Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-4009-2012.pdf
PDF · 123.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/4009/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Ján Siget, Bottova 7, 010 01 Žilina, na návrh oprávneného: I.. T. P., T. XXB, XXX XX Ž., proti povinnému: Petit Press, a.s., IČO: 35 790 253, Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, takto
rozhodol:
I.
Súdny exekútor JUDr. Ján Siget, Bottova 7, 010 01 Žilina je v y l ú č e n ý z vykonávania exekúcie.
II.
Vykonaním exekúcie súd p o v e r u j e súdneho exekútora: JUDr. Ing. Pavol Malík, so sídlom 1. mája 22, 010 01 Žilina.
III.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sigetovi Bottova 7, 010 01 Žilina náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
IV.
Námietkam povinného proti exekúcii v časti vymoženia pohľadávky vo výške 2.935,34 eur v y h o v u j e.
Vo zvyšnej časti námietky povinného z a m i e t a.
V.
Námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného u exekútora dňa 17.07.2012, exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/200/2002-60 zo dňa 20.11.2002 a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 * 132557.
I.
Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2012 súdny exekútor oznámil súdu skutočnosti, na podklade ktorých sa cíti byť zaujatý vo veci. Konkrétne uviedol, že v súdnom spore, v ktorom bol vydaný exekučný titul, zastupoval oprávneného ako advokát. Vo veci mu ako advokátovi boli uhradené všetky trovy konania a vo veci sa vymáha iba pohľadávka oprávneného. Na základe týchto skutočností požiadal, aby súd v zmysle § 30 Exekučného poriadku rozhodol o jeho vylúčení.
Podaním doručeným súdu dňa 12.09.2012 súdny exekútor postúpil súdu podanie právneho zástupcu povinného, v ktorom podal námietku zaujatosti voči konajúcemu súdnemu exekútorovi a námietku voči trovám exekúcie.
V podanej námietke zaujatosti voči súdnemu exekútorovi povinný uviedol, že exekútorom v tomto exekučnom konaní je JUDr. Ján Siget, ktorý v základnom konaní týkajúcom sa vymáhanej pohľadávky, zastupoval oprávneného. Podľa § 30 Exekučného poriadku je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Exekútor v tomto exekučnom konaní vymáha od povinného pohľadávku, ktorú z pozície advokáta oprávneného vymáhal v súdnom konaní min. 7 rokov. Vzhľadom k tomu, že bol právnym zástupcom jednej zo strán sporu je podľa názoru povinného nepochybná jeho vecná a osobná zaintersovanosť v tejto veci. Jeho zaujatosť v tejto exekúcii sa tak javí byť jednoznačná a nespochybniteľná. V zmysle uvedených skutočností sú tak podľa povinného splnené predpoklady na to, aby JUDr. Ján Siget bol vylúčený z vykonávania exekúcie v tomto konaní, pričom skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený mu musia byť dlhodobo známe, keďže oprávneného aj povinného, ako aj podstatu vymáhanej pohľadávky z dlhoročného právneho zastupovania v súdnom spore dobre pozná. Exekútor JUDr. Ján Siget preto mal podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku okamžite oznámiť predmetné dôvody vylúčenia súdu a žiadne úkony vo veci nevykonať. Oprávnený sa k možnému vylúčeniu súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.10.2012, pričom uviedol, že námietka zaujatosti voči súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sigetovi je nedôvodná, a to aj z toho dôvodu, že každý exekútor je povinný konať a postupovať v súlade so zákonom a práve v exekučnom konaní je na to exekučný súd, aby posúdil zákonnosť krokov exekútora a v danej veci teda posúdil, či exekútor koná v súlade so zákonom vo vzťahu k jednotlivým stranám exekučného konania. Oprávnený poukázal taktiež na skutočnosť, že okrem vydania poverenia a administratívnej činnosti, teda doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, exekútor JUDr. Ján Siget nevykonal žiadne úkony, ktorými by sa dotkol práv a oprávnených záujmov povinného.
