Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-33-2011.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/33/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. Y., U.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné nám. č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, na návrh matky K. Y., U.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej U. Č. Z. Č.. X H. L., za účasti otca B.. D. Y., U.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho U. C. Z. Č.. XX H. L., a v právnej veci navrhovateľky M. Y., U.. X.X.XXXX, zastúpenej v konaní splnomocnenou zástupkyňou matkou K. Y., U.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcou U. Č. Z. Č.. X H. L., proti odporcovi B.. D. Y., U.. X.XX.XXXX, trvale bývajúcemu na C. Z. Č.. XX H. L., v konaní o dlžnom výživnom takto
rozhodol:
Konanie o dlžnom výživnom zo strany odporcu voči navrhovateľke M. Y. za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2013 zastavuje.
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej dlžné výživné zo strany otca voči maloletej D. Y. za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2013 vo výške 341 € povoľuje otcovi splácať v splátkach v období od 1.2.2013 do 30.4.2013 po 100 € mesačne, splatných vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca a v splátke 41 € splatnej 15.5.2013, k rukám matky maloletej spolu bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 19.1.2011 doručila tunajšiemu súdu matka vtedy ešte oboch maloletých dcér M. K. D. návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na v tom čase obe maloleté dcéry, ktorým návrhom žiadala zvýšiť výživné zo strany otca detí od 1.9.2009 do budúcna na maloletú M. zo sumy 149,37 € na sumu 260 € a od 1.1.2011 do budúcna na maloletú D. na sumu taktiež 260 € mesačne. Matka návrh odôvodňovala tým, že výživné bolo naposledy stanovené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.8.2007 č.k. 7CoP 1/2007, ktorým rozhodnutím v tom čase obe maloleté deti boli zverené do jej výchovy a otec bol zaviazaný prispievať na výživu M. sumou 4.500 Sk a na výživu D. sumou 4.100 Sk, od uvedeného obdobia podstatne vzrástli potreby oboch detí, z ktorých M. v čase ostatnej úpravy výživného navštevovala 7.ročník základnej školy a D. 5.ročník základnej školy, pričom v septembri 2009 M. začala navštevovať 1.ročník gymnázia a D. v čase podávania návrhu končila 9.ročník základnej školy, od septembra 2011 mala začať študovať na gymnáziu, otec detí naďalej pracoval H. Z.. E.. E. H. L., kde mal v čase ostatného rozhodnutia súdu príjem 33.074 Sk, podľa názoru matky jeho príjem v súčasnosti je okolo 1.700 € v čistom, matka naďalej pracovala H. Š. H. L. s čistým príjmom 500 €, M. hradila mesačník na MHD v hodnote 9,10 € mesačne, za úrazové poistenie 4,12 €, kredit na mobilný telefón 7 €, vklad na stužkovú 50 € na školský rok, rodičovský príspevok 30 €, za prípravu na certifikát z anglického jazyka 103 €, časopis AHA 13 €, vreckové na mesiac 20 €, taktiež D. uhrádzala mesačník na MHD za 9,10 €, úrazové
poistné 7,47 €, triedny mesačný poplatok 7 €, obedy v školskej jedálni 20 €, klavír na ĽŠU 10,95 €, kredit na mobilný telefón 7 €, taktiež hradila rodičovský príspevok 15 € a rodičovský príspevok na ĽŠU 20 € mesačne, zo zdravotných dôvodov jej hradila za návštevu pedikúry 3 € a dávala jej vreckové 20 € mesačne. Vo februári 2010 uhradila obom dcéram lyžiarsky výcvik, za M. 130 € a pre D. 110 €, s deťmi mala výdavky i pri návšteve stomatologickej ambulancie, na kadernícke služby, návštevu kozmetičky kvôli akné, ošatenie, výlety zo školy a podobne. Sebe hradila mesačník MHD v sume 18,20 €, poistenie 11,75 €, stravné lístky 30 €, mobil 35 €, za byt uhrádzala mesačne 148,46 €, poplatky za elektrinu 34,70 €, za plyn 7 €, RaTV 4,64 €, internet 17,92 €, odpad pre tri osoby 31,35 € na tri mesiace, poistenie domácnosti 39,41 €, daň z nehnuteľností 18,81 €. Splácala pôžičky po 65 € mesačne, za chladničku 15,44 € mesačne, za právne služby 35 € mesačne, za televízor 29,22 € mesačne.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré doručil súdu 16.2.2011, s návrhom matky nesúhlasil z dôvodov, že jeho príjem od ostatnej úpravy výživného zostal na rovnakej úrovni, zvýšili sa však jeho náklady v dôsledku splácania ďalšieho úveru po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstvo, zvýšili sa jeho náklady na média a podobne, takže so zvýšením výživného nesúhlasil a doposiaľ stanovené výživné považoval za dostačujúce. K vyjadreniu pripojil súpis jeho mesačných výdavkov kde uviedol, že platí za plyn 100 €, vodné - stočné 33 €, za elektrinu 37,80 €, poplatok TVaR 4,64 €, DIGI TV 9,60 €, daň z nehnuteľností ročne 85,59 €, splátka úveru PSS za matku detí 24,43 € mesačne, splátka úveru PSS za jeho osobu 73,03 € mesačne, úver Slovenskej sporiteľni - vysporiadanie BSM 420,55 € mesačne, výživné na deti 285,47 € mesačne, cestovné MHD 18,25 € mesačne, mobil Orange 5 € mesačne, poistka domácnosti 22 € ročne, poistka stavby rodinného domu 73,56 € ročne, odpad 31 € ročne, obedy v práci 45 € mesačne, životná poistka jeho 28,21 € mesačne, lieky 36 € mesačne, kompresívne pančuchy 12 € ročne, ortopedické vložky 12 € ročne.
