Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_65C-11-2023.pdf
PDF · 103.55 KB
Case nature
Subarea
65C/11/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: U.. Z. X., E.. XX.XX.XXXX, I. I. X, XXX XX I., zastúpenej: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poľnohospodárska 10, 821 07 Bratislava, IČO: 36 858 510 proti žalovanému: W. S., E.. XX.XX.XXXX, I. M. XX, XXX XX I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou procesných úkonov na súde, polícii či úrade, na ktoré bude žalovaný predvolaný za prítomnosti žalobkyne.
II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj že žalovaný môže podať žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť, (I) aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou procesných úkonov na súde, polícii či úrade, na ktoré bude žalovaný predvolaný za prítomnosti žalobkyne; (II) aby sa nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k motorovému vozidlu EČV: I.; (III) aby nevstupoval do bytového domu, v ktorom má žalobkyňa trvalé bydlisko; (IV) aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu; (V) zákaz zhotovovať video a audio nahrávky žalobkyne na verejných priestranstvách a vo verejne prístupných zariadeniach.
2. Návrh odôvodnila tak, že žalovaného pozná zo vzťahu, ktorý trval od mája 2020 do cca mája 2021, kedy došlo k rozchodu. Žalobkyňa považovala ukončenie vzťahu za definitívne a so žalovaným nekomunikovala ani nevyhľadávala jeho prítomnosť. Žalobkyňu vyhľadával, keď navštevovala posilňovňu, rovnako tak na ulici natáčal jej motorové vozidlo, prípadne monitoroval jej pohyb po uliciach a v posilňovni. Tieto skutočnosti zistila z videí, ktoré žalovaný zhotovil a doložil ako dôkaz k návrhu na zákaz priblíženia, ktorý bol súdom zamietnutý. Žalovaný dlhodobo žalobkyňu monitoruje na verejne prístupných priestoroch, a to v období od októbra 2022 do marca 2023. Podivné konanie až prenasledovanie žalobkyne vyústilo do útoku na jej motorové vozidlo dňa 13.05.2023, čo malo za následok vznik škody vo výške 322,13 EUR. Agresívne konanie žalovaného voči žalobkyni a jej majetku pokračovalo v nasledujúci deň 14.05.2023, keď žalobkyňa bola podať oznámenie na polícii
o poškodení motorového vozidla. Žalobkyňa po odchode z polície chcela odísť s motorovým vozidlom. Skôr ako tak stihla urobiť, šiel okolo žalovaný a poškriabal jej auto pozdĺž celej pravej strany. Kým sa žalobkyňa spamätala, žalovaný bol už na konci ulice. Rozbehla sa ulicou s cieľom získať fotografiu osoby, ktorá jej poškriabala auto z prednej časti, nakoľko ju videla len od chrbta a mala dáždnik. Keď žalovaný žalobkyňu spoznal, brutálne ju napadol, popri tom na ňu kričal, že ju zabije. Žalovaný spôsobil žalobkyni vážnu fyzickú ujmu, pričom rehabilitácie prebiehajú doteraz a žalobkyňa navštevuje psychologickú pomoc. Žalobkyňa je rodená Bratislavčanka, ktorá sa v S. A. v I. narodila, žije tu celý život a vlastní v S. A. byt, v ktorom býva. Žalovaný býva v I. približne od decembra 2019. Žalobkyňa pracuje v X. a ako rezidentka má parkovaciu kartu, pričom jej rezidentská zóna končí pri Hlbokej ceste, t. z. nepatrí do nej hlavná stanica a Blumentál, preto hľadá miesto vo svojej rezidentskej zóne, čo najbližšie k hl. stanici a parkuje tam, kde sa jej podarí voľné miesto nájsť. V psychologickej poradni odporučili žalobkyni, aby sa vyhýbala žalovanému a aby sa nepohybovala v miestach, kde sa môže pohybovať on. Takúto radu nie je možné akceptovať, nakoľko je absurdné aby sa poškodená musela skrývať a páchateľ mohol ďalej nerušene žiť svoj život, bez akýchkoľvek obmedzení. Motorové vozidlo, ktoré žalovaný poškodil, používa aj dcéra žalobkyne a niekedy aj kamarátka. Žalobkyňa má obavu, aby žalovaný nenapadol aj jej dcéru, keď uvidí predmetné motorové vozidlo v domnení, že ide o žalobkyňu. Žalovaný spôsobil svojím úmyselným konaním na majetku žalobkyne - motorovom vozidle škodu vo výške 1.609,90 EUR, pričom pri útoku na fyzickú integritu spôsobil škodu vo výške viac ako tisíc eur.
3. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s predloženými dôkazmi - faktúra za opravu motorového vozidla č. XXXX/XX/XXX, potvrdenie OO PZ I. S. A. - Y. zo dňa 14.05.2023, uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: F.-XXX/SMZ-I.-XXXX zo dňa 15.05.2023, zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 10.07.2023, hlásenie o pracovnej neschopnosti, emailovou komunikáciou s pracovníkmi IPčko o.z., predpis rehabilitačných opatrení, čestné vyhlásenie dcéry žalobkyne zo dňa 24.06.2023, fotodokumentácia zranení žalobkyne, videozáznamy na DVD.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
13. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri posudzovaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
14. Žalobkyňa sa v prvom rade domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou procesných úkonov na súde, polícii či úrade, na ktoré bude žalovaný predvolaný za prítomnosti žalobkyne. Aplikácia ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP je jedným z prostriedkov preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok (vysokú pravdepodobnosť následku) poranenie, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012). Súd prihliadol najmä na obsah uznesenia, ČVS: F.-XXX/SMZ-I.-XXXX, zo dňa 15.05.2023. Podľa skutkovej vety uznesenia po tom, ako žalovaný poškodil motorové vozidlo žalobkyne, táto za ním prišla a žalovaný ju následne na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol tak, že ju udrel zovretou päsťou do temena hlavy (2 cm tržná rana). Následne žalobkyňa spadla na zem na kolená a žalovaný ju kopol do oblasti sedacích svalov. Z odôvodnenia uznesenia ďalej vyplýva, že žalovaný spáchanie skutku priznal. Žalobkyňa ďalej predložila fotodokumentáciu jej zranení v oblasti hlavy a dolných končatín. Podľa predloženého hlásenia o pracovnej neschopnosti, úradne preloženého z nemeckého jazyka, bola žalobkyňa pracovne neschopná od 15.05.2023, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyššie opísanom incidente, do 31.05.2023. Ďalej bol súdu predložený predpis rehabilitačných opatrení zo dňa 30.05.2023, podľa ktorého boli žalobkyni predpísané 10- krát masáže a 10-krát ultrazvuk krčnej a bedrovej chrbtice. V prípade rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia súd nepodrobuje skutkové tvrdenia navrhovateľa dokazovaniu v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. To však neznamená, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť bez akéhokoľvek osvedčenia aspoň základných zákonných predpokladov. Aj v tomto prípade je vždy výlučne na navrhovateľovi, či súdu svoje tvrdenia aj náležite preukáže, a to predložením rozhodných dôkazov. Na základe predložených listín možno v tomto štádiu konania konštatovať, že žalobkyňa osvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže konaním žalovaného došlo k ohrozeniu jej telesnej integrity. Na základe uvedeného súd považoval za dôvodné uložiť žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou procesných úkonov na súde, polícii, či úrade.
15. V ďalšej časti návrhu sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k jej motorovému vozidlu EČV: I.. Podľa uznesenia, ČVS: F.-XXX/ SMZ-I.-XXXX, zo dňa 15.05.2023 žalovaný poškodil predmetné motorové vozidlo tak, že spravil jeden škrabanec na vodičovej strane vozidla začínajúci cca 30 cm pred prednými dverami a končiaci na konci zadných dverí. K uvedenému sa žalovaný priznal a bol ochotný nahradiť spôsobenú škodu, čo vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 10.07.2023. Ďalej v zmysle potvrdenia OO PZ I. S. A. - Y. zo dňa 14.05.2023 žalobkyňa urobila oznámenie na dve osoby (neznámu ženu a žalovaného), ktoré mali dňa 13.05.2023 poškodiť motorové vozidlo tak, že na streche vozidla sa nachádzala škrupina z vajca a na spätných zrkadlách a prednom skle bola vysypaná biela neznáma sypká látka, pričom pozdĺž celého čelného skla bola táto látka zatečená pod prednú kapotu auta. Uvedený incident bol zachytený