Právna úprava:
Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku (EP): Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť.")
Podľa § 3 EP: Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
Podľa § 4 EP: Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.
Podľa § 5 ods. 2 EP vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa § 30 EP: (1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. (2) Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada. (3) Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. (4) Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora. (5) Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok. (6) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel. (7) Exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci. (8) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu exekútor neprihliadne, ak už o nich rozhodol súd; v tomto prípade sa vec súdu nepredkladá. (9) Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. (10) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok. (11) Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
Podľa § 37 ods. 1 EP: Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Súd rozhodol o vylúčení exekútora na základe nasledovných skutkových a právnych záverov: Exekútor zastupoval oprávneného ako splnomocnený právny zástupca v konaní vedenom na Okresnom súdu Žilina sp.zn. 2C/200/2002, pričom exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/200/2002-60 zo dňa 20.11.2002. Ide teda o rozsudok v konaní vedenom na základe návrhu oprávneného (žalobcu) zastúpeného JUDr. Jánom Sigetom (v tom čase advokátom, v súčasnosti súdny exekútor) voči povinnému (žalovanému), ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu. Súd pri posudzovaní zaujatosti súdneho exekútora pritom vzal do úvahy aj jeho samotné vyjadrenie v podaní doručenom súdu dňa 10.09.2012, v ktorom požiadal súd, aby rozhodol o jeho vylúčení.
Pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti nemusia byť subjektívne dané, avšak v danom prípade už skutočnosť, že súdny exekútor ako advokát zastupoval oprávneného v základnom konaní vzbudzuje subjektívne pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora. V danom prípade sú to pochybnosti takej intenzity, že súd nemôže pripustiť, aby exekútor vykonával exekúciu.
II.
Keďže súd súdneho exekútora vylúčil, ďalší postup vyplýva z § 30 ods. 11 EP. Oprávnený má navrhnúť exekútora, ktorému má súd udeliť poverenie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.09.2012 oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o zmene súdneho exekútora, pretože súdny exekútor JUDr. Ján Siget sa podľa jeho informácii cíti zaujatý, pričom požiadal, aby súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Pavla Malíka, Exekútorský úrad Žilina, 1. mája 22, Žilina.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta z vykonávania exekúcie, o návrhu oprávneného na zmenu exekútora už nie je možné konať, avšak s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 11 EP súd predmetné podanie oprávneného posúdil ako zvolenie si nového exekútora, preto vykonaním exekúcie poveril JUDr. Ing. Pavla Malíka, Exekútorský úrad Žilina, 1. mája 22, 010 01 Žilina.
III.
Súd rozhodol aj o trovách vylúčeného súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta a to tak, že mu náhradu trov exekúcie nepriznal, a to vzhľadom na jeho písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 30.10.2012, v ktorom uviedol, že si nebude uplatňovať žiadne trovy exekúcie.