V priebehu tohto konania dcéra rodičov M. Y. nadobudla plnoletosť, po nadobudnutí ktorej sa k návrhu matky v celom rozsahu pripojila.
Po vykonaní dokazovania tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 23P/33/2011-174 zo dňa 3.2.2012, ktorým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 30C/368/2003 zo dňa 27.10.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/1/2007 zo dňa 22.6.2007 tak, že zvýšil výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.1.2011 do budúcna zo sumy 150 € mesačne na sumu 230 € mesačne a zo strany otca voči maloletej D. Y., U.. X.X.XXXX, za obdobie od 1.1.2011 do 31.8.2011 zo sumy 136 € mesačne na sumu 190 € mesačne a za obdobie od 1.9.2011 do budúcna na sumu 225 € mesačne, ktoré výživné bol otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej D. a odporca k rukám plnoletej M. Y., určil dlžné výživné zo strany odporcu za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 voči navrhovateľke vo výške 1.040 €, ktoré zaviazal odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, taktiež určil dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 voči maloletej D. Y. vo výške 877 €, ktoré zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcou rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, v prvom rade takouto zmenou pomerov bolo uplynutie doby viac ako troch rokov od ostatnej úpravy výživného, ktorá skutočnosť sama o sebe je dôvodom pre zvýšenie výživného zo strany povinného rodiča voči oprávneným v súvislosti s nárastom odôvodnených potrieb detí vychádzajúc i z ich fyzického a psychického vývinu, k ďalšej podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov došlo na stranách oprávnených tým, že ako plnoletá M., tak i maloletá D. sa medzičasom stali študentkami strednej školy, s ktorou zmenou pomerov nepochybne súvisia opakovane zvýšené výdavky na strane potrieb toho- ktorého z detí a aj na takto zvýšených potrebách detí sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom na strane matky detí sa jej priemerný mesačný čistý príjem v porovnaní s časom poslednej úpravy výživného zvýšil o 100 € mesačne, na strane otca k zmene výšky jeho priemerného mesačného čistého príjmu síce nedošlo, ale je nepochybné, že priemerný mesačný čistý príjem matky aj po tomto zvýšení nedosahuje ani polovicu priemerného mesačného čistého príjmu otca, pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal i zo zmenených majetkových pomerov na stranách rodičov, zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o detí formou osobnej starostlivosti o ne, ako i počet vyživovacích povinností rodičov, vzhľadom na všetky uvedené zmeny pomerov súd dospel k záveru, že novo stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb
týchto svojich detí bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Voči uvedenému rozsudku o zvýšení výživného podal otec maloletej a zároveň odporca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 7CoP/124/2012-232 zo dňa 30.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2012, ktorým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1.1.2011 do 4.10.2011 pre plnoletú M. aj maloletú D., zmenil rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného za obdobie od 5.10.2011 do budúcnosti tak, že zvýšil výživné pre plnoletú M. zo 150 € na 180 € mesačne a pre maloletú D. zo 136 € na 160 € mesačne, ktoré zaviazal otca - odporcu platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred plnoletej M. a pre maloletú D. jej matke a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, zároveň zrušil rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom pre plnoletú M. a maloletú D., o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Na základe pokynov Krajského súdu v Košiciach súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca medzičasom uhradil nedoplatky na výživnom vyplývajúce z rozhodnutí súdu prvého stupňa aj krajského súdu a vzhľadom na to nežiadala rozhodnúť o dlžnom výživnom a žiadala v tejto časti konanie zastaviť, s čím odporca súhlasil.
Rodičia maloletej D. na ostatnom pojednávaní zhodne uviedli, že na základe ich vzájomnej dohody otec postupne dlžné výživné uhrádza a zhodne uviedli, že mu ostal dlh na výživnom vo výške 341 €, pričom žiadali schválenie rodičovskej dohody o povolení otcovi splácať dlh v splátkach a to tak, že v mesiacoch február až apríl 2013 po 100 € a v máji 2013 splatí zostatok 41 €.
Kolízna opatrovníčka odporučila dohodu rodičov schváliť.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a konanie o dlžnom výživnom zo strany odporcu voči navrhovateľke M. Y. za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2013 na základe späťvzatia návrhu navrhovateľkou zastavil, a v zmysle rodičovskej dohody dlžné výživné zo strany otca voči maloletej D. Y. za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2013 vo výške 341 € povolil otcovi splácať v splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže táto rodičovská dohoda nie je v rozpore so záujmami maloletej a neprieči sa zákonu, túto rodičovskú dohodu súd schválil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, keďže účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.