kamerou nainštalovanou vo vnútri motorového vozidla. Na zázname (na DVD označenom ako ROH_D2 v čase od 1 minúty 21 sekúnd) je vidno dve osoby, ktoré na motorové vozidlo hodili vajcia a následne ho posypali sypkou látkou. Osobám na videozázname nie je vidno do tváre. Tento skutok je predmetom konania na podklade oznámenia, ktoré žalobkyňa urobila na príslušnom obvodnom oddelení Policajného zboru, pričom súdu nebolo uvedené, či a akým spôsobom bol tento skutok objasnený. Dcéra žalobkyne v predloženom čestnom vyhlásení zo dňa 24.06.2023 ďalej uviedla, že sa jej mama mala sťažovať, že jej niekto trikrát zlomil stierače, mala preliačenú prednú aj zadnú ŠPZ, v novembri 2022 si mala nájsť zapichnutý klinec v pneumatike, v marci 2023 mala natretý hrubý biely pás cez obe bočné sklá na ľavej strane. O uvedenom jej mala žalobkyňa ukázať aj fotky. Tieto skutočnosti však žalobkyňa vo svojom návrhu vôbec netvrdila ani súdu nepredložila dôkaz osvedčujúci, že napr. o uvedených skutkoch urobila oznámenie na polícii, resp. nepredložila ani spomínané fotografie. Z videozáznamov predložených na DVD, vyhotovených žalovaným (z dní 15.11.2022, 23.11.2022, 29.11.2022, 30.11.2022, 11.12.2022, 18.01.2023, 09.02.2023, 11.03.2023) vyplýva, že žalobkyňa pravidelne parkuje svoje motorové vozidlo v blízkosti bydliska žalovaného, ktorý je následne nútený okolo vozidla žalobkyne prejsť (čo možno vidieť aj na predložených videozáznamoch). Pre praktické účely tak súd nepovažuje za dôvodné zakazovať žalovanému približovať sa k motorovému vozidlu, čo by ho mohlo obmedzovať v bežných činnostiach, napr. keby bol nútený okolo vozidla prejsť po ceste z práce do miesta svojho bydliska, prípadne počas prechádzky v okolí svojho domu. Z videozáznamov naopak vyplýva, že práve žalovaný považuje konanie žalobkyne spočívajúce v odstavovaní jej vozidla v blízkosti jeho bydliska za prenasledovanie. Prvý z predložených videozáznamov zachytávajúcich odstavené vozidlo žalobkyne bol vyhotovený dňa 15.11.2022, pričom k incidentu, kedy žalovaný poškriabal motorové vozidlo, došlo dňa 14.05.2023, t.j. po pol roku. Išlo o ojedinelý skutok, ktorý je podložený aj listinnými dôkazmi, žalovaný sa k nemu priznal a je ochotný nahradiť škodu. Obdobné skutky by mali byť primárne riešené v trestnom, prípadne priestupkovom konaní a nie v civilnom súdnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše je súd názoru, že spôsobom, akým bol formulovaný petit návrhu (nepribližovať sa k vozidlu na vzdialenosť menšiu ako 5 m), sa nemusí dosiahnuť účel neodkladného opatrenia spočívajúci v predchádzaní ďalšiemu prípadnému poškodeniu vozidla. Hypoteticky k poškodeniu vozidla môže dôjsť aj zo vzdialenosti väčšej ako 5 m (hodením predmetu do vozidla z väčšej diaľky), preto by bolo dôvodnejšie domáhať sa, aby sa žalovaný svojím konaním zdržal ďalšieho poškodzovania vozidla. Z uvedeného dôvodu je súd názoru, že žalobkyňa v tejto časti neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto návrh v tejto časti zamietol.
16. Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do bytového domu, v ktorom má trvalé bydlisko. Žalobkyňa vo svojom návrhu netvrdila, že by mal žalovaný neoprávnene vstupovať do bytového domu, v ktorom býva. Neuviedla žiadne skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť tejto časti návrhu. Potreba neodkladnej úpravy pomerov v tomto smere nevyplýva ani zo žiadnych predložených dôkazov. Súd pre ochranu fyzickej a psychickej integrity žalobkyne považuje za postačujúce, keď žalovanému zakázal približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 m. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti vyhodnotil návrh ako nedôvodný.
17. Žalobkyňa rovnako žiadala, aby súd žalovanému zakázal písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju kontaktovať. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP je, aby zo strany osoby, proti ktorej návrh smeruje, dochádzalo k takej forme komunikácie, ktorá je spôsobilá ohroziť telesnú alebo duševnú integritu kontaktovanej osoby. Znamená to, že by malo ísť o dlhodobé, mnohopočetné ataky, ktoré svojou intenzitou skutočne vzbudzujú obavy o telesné alebo psychické zdravie. Súd opätovne, ako v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia, uvádza, že žalobkyňa v návrhu netvrdila, že by ju mal žalovaný na pravidelnej báze kontaktovať spôsobom, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať v nej obavy o svoju integritu. K uvedenému žalobkyňa ani nepredložila žiadne dôkazy, napr. sms správy, výpisy hovorov a podobne. Z uvedeného dôvodu ani v tejto časti žalobkyňa neosvedčila potrebu okamžitej úpravy zo strany súdu, a preto súd v predmetnej časti návrh zamietol ako nedôvodný.
