc dňom 31.12.2012, splatných vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zameškané výživné za obdobie od 31.12.2012 do 31.01.2013 v celkovej výške 103,22 eur na každé z detí sa otec z a v ä z u j e splácať v splátkach po 10 eur mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa maloletým O. Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletým K. Q., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v stredu od 15.30 hod., kedy deti vyzdvihne zo školy a materskej škôlky do 18.30 hod., kedy maloleté deti odovzdá v bydlisku matky a každý párny víkend od piatku 17.00 hod., kedy matka odovzdá deti v mieste bydliska otca do nedele 17.00 hod., kedy otec odovzdá deti v mieste bydliska matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2012 sa matka domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zveril mal. O. Q., nar. XX.XX.XXXX a mal. K. Q., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 100 eur mesačne na každé z detí, pričom toto predbežné opatrenie bude trvať do rozhodnutia o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom v konaní o rozvode rodičov. Matka v návrhu uviedla, že dňa 25.10.2012 podala na Okresnom súde v Martine návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom, ktorý je vedený pod č.k. 12/314/2012. Pred podaním tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa pojednávanie vo veci rozvodu ešte nekonalo. Matka ďalej uviedla, že situácia v rodine sa po podaní návrhu na rozvod manželstva zhoršuje. Deti sú vystavené neustálemu stresu, ich zdravotný stav sa podstatne zhoršil a to hlavne po stránke psychickej. Starší syn trpí astmou, v súčasnosti mu vypadali vlasy, začal sa pomočovať. Otec detí matke ničím neprispieva na celkový chod domácnosti a stravuje sa samostatne. Akým spôsobom používa zarobené finančné prostriedky, matka nemá vedomosť. Matka uviedla, že je nevyhnutné, aby otec zabezpečoval potreby oboch mal. synov, keďže matka len zo svojho príjmu nie je schopná plnohodnotne zabezpečiť všetky denné potreby nielen detí ale aj domácnosti a bývania.
Okresný súd Martin uznesením č. 22P/141/2012-25 zo dňa 08.01.2013 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odôvodnil to tým, že z návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva existencia bezprostredne hroziacej ujmy na živote alebo zdraví mal. detí. Deti boli v čase podania návrhu v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadnym spôsobom starala a zabezpečovala ich potreby. Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti, ktorý podal dňa 31.12.2012, bol dňa 04.01.2013 zamietnutý. Rovnako ohľadom určenia výšky vyživovacej povinnosti otca mal súd za to, že za súčasného stavu deti nie sú ohrozené na svojom živote alebo zdraví, keďže z návrhu vyplýva, že na uhrádzanie nákladov na dom sa z titulu spoluvlastníctva podieľajú dve dospelé osoby. Súd zároveň uviedol, že po hĺbkovom oboznámení sa so situáciou v rodine navrhovateľky má za to, že je v záujme mal. detí, aby z úradnej povinnosti začal konanie o úpravu práv a povinní k mal. deťom.
Uznesením č. 22P/141/2012-28 zo dňa 08.01.2013 súd z úradnej povinnosti začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom O. Q., nar. XX.XX.XXXX a mal. K. Q., nar. XX.XX.XXXX.