IV.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.09.2012 súdny exekútor postúpil súdu námietky povinného proti exekúcii zo dňa 18.09.2012, ktoré boli podané splnomocneným právnym zástupcom povinného. Sú konštatuje, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinný podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 05.09.2012 a námietky boli podané na poštovú prepravu dňa 18.09.2012. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že exekúciu považuje v prevažnom rozsahu za nedôvodnú, keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný má za to, že sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie a nie je možné zaviazať povinného na zaplatenie vymáhaného nároku s príslušenstvom a ani na úhradu trov exekúcie. Povinný uviedol, že s oprávneným je v súdnom spore na základe návrhu na ochranu osobnosti podanom oprávneným dňa 23.05.2002 na Okresnom súde Žilina, č.k. 2C/200/2002. V tomto konaní vydal Krajský súd v Žiline, č.k. 5Co/336/2007 dňa 29.04.2008 rozsudok, ktorým uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,17 eur (300.000 Sk) a trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 4.668,89 eur (140.655 Sk). Povinný na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozsudku uhradil vyššie uvedenú sumu 14.627,06 eur a to dňa 23.02.2009 prevodom na účet právneho zástupcu oprávneného JUDr. Jána Sigeta, Bottova 7, 010 01 Žilina. Na preukázanie tvrdeného povinný zároveň predložil rozsudok KS v Žiline z 29.04.2008, č.k. 5Co/336/2007 a výpis z bankového účtu povinného Petit Press, a.s. zo dňa 23.02.2009. Uznesením Najvyššieho súdu SR, č.k. 2Cdo/16/2011 z 30.06.2011, ktorý bol povinnému doručený dňa 02.08.2011 bol rozsudok KS v Žiline zrušený. Právny dôvod, na základe ktorého uhradil povinný oprávnenému sumu 14.627,06 eur tak zanikol. Oprávnený však napriek tomu danú sumu povinnému nevrátil. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sa stal právoplatným rozhodnutím rozsudok OS Žilina, č.k. 2C/200/2002 z 20.11.2002, na základe ktorého bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu nemajetkovej ujmy 400.000 Sk (13.277,57 eur), náhradu súdneho poplatku 22.000 Sk (730,- eur) a trovy konania 30.225 Sk (1.003,29 eur). Celkovo tak mal povinný uhradiť sumu vo výške 15.010,86 eur. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie na úhradu istiny 3.319,39 eur a trov exekúcie oprávneného 16,50 eur. Exekútor v upovedomení vyčíslil predbežné trovy exekúcie na sumu 680,46 eur, pričom súčasné trovy exekúcie vyčíslil na sumu 331,93 eur (odmena exekútora) + 16,60 eur (náhrada hotových výdavkov) Povinný však uviedol, že neeviduje pohľadávku oprávneného vo výške 3.319,39 eur. Povinný si totiž voči pohľadávke oprávneného z rozsudku OS Žilina č.k. 2C/200/2002 z 20.11.2002 započítal svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v platbách vykonaných oprávnenému na účet jeho právneho zástupcu spolu vo výške 14.627,06 eur. Povinný ďalej poukazuje na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) EP, ktoré stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozsudku zaniklo právo ním priznané. Zánik vymáhaného nároku nastáva aj započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé k započítaniu stretli. K stretu dochádza dňom kedy sa posledná pohľadávka stala splatnou. Povinný taktiež poukázal na judikát R 29/1991: Námietkou započítania je možné uplatniť vzájomnú pohľadávku povinného voči oprávnenému bez ohľadu na to, či táto pohľadávka vznikla pred vydaním rozhodnutia, ktorý je podkladom súdneho výkonu rozhodnutia, alebo až po jeho vydaní. Zánik práva spôsobí kompenzačný prejav, avšak nastáva okamihom, kedy sa obe pohľadávky stretli. Medzi peňažné pohľadávky patrí aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodným obohatením aj majetkový prospech získaný plnením na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Keďže uznesením Najvyššieho súdu SR bol rozsudok KS v Žiline zrušený, došlo u oprávneného podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu. Povinnému tak vznikol voči oprávnenému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.627,06 eur. Pohľadávka povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak stretla s pohľadávkou oprávneného, ktorá tvorí predmet tohto exekučného konania. Započítanie vzájomných pohľadávok vykonané povinným započítacím prejavom z 23.08.2012, ktoré povinný preukázal fotokópiou predmetného úkonu adresovaného oprávnenému, spĺňalo podľa názoru oprávneného všetky zákonné predpoklady, t.j. povinný ako dlžník urobil započítací prejav, išlo o vzájomné pohľadávky rovnakého druhu (t.j. peňažné plnenie) a boli kompenzabilné (t.j. ich započítanie nebolo vylúčené).
