Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-254-2011.pdf
PDF · 103.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/254/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT, a.s., Werferova 3, Košice, IČO: 36 572 586, proti odporcovi: A.. F. K. V., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XXX/ XXX, J.Ť., občan SR o zaplatenie 372,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 372,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 372,24 eur od 27.10.2008 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd určuje, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie navrhovateľa ako dodávateľa uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy splatného dlhu voči odporcom ako spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.04.2009, došlým súdu dňa 16.04.2009, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 372,24 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne zo sumy 372,24 eur od 27.10.2008 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 372,24 eur od 27.10.2008 do zaplatenia a a náhradu trov konania s odôvodnením, že na základe zmluvy o finančnom prenájme č. 7102-08-0380 zo dňa 26.06.2008, mu mal odporca zaplatiť predmet kúpy zaplatením akontácie vo výške 331,94 eur a zostávajúcu sumu v 12 mesačných splátkach po 41,36 eur, splatných vždy 26. dňa v kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom júl 2008. Odporca ale uhradil len akontáciu pri podpise zmluvy vo výške 331,94 eur a následne v súlade so splátkovým kalendárom 2 splátky v celkovej výške 82,72 eur. Porušením splátkového kalendára sa stal splatným celý neuhradený záväzok odporcu a navrhovateľ mu zmluvu vypovedal. Po zosplatení dlhu uhradil odporca ešte sumu 41,36 eur. Podľa zmluvy malo navrhovateľovi vzniknúť tiež právo na dojednanú zmluvnú pokutu a úroky z omeškania.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že zmluvu s navrhovateľom uzatvoril v tiesni a v krajnej núdzi, a preto žiadal, aby súd vyhlásil uzavretú zmluvu za neplatnú, zároveň uviedol, že navrhovateľovi zaplatí do troch dní od právoplatnosti rozsudku celú istinu spolu s úrokom z omeškania, tak ako určí súd, ale bez akýchkoľvek ďalších nárokov navrhovateľa.
Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré sa riadne a včas predvolaný navrhovateľ nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci za jeho neprítomnosti. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal za jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu, oboznámením listinných dôkazov najmä zmluvou o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXX zo dňa 26.06.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami finančného prenájmu, vypovedaním zmluvy zo dňa 27.10.2008, splátkovým kalendárom, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako predávajúci uzatvoril s odporcom ako kupujúcim dňa 26.06.2008 v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka zmluvu o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ predal odporcovi hnuteľné veci televízor PHILIPS a práčku AEG za kúpnu cenu 24.952,- Sk. Odporca pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 10.000,- Sk a zvyšnú časť kúpnej ceny sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 1.246,- Sk mesačne, vždy do 26. dňa v mesiaci. Zmluvné strany si v zmysle všeobecných obchodných podmienok finančného prenájmu bodu I. - Osobitné ustanovenia písm. c) dohodli, že veriteľ (t.j. navrhovateľ) je oprávnený požadovať a účtovať od dlžníka (t.j. odporcu) zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy splatného dlhu ako porušenie povinností splácať riadne a včas. Odporca uhradil v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom 2 splátky spolu v sume 2.492,- Sk. Odporca svoju povinnosť včas a riadne platiť splátky nesplnil ani napriek viacerým upomienkam, a preto sa celý záväzok odporcu stal splatný. Navrhovateľ z tohto dôvodu vypovedal odporcovi zmluvu, pričom výpoveď si odporca prevzal dňa 28.10.2008. Po splatnosti dlhu odporca uhradil ešte 1 mesačnú splátku. Do dňa podania návrhu na súd odporca uhradil navrhovateľovi akontáciu 10.000,- Sk (331,94 eur) a 3.738,- Sk (124,08 eur), teda celkovo 13.738,- Sk (456,02 eur). Navrhovateľ si v zmysle § 517 OZ uplatnil i príslušný úrok z omeškania.
Odporca v priebehu konania uviedol, že žiada, aby bola zmluva vyhlásená za absolútne neplatnú, nakoľko túto považuje za fingovanú. Podľa neho nešlo o kúpnu zmluvu a odporca si od navrhovateľa žiaden televízor ani práčku na splátky nekupoval, pretože tieto už mal doma. V skutočnosti malo ísť o zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si chcel od navrhovateľa požičať 10.000,- Sk a následne mu mal vrátiť 24.959,- Sk. Pred uzavretím zmluvy navrhovateľ zisťoval aké spotrebiče má odporca doma, a na ktoré by zmluva mohla byť napísaná, a na základe toho následne vypracoval zmluvu predloženú aj súdu, v zmysle ktorej odporca spláca zakúpené spotrebiče. Podľa tvrdenia odporcu mu navrhovateľ zapožičal sumu 331,94 eur (10.000,- Sk), pričom pri podpise zmluvy nezaplatil žiadnu akontáciu, ale z požičanej sumy uhradil navrhovateľovi len 3 splátky po 41,36 eur, a teda vo výške 124,08 eur. Ďalej uviedol, že navrhovateľovi zaplatí nesplatenú časť sumy, ktorá mu bola poskytnutá, a teda sumu 331,94 eur po odpočítaní troch uhradených splátok vo výške 124,08 eur.