Kolízny opatrovník sa vo veci vyjadril správou zo dňa 10.01.2013, kde uviedol, že rodičia sa na ÚPSVaR Martin dohodli, že otec sa bude s mal deťmi stretávať každý párny týždeň od piatku do nedele. Napriek dohode vzťahy medzi rodičmi sú naďalej napäté a nekorektné. Odporučila, aby súd vyhovel nariadeniu predbežného opatrenia, ktoré však už bolo zamietnuté dňa 08.01.2013.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 04.02.2013. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu uvedenom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a žiadala, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a aby otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100 eur mesačne. Otec sa na pojednávaní vyjadril, že so zverením detí do osobnej starostlivosti matke nesúhlasí, pretože má záujem vykonávať osobnú starostlivosť o ne sám. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s tým, aby mu bolo určené výživné vo výške 100 eur, pretože je nezamestnaný, sám má veľa dlhov, nedostal ešte ani potvrdenia a preto nevie, akú výšku podpory v nezamestnanosti bude mať. Nevedel uviesť, v akej výške by bol ochotný prispievať výživným. Otec ďalej požiadal, aby súd upravil v prípade zverenia detí do starostlivosti matke styk detí s otcom tak, aby sa s nimi mohol stretávať každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., pričom on si príde pre deti o piatej a matka si potom večer môže prísť pre deti k nemu a počas víkendov žiadal, aby každý párny víkend sa mohol s deťmi stretávať od piatku od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Uviedol tiež, že bol na úrade práce informovaný, že bude mať nárok na podporu v nezamestnanosti, avšak nevedel zatiaľ, v akej výške. Uviedol tiež, že si hľadá prácu. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní upozornila, že otec od rozpadu spoločnej domácnosti neprispieva na potreby detí ani pokiaľ ho matka výslovne požiada o príspevok, napr. v súvislosti s lyžiarskym výcvikom mal. syna. Upozornila tiež, že pracovný pomer otec ukončil dohodou, pričom nemal k dispozícii novú prácu, ktorá by bola porovnateľná. Mala za to, že pokiaľ hodnotenie otca ako pracovníka bolo dobré, nebol dôvod, aby pracovný pomer bol ukončený dohodou. Otec v tejto súvislosti uviedol, že odchod bola formalita a tú dohodu inicioval zamestnávateľ. Odstupné otec nedostal.
Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a aby otec bol zaviazaný výživným vo výške, ktorú matka požaduje a ohľadom stretávania sa, aby súd rozhodol podľa možnosti tak, aby rodičia boli schopní takúto dohodu realizovať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s výškou príjmu matky, oboznámením sa s dohodou o skončení pracovného pomeru otca so svojím zamestnávateľom, oboznámením sa priemerným čistým príjmom otca za rok 2012, oboznámením sa s výškou nákladov na zabezpečenie potrieb mal. detí, oboznámením sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, s obsahom uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 12P/1/2013-17 zo dňa 04.01.2013 ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Rodičia maloletých sú manželia, od decembra 2012 už nežijú spolu. Na Okresnom súde v Martine prebieha konanie o rozvod rodičov pod č.k. 12P/314/2012. Matka žije s maloletými deťmi v rodinnom dome v N., spolu s ňou žije v tomto dome aj jej matka. Matka so starou matka vlastnia tento dom na polovicu. Za seba a deti matka mesačne prispieva 125 eur mesačne, čo predstavuje 31,67 eur na osobu, voda sa platí 60 eur ročne, teda 5 eur mesačne, čiže 1,67 eur na osobu, daň za dom 20 eur ročne, teda 0,56 eur na osobu na mesiac, odvoz komunálneho odpadu 17,6 eur ročne za osobu, teda 1,47 eur na osobu na mesiac. Celkove sú tak náklady na bývanie 1 osoby 35,37 eur mesačne. Náklady na mal. O. matke vznikajú: strava v škole 14 eur mesačne, lieky na astmu a vlasy 10,60 eur mesačne, poplatok ZRPŠ 0,83 eur v prepočte na mesiac, výtvarný krúžok 1,83 eur v prepočte na mesiac, školský klub 3,50 eur mesačne, písacie potreby 3,33 eur v prepočte na mesiac a poplatky v škole 4 eurá mesačne. Náklady na oblečenie a obuv dieťaťa v priemere 24,37 eur mesačne, sporenie na dieťa 10 eur mesačne, strava dieťaťa v domácnosti 140 eur mesačne, hygienické potreby 10 eur mesačne, návšteva plavárne 10,16 eur mesačne, cestovné - matka uplatnila nákup benzínu na rozvoz detí do školy, škôlky, vyšetrenia, alergológie, k psychologičke a podobne s tým, že auto využíva aj matka, takže v prepočte, pokiaľ matkine náklady sú 60 eur mesačne, je to 20 eur na každého. Celkove na mal. O. tak vznikajú náklady 287,99 eur mesačne. Na mal. K. vznikajú náklady na bývanie 35,37 eur mesačne v rovnakej štruktúre ako na mal. O., náklady na škôlku - strava v škôlke 6 eur mesačne, poplatok ZRPŠ v prepočte 0,83 eur mesačne, poplatky v škôlke 0,50 eur mesačne, náklady na lyžiarsky a plavecký výcvik každý v hodnote 50 eur, spolu 100 eur za rok, teda 8,33 eur mesačne, náklady na sporenie dieťaťa 10 eur mesačne, oblečenie a obuv 25,59 eur mesačne, strava v domácnosti 140 eur mesačne, cestovné (benzín) 20 eur mesačne, plaváreň 10,16 eur mesačne, hygienické potreby 10 eur mesačne. Celkove sú náklady na mal. K. 266,78 eur mesačne. Matka mala priemerný čistý mesačný príjem za rok 2012 vo výške 837,08 eur. Mal. O. navštevuje X. ročník Základnej školy v D.. Je v dispenzárnej starostlivosti alergológa, má diagnostikovanú astmu. Navštevuje výtvarný krúžok a plaváreň. Mal. K. navštevuje materskú školu N., keďže nechce stravu, ktorá je podávaná v materskej škole, matka mu nosí obedy do škôlky. Tiež navštevuje plaváreň.