Započítanie vzájomných pohľadávok spôsobilo zánik väčšiny dlhu povinného, ktorý je predmetom tohto exekučného konania. Započítaním pohľadávky povinného v sume 14.627,06 eur voči pohľadávke oprávneného vo výške 15.010,86 eur ostala neuhradená len čiastka 383,80 eur. Exekúcia vedená proti povinnému v časti 2.935,59 eur (3.319,39 eur - 383,80 eur) je tak absolútne nedôvodná a šikanózna. Oprávnený sa podľa názoru povinného domáha duplicitného plnenia, čo je v rozpore s právnym poriadkom ako aj s dobrými mravmi. Povinný záverom uviedol, že na Ústavnom súde inicioval zrušenie rozhodnutia Najvyššieho súd SR z 30.06.2011. Na základe všetkých argumentov a dôkazov prezentovaných v námietkach žiada súd, aby vyhovel jeho námietkam a exekučné konanie v časti 2.935,59 eur zastavil.
Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.10.2012, pričom uviedol, že neakceptuje námietky povinného proti exekúcii z nasledovných dôvodov: Oprávnený potvrdzuje, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku KS v Žiline č.k. 5Co/336/2007-377 zo dňa 29.04.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2009 a vykonateľnosť v mesiaci február 2009, povinný plnil tak, že zaplatil určenú sumu nemajetkovej ujmy 300.000 Sk (9.959,- eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 118.655,- Sk a súdny poplatok 22.000,- Sk, celkové trovy vo výške 140.655,- Sk (4.668,89 eur) na účet vtedy právneho zástupcu oprávneného advokáta JUDr. Jána Sigeta. Tak ako to vyplýva z tvrdenia povinného v podaných námietkach a z pripojeného prípisu, uvedené čiastky boli pripísané na účet oprávneného a na účet právneho zástupcu oprávneného v mesiaci február 2009, a to konkrétne 23.02.2009. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/16/2011 zo dňa 30.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2011, bol zrušený predmetný rozsudok KS v Žiline a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol skorší rozsudok OS Žilina č.k. 2C/200/2002-60 zo dňa 20.11.2002, a to určeným termínom právoplatnosti 20.05.2003 a vykonateľnosti 05.06.2003. Je nesporné, že rozdiel medzi plnením na základe rozsudku KS v Žiline, čo predstavuje sumu 14.627,06 eur a medzi plnením na základe rozsudku OS Žilina zo dňa 20.11.2002 v sume 15.011,11 eur predstavuje skutočne sumu 384,- eur. Táto suma predstavuje nárok, ktorý by v prípade nezapočítania pohľadávky povinným, by zo strany oprávneného voči povinnému vznikol. Oprávnený však poukázal na nasledovné skutočnosti: Z obsahu oboch rozhodnutí je nesporné, že k plneniu vo vzťahu k oprávnenému, čo do nemajetkovej ujmy došlo len do výške 300.000 Sk a nie vo výške 400.000 Sk, do podania námietok ani nebolo preukázané, že by suma 100.000 Sk bola zaplatená pred alebo po podaní exekúcie na účet oprávneného zo strany povinného. Na druhej strane je nesporné, že na účet oprávneného, prostredníctvom právneho zástupcu oprávneného, v C konaní bola poukázaná suma vo výške 22.000,- Sk a súčasne na účet právneho zástupcu boli poukázané trovy právneho zastúpenia vo výške 118.655,- Sk, i keď ako vyplýva z rozsudku OS Žilina č.k. 2C/200/2002 zo dňa 20.11.2002, vzniklo právnemu zástupcovi právo na náhradu trov konania len vo výške 30.225,- Sk. Teda rozdiel v trovách právneho zastúpenia predstavuje sumu 88.430,- Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 2.935,- eur. Oprávnený poukazuje na to, že povinný bol v objektívnej a aj subjektívnej premlčacej dobe oprávnený urobiť účinný hmotnoprávny úkon