Z výsluchu konateľa navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu vyplynulo, že zmluva bola uzavretá zákonným spôsobom, odporca s jej podmienkami súhlasil a túto podpísal. Ako je uvedené v zmluve, predmetom bol splátkový predaj práčky AEG a televízora Philips, a to za dohodnutých podmienok splácania. Odporca z dohodnutej sumy uhradil akontáciu vo výške 331,94 eur a 3 splátky po 41,36 eur.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='26. 6.2008'> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinné do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 26.06.2008 a všeobecnými obchodnými podmienkami finančného prenájmu, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy.
Súd sa zaoberal tvrdeniami odporcu, v zmysle ktorých si od navrhovateľa žiaden tovar na splátky nezakúpil, pretože medzi ním a navrhovateľom išlo v skutočnosti o pôžičku sumy 331,94 eur (10.000,- Sk), z ktorej odporca uhradil celkovo sumu 124,08 eur, a teda podľa názoru odporcu predstavuje jeho dlh voči navrhovateľovi len sumu 207,86 eur (= 331,94 - 124,08). Vzhľadom k protichodným tvrdeniam účastníkov konania, kedy odporca súdu nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na podporu jeho tvrdenia ( nepredložil nič čo by spochybnilo tvrdenia navrhovateľa alebo zmluvu o predaji na splátky uzavretú medzi ním a navrhovateľom) súd nemal ničím preukázané, že by išlo o simulovaný právny úkon a platnosť predmetného právneho úkonu z vytknutého dôvodu neposudzoval.
Predmetom konania je právo navrhovateľa, ktoré vyplýva (skutkovo odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti, odporca ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval a teda súd aj bez návrhov strán prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. S prihliadnutím na uvedené, zákonné ustanovenia, ktoré súd na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách tj. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, úmyslom zákonodarcu je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
Súd posudzujúc predmetnú zmluvu z právneho hľadiska uzavretú medzi navrhovateľom (dodávateľom) a odporcom (spotrebiteľom) podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov pod kúpnu zmluvu v zmysle § 588 OZ. Na základe tejto zmluvy odporca kúpil hnuteľné veci za kúpnu cenu 24.952,- Sk , pričom pri podpise zmluvy zaplatil akontáciu 10.000,- Sk a dohodol sa s navrhovateľom na splatení zvyšnej sumy v 12 mesačných splátkach po 1.246,- Sk mesačne. Súd mal preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so splácaním úveru, následne mu navrhovateľ vypovedal zmluvu a žiadal uhradiť celý splatný dlh.
V deň rozhodovania súdu mal odporca neuhradenú sumu 372,24 eur, ktorú súd navrhovateľovi aj priznal. Keďže bol odporca v omeškaní, navrhovateľ sa oprávnene domáhal i úroku z omeškania v sume 8,50%, ktorý mu súd z dlžnej sumy priznal od 27.10.2008 ( kedy sa táto suma stala splatná ) do zaplatenia.
Vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokute súd pri rozhodovaní zvažoval najmä platnosť dojednania v bode I. - Osobitné ustanovenia písm. c) všeobecných obchodných podmienkach finančného prenájmu zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne (91,25 % ročne) pre porušenie povinnosti platiť riadne a včas splatný dlh. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne neplatná. Nie je zlúčiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takejto významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100% istiny. V danom prípade neprichádza do úvahy moderácia zmluvnej pokuty, keďže síce z hľadiska prechodných ustanovení s tzv. nepravou retroaktivitou § 879j OZ v spojení s § 545a OZ je teoreticky možná, avšak pri spotrebiteľských zmluvách má súd za to, že účel komplexu právnych noriem vydaných za účelom ochrany spotrebiteľa smeruje skôr k tomu, aby sa dodávateľ zdržal aj do budúcnosti uvádzania neprijateľných zmluvných podmienok a tento účel sa dosiahne len tak, ak sa nebude spoliehať na „prinajhoršom“ zníženie zmluvnej pokuty dojednanej so spotrebiteľom, ale súd vysloví absolútnu neplatnosť takýchto dojednaní.
V zmysle vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že zmluva o predaji na splátky č. XXXX-XX- XXXX zo dňa 26.06.2008, od ktorej odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda v danom prípade súd v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, že určitá podmienka použitá v spotrebiteľskej zmluve dodávateľom je neprijateľná. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Odporca žiadal súd, aby mu povolil dlžnú sumu splácať v splátkach z dôvodu, že má ešte ďalšie dlhy a poberá dôchodok len vo výške 365,- eur mesačne. S prihliadnutím na výšku dlžnej sumy mal súd za to, že túto sumu je odporca schopný uhradiť jednorazovo a preto mu súd splátky nepovolil, pričom súd prihliadol tiež k tomu, že v písomnom vyjadrení k návrhu sám odporca navrhol súdu zaplatenie dlžnej sumy v celosti. Súd bol tiež toho názoru, že od splatnosti dlhu uplynula dosť dlhá doba ( vyše štyroch rokov), počas ktorej mal odporca možnosť postupnými splátkami prejaviť dobrú vôľu uhradiť dlh, pričom tak urobil iba raz a to ešte pred podaním žaloby na súd a odvtedy sa nepokúsil ani o čiastočné splácanie.
V danom prípade bol navrhovateľ úspešný len čiastočne, keď mu súd nepriznal uplatnenú zmluvnú pokutu 0,25% denne z dlžnej sumy od 27.10.2008 (=339,67 eur ročne). O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, ako je tomu v súdenom prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.