Otec žije v súčasnosti u svojej matky, ktorá má 3-izb. byt, býva v ňom matka, otcova sestra so synom a otec. Otec bol do 18.12.2012 zamestnancom spoločnosti ABC plyn, spol. s.r.o., s ktorou ukončil pracovný pomer dohodou o skončení pracovného pomeru dňa 18.12.2012. Otcovi nevznikol nárok na odstupné, obe strany sa len dohodli na preplatení zostávajúcich dní dovolenky. Podľa potvrdenia zamestnávateľa bol priemerný čistý mesačný príjem otca v roku 2012 vo výške 622,24 eur. Otec je v súčasnosti evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 19.12.2012. Poberateľom dávok v nezamestnanosti doposiaľ nie je. Prídavky na deti poberá otec podľa potvrdenia úradu práce vo výške 45,08 eur mesačne na obe deti. Otcovi vznikajú mesačné náklady na bývanie, kde prispieva matke v 1/3-ine, nájom za byt je 140 eur, z čoho 1/3-ina predstavuje 46,67 eur mesačne, inkaso je 43,50 eur, takže 1/3-ine 14,50 eur, strava do 50 eur mesačne, ošatenie + hygiena 40 eur mesačne, splátky úverov v spoločnosti Y. 31,71 eur mesačne bude splácať do 20.10.2013, kreditnú kartu Master card vo výške 65 eur mesačne, nevie dokedy bude splácať, pôžička P. 31 eur mesačne do 15.09.2013. Otec je povinný uhradiť aj dlh, ktorý má na účte v banke v súvislosti so zrušením prečerpania jeho úverového rámca 900 eur. Tento musí uhradiť do 01.04.2013.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spoločne, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 ZOR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Súd na základe posúdenia skutkového stavu rozhodol, že mal. deti budú zverené do osobnej starostlivosti matke. V tejto súvislosti súd predovšetkým prihliadol k vyjadreniu otca, že v súčasnej dobe nemá vytvorené vhodné bytové podmienky na to, aby sa mohol osobne starať o deti. Rovnako je otec v súčasnej dobe bez pravidelného príjmu, takže by bola ohrozená aj výživa detí. S prihliadnutím na tieto okolnosti ako aj na citové väzby a vek detí súd rozhodol, že je v záujme detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matke.
Rovnako je však v záujme detí, aby si upevňovali svoj vzťah k otcovi a z toho dôvodu súd rozhodol o úprave právneho styku mal. synov s otcom tak, aby mal otec čo najširšiu možnosť podieľať sa na ich výchove. I keď otec navrhoval, aby mal právo starať sa o deti každý utorok a štvrtok, súd má za to, že vzhľadom aj na program detí aj program rodičov v čase, keď matka je zamestnaná a u otca sa predpokladá, že sa bude snažiť nové zamestnanie získať, bude pred všetkých zúčastnených vhodnejšie, pokiaľ bude styk upravený jedno poobedie počas pracovného týždňa. Otec tak získa možnosť vyzdvihnúť deti zo školy, resp. zo škôlky a čas do 18.30 s nimi môže stráviť vhodným spôsobom. Ohľadom toho, kto z rodičov bude povinný zabezpečiť odovzdanie a prevzatie detí, súd vyhovel námietke matky, ktorá uviedla, že v priebehu pracovného týždňa nebude mať možnosť zabezpečovať prevoz detí hore dole. Preto súd rozhodol tak, že to bude otec, kto deti fyzicky vyzdvihne zo školského zariadenia a aj deti matke vráti. Je zrejmé, že bydlisko otca je od bydliska matky vzdialené natoľko, že bude nutné využiť prevoz autobusom, takže časovo by bolo náročné stihnúť zaviesť deti k sebe a v určenom čase opäť matke, avšak v okolí bydliska detí je dostatok možností športového vyžitia ako aj iného spoločného trávenia času.