započítania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.935,- eur. Ako vyplýva z obsahu podaných námietok a správania sa povinného, povinný od doručenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2011 do 23.02.2012, kedy uplynula objektívna trojročná premlčacia doba od poskytnutia bezdôvodného obohatenia, neurobil žiaden započítací úkon vo vzťahu k oprávnenému, ani nepodal žalobu na príslušný súd o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia. Povinný sám v námietkach poukazuje na započítací prejav, ktorý je označený ako „vec započítanie vzájomných pohľadávok“, datovaný v Bratislave dňa 23.08.2012, ktorý nebol fyzicky ani oprávnenému doručený a už z dátumu jeho vystavenia - 23.08.2012, je zrejmé, že ho písomne vyhotovil oprávnený po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, ako aj dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Povinný teda voči oprávnenému neurobil hmotnoprávny úkon započítania v objektívnej trojročnej, ani subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť od poskytnutia bezdôvodného obohatenia, teda od 23.02.2009 a uplynula dňom 23.02.2012. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že žiadna kompenzačná námietka účinne zo strany povinného nebolo vznesená do 23.02.2012, ani po tomto termíne po 23.08.2012, ako hmotnoprávny úkon. Oprávnený podotýka, že v danom prípade bolo potrebné, aby hmotnoprávny úkon, teda kompenzačná námietka bola uplatnená v objektívnej aj subjektívnej premlčacej dobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, a aby sa fyzicky dostala do sféry pôsobenia oprávneného alebo priamo do rúk oprávneného, teda mala byť doručená buď právnemu zástupcovi oprávneného alebo priamo do rúk oprávneného. Ani jeden z týchto úkonov oprávnený nevykonal doteraz, takže má za to, že ku kompenzačnej námietke zo strany povinného vo vzťahu k oprávnenému ani nikdy doteraz nedošlo. V tom smere oprávnený poukazuje, že dôkazy, ktoré pripojil povinný k námietkam, nepreukazujú, že k platnému a účinnému doručeniu kompenzačnej námietky z 23.08.2012 oprávnenému skutočne došlo. Oprávnený ďalej uviedol, že pokiaľ by súd nevychádzal z uvedeného právneho názoru a oprávneným tvrdených skutočností, tak vznáša námietku premlčania a má za to, že kompenzačná námietka, ktorú urobil povinný písomným podaním vyhotoveným v Bratislave dňa 23.08.2012, bola urobená po uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od 23.02.2009 a skončila dňom 23.02.2012 a taktiež ju neučinil v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá mu začala plynúť od doručenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2011, teda od 02.08.2011 a plynula mu v rozsahu viac ako 6 mesiacov. Povinný poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, v ktorej Ústavný súd SR konštatuje, že každý z účastníkov konania má byť strážcom svojich práv, tzn. aj povinný a jeho právny zástupca si mali dostatočne strážiť právo na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, či už riadne a včas podanou žalobou, alebo urobiť kompenzačnú námietku v subjektívnej a aj v objektívnej premlčacej dobe od poskytnutia bezdôvodného obohatenia. Oprávnený má za to, že na vznesenú námietku premlčania, vo vzťahu k tvrdenému kompenzačnému prejavu povinného, je súd povinný prihliadať ex offo, vychádzajúc z ústavného princípu právnej istoty. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiada, aby súd námietky povinného, vznesené v písomnom podaní zo dňa 18.09.2012 ako nedôvodné a nepreukázané dôkazmi zamietol.