18. V závere sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému zakázal zhotovovať video a audio nahrávky žalobkyne na verejných priestranstvách a vo verejne prístupných zariadeniach. Súdu boli predložené videozáznamy zachytávajúce žalobkyňu na ulici a v posilňovni. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že skutočnosť, že žalovaný monitoruje jej pohyb, zistila z videí, ktoré predložil ako dôkaz k návrhu na zákaz priblíženia. Z úradnej činnosti súd zistil, že žalovaný dňa 05.06.2023 podal proti žalobkyni návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia. V tomto konaní mali byť použité
aj žalovaným zhotovené videozáznamy. V zásade platí, že obrazové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Súdna prax však za určitých okolností pripúšťa, aby boli obrazové alebo zvukové záznamy získané bez povolenia nahrávanej osoby použité v civilných, prípadne trestných konaniach ako dôkaz. Napr. podľa dôvodovej správy k čl. 16 základných princípov Civilného sporového poriadku „celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).“ Ústavný súd ČR napr. v náleze sp. zn. II. ÚS 1774/14 uviedol, že „sa rozhodne stavia proti nekalým praktikám vzájomného elektronického sledovania a skrytého nahrávania pri súkromných aj profesionálnych rokovaniach, ktoré spravidla sú nielen v rozpore s právom, ale hodnotiac po stránke sociálne etickej šíria v spoločnosti atmosféru podozrievavosti, strachu, neistoty a nedôvery. Úplne odlišne je však potrebné posudzovať prípady, keď je tajné obstaranie audiozáznamu rozhovoru súčasťou obrany obete trestného činu proti páchateľovi alebo ak ide o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä pracovnoprávneho sporu. Zásah do práva na súkromie osoby, ktorej hovorený prejav je zaznamenaný, je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma (vrátane napr. straty zamestnania). Zaobstaranie jediného alebo kľúčového dôkazu touto cestou je analogické konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci.“ Z predložených videozáznamov vyplýva, že žalovaný ich vyhotovoval s úmyslom, aby boli ďalej použité na účely trestného, prípadne civilného konania, keďže bol názoru, že žalobkyňa sa svojím konaním dopúšťa prenasledovania jeho osoby. Napokon tieto záznamy aj skutočne boli použité v konaní, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, čo žalobkyňa uvádza vo svojom návrhu. Z čestného vyhlásenia dcéry žalobkyne tiež vyplýva, že v marci 2023 na ňu žalovaný podal trestné oznámenie pre nebezpečné prenasledovanie. Z uvedených okolností je zrejmé, že žalovaný vyhotovil videozáznamy žalobkyne s úmyslom použiť ich na úradné účely s cieľom ochrany svojich práv. Súd je názoru, že v aktuálnom štádiu konania nie je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vyhotovovať takéto obrazové, resp. zvukové, či obrazovo-zvukové záznamy, keďže by tým mohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalovaného zabezpečiť si prípadný dôkaz v situácii, kedy by sa sám cítil ohrozený. Opačná situácia by nastala v prípade, kedy by bolo osvedčené, že žalovaný vyhotovuje obrazové záznamy žalobkyne s cieľom neprimerane zasahovať do jej integrity, napr. kedy by tieto záznamy zverejňoval na sociálnych sieťach prístupných tretím osobám, kde by sa na adresu žalobkyne vyjadroval posmešne, prípadne vulgárne a pod., k čomu však v danom prípade nedošlo. Z okolností posudzovanej veci nevyplynula potreba okamžitého zásahu súdu, kedy by práva žalobkyne boli bezprostredne ohrozené. K rozhodnutiu, ktorým by súd zakázal žalovanému vyhotovovať obrazové záznamy žalobkyne, by bolo možné dospieť až po vykonaní náležitého dokazovania. Z uvedeného dôvodu aj v tejto časti považoval súd návrh za nedôvodný.
19. Súd na účely nariadenia neodkladného opatrenia považoval za osvedčené, že žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol, čím jej spôsobil zranenia, v dôsledku ktorých bola aj pracovne neschopná, a preto mu uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 m. Samotným nariadením neodkladného opatrenia sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Súd preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Keďže súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučil žalovaného v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z III. výroku tohto rozhodnutia. S ohľadom na uvedené v prípade, ak žalovaný, t.j. strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením, a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie žaloby súd s ohľadom na citované ustanovenie CSP neurčil.
20. Vzhľadom na to, že žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala aj žalobu vo veci samej, súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa uplatnila päť
návrhov, úspešná bola v časti, v ktorej sa domáhala zákazu priblíženia, v ostatných častiach návrhu bola neúspešná. Úspech žalobkyne tak predstavuje 20% a úspech žalovaného 80%. Prevažuje tak úspech žalovaného, ktorému by prislúchal nárok na náhradu trov konania. Keďže v štádiu, kedy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval súd prvej inštancie, žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.