Ohľadom stretávania sa cez víkendy matka žiadala, aby otec bol oprávnený mať deti len počas jednej noci cez víkend s odôvodnením, že v domácnosti sa nachádza pes otcovej sestry, jedno z mal. detí je astmatik a mohlo by mu to spôsobovať problémy. V tejto súvislosti sa súd domnieva, že pokiaľ u syna nie sú vyvolané astmatické záchvaty psom, ktorý sa nachádza v domácnosti matky, nie je dôvod domnievať sa, že by pes otcovej sestry mohol takéto problémy spúšťať. Rovnako samotná skutočnosť, že deti prespia na rozťahovacom gauči podľa názoru súdu nebráni tomu, aby mali možnosť sa s otcom stretnúť počas celého víkendu. Dĺžka víkendu dáva dostatočný priestor na to, aby otec mohol s deťmi absolvovať voľnočasové aktivity, ktoré budú na prospech utuženia ich vzájomného vzťahu. Preto súd v tejto súvislosti otcovi vyšiel v ústrety a rozhodol, že je oprávnený stretávať sa s deťmi od piatku 17.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať mu deti v mieste bydliska otca do nedele do 17.00 hod., kedy naopak otec je povinný odovzdať deti v mieste bydliska matky. Počas víkendu nemajú rodičia pracovné povinnosti, preto si nutnosť zabezpečiť prevoz detí medzi svojimi bydliskami môžu podeliť.
Ohľadom zverenia detí do osobnej starostlivosti matke súd pri vyhlásení rozsudku upozornil oboch rodičov na to, že rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti neznamená obmedzenie rodičovských práv druhého rodiča. Otec rovnako ako doposiaľ má právo rozhodovať o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa detí, ako je výber školského zariadenia, zdravotnej starostlivosti a podobne. I keď vzťah rodičov je v súčasnej dobe hlboko narušený, rodičia sa budú musieť naučiť spolu komunikovať v záujme jednotnej výchovy detí. V opačnom prípade môže byť ďalší psychický vývoj detí narušený.
Pri určované výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb mal. detí, výšku príjmov rodičov a prihliadol tiež na to, kto z rodičov sa bude o deti osobne starať.
Súd má za preukázané, že náklady na mal. O. vrátane ubytovania, školy, oblečenia, stravy, sporenia, hygieny a športových aktivít sú 287,99 eur mesačne, náklady na mal. K. sú 266,78 eur mesačne. V oboch prípadoch štát prispieva rodičom vo výške 22,54 eur mesačne prídavkami na každé z detí. V čase vyhlásenia rozsudku bol poberateľom prídavkov na deti otec, ktorý však deklaroval svoju ochotu zabezpečiť, aby prídavky na deti poberala matka. Celkove sú tak rodičia po odpočítaní prídavkov na deti z nákladov na každé dieťa nutení zabezpečovať náklady na mal. O. vo výške 265,45 eur mesačne a na mal. K. vo výške 244,24 eur mesačne. Súd má za to, že náklady uplatnené matkou vzhľadom na svoju štruktúru a výšku zodpovedajú veku detí, skutočnosti, že jedno z detí už navštevuje X. stupeň ZŠ a druhé dieťa ho od septembra navštevovať začne a že sa tiež primerane svojmu veku a schopnostiam venujú aj mimoškolskej záujmovej činnosti. Súd zároveň prihliadol k tomu, že o deti sa bude osobne starať matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb detí finančnou sumou. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že osobná starostlivosť o deti nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške.