Právna úprava:
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov - Exekučný poriadok (ďalej v texte EP), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 451 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Súd k námietkam povinného proti exekúcii uvádza nasledovné:
Oprávnený zápočet povinného neuznáva, považuje ho za neplatný, nepreukázaný. Súd k výhrade oprávneného, kde spochybňuje samotný kompenzačný prejav povinného, nakoľko tvrdí, že listina označená ako „vec započítanie vzájomných pohľadávok“ zo dňa 23.08.2012 a tvoriaca prílohu námietok povinného nebola oprávnenému ani jeho právnemu zástupcovi doručená konštatuje, že predmetná skutočnosť nemôže a teda ani nemá za následok neplatnosť započítania ako prejavu vôle povinného, nakoľko vôľa započítania predmetnej pohľadávky je jasne vyjadrená aj v samotných námietkach proti exekúcii, teda v rámci exekučného konania, pričom zákon nevylučuje možnosť uplatniť započítanie aj v exekučnom konaní. Exekučný súd na základe vyjadrenia oprávneného, v ktorom vzniesol námietku premlčania možnosti uplatniť jednostranný zápočet pohľadávok skúmal, či skutočne povinný nebol oprávnený samotný akt započítania platne vykonať. Súd aj na podklade rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 24.04.2007, sp. zn. 33Odo 336/2005 dospel k záveru, že v danom prípade jednostranný započítací úkon bol uskutočnený platne. Právo z občianskoprávneho vzťahu zaniká (okrem iného) spôsobom predpokladaným v § 580 OZ. Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú a/ vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak), b/ rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých započítateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov) a d/ právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný či dvojstranný). Ku kompenzácii treba, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma takéhoto právneho úkonu nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. OZ a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. K zániku peňažných pohľadávok v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú, dochádza okamihom, kedy sa pohľadávky stretli. Z ustanovenia § 581 ods. 2 OZ je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Inými slovami povedané, pre posúdenie, či je pohľadávka premlčaná (a teda či ju možno použiť na započítanie, prípadne započítanie proti nej úspešne namietať) je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený. Na podklade vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnom prípade boli splnené všetky podmienky započítania a teda, že ide o pohľadávky vzájomné - pohľadávky medzi tými istými subjektmi, ide o pohľadávky rovnakého druhu plnenia - peňažné plnenie, ide o pohľadávky spôsobilé na započítanie
- ani jedna z pohľadávok nebola v čase stretu pohľadávok premlčaná (pohľadávky sa stretli dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/16/2011 dňa 02.08.2011) a zároveň zo strany povinného bol uskutočnený právny úkon smerujúci k započítaniu. Súd na základe týchto skutočností akceptoval zo strany povinného jednostranné započítanie a zároveň neakceptoval námietku premlčania započítania vznesenú oprávneným. Exekučné konanie je vedené na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na sumu 3.319,39 eur a trovy exekúcie, ktoré zahŕňajú aj trovy exekúcie oprávneného potrebné na účelné vymáhanie nároku. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie skonštatoval, že na podklade exekučného titulu mal povinný uhradiť oprávnenému čiastku vo výške 13.277,56 eur a nahradiť trovy konania vo výške 730,27 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.003,28 eur, teda spolu sumu 1.511,11 eur. Ďalej uviedol, že povinný z predmetnej sumy uhradil súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a sumu 9.958,17 eur, pričom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bol dlžný čiastku 3.319,39 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd akceptoval započítanie pohľadávok uskutočnené zo strany povinného, a to v celkovej výške 14.627,06 eur, ktoré povinný preukázateľne plnil dňa 23.02.2009 v prospech oprávneného (dve platby v sume 4.668,89 eur a 9.958,17 eur) na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku KS v Žiline č.k. 5Co/336/2007-377 zo dňa 29.04.2008, ktorý bol neskôr zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 2Cdo/16/2011 zo dňa 30.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2011, zostatok pohľadávky oprávneného voči povinnému nie je 3.319,39 eur, ako si to v návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslil oprávnený, ale iba suma vo výške 384,05 eur, k výške ktorej súd dospel uskutočnením výpočtu, keď od pohľadávky priznanej exekučným titulom bola odpočítaná započítaná pohľadávka, teda 15.011,11 eur - 14.627,06 eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že exekúcia vykonávaná nad rámec sumy 384,05 eur a trov exekúcie, zahŕňajúcich trovy exekúcie oprávneného je neprípustná, konkrétne ide o sumu vo výške 2.935,34 eur (3.319,39-384,05). Povinný však v námietkach proti exekúcii dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná v časti sumy 2.935,59 eur. K uvedenej sume povinný dospel tak, že od sumy 15.010,86 eur (suma priznaná z exekučným titulom) odpočítal započítanú sumu 14.627,06 eur, pričom výslednú sumu 383,80 eur odpočítal od sumy vymáhanej v tomto exekučnom konaní 3.319,39 eur. Súd však poukazuje na skutočnosť, že povinný nesprávne prepočítal sumu priznanú exekučným titulom zo slovenských korún na eurá. Celková suma na úhradu vyplývajúca z exekučného titulu bola 452.225 Sk, teda po vydelení konverzným kurzom (30,1260 SKK/EUR) a po zaokrúhlení ide o sumu vo výške 15.011,11 eur. Vzhľadom na to je aj suma, ktorá je neoprávnene vymáhaná v exekučnom konaní nižšia o 0,25 eur. Námietky povinného voči exekúcii sú tak dôvodné iba v časti sumy 2.935,34 eur, pričom v časti sumy 0,25 eur sú nedôvodné.
S poukazom uvedené skutočnosti súd námietkam povinného proti exekúcii v časti vymoženia sumy 2.935,34 eur v zmysle § 50 ods. 1 EP vyhovel. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa vymoženia sumy 0,25 eur námietky zamietol. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude exekúcia vo vyhovenej časti postupom podľa § 50 ods. 5 EP zastavená (t.j. obligatórne zastavenie po vyhovení námietkam proti exekúcii).
Exekúcia však bude aj naďalej pokračovať na vymoženie sumy 384,05 eur a trov exekúcie, zahŕňajúcich trovy exekúcie oprávneného potrebné na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekučného konania, na ktorých rozhodnutie sa povinný domáha v námietkach proti exekúcii súd konštatuje, že o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, keď v zmysle § 50 ods. 5 EP bude rozhodovať o zastavení exekúcie v časti, v ktorej došlo k vyhoveniu námietok.
V.
Spolu s námietkou zaujatosti súdneho exekútora povinný podal aj námietky proti trovám exekúcie, v ktorých uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že sú predpoklady, aby bol súdny exekútor JUDr. Ján Siget vylúčený z vykonávania exekúcie, napriek tomu exekúciu začal vykonávať a povinnému doručil upovedomenie o začatí exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie na sumu 680,46 eur. Vzhľadom na to, že exekúciu vykonáva exekútor, ktorý má byť v zmysle Exekučného poriadku z exekúcie vylúčený, nie je možné považovať ním vyčíslené trovy za oprávnené. Preto má povinný za to, že je dôvodné, aby súd trovy exekúcie vyčíslené exekútorom neuznal a to v celej výške. Povinný zároveň namietol aj výšku vyčíslených trov, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Povinný neeviduje pohľadávku oprávneného vo výške 3.319,39 eur, preto trovy exekučného konania vypočítané z tejto sumy nie sú správne ani oprávnené. Námietky povinného proti trovám exekúcie boli podané v zákonnej 3-dňovej lehote, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 05.09.2012 a námietky proti trovám exekúcie boli podané na poštovú prepravu dňa 10.09.2012, pričom dňa 06.09.2012 začala plynúť zákonná lehote na podanie námietok, ktorá mala skončiť dňa 08.09.2012, avšak tento deň pripadol na sobotu, a teda sa lehota predĺžila na najbližší pracovný deň, a to na pondelok dňa 10.09.2012. Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril, že považuje námietku povinného na neuznanie trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sigetom za neopodstatnenú a nedôvodnú a žiada, aby v zmysle vyčíslených trov exekúcie boli tieto súdnemu exekútorovi priznané.
Právna úprava:
Podľa § 201 ods. 1 EP, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 EP, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky - ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1.
Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky - ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Súd k námietkam povinného proti trovám exekúcie uvádza:
Súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že námietkam povinného voči exekúcii vyhovel, a teda pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia a následnom zastavení exekúcie nižšia ako tá, na ktorú súd pôvodne udelil poverenie na vykonanie exekúcie, súdny exekútor nebude mať nárok odmenu vypočítanú z pôvodne vymáhanej sumy vo výške 3.319,39 eur, ale iba na odmenu zo sumy 384,05 eur, na vymoženie ktorej bude pokračovať exekučné konanie. S ohľadom na túto právnu skutočnosť súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel, pričom povinnosťou novopovereného súdneho exekútora JUDr. Ing. Pavla Malíka bude vydať nové upovedomenie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.