Vzhľadom na deklarované náklady na deti má súd za to, že suma, ktorú matka požadovala ako príspevok na výživu detí, je odôvodnená skutočnými potrebami detí. Preto súd matke v plnom rozsahu vyhovel a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti zvažoval námietku otca, ktorý uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach platiť výživné vo výške požadovanej matkou a to z tohto dôvodu, že v súčasnej dobe nie je zamestnaný, je práceneschopný a zatiaľ nemá rozhodnutie o výške podpory v nezamestnanosti. Ako súd zistil z informácie zaslanej zamestnávateľom, s otcom bol ukončený pracovný pomer dohodou o skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ tiež uviedol, že pracovná morálka otca bola dobrá bez vytvárania absencií. Súd má za to, že pri ukončení pracovného pomeru dohodou nejde o objektívne skutočnosti, ktoré otca pripravujú o zárobok bez toho, aby ich otec mohol ovplyvniť. Otec podpísal túto dohodu dobrovoľne, pričom si bol vedomý skutočnosť, že mu trvá vyživovacia povinnosť k dvom mal. deťom. Zároveň súd vychádza z toho, že pri vyhodnocovaní finančných možností povinného rodiča súd vychádza z jeho schopností a možností. Keďže otec bol doposiaľ riadne zamestnaný, súd má za to, že je schopný si nájsť iné vyhovujúce zamestnanie, ktoré mu umožní prispievať na potreby svojich mal. detí. Zároveň pokiaľ otec deklaroval záujem prevziať osobnú starostlivosť o deti sám, musí si rovnako sám byť vedomý toho, že za takých okolností by prevažná ťarcha zabezpečovania potrieb detí ležala na jeho pleciach, takže súd predpokladá, že aj sám otec už má víziu akým spôsobom si vytvorí hmotné zabezpečenie svojich potrieb sa bude snažiť zabezpečiť si zodpovedajúci mesačný príjem. Pokiaľ na otázku právnej zástupkyne matky, akým spôsobom si chce zabezpečiť bývanie otec uviedol, že z výplaty, súd to tiež považuje za potvrdenie svojho predpokladu, že otec bude aktívne pracovať na tom, aby si našiel náhradný zárobok. Z uvedených dôvodov, keďže otec sám dobrovoľne pristúpil na ukončenie pracovného pomeru bez toho, aby mal alternatívu, má súd za to, že ku strate zárobku neprišlo z objektívnych okolností, ktoré by otec nemohol ovplyvniť a preto je otec naďalej povinný prispievať na výživu detí, ako keby taký zárobok dosahoval.
Súd zároveň vyhodnotil štruktúru mesačných nákladov otca a za oprávnené náklady považuje všetky náklady na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu vo výške, ktorú otec uplatnil. Čo sa týka nákladov na splácanie úverov prevzatých z minulosti, v tejto súvislosti súd konštatuje, že pokiaľ otec na seba preberal tieto finančné zväzky, bol si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom a preto nie je možné ho teraz zbaviť záväzku voči deťom s odôvodnením, že musí splácať úvery. Celkove tento druh finančných plnení nemôže mať prednosť pred výživným pre mal. dieťa, ktoré zatiaľ nie je schopné živiť sa samé. Zo všetkých uvedených dôvodov súd námietke otca neprihliadol a matke vyhovel pri určovaní výživného v plnom rozsahu tak, ako je vyššie uvedené.
Zameškané výživné súd určoval odo dňa podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd, teda 31.12.2012 do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, kedy prišlo k rozhodnutiu o výške vyživovacej povinnosti, teda do 31.01.2013. Keďže súd ma za preukázané, že za dané obdobie otec matke neprispieval žiadnym finančným plnením, otcovi za mesiac január vzniklo na každé dieťa zameškané výživné 100 eur a za jeden deň mesiaca decembra mu v pomernej výške vzniklo zameškané výživné 3,22 eur. Celkove je zameškané výživné 103,22 eur na každé z detí. Vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu otca súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 10 eur mesačne na každé z detí. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávneným sa stane splatným jednorazovo.
Ohľadom trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).